Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 8CoE/52/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5711204303 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5711204303.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, ako súd odvolací, v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Štefanom Šviderským, Exekútorský úrad so sídlom H. nad F., ul. T. č. XXXX, vo veci oprávneného: INKASO Pohľadávok, s.r.o., so sídlom Lučenec, ul. Jiráskova č. 12, IČO: 39 039 039, zastúpeného splnomocneným zástupcom JUDr. Róbertom Gombalom, advokátom so sídlom M., ul. Dr. T. č. XX, proti povinnému: C. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom G., ul. ul. E. č. XXX/XX, pre vymoženie sumy 52,45 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Martin č. k. 18Er/844/2011-15 z 18. apríla 2011, takto r o z h o d o l : uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom, žiadosť súdneho exekútora JUDr. Štefana Šviderského o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej na jeho exekútorskom úrade pod sp. zn. EX 1204/2011 zo dňa 14. 03. 2011 zamietol. Rozhodnutie odôvodnil tým, že zistil, že exekúciu nemožno vykonať v prospech oprávneného, nakoľko nie je preukázaný prechod práva z exekučného titulu na tejto subjekt. V tejto súvislosti súd konštatoval, že predložené zmluvy (o postúpení pohľadávky uzavretej medzi CLASSINVEST SLOVAKIA o. c. p., a. s., ako postupcom a EUROINVEST, a. s., ako postupníkom zo dňa 30. 10. 1998 a zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi EUROINVEST, o. c. p., a. s., ako postupcom a INKASO Pohľadávok, s. r. o., ako postupníkom zo dňa 16. 09. 2004) nepreukazujú prevod práva z exekučného titulu na osobu oprávneného. Exekučným titulom je platobný rozkaz Okresného súdu Martin sp. zn. 1Ro/17151/1994 zo dňa 04. 11. 1999. Podľa súdu vykonanie exekúcie prichádza do úvahy len v prospech toho, kto má podľa exekučného titulu právo na plnenie, t. j. v prospech aktívne exekučne legitimovaného. Zákon pamätá aj na prípady, že dôjde k prechodu práva na inú osobu. K prechodu práva alebo povinnosti môže dôjsť až po vydaní exekučného titulu. Neakceptuje sa prechod, ku ktorému došlo pred vydaním exekučného titulu, pretože tento prechod sa mal prejaviť už v procesnom nástupníctve (zmena alebo zámena účastníka konania v základnom konaní) a v správnom vyriešení vecnej legitimácie v základnom (sporovom) konaní. Pochybenie v základnom konaní spočívajúce v tom, že nebol rešpektovaný prechod práva alebo povinnosti, nemožno naprávať v exekučnom konaní. Nakoľko súd zistil, že návrh na vykonanie exekúcie je v rozpore so zákonom (je podané inou osobou ako oprávneným), žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby sudca v zmysle ust. § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) napadnuté uznesenie zmenil, resp. ak odvolaniu sudca nevyhovie, nech odvolací súd napadnuté uznesenie zmení a poverení súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Považoval rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka za nesprávne z dôvodu, že toto rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, resp. aj tým, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené. Oprávnený mal za to, že súd I. stupňa mal pri rozhodovaní o otázke žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aplikovať ust. § 530 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravujúce aktívnu legitimáciu pri vymáhaní postúpenej pohľadávky. Uviedol, že jeho spoločnosť, ako hmotno-právny nositeľ oprávnenia z vymáhanej pohľadávky podľa exekučného titulu, platobného rozkazu Okresného súdu Martin sp. zn. 1Ro/17151/1994 zo dňa 04. 11. 