Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 13Cob/86/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5711210757 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5711210757.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: Autodoprava MPH, s.r.o., so sídlom Na Bystričku 34, 036 01 Martin, IČO: 36 403 326, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Jozefom Pliešovským, advokátom, so sídlom A. V. XX, XXX XX Y., proti žalovanému: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 17, 825 22 Bratislava 26, IČO: 31 383 408, v konaní o zaplatenie 321,32 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Martine č.k. 17Cb 150/2011-46 zo dňa 2.12.2011 v spojení s opravným uznesením č.k. 17Cb 150/2011-70 zo dňa 21.2.2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu v Martine č.k. 17Cb 150/2011-46 zo dňa 2.12.2011 v spojení s opravným uznesením č.k. 17Cb 150/2011-70 zo dňa 21.2.2012 v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 321,32 Eur a vo výroku o trovách prvostupňového konania potvrdzuje s tým, že prvý výrok o povinnosti žalovaného správne znie: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 321,32 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku“. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania, a to trovy právneho zastúpenia v sume 30,89 Eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Jozefa Pliešovského, advokáta, so sídlom v Y., A. V. 22. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd v spojení s opravným uznesením rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovu (správne malo byť uvedené žalobcovi) sumu 321,32 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V časti úrokov z omeškania vo výške 9,25 % zo sumy 321,32 Eur od 1.7.2011 až do zaplatenia žalobu zamietol. O trovách prvostupňového konania rozhodol tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 111,51 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Jozefa Pliešovského, advokáta, so sídlom v Y., A. V. XX. V odôvodnení okresný súd po vykonanom dokazovaní a aplikácii ust. § 1, § 4 ods. 2, 4, § 10 ods. 1 písm. d), § 11 ods. 6, 7 zákona č. 381/2001 Z.z., ust. § 427 ods. 1, § 428 Občianskeho zákonníka posudzoval žalobou uplatnený nárok žalobcu o zaplatenie sumy 321,32 Eur spolu s príslušenstvom a náhradou trov konania. Žalobca nárok odôvodnil tým, že je vlastníkom motorového vozidla značky Nissan Cabstar, ev. č. MT 230 CI, ktoré využíva vo svojej podnikateľskej činnosti. 3.5.2011 o 9.00 hod. na ul. Jilemnického v Martine spod zadného kolesa pred ním idúceho motorového vozidla zn. Citroen Berlingo, ev.č. MT 456 CM, ktorého vlastníkom je Ing. I. Q., odletel kamienok, ktorý spôsobil poškodenie predného skla vozidla žalobcu. Výmena skla na vozidle bola vykonaná 5.5.2011 vo firme AUTOSKLO- MT v cene 321,23 Eur bez DPH. Vodič vozidla zn. Citroen Berlingo, Ing. I. Q., mal poistené vozidlo pre prípad zákonnej zodpovednosti za škodu v poisťovni Wüstenrot, to znamená u žalovaného, ktorý odmietol nahradiť škodu. Okresný súd zistil skutkový stav, z ktorého mal preukázané, a to výpoveďou účastníkov konania, ako aj výpoveďou svedkov I. Q., V., že dňa 3.5.2011 o 9.00 hod. na ul. Jilemnického v Martine došlo k poškodeniu motorového vozidla Nissan Cabstar, ev.č. MT 230 CI. Uvedená skutočnosť vyplývala aj z oznámenia poškodeného o poistnej udalosti. Svedkovia V. aj Q. zhodne vypovedali, že k poškodeniu vozidla došlo na úseku cesty v Martine - Košúty v mieste, kde prebiehala výstavba McDonaldu, kde zo staveniska vychádzali vozidlá zo stavby, pričom obidvaja svedkovia zhodne vypovedali, že poškodené vozidlo Nissan Cabstar v danom úseku išlo za vozidlom Citroen Berlingo, ktoré šoféroval Ing. I. Q.. Svedok V. vypovedal, že z vozidla Citroen Berlingo odfrkla na jeho predné sklo skalka, pričom došlo k prasknutiu predného čelného skla vozidla. Svedok I. Q. uviedol, že registroval za sebou vedúce vozidlo Nissan Cabstar, neregistroval ako odfrkol kamienok z