Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 8CoP/103/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5711211367 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5711211367.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a sudcov JUDr. Oľgy Belkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci navrhovateľky: Y. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom P., ul. L. č. XXXX/XX, proti odporcovi: Q. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom trvale Mesto P., v súčasnosti bytom P., ul. O. č. XX/XX, o určenie výživného, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 20P/215/2011-51 zo dňa 4. júna 2012, takto r o z h o d o l : rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Navrhovateľke sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom č. k. 20P/215/2011-51 zo dňa 04. 06. 2012 Okresný súd Martin odporcu Q. C., nar. XX. XX. XXXX, zaviazal k povinnosti platiť navrhovateľke Y. C., nar. XX. XX. XXXX, výživné vo výške 100 eur mesačne od 07. 09. 2011 vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k jej rukám. Nedoplatok na výživnom od 07. 09. 2011 do 31. 05. 2012 v celkovej výške 880 eur povolil odporcovi splácať v splátkach po 25 eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil tým, že po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že navrhovateľka je študentkou Masarykovej univerzity v Brne, Filozofická fakulta, študijný program Informačné štúdia a knihovníctvo, z ktorého dôvodu sa naďalej pripravuje na svoje budúce povolanie, a preto stále nenadobudla schopnosť samostatne sa živiť. Vyživovacia povinnosť odporcu ako jej rodiča preto stále trvá. Keďže tento si ju riadne neplní, bolo namieste jej stanovenie formou súdneho rozhodnutia. „...Pri určovaní výšky výživného vychádzal súd z odôvodnených potrieb navrhovateľky, z výdavkov na základné hmotné potreby ako je strava, ošatenie, obuv, hygiena a kozmetika, kde prihliadol na súčasne pomery v spoločnosti, vývoj inflácie a rast životných nákladov, ktoré sa neustále zvyšujú. Napríklad, priemerná ročná miera inflácie meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien podľa údajov Štatistického úradu SR bola 3,9 % za rok 2011 v porovnaní s rokom 2010, o toľko percent v úhrne vzrástli spotrebiteľské ceny. Index nárastu spotrebiteľských cien pri porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka (prvý štvrťrok) je pri potravinách 103,3, pri odevoch a obuvi 102,2, pri bývaní, vode, elektrine a plyne 105,2, pri nábytku a vybavení domácnosti 100,5, pri zdraví 103,6, pri doprave 108, pri vzdelávaní 105,7, pri ostatných tovaroch a službách zo 104,3. Z uvedeného je zrejmé, že vyššie každým rokom sú aj výdavky spojené s prípravou na budúce povolanie štúdiom na vysokej škole, u navrhovateľky aj v dôsledku štúdia v Brne, teda mimo miesta svojho bydliska. Ide o výdavky na bežné školské potreby, na skriptá, na učebnice, na internet, ale aj na ubytovanie na internáte, na celodennú stravu, keď má zabezpečené len obedy, raňajky a večere si musí zabezpečovať sama a na cestovné z Q. do Brna a späť minimálne raz za mesiac. Možno všeobecne konštatovať, že priemerné mesačné výdavky vysokoškoláka študujúceho mimo miesta svojho bydliska sú minimálne do 400 eur. K tomu treba pripočítať oblečenie, obutie, hygienické potreby, kozmetiku, záujmové aktivity a výdavky v súvislosti so zdravím. Je preto dôvodné, aby sa na týchto potrebách navrhovateľky podieľal aj odporca. Nebolo by spravodlivé, aby to bola len matka, ktorá 14 rokov zabezpečovala všetky jej potreby v podstate sama, lebo výživné od otca nebolo ani 20 eur. Odporca je viac ako tri roky dobrovoľne nezamestnaný, podobne tomu bolo aj v rozvodovom konaní. Nevybavil si ani základné záležitosti, ako je evidencia na úrade práce a poberanie dávok. V tejto nepriaznivej finančnej situácie je dlhšiu dobu, dostal sa do nej sám, čo nemôže byť na ujmu výživného pre navrhovateľku. V podstate viac rokov nepracuje a ak sa staral o svojich chorých rodičov, mal veci riešiť, minimálne požiadať o priznanie peňažného príspevku za opatrovanie. Ak to rodičia nechceli, musí sa s tým teraz vysporiadať, nemôže tým trpieť navrhovateľka, ktorá nie je schopná sa sama živiť v dôsledku štúdia na vysokej škole. Takto odporca konať môže, ale musí si byť vedomý svojej rodičovskej zodpovednosti, v rámci ktorej je vyživovacia povinnosť k dieťaťu povinnosťou prednostnou. Nemá žiadne obmedzenia pri hľadaní zamestnania, má maturitu, nemá zdravotné problémy a môže pracovať aj mimo miesta svojho bydliska, lebo sa nemusí starať o žiadnych blízkych. Problémom je možno vek (55 rokov), dlhšie trvajúca nezamestnanosť, neosvojené pracovné návyky a zodpovednosť, určite je tým sťažené hľadanie zamestnania. Je len na ňom, aby danú situáciu zmenil a konečne sa začal správať tak ako sa má rodič správať, prispieť k zabezpečeniu primeraného vzdelania svojej dcéry a zabezpečiť jej dobrý štart do života. Na ňom sa musí podieľať aj otec a preto súd po komplexnom zhodnotení rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Výživné súd priznal od 07. 09. 2011, odo dňa podania návrhu. Potom pri takto upravenom výživnom vznikol nedoplatok 880 eur, ktorý súd vypočítal výškou výživného a dňami a mesiacmi za ktoré vznikol (80 eur za 24 dní septembra 2011 a 800 eur za október 2011 až máj 2012, teda 100 eur krát 8 mesiacov) a umožnil ho odporcovi splácať v splátkach po 25 eur mesačne, ktoré považoval za primerané, bude ho splácať 36 mesiacov. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Navrhovateľka bola v konaní úspešná, súd vyhovel jej zmenenému návrhu. Odporca si trovy konania neuplatnil. Podľa zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch § 4 ods. 1 písm. g) je konanie o vzájomnej vyživovacej povinnosti rodičov a detí oslobodené od poplatkovej povinnosti. Súd preto rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal...“. Proti vyššie uvedenému rozsudku podal odporca odvolanie, na základe ktorého odvolací súd žiadal, aby napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (vychádzajúc z obsahu podania odporcu). Uviedol, že súdom stanovené výživné nie je schopný platiť preto, lebo je momentálne evidovaný na Úrade práce Martin ako uchádzač o zamestnanie. Má nárok na sociálnu dávku vo výške 63 eur mesačne, takže nemá z čoho súdom určené výživné platiť. Navrhovateľka sa k odvolaniu odporcu písomne nevyjadril. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ustanovením § 202 O. s. p., v odvolacom konaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil, a to z nasledovných dôvodov: Ako vyplýva z obsahu spisu, naposledy bola vyživovacia povinnosť odporcu voči navrhovateľke stanovená rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 6C/204/1998 zo dňa 22. 06. 1998, ktorým zároveň došlo k rozvodu manželstva rodičov v tom čase ešte maloletej navrhovateľky. Otec sa zaviazal prispievať na jej výživu sumou 600,- Sk mesačne (19,92 eur), a to počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode, t. j. 28. 09. 1998. V tom čase mala navrhovateľka 6 rokov, bývala v spoločnej domácnosti s matkou a s jej deťmi z predchádzajúceho manželstva. Odporca bol nezamestnaný, neevidovaný na úrade práce, v evidencii nezamestnaných bol naposledy od 28. 05. 1996 do 02. 09. 1996, kedy bol vyradený pre nespoluprácu. Poberal podporu v nezamestnanosti za uvedené obdobie v celkovej sume 8.135,- Sk. S posledným zamestnávateľom skončil pracovný pomer dňa 31. 03. 1998, potom bol práceneschopný. Z dokazovania vykonaného pred prvostupňovým súdom vyplýva, že v súčasnosti je navrhovateľka študentkou Masarykovej univerzity v Brne, Filozofickej fakulty, študijného programu Informačné štúdia a knihovníctvo, 1. ročníka bakalárskeho štúdia. Je ubytovaná v študentskom domove univerzity, kde je poplatok za ubytovanie zrážaný z jej účtu podľa stavu finančných prostriedkov, jeden deň stojí 50,- Kč, pri 30 dňoch v mesiaci je to 1.500,- Kč, pri 31 dňoch 1.550,- Kč. Stravuje sa vo vysokoškolských jedálňach, kde sú rôzne ceny, maximálne do 50,- Kč za jeden obed, raňajky a večere si zabezpečuje sama nákupom potravín. Výdavky sú na cestovné z Q. do Brna autobusom, každá cesta stojí rôzne, podľa toho akou linkou ide, napr. 10,90 Eur, 8,90 Eur, batožina 0,70 eur, opačne z Brna do Q. 221,- Kč, 213,- Kč, spiatočný 408,- Kč, 434,- Kč, domov chodí raz za mesiac, ak je to nutné aj každé dva týždne, na električenku v Brne na tri mesiace 685,- Kč a na MHD v P.. Ďalej na knihy, skriptá a iný študijný materiál, ktorý si zabezpečuje hlavne tlačením cez študijný portál, jedna strana stojí 80 halierov. Platila si v septembri 2011 motivačný kurz 400,- Kč - 16,29 eur pri kurze 24,556, podobne 3-dňovú exkurziu po nemeckých knižniciach. Má zriadený účet, z ktorého si financuje svoje potreby. Medzi ukončením strednej školy a štúdiom na vysokej škole pracovala na dohodu o vykonaní práce dva mesiace v Normál, s. r. o., Martin a potom v CBR Martinus, s. r. o., Martin, platila