1999, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť vymáha predmetnú pohľadávku s vedomím, že pôvodný veriteľ pohľadávky spoločnosť CLASSINVEST SLOVAKIA, o. c. p., a. s., vymáhal pohľadávku voči povinnému vo svojom mene, avšak na účet už nového veriteľa pohľadávky spoločnosti EUROINVEST, o. c. p., a. s., a to na žiadosť samotného postupníka spoločnosti EUROINVEST, o. c. p., a. s. Uvedený záver vyplýva aj zo skutočnosti, že pohľadávku voči povinnému nevymáhali naraz obe spoločnosti, t. j. CLASSINVEST SLOVAKIA, o. c. p. a aj EUROINVEST, o. c. p., a. s., ale postúpený nárok vymáhala iba CLASSINVEST SLOVAKIA, o. c. p., a. s., sama vo svojom mene ako nepriamy zástupca postupníka EUROINVEST, o. c. p., a. s. V tejto súvislosti poukázal oprávnený na aplikáciu ust. § 530 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje vecnú legitimáciu k vymáhaniu postúpenej pohľadávky tým, že postupcovi dáva možnosť vymáhať pohľadávku vo svojom mene, ale na účet postupníka. Keďže z hľadiska právnych následkov ide o nepriame zastúpenie postupníka postupcom, zástupca je v takomto prípade oprávnený nielen prijať plnenie od dlžníka, je oprávnený aj žiadať súd, aby pohľadávka bola priznaná priamo jemu a plnenie potom previesť na zastúpeného. Uvedené znamená, že oprávnenie k výkonu práva patrí osobe odlišnej od toho, kto je z hmotno-právneho hľadiska nositeľom vymáhaného práva. V tejto súvislosti poukázal oprávnený zároveň na dátum splatnosti odplaty za postúpené pohľadávky podľa zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 30. 10. 1998, kde sa postupník a postupca dojednali, že postupník zaplatí odplatu za postúpené pohľadávky až dňa 30. 12. 2005, t. j. takmer 7 rokov od uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok. Takto stanovená doba splatnosti odplaty za postúpené pohľadávky rovnako odôvodňuje jeho záver o existencii súhlasu postupníka k vymáhaniu pohľadávky postupcom CLASSINVEST SLOVAKIA, o. c. p., a. s. Oprávnený ďalej tvrdil, že predložením zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 30. 10. 1998, ako aj zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16. 09. 2004 preukázal, že v dôsledku týchto zmlúv došlo k platnému a účinnému postúpeniu pohľadávky voči povinnému na oprávneného. Podľa jeho názoru ak k určitej pohľadávke existuje exekučný titul, nič to nemení na tom, že sa z hmotno-právneho hľadiska stále jedná o právo vyplývajúce zo záväzkového vzťahu, s ktorým možno nakladať, t. j. možno ho postúpiť na ďalší subjekt. Nakoľko na oprávneného prešla pohľadávka voči povinnému, svedčí mu zároveň aj aktívna vecná legitimácia v plnom rozsahu nároku na vymáhanie pohľadávky priznanej exekučným titulom. Naviac oprávnený uviedol, že ako nový veriteľ postúpených pohľadávok oznámil jednotlivým dlžníkom postúpenie ich pohľadávok na nového veriteľa a zároveň v oznámení označil aj exekučné tituly, ktorými bola dlžníkom uložená povinnosť tieto postúpené pohľadávky zaplatiť. Aj z toho vyplýva, že jeho spoločnosť sa stala oprávneným z jednotlivých exekučných titulov. Sudca podanému odvolaniu nevyhovel, a preto s poukazom na ust. § 374 ods. 4 O. s. p. vec predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie. Uviedol, že v danom prípade nie je dôvodné aplikovať § 530 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako to namieta odvolateľ. Pokiaľ oprávnený v exekučnom konaní uvádza, že postupca bol oprávnený aj žiadať súd, aby pohľadávka bola priznaná priamo jemu a plnenie potom previesť na zastúpeného (postupníka) a v tejto súvislosti poukazuje na dátum splatnosti odplaty za postúpenie pohľadávky podľa Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 30. 10. 