Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 5CoP/44/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5711210079 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5711210079.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, vo veci starostlivosti súdu o dieťa: R. T., nar. XX.XX.XXXX, do plnoletosti zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine, dieťa rodičov: matky: I. C., nar. XX.X.XXXX, bytom J. J., Ul. G. XX, t.č. na neznámom mieste, v konaní zastúpená opatrovníkom pre konanie v osobe Mesta Banská Bystrica a otca: I. T., nar. XX.X.XXXX, bytom P. P., Ul. O. XX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Leopoldove, maloleté dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti starého otca K. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. P., Ul. O. XX, v konaní o návrhu otca o zníženie výživného, o odvolaní opatrovníka matky proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 12P/182/2011-44 zo dňa 27.2.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Martin rozsudkom č.k. 12P/182/2011-44 zo dňa 27.2.2012 rozhodol tak, že otca zaviazal platiť znížené výživné na maloletého R. T., nar. XX.XX.XXXX vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa počnúc dňom 8.8.2011 vždy do každého 20.-teho dňa v mesiaci vopred k rukám starého otca K. T., nar. XX.XX.XXXX. Vo zvyšku súd návrh otca zamieta. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Martin sp.zn. 20P/19/2007 zo dňa 18.7.2007 v časti o výživnom otca k maloletému R.. Rozsudok odôvodnil vykonaným dokazovaním, na základe ktorého dospel k právnemu záveru, že návrh otca o zníženie výživného je dôvodný. Otec prakticky podal návrh na zvýšenie výživného krátko po nástupe do výkonu trestu, pričom z písomného vyjadrenia zariadenia, kde vykonáva trest, vyplynulo, že nahlásil vyživovaciu povinnosť, o prácu prejavoval záujem, avšak táto mu nebola poskytnutá z dôvodu nedostatku honorovaných pracovných miest pre odsúdených. Zároveň súd zistil, že otec vykonáva trest odňatia slobody aj pre trestný čin zanedbania povinnej výživy, preto návrhu otca vyhovel a výživné znížil, pretože otec z objektívnych dôvodov nie je schopný dosiahnuť príjem, z ktorého by mohol platiť dosiaľ stanovené výživné. Podstatná je aj tá skutočnosť, že otec vykonáva trest odňatia slobody aj za prečin zanedbania povinnej výživy, čiže pri ponechaní rozsahu stanoveného výživného by došlo k situácii, ktorá by vyústila do toho, že otec by mohol byť odsúdený pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu zanedbania povinnej výživy a uvedené by viedlo k nežiaducej kriminalizácii otca, ktorú objektívne ovplyvniť nemohol. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie opatrovník matky dieťaťa v časti výroku, ktorým súd rozhodol o povinnosti otca platiť znížené výživné na mal. R. vo výške 30 % zo sumy životného minima. Podľa rozsudku Okresného súdu Martin zo dňa 18.7.2007, č.k. 20P/19/2007 bol otec maloletého povinný prispievať na jeho výživu mesačnou sumou 1.500,- Sk (49,79 €). Navrhovateľ návrhom zo dňa 29.7.2011 navrhoval znížiť vyživovaciu povinnosť na sumu aspoň 15,- €. Súd rozsudkom zaviazal otca prispievať výživným v rozsahu podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, ktoré predstavuje najnižšiu možnú výšku výživného, aké musí zákonný zástupca platiť na neplnoleté nezaopatrené dieťa. Podľa názoru opatrovník matky, súd vec nesprávne právne posúdil tým, že zo skutkových zistení vyvodil nesprávne právne závery. Súd v odôvodnení rozsudku na str. 3 uvádza: „Zároveň súd zistil, že otec vykonáva trest odňatia slobody aj pre trestný čin zanedbania povinnej výživy, preto návrhu otca vyhovel a ovýživné znížil, pretože otec z objektívnych dôvodov nie je schopný dosiahnuť príjem, z ktorého by mohol platiť dosiaľ stanovené výživné. Podstatná je aj tá skutočnosť, že otec vykonáva trest odňatia slobody aj za prečin zanedbania povinnej výživy, čiže pri ponechaní rozsahu stanoveného výživného by došlo k situácii, ktorá by vyústila do toho, že otec by mohol (byť) odsúdený pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu zanedbania povinnej výživy a uvedené by viedlo k nežiaducej kriminalizácii otca, ktorú objektívne ovplyvniť nemohol. Samotný súd uviedol, že otec maloletého dieťaťa si odpykáva len trestný čin zanedbania povinnej výživy, napriek tomu týmto zistením odôvodnil vyhovenie návrhu, t.j. zníženie výživného. Taktiež podľa názoru opatrovníka matky súd má pri rozhodovaní vychádzať zo skutkových zistení a nie z domnienok, predpokladov. Konanie o zníženie výživného na mal. dieťa je nesporovým konaním, pre ktoré je charakteristická vyšetrovacia zásada, t.j. súd má povinnosť vykonať a prihliadať aj na dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli a na základe toho sa aj odkloniť od návrhu. Podľa názoru opatrovníka súd neodôvodnil výšku zníženého výživného, t.j. na základe akých skutkových zistení určil práve výšku výživného podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine: „Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona“. Podľa § 2, písm. c) zák. č. 301/2003 Z.z. o životnom minime v znení zák. č. 194/2011 Z.z. „Za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 86,65 € mesačne, ak ide o nezaopatrené neplnoleté dieťa, o nezaopatrené dieťa. Výživné podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine teda predstavuje výšku 25,99 € mesačne. Podľa názoru opatrovníka matky maloletého pri stanovovaní rozsahu zníženia výživného súd zo skutkových zistení vyvodil právne názory, a tak skonštatoval, že otec maloletého je povinný prispievať len výživným v minimálnom, zákonnom rozsahu. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine: „Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov“. Podľa názoru opatrovníka matky súd takisto nevzal do úvahy § 78 ods. 3 Zákona o rodine, keď od právoplatnosti posledného rozsudku, ktorým bolo stanovené výživné pred rozhodovaním o tomto podaní, sa nezmenili, zvýšili náklady na maloleté dieťa, keďže si začalo plniť povinnú školskú dochádzku Podľa § 220 O.s.p.: „Odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1)“. Na základe vyššie uvedených skutočností opatrovník matky navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania - opatrovníkom matky, ktorá sa nachádza t.č. na neznámom mieste, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu ustanovenom v § 212 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2, 4 O.s.p. a podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p. vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej časti podľa ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti. Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedol odvolateľ, konštatuje, že súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistil skutočností potrebné pre posúdenie veci, keď vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil postupom podľa § 132 O.s.p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. S poukazom na citované ust. § 219 ods. 2 O.s.p., keďže sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, odvolací súd ďalšie odôvodnenie rozsudku nevykonáva. Len na zdôraznenie správnosti považuje aj odvolací súd poznamenať, že prvostupňový súd sa dôsledne zaoberal všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, keď zohľadnil tak oprávnené záujmy maloletého dieťaťa, ako aj možnosti a schopnosti povinného rodiča, ktorý sa v súčasnosti nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, aj keď prejavil záujem pracovať, táto práca mu nebola z dôvodu nedostatku honorovaných pracovných miest pre odsúdených poskytnutá. Preto správne prvostupňový súd vychádzal z toho, že otec, keďže vykonáva aj trest odňatia slobody za prečin zanedbania povinnej výživy, pri ponechaní rozsahu stanoveného výživného by mohlo dôjsť k situácii, že by otec mohol byť odsúdený opäť pre trestný čin zanedbania povinnej výživy, čím by dochádzalo k ďalšej opätovnej a nežiaducej kriminalizácii otca, ktorú v čase výkonu trestu odňatia slobody vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti už ovplyvniť nemohol. Preto odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny. Odvolanie opatrovníka matky, ktorá sa t.č. zdržuje na neznámom mieste, nepovažoval za dôvodné, pretože mu v žiadnom prípade nebolo možné vyhovieť. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.