jeho vozidla do vozidla Nissan Cabstar, ale registroval ako kamienky z cesty bili o podvozok jeho vozidla. Medzi účastníkmi zostalo nepochybné, že v čase vzniku škodovej udalosti na vozidle Citroen Berlingo bolo uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V danom prípade okresný súd ustálil, že Ing. I. Q., vlastník vozidla zn. Citroen Berlingo, ktorý vozidlo aj využíval, bol prevádzateľom daného vozidla v zmysle ust. § 427 Občianskeho zákonníka, keď za prevádzateľa možno považovať osobu, ktorá má právnu a faktickú možnosť disponovať dopravným prostriedkom, ktorá ho organizovane využíva. Okresný súd poukázal na ust. § 428 veta prvá Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého zodpovednosti sa nemožno zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Pokiaľ ide o škodu spôsobenú kameňom vymrštením spod kolesa idúceho motorového vozidla, išlo jednoznačne o škodu spôsobenú okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke motorového vozidla, pretože nepochybne nebolo možné, aby kameň sám o sebe sa uviedol do pohybu, na toto sa vyžaduje pôsobenie motorového vozidla istou energiou. V danom prípade okresný súd považoval za preukázané, že kameň odfrkol spod kolesa motorového vozidla Citroen Berlingo, čo vyplynulo z výpovedí svedkov V. a Q., ktorí zhodne vypovedali, že jediným vozidlom v čase škodovej udalosti, ktoré išlo pred poškodeným vozidlom Nissan Cabstar, bolo vozidlo Citroen Berlingo. Cesta bola v blízkosti stavby, kde sám svedok I. Q., ktorý šoféroval vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda, vypovedal, že cítil skalky udierajúce o podvozok jeho vozidla. Vzhľadom na okolnosti prípadu, kde došlo k škodovej udalosti bola vylúčená možnosť liberácie, pretože v danom úseku objektívne bolo možné predvídať, že na ceste sa môže nachádzať kameň, štrk a podobný materiál zo staveniska. Zodpovednosť prevádzateľa za škodu teda mal okresný súd preukázanú. V danom prípade preto poistený, v zmysle § 4 zákona č. 381/2001 Z.z. účinného od 1.6.2010, mal právo aby poisťovateľ v danom prípade žalovaný zaňho poskytol poškodenému poistné plnenie, ak ku škodovej udalosti došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti a za škodu zodpovedá poistený. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. účinného od 1.6.2010, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Okresný súd preto nárok žalobcu, pokiaľ išlo o istinu, mal preukázaný, čo do dôvodu aj výšky. Výška bola dokázaná faktúrou č. 2011000060, ktorá preukázala, že škoda bola odstránená prevádzkou AUTOSKLO-MT za sumu 321,32 Eur bez DPH. V časti úrokov z omeškania okresný súd uviedol, že žalobca žiadnym spôsobom svoj nárok neodôvodnil a podľa § 11 ods. 6 a 7 zákona č. 381/2001 Z.z. účinného od 1.6.2010 bol okresný súd toho názoru, že žalovaný sa nedostal do omeškania, pretože podľa § 11 ods. 7 citovaného zákona vznikne jeho povinnosť poskytnúť poistné plnenie až po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody. Okresný súd preto žalobu v časti uplatnených úrokov z omeškania zamietol. O trovách súdneho konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému účastníkovi konania, to znamená žalobcovi, priznal náhradu trov v sume 111,51 Eur, ktorá zahŕňala zaplatený súdny poplatok 19,50 Eur a trovy právneho podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za tri úkony právnej služby po 23,26 Eur (príprava a prevzatie zastúpenia, podanie žaloby, účasť na pojednávaní konanom dňa 2. decembra 2011) a trikrát režijný paušál po 7,41 Eur. Priznané trovy konania je žalovaný povinný nahradiť žalobcovi na účet právneho zástupcu žalobcu. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, a to proti výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 321,32 Eur v spojení so závislým výrokom o trovách prvostupňového konania. Žalovaný odvolanie zdôvodnil podľa § 205 ods. 2 písm. b), d) a f) O.s.p., keďže mal za to, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ako aj, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný videl nesprávne zistenie skutkového stavu v tom, že okresný súd z výsluchu účastníkov odôvodnil príčinnú súvislosť medzi prevádzkou vozidla pána Q. a škodou na čelnom skle motorového vozidla Nissan Cabsar, pričom v konečnom dôsledku zobral za preukázané len tvrdenie poškodeného o priebehu nehody. V prípade odmrštenej skalky od kolies vozidla si totiž údajný škodca vzhľadom na hmotnosť takto odmršteného predmetu nemohol byť vedomý toho, že spod jeho kolies odletela skalka, pretože túto skutočnosť vzhľadom na pomer hmotnosti vozidla a skalky nemohol zaregistrovať. Toto potvrdil vo svojej výpovedi i svedok Q.. Svedok Q. vôbec nemohol zaregistrovať to, že odmrštená skalka trafila čelné sklo za ním idúceho motorového vozidla. Skutočnosť, na ktorú sa odvolal okresný súd, a to, že vodič Q. počul kamienky klepkať o podvozok jeho vozidla Citroen Berlingo, je irelevantná, keďže z tejto skutočnosti nevyplýva priama príčinná súvislosť ako vecná a časová súvislosť medzi príčinou a následkom, t.j. medzi prevádzkou a vzniknutou škodou. Rovnako poškodený v poškodenom aute mohol zaregistrovať až náraz skalky na čelné sklo a nemôže vedieť, že skalka bola odmrštená práve od motorového vozidla údajného škodcu, mohol to len predpokladať. Tento predpoklad je sporný, pretože na ceste sa nachádzali aj iné motorové vozidlá, čo vyplynulo aj z výsluchu svedkov. Pretože údajný škodca, pán Q., objektívne nemal šancu zaregistrovať odmrštenie skalky, nemožno vyhodnotiť jeho opis údajnej nehody ako dôveryhodný. Škodca zjavne len reprodukoval popis skutkového stavu uvedený žalobcom. Nebola preukázaná príčinná súvislosť, pretože išlo len o tvrdenú, domnelú príčinnú súvislosť, pokiaľ ju okresný súd odvodil len z pozorovania následku pánom V., bez pozorovania príčiny a z klopkania kamienkov o podvozok auta údajného škodcu, pána Q.. Okresný súd preto postupoval v rozpore s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ÚS 177/08, z ktorého vyplýva, že príčinná súvislosť pri uplatnenej škode musí byť nielen tvrdená, ale musí byť bezpečne preukázaná a dôkazné bremeno je na poškodenom s tým, že vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom bezpečne preukázaný a bezprostredný. Ďalším odvolacím dôvodom žalovaného bolo nesprávne právne posúdenie veci, pretože je potrebné rozlišovať škody vyvolané osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a škody nevyvolané osobitnou povahou prevádzky vozidla a škody spôsobené okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke a nespôsobené okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke. Rozhodujúcim znakom pre možnosť liberácie v danom prípade bolo, či kameň na cestnej komunikácii je alebo nie je okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke. Žalovaný ďalej uviedol, že čo je možné považovať za prevádzku motorového vozidla, a to len pokiaľ škoda bola spôsobená okolnosťou, ktorá má pôvod v osobe vodiča, napr. nedodržanie dopravných predpisov a okolnosti majúce pôvod v motorovom vozidle, pričom tieto okolnosti sú vnútorné, ktoré sú nevyhnutnou súčasťou prevádzky. Ostatné okolnosti, t.j. okolnosti existujúce mimo vodiča a samotného vozidla, sú okolnosťami vonkajšími a nesúvisiacimi s osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, napr. konanie tretích osôb; zvierat, prírodná katastrofa a iné vonkajšie okolnosti. Skalka ležiaca na ceste podľa názoru žalovaného je jednoznačne okolnosťou existujúcou mimo vodiča a samotného vozidla, a preto nie je súčasťou prevádzky a nemôže mať pôvod v prevádzke. Skutočnosť, že je odmrštená kolesom vozidla, ju tiež súčasťou prevádzky nerobí. Žalovaný namietal, že pokiaľ okresný súd posúdil skalku na ceste ako okolnosť majúcu pôvod v prevádzke len preto, že bola odmrštená krútiacou silou kolesa, subsumoval skutkový stav, naviac nepreukázaný, pod nesprávnu právnu normu, a to § 428 veta prvá Občianskeho zákonníka a z tohto dôvodu vec nesprávne právne posúdil. V prípade stotožnenia sa s takýmto postupom okresného súdu by došlo k záveru, že všetky predmety, ktoré sa dostanú na povrch vozovky a prídu do styku s prevádzkou nejakého vozidla, sú okolnosťami majúcimi pôvod v prevádzke motorového vozidla. Takto by sa okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke stali všetky okolnosti, ktoré nie sú súčasťou prevádzky, napr. krúpy popadané na ceste, zviera, ktoré vbehlo náhle do cesty, kameň zahodený ľudskou silou na vozovku a podobne). Akonáhle by došlo ku kontaktu s akýmkoľvek takýmto predmetom na ceste a ten by získal kinetickú energiu v dôsledku osobitnej povahy prevádzky motorového vozidla, nebola by vôbec možná liberácia vodiča a § 428 veta druhá Občianskeho zákonníka by bol obsolétny. V danom prípade v súvislosti s kameňom ležiacim na ceste došlo len k pôsobeniu osobitnej povahy prevádzky na okolnosť, ktorá nemá pôvod v prevádzke, a preto túto škodu je možné liberovať. Záver o zodpovednosti prevádzateľa v dôsledku toho, že ide o škodu vyvolanú osobitnou prevádzkou, je v danom prípade samozrejme správny, prevádzkovateľ sa však zodpovednosti zbaví (liberuje), pretože škodu nespôsobila okolnosť majúca pôvod v prevádzke a škode sa nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Skalka ležiaca na vozovke je jednoznačne okolnosťou vonkajšou, to znamená nemá pôvod v prevádzke a je možné za predpokladu preukázania, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od prevádzkovateľa požadovať, prevádzkovateľa liberovať zo zodpovednosti za takúto škodu. V danom prípade poistený vyvinul všetko objektívne možné úsilie, ktoré možno požadovať, aby zabránil vymršteniu skalky. Ak skutočne bola vozovka posypaná zimným posypom (čo nebolo preukázané), žalovaný mal za to, že od údajného škodcu nebolo možné požadovať väčšie úsilie na odvrátenie škody ako jazdiť primeranou rýchlosťou, a preto je zbavený zodpovednosti za škodu. Opačný výklad robí vodiča zodpovedným za púhu náhodu, čo je z hľadiska práva neprijateľné a i vzhľadom na historický výklad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nesprávne (rozhodnutie NS ČR Rv I 299/37). Do úvahy však pripadá aj nedodržanie bezpečnej vzdialenosti vozidla žalobcu od vozidla údajného škodcu (čo však v dôsledku nevykonania navrhnutých dôkazov nebolo možné zistiť) a spoluzavinenie žalobcu podľa § 441 Občianskeho zákonníka porušením § 4 ods. 1 písm. c) v spojení s § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke. V takejto situácii skutočne nemožno objektívne vynaložiť viac úsilia o to, aby škoda nevznikla, než dodržiavanie predpisov o rýchlosti (hoci ani dodržanie týchto predpisov úplne nevylučuje, že škoda môže vzniknúť, ak je vozovka znečistená). Vzhľadom na uvedené je vodič a s ním rovnako prevádzateľ liberovaný zo zodpovednosti za škodu. Nespravodlivé je potom následne požadovať od poisťovne podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. zaplatenie náhrady škody, pri ktorej sa škodca zbavil zodpovednosti. Žalovaný ako poisťovňa v takomto prípade nie je povinná nahradiť škodu, pretože nie je daná zodpovednosť poisteného. Žalovaný žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť, alternatívne zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Súčasťou podaného odvolania bola aj príloha, a to rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda v rovnakom prípade pod sp. zn. 8C/51/2011. K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca. Uviedol, že okresný súd svoje rozhodnutie zdôvodnil tak, že k poškodeniu vozidla došlo na mieste, kde prebiehala výstavba McDonaldu, kde zo staveniska vychádzali vozidlá zo stavby. Svedok - vodič vozidla Nissan V. vypovedal, že z vozidla Citroen Berlingo odfrkol na jeho predné sklo kamienok a svedok Q. vypovedal, že registroval za sebou idúce vozidlo Nissan a registroval ako kamienky z cesty bili o podvozok jeho vozidla. Na tomto základe okresný súd ustálil zodpovednosť podľa § 427 Občianskeho zákonníka ako objektívnu zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie. Žalobca mal za to, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil vykonané dôkazy a jeho závery, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi škodu, zodpovedajú ust. § 1, § 4 ods. 2, 4 zákona č. 381/2001 Z.z. a § 427, § 428 Občianskeho zákonníka. Stotožnil sa žalobca s názorom okresného súdu, že kamienok vymrštený vozidlom Citroen Berlingo idúcim pred vozidlom žalobcu Nissan, je okolnosťou, ktorá má svoj pôvod v prevádzke motorového vozidla, pretože skutočne nie je možné, aby sa kamienok sám od seba uviedol do pohybu, ale na tento pohyb sa vyžaduje určitá energia vyvolaná prevádzkou motorového vozidla Citroen Berlingo. Vodič tohto vozidla je Martinčan a bolo mu známe, že na predmetnom úseku cesty prebieha výstavba obchodného centra, že vozidlá vychádzajúce zo stavby vynášajú na vozovku stavebný odpad. Mal sa preto správať tak a rýchlosť vozidla prispôsobiť stavu vozovky, aby nedošlo k škodovej udalosti. Navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny s priznaním trov odvolacieho konania. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a za rešpektovania ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením v napadnutých výrokoch potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., za vykonania opravy podľa ust. § 222 ods. 3 O.s.p. v spojení s ust. § 164 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/86/2012-81 zo dňa 09.08.2012 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku žalobcovi prostredníctvom právneho zástupcu, žalovanému s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 4. septembra 2012 a na internetovej stránke krajského súdu, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p.. Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia bol rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch posudzovaný v medziach odvolacích dôvodov žalovaného, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 14.2.2012 (č.l. 53-59 spisu). Jedným z odvolacích dôvodov žalovaného bola námietka nesprávneho skutkového zistenia na základe vykonaných dôkazov s tým, že okresným súdom zistený skutkový stav nevyplýva z vykonaného dokazovania. Krajský súd uvádza, že tento odvolací dôvod nebol relevantný. Pri tomto vyslovenom závere sa krajský súd oboznámil s obsahom spisového materiálu, s vykonanými dôkazmi, podľa ktorých bolo preukázané, že v čase škodovej udalosti išlo pred poškodeným vozidlom Nissan Cabstar, ev. č. MT 230 CI, len jedno vozidlo, a to Citroen Berlingo, ev. č. MT 456 CM. Je zrejmé, že logickou úvahou tak bolo možné dospieť k záveru, že spod kolesa motorového vozidla zn. Citroen Berlingo, ev. č. MT 456 CM, keď sa tam iné v tom čase nenachádzalo, bol vymrštený kamienok do čelného skla poškodeného vozidla žalobcu zn. Nissan Cabstar, ev. č. MT 230 CI, a tým možno konštatovať, že medzi vymrštením kamienka a škodou - prasknutím predného čelného skla, existovala priama príčinná súvislosť, a to tak časová, ako aj vecná. Aj z výpovedí svedkov Y. V. a Ing. I. Q. táto súvislosť nepochybne vyplynula, a preto námietka žalovaného v nepreukázaní príčinnej súvislosti a v tom smere v nedostatočnom skutkovom zistení, nebola dôvodná. Príčinná súvislosť bola preukázaná a v tejto rovine sa nevyžadovalo žiadne doplnenie dokazovania. Skutkový stav tak v tomto smere nebol len predpokladaný, ale aj dostatočným spôsobom preukázaný, a to vzťah medzi príčinou a jej následkom. Nemožno preto konštatovať, že by okresný súd postupoval v rozpore s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. 177/08, na ktoré rozhodnutie poukazoval žalovaný v písomne podanom odvolaní zo dňa 14.2.2012. V tejto súvislosti krajský súd opätovne poukazuje na výpovede svedka pána Y. V. a Ing. I. Q., ktorí boli vypočutí na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 2. decembra 2011. To, že došlo k škodovej udalosti na vozidle žalobcu Nissan Cabstar, ev. č. MT 230 CI, potvrdil svedok Ing. I. Q. vo svojej výpovedi, ktorý, okrem iného, uviedol, že vôbec nebol prekvapený, že sa takéto niečo stalo, pretože tam bolo stavenisko. Svedok Ing. I. Q. potvrdil jamku, ktorá bola na čelnom skle vozidla žalobcu s tým, že došlo medzi ním a vodičom vozidla zn. Nissan Cabstar, ev. č. MT 230 CI, k výmene údajov a svedok Ing. I. Q. nahlásil poistnú udalosť, keďže bol takto poučený aj predtým, pričom sa to stalo už viackrát. Ďalej svedok Ing. I. Q. potvrdil, že iné vozidlo medzi jeho vozidlom a vozidlom poškodeného - žalobcu nebolo a tak to spôsobil on. Podľa ust. § 120 ods. 1 druhá veta O.s.p., súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Podľa ust. § 125 O.s.p., za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd. Podľa ust. § 132 O.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011 sp. zn. 3Cdo 204/2009, v zmysle ktorého „Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov zásadne nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz zhodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie súdu, ktorého podkladom sú dôkazy nesprávne vyhodnotené, môže byť prípadne z tohto dôvodu vecne nesprávne, avšak táto skutočnosť sama o sebe nezakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p.. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). V prípade nesprávnosti hodnotenia dôkazov nejde o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p. (R 42/1993).“ Na základe vyššie uvedeného preto krajský súd konštatuje, že v dostatočnom rozsahu bolo vykonané dokazovanie, z ktorého vyplýval spoľahlivý a nepochybný základ pre konštatovanie škodovej udalosti, výsledkom ktorej bolo poškodenie vozidla žalobcu, a to vymrštením kamienka spod kolesa motorového vozidla Citroen Berlingo, ev. č. MT 456 CM, ktorého vlastníkom bol Ing. I. Q.. Krajský súd uvádza, že nebol relevantný ani odvolací dôvod žalovaného o nesprávnom právnom posúdení, ktoré vykonal okresný súd. V súvislosti s týmto odvolacím dôvodom je potrebné uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani jedna z uvedených situácií v predmetnej sporovej právnej veci nenastala, preto ani v tejto časti nebol relevantný odvolací dôvod žalovaného. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Zodpovednosť v zmysle § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, bez ohľadu na zavinenie. Predpokladmi vzniku zodpovednosti v zmysle citovaného zákonného ustanovenia sú udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, vznik škody a príčinná súvislosť medzi touto udalosťou a vznikom škody. Podľa ust. § 428 Občianskeho zákonníka, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Ust. § 428 Občianskeho zákonníka nadväzuje na ust. § 427 Občianskeho zákonníka. Práve v ust. § 428 Občianskeho zákonníka sú uvedené liberačné dôvody zbavenia sa zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov, a to, že škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke a škoda spôsobená tzv. neodvrátiteľnou udalosťou - zásah zvonku (prírodné sily, zásah osoby alebo zvieraťa); liberačný dôvod vyplýva aj z ust. § 441 Občianskeho zákonníka v prípade zavinenia poškodeného. Podľa ust. 428 prvá veta Občianskeho zákonníka vyplýva, že liberácia nie je možná, ak škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Ani v tomto prípade zákon nedefinuje, ktoré okolnosti možno považovať za tie, ktoré majú pôvod v prevádzke. Krajský súd však opätovne poukazuje na znenie ust. § 428 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého pojem „o škode spôsobenej okolnosťami, majúcimi pôvod v prevádzke“ má na mysli okolnosti, ktoré súvisia s organizáciou, riadením a uskutočňovaním prevádzky a sú v príčinnej súvislosti so škodou. Vymrštenie kamienka na ceste spod kolies idúceho motorového vozidla a v tej súvislosti následne vzniknutá škoda na inom vozidle nepochybne je práve takou okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke vozidla, a preto podľa ust. § 428 prvá veta Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy liberácia. Okresný súd preto správne skonštatoval, ak uviedol, že škoda spôsobená kameňom vymršteným spod kolies idúceho motorového vozidla je škodou spôsobenou okolnosťou, ktorá má svoj pôvod v prevádzke motorového vozidla. Je na základe ustálenej súdnej praxe nepochybné, že motorové vozidlo je v prevádzke, keď sa pohybuje, a preto bez pohybu motorového vozidla by nedošlo k vymršteniu kamienka a následne k vzniku škody na inom vozidle. K vymršteniu kamienka došlo v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, t.j. s jeho činnosťou a pohybom, to znamená, že bez prevádzky, pohybu tohto vozidla by kamienok z cesty do čelného skla iného motorového vozidla samovoľne neodskočil. Prevádzkou motorového vozidla došlo k vymršteniu kamienka a následne k vzniku škodovej udalosti, a preto bol správny záver okresného súdu pokiaľ konštatoval, že škoda bola spôsobená okolnosťou, ktorá má svoj pôvod v prevádzke vozidla. K úplnosti krajský súd uvádza, že kamienky patria ku pozemnej komunikácii, a preto vymrštený kamienok pôsobením kolesa vozidla v prevádzke, ktorý spôsobil škodu na inom vozidle, je okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke. Na základe vyššie uvedených zhodnotení krajským súdom bol rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch, a to vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 321,32 Eur a vo výroku o trovách prvostupňového konania, potvrdený ako v týchto výrokoch vecne správne rozhodnutie za vykonania opravy krajským súdom podľa ust. § 222 ods. 3 O.s.p. v spojení s ust. § 164 O.s.p., keďže len chybou v písaní v prvom výroku napadnutého rozsudku okresného súdu bolo namiesto „zaplatiť žalobcovi“ uvedené nesprávne „zaplatiť žalobcovu“. To, že išlo len o chybu v písaní, vyplýva aj zo Zápisnice o pojednávaní pred Okresným súdom v Martine pod č.k. 17Cb/150/2011-40 zo dňa 2. decembra 2011, keď bol aj vyhlásený rozsudok v mene Slovenskej republiky, podľa ktorého žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 321,32 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. K úplnosti krajský súd dodáva, pokiaľ žalovaný, ako odvolateľ doložil k odvolaniu aj prílohu, rozhodnutie Okresného súdu Dunajská Streda, v rovnakom prípade pod sp. zn. 8C/51/2011, že ako súd odvolací nie je viazaný rozhodnutiami iných všeobecných súdov, keď aj podľa zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 2 ods. 3 sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a pri rozhodovaní viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a zákonom. Právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky obsiahnutý v jeho rozhodnutí vydanom v konaní podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky na základe návrhu súdu je pre súd záväzný; a naviac nešlo ani o situáciu podľa ust. § 135 ods. 1 O.s.p.. Pokiaľ aj okresný súd pri rozhodovaní o trovách prvostupňového konania aplikoval ust. § 142 ods. 1 O.s.p. namiesto správneho použitia ust. § 142 ods. 3 O.s.p., keď v zamietavej časti žalobcovho nároku o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 321,32 Eur od 1.7.2011 až do zaplatenia mal žalobca neúspech len v nepatrnej časti, táto skutočnosť zostala bez vplyvu k vecnej správnosti výroku o trovách prvostupňového konania, pretože žalobcovi bola priznaná plná náhrada uplatnených trov konania pred okresným súdom. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 1, § 151 ods. 1, 8 O.s.p.. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania v rovine trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za 1 úkon právnej služby - písomné vyjadrenie k odvolaniu, 1 x 23,26 Eur, 1 x 7,63 Eur režijný paušál, tak ako boli uplatnené v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 5.3.2012, súčtom trovy právneho zastúpenia v konaní pred krajským súdom boli v sume 30,89 Eur, ktoré podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. je žalovaný povinný nahradiť žalobcovi na účet právneho zástupcu žalobcu v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.