1998, podľa ktorej zaplatenie odplaty za postúpenie bolo dohodnuté až sedem rokov po uzatvorení zmluvy - takto stanovenú dobu splatnosti, rozdielne od názoru odvolateľa, súd nevyhodnotil ako súhlas postupníka k vymáhaniu pohľadávky postupcom v súdnom konaní, ktorá skutočnosť bráni aplikácii § 530 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 204 ods. 1, § 201 veta prvá O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p., a to z nasledovných dôvodov: V zásade platí, že exekúciu je možné nariadiť len voči tomu, komu sa v rozhodnutí (exekučnom titule) uložila nejaká povinnosť a v prospech toho, komu vyplýva právo z takéhoto rozhodnutia. Ustanovenie § 37 ods. 3 Exekučného poriadku obsahuje výnimku z tejto zásady. Podľa označeného ustanovenia proti inému, než kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného, než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu len ak sa preukázalo, že na neho prešla povinnosť, alebo právo z exekučného titulu. Inak povedané, ak sa preukáže, že došlo k zmene subjektu záväzkovo-právneho vzťahu, z ktorého vyplýva uplatnené právo alebo uložená povinnosť na takúto zmenu v rámci vykonávanej exekúcie možno prihliadať iba vtedy, ak táto nastala až po vydaní exekučného titulu. V opačnom prípade (pred vydaním exekučného titulu) bolo vecou súdu v základnom konaní resp. samotných účastníkov, aby zo vzniknutej zmeny vyvodili v tomto konaní zodpovedajúce závery. Jedným z právnych úkonov, na základe ktorého dochádza k zmene osoby veriteľa je postúpenie pohľadávky (§ 524 až 530 Občianskeho zákonníka). Na jej základe do existujúceho záväzku vstúpi na miesto doterajšieho veriteľa (postupcu) nový veriteľ (postupník). Postupca stráca postúpenú pohľadávku so všetkým príslušenstvom a právami s ňou spojenými (§ 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Môže však na žiadosť postupníka vymáhať pohľadávku v jeho prospech, ak ten s tým súhlasí a sám ju nevymáha (§ 530 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Postupca v prípade splnenia týchto podmienok má naďalej vecnú legitimáciu vymáhať od dlžníka postúpenú pohľadávku vo svojom mene napriek tomu, že už nemá postavenie veriteľa (nie je nositeľom hmotného práva). V prejednávanej veci oprávneného zaťažuje povinnosť preukázať, že navrhovateľ (Classinvest Slovakia, o.c.p. a.s.) uvedený v exekučnom titule bol na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 30. 10. 1998, ako postupca, oprávnený na základe žiadosti spoločnosti Euroinvest, a.s. ako postupníka, vymáhať predmetnú pohľadávku voči odporcovi. To znamená, že v čase vydania exekučného titulu (platobný rozkaz Okresného súdu Martin sp. zn. 1Ro/17151/1994 zo dňa 04. 11. 1999) aj keď už z dôvodu postúpenia nebol navrhovateľ veriteľom vymáhanej pohľadávky, bol naďalej nositeľom vecnej legitimácie. Následne zmluva o postúpení pohľadávok uzatvorená 16. 09. 2004 medzi spoločnosťou Euroinvest, o.c.p; a.s. ako postupcom a oprávneným, ako postupníkom, by potom dostatočným spôsobom preukázala, že došlo k tzv. hmotnoprávnej sukcesii na strane oprávneného v súlade s ustanovením § 37 ods. 3 Exekučného poriadku. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30. 10. 1998 (č. l. 6-7 spisu), na ktorú v odvolaní poukazoval oprávnený, však žiadosť postupníka v zmysle § 530 ods. 1 Občianskeho zákonníka nevyplýva. Ani samotný odvolateľ netvrdí (a konkrétne neodkazuje na príslušné ustanovenie zmluvy o postúpení pohľadávok), že medzi Classinvest Slovakia, o.c.p. a.s; ako postupcom, a Euroinvest, a.s. ako postupníkom, by bola daná „dohoda“ o vymáhaní postúpených pohľadávok naďalej postupcom, ale už na účet postupníka. Jej existenciu nemožno bez ďalšieho ustáliť iba z toho, že si účastníci tejto zmluvy dohodli splatnosť odplaty za postúpenie pohľadávok cca 7 rokov od uzavretia predmetnej zmluvy a že dlžníkom bolo postúpenie pohľadávky oznámené. Oprávnený teda nepreukázal, že na neho po začatí exekúcie prešlo právo z exekučného titulu, na základe ktorého sa domáha vykonania exekúcie. Z týchto dôvodov vyhodnotil krajský súd odvolanie oprávneného ako nedôvodné, a preto uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .