Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 6CoP/119/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5711209733 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5711209733.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a členov senátu JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Františka Potockého, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: Q. C., nar. X.XX.XXXX a R. F., nar. XX.X.XXXX P., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, deti rodičov: matky W. T., nar. XX.X.XXXX, bytom E., Ul. S. B. X a otca W. P., nar. XX.X.XXXX, bytom A. U., Ul. T. XXX/XX, zastúpeného JUDr. Evou Kukuricášovou, advokátkou so sídlom v A. E., Q. X, o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloleté deti, v konaní o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 12P/175/2011-204 zo dňa 1. októbra 2012, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zmenil rozsudok Okresného súdu Martin sp.zn. 7C/115/2010 zo dňa 27.9.2010 v časti o výživnom na maloleté deti a uložil otcovi povinnosť platiť zvýšené výživné na maloletého Q. C. P. vo výške 100,- eur mesačne a na maloletú R. F. P. vo výške 80,- eur mesačne počnúc dňom 1.8.2011, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, p o t v r d z u j e .
Rozsudok okresného súdu vo výroku o nedoplatku na výživnom na maloleté deti Q. C. a R. F. a vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil otcovi povinnosť platiť zvýšené výživné na maloletého Q. C. vo výške 100,- eur mesačne a na maloletú R. F. vo výške 80,- eur mesačne počnúc dňom 1.8.2011 vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 1.8.2012 do 30.9.2012 na mal. Q. C. v celkovej výške 520,- eur a na mal. Veroniku Natáliu v celkovej výške 520,- eur súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach na každé dieťa po 20,- eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok. Žiadnemu z účastníkov nepriznal súd právo na náhradu trov konania. Predmetným rozsudkom okresný súd zmenil rozsudok Okresného súdu Martin sp.zn. 7C/115/2010 zo dňa 27.9.2010 v časti o výživnom na maloleté deti.
V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že matka sa návrhom, doručeným okresnému súdu dňa 1.8.2011, domáhala zvýšenia výživného na maloleté deti z dôvodu, že jej bola odňatá dávka v hmotnej núdzi a jej jediným príjmom je rodičovský príspevok vo výške 190,10 eur a prídavky na dve deti. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom OS Martin sp.zn. 7C/115/2010 zo dňa 27.9.2010, kedy súd manželstvo rozviedol a maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky a otcovi určil výživné na mal. Q. v sume 60,- a na mal. R. v sume 40,- eur mesačne. V čase posledného rozhodovania mal otec príjem vo výške 360,- eur, matka bola na materskej dovolenke. S poukazom na ust. §§ 62 ods. 1, 2, 4, 5, 75 ods. 1, 77 ods. 1, 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine a s poukazom na výsledky vykonaného
dokazovania okresný súd dospel k záveru, že návrh matky o zvýšenie výživného je dôvodný. Od doby posledného rozhodovania sa podstatne zmenili pomery najmä na strane maloletých detí, ako aj na strane rodičov. Okresný súd prihliadal na zhoršený zdravotný stav Q. C., ako aj na náklady spojené s jeho nástupom na základnú školu, čím sa zvýšili bežné životné náklady, a to hlavne na ošatenie, stravu, ako aj v súvislosti s vykonávanou liečbou. Zmena pomerov nastala aj u matky, ktorá od 1.4.2012 je nezamestnaná, evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, poberá dávky v hmotnej núdzi v sume 92,50 eur mesačne, ďalej poberá manželské výživné vo výške 30,- eur mesačne a rodinné prídavky na dve deti. K zmene pomerov došlo aj na strane otca, ktorý sa zamestnal od 14.3.2012 u spoločnosti HRONSTAV, pracuje turnusovo a to tri týždne mimo územia SR, jeden týždeň má voľno. Pracuje ako murár a jeho príjem aj s diétami dosahuje výšku približne 1.000,- eur mesačne. Pokiaľ otec v konaní namietal, že má prácu len sezónneho charakteru, okresný súd poukázal na skutočnosť, že otec musí charakter práce prispôsobiť potrebám hospodárenia s finančnými prostriedkami tak, aby mal dostatočné zdroje na preklenutie obdobia, kedy príjem z pracovnej činnosti nebude dosahovať priemernú výšku. Obidve mal. deti žijú v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá bezprostrednou starostlivosťou zabezpečuje každodenné potreby maloletých detí, zabezpečuje potreby týkajúce sa bývania, stravovania, hygieny, zabezpečuje náklady spojené s lekárskou starostlivosťou. Okresný súd stanovil výšku výživného na sumu 100,- eur mesačne u maloletého Q. C., pričom zohľadňoval náklady spojené s návštevou základnej školy, bežné životné náklady, ale predovšetkým náklady spojené so zhoršeným zdravotným stavom (opakované operácie srdca, neurologické problémy, kožné problémy, epilepsia, okuliare). Pokiaľ ide o maloletú R., okresný súd zvýšil výživné na sumu 80,- eur mesačne s prihliadnutím na vývoj a rast životných nákladov, ako aj s prihliadnutím na okolnosť, že maloletá začala od 1.9.2012 navštevovať materskú škôlku. Takto stanovené výživné podľa záverov okresného súdu je primerané k možnostiam a schopnostiam otca a hlavne potrebám maloletých detí.
Súd zameškané výživné určil ako rozdiel súm doteraz plateného výživného a stanoveného výživného, čo u maloletého Q. činilo 40,- eur mesačne a u maloletej R. sumu 40,- eur mesačne. Nedoplatok na výživnom za obdobie 14 mesiacov povolil súd splácať v mesačných splátkach u každého dieťaťa po 20,- eur mesačne spolu s bežným výživným, pričom od zameškaného výživného odrátal sumu u každého dieťaťa po 40,- eur v súvislosti s plneniami otca v posledných mesiacoch.
Výrok o trovách konania odôvodnil okresný súd ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..
Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí, ktorý žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť a ponechať platenie výživného v pôvodnej výške. V konaní dokladoval svoje príjmy a výdavky a z predložených písomných dokladov je zrejmé, že na strane otca nenastala žiadna podstatná zmena, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výšky výživného na maloleté deti. Zdôraznil, že predložil doklady svedčiace o tom, že v súčasnej dobe vykonáva práce sezónneho charakteru a jeho príjem je zabezpečený len na obdobie do 31.12.2012. Matka v konaní nepreukázala potrebu zvýšenia výživného a dal ďalej do pozornosti, že matka opakovane bráni v styku s maloletými deťmi.
Matka vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadala rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť, pretože v konaní preukázala zvýšené výdavky na výživu maloletých detí. Zdôraznila, že rastú ceny energií, liekov, cestovného, výdavky na školu a škôlku. Zmena pomerov nastala aj u nej, pretože je evidovaná na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie a poberá dávky v hmotnej núdzi vo výške 92,50 eur mesačne. Priebežne si hľadá prácu, avšak doposiaľ bezúspešne. U otca nastala zmena pomerov, nakoľko od 1.7.2011 pracoval ako živnostník v ČR cez firmu PETAS so zárobkom od 520,- eur do 590,- eur mesačne. Následne od 13.4.2012 pracuje na základe pracovnej zmluvy v spoločnosti HRONSTAV, kde sám uviedol príjem spolu s diétami v rozpätí od 900,- do 1.300,- eur mesačne s tým, že jeho príjem sa pohybuje na úrovni minimálnej mzdy. Dala do pozornosti, že otec pracuje ako murár a jeho príjmy sú dostatočné na platenie výživného v stanovenej výške. Pokiaľ otec namietal, že matka mu neumožňuje styk s maloletými deťmi, poukázala na to, že styk s maloletými deťmi nebol predmetom tohto konania. Uviedla však, že otec sa o deti náležite nezaujíma, deti navštívi iba vtedy, keď to vyhovuje jemu.
Kolízny opatrovník maloletých detí vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal rozsudok okresného súdu vo veci zvýšenia výživného na maloleté deti ako vecne správny potvrdiť. Súdom určené zvýšené výživné je primerané veku maloletých detí a ich odôvodneným potrebám. Matka je sociálne odkázaná,
jej finančná situácia je nepriaznivá, pričom kolízny opatrovník poukázal najmä na zlý zdravotný stav mal. Q. C..
Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vymedzenom v ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 za použitia § 156 ods. 3 O.s.p.) vo výroku o zvýšení výživného pre maloleté deti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Rozsudok okresného súdu vo výroku o zameškanom výživnom zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec, vec zvýšenia výživného pre maloleté deti, aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.
Zákon o rodine umožňuje, ak sa zmenia pomery na strane rodičov, prípadne na strane detí samotných, aby výživné bolo novým spôsobom upravené (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine). Samozrejme, nejde o akúkoľvek zmenu, ale o takú zmenu, ktorá má význam pre záver, že výživné určené v predchádzajúcom rozhodnutí už nezodpovedá zmenenej situácii, a to jednak na strane osôb výživou povinných, tak i osoby k výžive oprávnenej. Takouto zmenou pomerov nie je teda akákoľvek zmena z hľadísk rozhodujúcich pre určenie výživného, ale musí ísť o zmenu pomerov závažnejšieho rázu v tých okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie predchádzajúceho rozhodnutia, teda o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (§ 78 ods. 3 Zákona o rodine).
Odvolacie námietky otca maloletých detí s ohľadom na uvedené kritériá krajský súd nepovažoval za dôvodné.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvého stupňa sa riadne vysporiadal so zárobkovými schopnosťami a možnosťami otca, ako aj výdavkami súvisiacimi s jeho vyživovacími povinnosťami, ako aj svojou domácnosťou, ktorú aktuálne vedie so svojou družkou. V rozhodujúcom období otec deklaroval a preukazoval príjmy zo zárobkovej, resp. živnostenskej činnosti v rozsahu 300,- až 350,- eur mesačne. Otec má stredoškolské vzdelanie, pričom aktuálne pracuje v robotníckych profesiách, vykonáva murárske práce. Napriek tvrdeným a deklarovaným príjmom otec bol schopný čerpať úver, ktorý spláca mesačne vo výške 386,19 eur, ďalej má výdavky na platenie nájmu a zároveň okrem výživného na maloleté deti platí výživné rozvedenej manželky. Z uvedených tvrdených výdavkov vyplýva, že zárobkové pomery otca sú vyššie, než to sám deklaruje a preukazuje. Pre posúdenie možností a schopností povinného rodiča teda nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne (zárobkové, prípadne aj majetkové) možnosti, dané, okrem iného, jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a podobne. Aj keď otec aktuálne pracuje s minimálnou mzdou, tento jeho príjem sa súdu javil ako nepravdepodobný práve s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj prezentované výdavky. Navyše je potrebné uviesť, že otec žije v spoločnej domácnosti so svojou družkou, ktorá je povinná rovnakým dielom sa podieľať na úhrade spoločnej domácnosti. Povinnosťou obidvoch rodičov je venovať všetky sily k čo najoptimálnejšiemu zabezpečeniu výživy a ďalších potrieb svojich detí podľa svojich faktických schopností a možností v súlade s ust. § 62 Zákona o rodine. Nárast odôvodnených potrieb maloletých detí matka v konaní náležite dokladovala a je nepochybné, že vekom životné náklady na maloleté deti rastú a rovnako je potrebné zohľadniť aj vývoj životných nákladov. Za daného stavu a s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletého Q. (zdravotné problémy, bežné životné náklady) a odôvodnené potreby maloletej R. (nástup maloletej do predškolského zariadenia, bežné životné náklady) tieto zodpovedajú oprávneným potrebám maloletých detí, ako aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného rodiča.
Pokiaľ teda okresný súd návrhu matky na zvýšenie výživného vyhovel, rozhodol vecne správne v súlade s ust. § 62, § 75 ods. 1 a § 78 Zákona o rodine.
Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že okresný súd sa dopustil formálneho pochybenia v časti o určení nedoplatku na výživnom. Je zrejmé, že návrh na zvýšenie výživného podala matka dňa 1.8.2011. Okresný súd nedoplatok na výživnom určil za obdobie od 1.8.2012 do 30.9.2012, pričom v dôvodovej časti rozsudku konštatuje, že výživné pre maloleté deti zvýšil počnúc dňom 1.8.2011. Uvedenú zrejmú nesprávnosť bude potrebné v ďalšom konaní odstrániť príslušným procesným postupom. Odvolací súd však zároveň je nútený konštatovať, že rozhodnutie okresného súdu, ktorým rozhodol o zameškanom výživnom, je nepreskúmateľné. Z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, aké plnenia otec maloletých detí realizoval nad rámec doteraz určeného výživného v rozhodujúcom období. Nie je zrejmé, či otec maloletých detí vykonával konkrétne platby (finančné plnenia, v akom období, v akom rozsahu), alebo či sa jednalo o naturálne plnenie, ktoré okresný súd započítal. Dotknutý výrok napadnutého rozsudku je odôvodnený všeobecným konštatovaním, že okresný súd odrátal sumu u každého dieťaťa po 40,- eur v súvislosti s plneniami otca v posledných mesiacoch. Takéto všeobecné konštatovanie súdu v odôvodnení rozhodnutia nezodpovedá ust. § 157 ods. 2 O.s.p..
Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné právne predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní. Riadne odôvodnenie rozhodnutia súdu tvorí v tomto smere súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa § 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
V nadväznosti na vyššie uvedené dôvody krajský súd nemal inú možnosť ako aplikovať ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., nakoľko nedostatok riadneho odôvodnenia v časti výroku o zameškanom výživnom malo za následok odňatie možnosti účastníka efektívne argumentovať proti rozhodnutiu. Krajský súd rozhodnutie okresného súdu v tejto časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Po vrátení veci okresný súd vykoná dokazovanie za účelom zistenia rozsahu platieb realizovaných nad rámec doteraz určeného výživného a vo veci opätovne rozhodne, pričom nové rozhodnutie bude obsahovať aj riadne odôvodnenie výroku o nedoplatku na výživnom v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p..
O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.