si len zdravotné poistenie. Má bežné výdavky na doplnenie oblečenia, obuvi, hygienických a kozmetických potrieb, na potraviny, na lieky, na kultúru a iné aktivity vo voľnom čase. Rada číta, kupuje si knihy, hlavne beletriu, ale aj náučné, napr. Dejiny európskeho stredoveku za 13,94 eur, Štáty v premenách storočí 5,60 eur. Nosí okuliare, potrebuje nové raz za štyri roky, naposledy si kúpila v septembri 2011 za 211,90 eur. Zo zdravotných dôvodov má antikoncepciu s výdavkom na tabletky do 9 eur mesačne. Býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou v bývalom spoločnom byte, do ktorého sa späť nasťahovali po rozvode. Matka je ako skladová pracovníčka zamestnaná u toho istého zamestnávateľa ako v roku 1998 Normál, s. r. o., Martin, za apríl až júl 2011 mala priemernú čistú mesačnú mzdu 472,82 eur. Doteraz financuje sama všetky výdavky navrhovateľky, platí výdavky bytu a celej domácnosti. Odporca je aj teraz dobrovoľne nezamestnaný. V roku 2011 pracoval od 13. 09. do 31. 10. na dohodu o vykonaní práce v Bekrema, s. r. o., Rojkov, zarobil v čistom 80 eur. Iné doby poistenia sociálna poisťovňa od septembra 2010 neeviduje. Nie je evidovaný ani ako poberateľ dávky a príspevkov v hmotnej núdzi na úrade práce. Podľa jeho prehlásenia na pojednávaniach, nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie alebo poberateľ dávok, naposledy pracoval pred viac ako tri a pol rokom ako skladník v Priemyselnom parku Modřice pri Brne, listinné dôkazy nepredložil. Nepožiadal ani o opatrovateľský príspevok na zdravotne postihnutých rodičov, u ktorých do februára 2012 býval a o ktorých sa staral, po smrti otca matka býva u jeho sestry, ktorá sa o ňu stará a byt, ktorého je spoluvlastníkom, sa bude predávať. V čase rozhodovania býval u kamaráta, finančne mu neprispieval, zamestnanie si hľadá sám, má skončené gymnázium. Odporca iné vyživovacie povinnosti nemá, vlastní po svojom otcovi spoločne so svojou matkou A. C. a sestrou P. O. v podiele 1/6-ina 3-izbový byt na ul. O. č. XX v P., ktorý bol ohodnotený na 23.250 eur. Navrhovateľka nevlastní žiadny majetok. Prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov, a ak si túto povinnosť rodičia neplnia, môže súd aj bez návrhu určiť rozsah ich vyživovacej povinnosti. Na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov má právo podieľať sa aj ich dieťa. (§ 62 ods. 1 až 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákona o rodine“) Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Schopnosti v zmysle ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine predstavujú subjektívne kritériu určovania rozsahu vyživovacej schopnosti a rozumieme nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného zdravotným stavom, úlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Pokiaľ je povinný nezamestnaný, skúmajú sa dôvody takéhoto stavu, situácia na trhu práce, jeho aktivita smerujúca k získaniu zamestnania, dôvod ukončenia posledného pracovného pomeru (či už objektívny, napr. v dôsledku organizačných zmien alebo subjektívny, napr. v dôsledku porušovania pracovnej disciplíny, resp. bezdôvodného ukončenie pracovného pomeru). Princíp potencionality príjmov je inštitútom výrazne ochraňujúcim záujmy oprávneného. Nový zákon tento princíp posilňuje. Záujem zákonodarcu na tom, aby v rámci majetkových vzťahov odôvodnených od príslušných osobných, rodinno-právnych vzťahov boli uspokojené potreby subjektov týchto vzťahov siaha až do tej miery, že umožňuje hodnotiť nielen jeho životné okolnosti a pomery, ktoré sú reálne dané (prednosť pred princípom fakticity), ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Zdôvodnenie sa vidí v existenčnom charaktere výživného a v potrebe zabrániť povinnému, aby svojím konaním znižoval jeho rozsah. V rámci výpočtu zákon uvádza vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku a majetkového prospechu. V konkrétnom prípade môže byť touto okolnosťou napr. zmena zamestnania, na základe ktorej povinný dosahuje nižší príjem, ďalej môže ísť o prípad, keď bez závažného dôvodu ukončí podnikateľskú činnosť alebo pracovný pomer bez toho, aby mal zabezpečené, resp. vykonával aktivitu smerujúcu k získaniu iného zamestnania, porušenie pracovnej disciplíny, ktoré malo za následok rozviazanie pracovného pomeru. Obdobne možno posudzovať situáciu zamestnanca s určitou kvalifikáciou, v dôsledku čoho môže vykonávať prácu v lepšie ohodnotenej vyššej funkcii. Následkom princípu potencionality (ak sa nepreukáže ospravedlniteľný dôvod je skutočnosť) že súd pri určovaní výšky výživného vychádza z potencionálneho príjmu, t. j. príjmu pred zmenou zamestnania, príjmu aký by dosahoval vo vyššie ohodnotenej pozícii z príjmu, ktorý dosahoval pred rozviazaním pracovného pomeru, resp. z majetkových pomerov ako by obsahovali predmetné majetkové podstaty v prípade vzdania sa majetkového prospechu. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté deti možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Z dôvodovej správy k vyššie citovanému zákonnému ustanoveniu vyplýva, že cieľom doplnenia dôvodov hodných osobitného zreteľa (oproti predchádzajúcej právnej úprave), ako podmienky na priznanie výživného, je zdôrazniť výnimočnosť priznania výživného pre maloleté dieťa spätne po začatí konania a zamedziť tak možným špekuláciám a zneužívaniu tejto možnosti. Súd má preto skúmať dôvody, ktoré bránili oprávnenému rodičovi uplatniť zákonný nárok ihneď po tom, ako povinný rodič prestal plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možno len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Výživné sa určí podľa stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolností dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov. Nestačí len úvaha o tom, či doterajšie výživné je primerané, pretože inak by išlo o neprípustnú reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Zemnou pomerov v zmysle § 78 ods. 1 sa rozumie výrazná zmena tých okolností (na jednej či druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Pôjde napríklad o také zvýšenie či zníženie (odôvodnený pokles) zárobku, či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas. Takou zmenou pomerov môže byť tiež vyšší vek dieťaťa, prípadne rozšírenie alebo zúženie vyživovacej povinnosti povinného, ale ja invalidita povinného a pod. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu (vrátane tých o predpokladaných schopnostiach a možnostiach odporcu vo vzťahu k možnému príjmu), pretože okresný súd vykonal v prejednávanej veci dostatočné dokazovanie, skutkový stav zistil úplne a správne a z tohto vyvodil aj správny právny záver, keď odporcu zaviazal k povinnosti platiť navrhovateľke zvýšené výživné v sume 100 eur mesačne od 07. 09. 2011. Vec teda správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 157 ods. 2 O. s. p. Napadnutý rozsudok okresného súdu teda zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na zákonné rozhodnutie podľa citovaného zákonného ustanovenia. Samotný odvolateľ neuviedol žiadne také okolnosti, na základe ktorých by odvolací súd videl dôvody pre zmenu napadnutého rozhodnutia. Všetky ním produkované tvrdenia boli známe už v prvostupňovom konaní, pričom v dostatočnej miere zrozumiteľne a presvedčivo sa s nimi vysporiadal už okresný súd, ktorého závery si odvolací súd osvojil. Inak povedané, prvostupňový sa dôsledne zaoberal so všetkými otázkami, ktoré boli rozhodujúce v prejednávanej veci vrátane tých, na ktoré poukazoval otec detí, pričom svoje závery riadnym spôsobom odôvodnil. S poukazom na uvedené konštatovanie odvolací súd v ďalších podrobnostiach vzhľadom na vecnú správnosť napadnutého rozsudku poukazuje na jeho podrobné odôvodnenie (§ 219 ods. 2 O. s. p.). Len na doplnenie považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že naposledy bola vyživovacia povinnosť odporcu na navrhovateľku upravená pred viac ako 14 rokmi, od ktorého času bezpochyby všetky druhy životných nákladov navrhovateľky výrazným spôsobom vzrástli na čo správne okresný súd pri svojom rozhodovaní prihliadol. V súčasnosti odporcovi (ktorý inú vyživovaciu povinnosť nemá) rozsudkom sp. zn. 6C/204/1998 zo dňa 22. 06. 1998 určená vyživovacia povinnosť 19,92 eur mesačne nedosahuje ani výšku tzv. minimálneho výživného stanoveného v ustanovení § 62 Zákona o rodine podľa ktorého si je každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Správne prvostupňový súd tiež stanovil počiatok platenie zvýšeného výživného odo dňa podania návrhu, keďže v konaní neboli preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali spätné určenie výživného (§ 77 ods. 1 Zákona o rodine). O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. v prospech navrhovateľky, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech. Táto si však trovy odvolacieho konania neuplatnil a ani odvolací súd nezistil z obsahu spisu, že by jej nejaké vznikli, preto jej ich náhradu ani nepriznal. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .