Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 6CoP/75/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5711211382 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5711211382.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Urbanovej a členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Františka Potockého, v právnej veci navrhovateľky: Z. H., nar. XX.X.XXXX, bytom G. č. X/XX, XXX XX H., zastúpenej E. H., nar. XX.X.XXXX, bytom ako navrhovateľka, proti odporcovi: Y. H., nar. X.XX.XXXX, bytom K. č. XX, XXX XX L., zastúpeného Mgr. Miroslavom Golianom, advokátom s sídlom L. XX, XXX XX L., v konaní o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní navrhovateľky i odporcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 21P 10/2011-62 zo dňa 13.12.2011 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Martin č.k. 21P/10/2011-93 zo dňa 24.4.2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 21P 10/2011-62 zo dňa 13.12.2011 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Martin č.k. 21P/10/2011-93 zo dňa 24.4.2012 m e n í t a k , že odporca j e p o v i n n ý platiť navrhovateľke zvýšené výživné v sume 280,00 eur mesačne s účinnosťou od 7.9.2011, ktoré je povinný platiť navrhovateľke mesačne vopred vždy do 20-teho dňa v mesiaci. Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného z a m i e t a . Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 21P 10/2011-62 zo dňa 13.12.2011 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Martin č.k. 21P/10/2011-93 zo dňa 24.4.2012 m e n í t a k , že zameškané výživné za obdobie od 7.9.2011 do 30.11.2011 v sume 178,30 eur j e odporca p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke v splátkach po 60,00 eur mesačne až do jeho úplného zaplatenia spolu s bežným výživným počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku pod následkom straty výhody splátok. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 23P 21/2009-184 zo dňa 3.8.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn. 9CoP/78/2009 zo dňa 29.10.2009, v časti o výživnom na vtedy ešte maloletú navrhovateľku. Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zmenil rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 23P 21/2009 zo dňa 3.8.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 9CoP 78/2009 zo dňa 29.10.2009, ktorým bola naposledy určená vyživovacia povinnosť odporcu voči navrhovateľke sumou 216,18 eur tak, že vyživovacia povinnosť odporcu voči navrhovateľke sa zvyšuje na sumu 280,00 eur mesačne, a to s účinnosťou od 26.9.2011. Určené výživné je odporca povinný platiť mesačne vopred vždy do 20- teho dňa mesiaca (veta I. výroku rozhodnutia). Vo zvyšku návrh na začatie konania zamietol (veta II. výroku rozhodnutia). Súčasne určil, že dlh na výživnom za obdobie od 26.9.2011 do 30.11.2011 v sume 138,27 eur je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke do 15.2.2012 (veta III. výroku rozhodnutia) a vyslovil, že navrhovateľke sa náhrada trov konania nepriznáva (veta IV. výroku rozhodnutia). V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom na začatie konania, ktorý bol súdu doručený dňa 7.9.2011, navrhovateľka žiadala, aby výživné, ktoré je povinný platiť odporca Y. H. podľa rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 23P 21/2009-184 zo dňa 3.8.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 9CoP 78/2009 zo dňa 29.10.2009 vo výške 216,18 eur, bolo zvýšené na sumu 400,00 eur mesačne. Navrhovateľka uviedla, že od posledného rozhodnutia o výške výživného došlo k tej zmene, že ukončila štúdium na strednej škole a od 1.9.2011 sa stala študentkou Žilinskej univerzity, čím sa zvýšili jej náklady na cestovanie, stravu a študijné materiály. Zvýšené náklady má aj z toho dôvodu, že musí dodržiavať diétu po prekonaní infekčnej mononukleózy. Navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou E. H. a sestrou U. H.. Príjem jej matky zo zamestnania sa znížil vzhľadom na jej zdravotné problémy, ako aj nízky počet zákaziek jej zamestnávateľa. Okrem toho vyživovacia povinnosť odporcu voči staršej sestre U. H., nar. XX.X.XXXX, bola rozhodnutím Okresného súdu Martin v mesiaci august 2011 zrušená. Dovtedy bol odporca povinný platiť na výživu dcéry U. H. výživné vo výške 116,17 eur mesačne. Od mesiaca august 2011 prestal štát vyplácať matke aj rodinné prídavky na U. H.. K návrhu na začatie konania navrhovateľka pripojila podrobný rozpis svojich nákladov, a to náklady na stravu, bývanie, lieky, školu, hygienu, oblečenie, telefón a poistku v celkovej výške 698,00 eur mesačne. Odporca sa k návrhu na začatie konania nevyjadril. Podrobné vyjadrenie zaslal súdu až svojím podaním zo dňa 11.11.2011, doručeným päť dní pred pojednávaním vo veci samej. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že vyživovacia povinnosť odporcu voči navrhovateľke bola naposledy stanovená rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 23P 21/2009-184 zo dňa 3.8.2009 v spojitosti s rozhodnutím Krajského súdu v Žiline č.k. 9CoP 78/2009 zo dňa 29.10.2009, a to tak, že pôvodné výživné určené rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 19C 46/2005 zo dňa 2.5.2005 vo výške 116,18 eur sa zvyšuje na sumu 216,18 eur mesačne, a to s účinnosťou od 1.5.2009. Návrhom na začatie konania, ktorý bol súdu doručený dňa 29.4.2010, odporca požiadal súd, aby rozhodol o znížení jeho vyživovacej povinnosti voči Z. H. zo sumy 216,18 eur na sumu 116,18 eur mesačne. Rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 20P 133/2010-267 zo dňa 22.6.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.8.2011, bol návrh Y. H. na zníženie výživného voči Z. H. zamietnutý. Okresný súd dokazovaním zisťoval, či sa podstatne zmenili okolnosti na strane účastníkov, ktoré boli rozhodujúce pre určenie výšky výživného v mesiaci október 2009. Poukázal pritom na ust. § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine a konštatoval, že z uvedeného ustanovenia vyplýva, že dôvodom pre zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, môže byť len výrazná zmena okolností na strane oprávnenej a povinnej osoby, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Otec navrhovateľky Y. H. bol v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom profesionálnym vojakom Ozbrojených síl SR a bol zaradený na Útvare vojenskej polície v Bratislave vo funkcii vedúci starší inšpektor vojenskej polície. Podľa potvrdenia úradu vojenskej polície bol priemerný čistý mesačný príjem odporcu za obdobie od mesiaca január do mesiaca máj 2009 vo výške 1 239,00 eur mesačne. Čistý mesačný príjem odporcu súd vypočítal na základe podkladov útvaru vojenskej polície s tým, že k čistému príjmu pripočítal aj príspevok na bývanie, ktorý rovnako ako hrubý príjem podlieha dani z príjmu. V tom čase príspevok na bývanie predstavoval sumu vo výške 273,00 eur. Do výpočtu čistého príjmu súd nezapočítal príspevok na civilné odevy a príspevok na udržovanie odevov, pretože sa jedná len o malé čiastky, ktoré sú účelovo viazané. Podľa potvrdenia útvaru vojenskej polície vystaveného za obdobie od mesiaca september 2010 do mesiaca júl 2011, bol priemerný čistý mesačný príjem odporcu bol vo výške 1 249,00 eur. Čistý priemerný mesačný príjem odporcu súd vypočítal rovnakým spôsobom a to tak, že do neho zahrnul aj príspevok na bývanie, ktorý sa medzitým zvýšil na sumu 276,00 eur mesačne. Skutočnosť, že armáda z príspevku na bývanie neodvádzala daň z príjmu, následne túto daň štátu odviedla a voči nároku príslušníkov armády na výplatu príspevku započítala svoj nárok vo výške dane z príjmu, nemôže nič na veci meniť. Takéto započítanie pohľadávok nijakým spôsobom schopnosti a možnosti odporcu dosahovať príjem v určitej výške neovplyvňuje. Tak ako v čase predchádzajúceho rozhodovania o výživnom, aj teraz odporca býva v jednoizbovom byte na ul. K. č. XX v L. spolu s A. L.. Tento byt je v ich podielovom spoluvlastníctve. Navrhovateľ listinnými dôkazmi preukázal mierne zvýšenie nákladov v porovnaní s októbrom 2009. Toto zvýšenie nákladov však zodpovedá všeobecnému zvýšeniu životných nákladov. V čase od posledného určenia vyživovacej povinnosti, vznikol odporcovi záväzok zo zmluvy o zabezpečení zo dňa 12.5.2009, na základe ktorej si zakúpil osobný automobil a vznikla mu povinnosť zaplatiť úver vo výške 7 398,00 eur v mesačných splátkach po 182,00 eur. Odporcovi vznikol aj ďalší záväzok, a to na základe dodatku č. 1 k úverovej zmluve. Pôvodnú úverovú zmluvu o bezúčelovom spotrebnom úvere odporca uzatvoril s OTP Banka Slovensko, a.s. dňa 17.6.2008 a dlh spláca mesačnými splátkami vo výške 413,00 eur mesačne. K tejto zmluve uzatvoril odporca s bankou dodatok č. 1, na základe ktorému mu vznikol ďalší dlh vo výške 3 793,00 eur, ktorý odporca spláca v splátkach po 42,27 eur mesačne. Vzhľadom na uvedené je možné konštatovať, že náklady odporcu od posledného určovania výživného stúpli z dôvodu uzatvorenia zmluvy o zabezpečení a dodatku k zmluve o úvere o sumu 224,00 eur. V súvislosti s určovaním schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča (odporcu), súd takéto zvýšenie výdavkov do úvahy nebral, nakoľko s poukazom na ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine niektoré potreby rodičov môžu byť uspokojované až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a v primeranej miere prispeje na potreby svojho dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Navrhovateľka býva v súčasnosti v dvojizbovom byte a to spolu so svojou matkou E. H. a staršou sestrou U. H.. Matka navrhovateľky E. H., tak ako v čase posledného určovania výživného, aj v súčasnosti pracuje vo firme PEEG - Peter Egrecký ako čalúnnička a jej čistý mesačný príjem za obdobie od mesiaca august 2010 do mesiaca máj 2011 bol v zásade rovnaký a nezmenil sa. Je možné konštatovať, že výška tohto príjmu závisí od počtu zákaziek zamestnávateľa, ako aj od zdravotného stavu E. H.. Podľa výplatného lístku za september 2011 matka navrhovateľky dostala na výplatu len 160,00 eur. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že jej matka má zdravotné problémy. Liečiť sa nemôže, pretože sa stará o svoje dve dcéry - navrhovateľku a jej sestru U. H.. Súvisí to aj s tým, že odporca si svoju vyživovaciu povinnosť voči Z. H. riadne a včas neplní a z jeho príjmu boli vykonané v rámci exekúcie zrážky zo mzdy na úhradu výživného voči obidvom dcéram. Životná úroveň navrhovateľky, jej sestry U. H. a matky E. H., ktoré žijú v spoločnej domácnosti, je v porovnaní so životnou úrovňou odporcu (vyjadrenou najmä výškou čistého mesačného príjmu) podstatne nižšia. Táto skutočnosť je zvýraznená aj tým, že rozhodnutím Okresného súdu Martine sp.zn. 8C/125/2011 zo dňa 17.8.2011 bola vyživovacia povinnosť odporcu Y. H. voči staršej sestre navrhovateľky - U. H. zrušená. Pôvodne bol odporca povinný platiť na U. H. výživné vo výške 116,17 eur. Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin zo dňa 7.9.2011 vyplýva, že U. H. bola dňom 1.9.2011 zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie. V porovnaní s rokom 2009, keď bola naposledy určovaná vyživovacia povinnosť odporcu voči navrhovateľke, došlo k podstatnej zmene pomerov na strane navrhovateľky tým, že dňa 1.8.2011 bola zapísaná na denné bakalárske štúdium do prvého ročníka v študijnom programe Poštové technológie a služby. Podľa vyjadrenia navrhovateľky štúdium na vysokej škole reálne začala 26.9.2011. Navrhovateľka neštuduje v mieste svojho trvalého pobytu a do školy musí dochádzať do Žiliny. So samotným štúdiom na vysokej škole je spojená potreba zvýšených nákladov, a to nielen na cestovanie, ale aj na stravu, učebné pomôcky a podobne. Táto zmena pomerov na strane navrhovateľky je dôvodom pre zvýšenie určeného výživného. K zásadnej zmene pomerov na strane účastníkov došlo aj tým, že v mesiaci august 2011 bola vyživovacia povinnosť odporcu voči sestre navrhovateľky U. H. zrušená. Pri určení výživného súd prihliadol aj na ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Navrhovateľka spolu so sestrou U. a ich matkou E. H. mali v septembri 2011 k dispozícii len mzdu, ktorú dostala matka vo výške 160,00 eur (okrem výživného). V porovnaní s čistým príjmom odporcu vo výške 1 249,00 eur mesačne, je to značný rozdiel. Odporcovi pritom zanikla aj vyživovacia povinnosť voči dcére U., čím sa jeho životná úroveň tiež zvýšila. Pri rozhodovaní o zvýšení výživného súd prvého stupňa musel prihliadnuť aj na čiastočné všeobecné zvýšenie životných nákladov (§ 78 ods. 3 Zákona o rodine). Z uvedených dôvodov zvýšil pôvodne určené výživné vo výške 216,18 eur na sumu 280,00 eur mesačne. Takto určená suma výživného zodpovedá schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca, ako aj odôvodneným potrebám navrhovateľky, ktorá od septembra 2011 začala študovať na vysokej škole v Žiline. Návrh na začatie konania v časti, ktorá prevyšovala určené výživné vo výške 280,00 eur, súd zamietol. Požadovaná suma výživného 400,00 eur mesačne, nie je v súlade s odôvodnenými potrebami navrhovateľky a nezohľadňuje ani schopnosti, možnosti a majetkové pomery odporcu. Nárok na zvýšenie výživného súd navrhovateľke nepriznal ani za obdobie od 7.9.2011 do 25.9.2011, keď navrhovateľka ešte na vysokej škole neštudovala. Za obdobie od 26.9.2011 do 30.11.2011 vznikla odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke zvýšené výživné v celkovej sume 606,65 eur. Za toto obdobie odporca zaplatil navrhovateľke pôvodne určené výživné v celkovej sume 468,38 eur. Dlh za uvedené obdobie v sume 138,27 eur (606,65 eur - 468,38 eur) zaplatí odporca v lehote do 15.2.2012. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142 v spojení s § 151 O.s.p. a navrhovateľke, ktorá bola v spore úspešná, náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich náhradu neuplatnila. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá sa domáhala zmeny napadnutého rozsudku v zmysle podaného návrhu, t.j. zvýšenia výživného odporcu na ňu na sumu 400,00 eur. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedla, že na súde neboli spomenuté niektoré skutočnosti. Od 1.9.2011 sa navrhovateľka stala študentkou Žilinskej univerzity, čím sa jej zvýšili náklady na cestovanie, stravu a študijné materiály. Zvýšené náklady má však aj z dôvodu dodržiavania diéty po prekonaní infekčnej mononukleózy. Navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti s matkou a sestrou U. H. v dvojizbovom byte s mesačnou platnou 180,00 eur, inkaso 51,96 eur, Cetelem 45,00 eur mesačne, internet 10,62 eur. Matka je zamestnaná ako čalúnnička a platená je od počtu objednávok. Počet objednávok je oveľa nižší ako v minulosti. Jej čistá mesačná mzda za mesiac september bola 302,82 eur, za október 2011 predstavovala sumu 285,34 eur a za mesiac november 2011 sumu 347,39 eur, o čom pripojila do spisu výplatné lístky. Matka má zdravotné problémy s rukou a bola jej doporučená operácia karpálneho tunela. Zároveň bola upozornená lekárom, že prácu čalúnničky nebude môcť po operácii vykonávať, a preto túto operáciu odmietla. Staršia sestra U. H., nar. XX.X.XXXX, bytom G. X/XX, H., ukončila pomaturitné štúdium na Obchodnej akadémii v Martine v mesiaci máj 2011 a od 1.9.2011 je evidovaná na úrade práce, lebo nemá zatiaľ žiadnu prácu, napriek tomu, že ju intenzívne hľadá. Z úradu práce nepoberá žiaden príspevok. K zrušeniu výživného súdnym rozhodnutím došlo 17.8.2011. Dovtedy odporca platil výživné na U. H. vo výške 116,17 eur a od augusta 2011 prestal štát vyplácať matke na sestru U. rodinné prídavky. Vyjadrenie odporcu k návrhu dostala navrhovateľka až na pojednávaní dňa 13.12.2011, a preto sa k nemu nemohla vyjadriť. Otec je profesionálny vojak na útvare vojenskej polície a jeho priemerný mesačný príjem od septembra 2010 do júla 2011 je 1 249,00 eur. Otec sa v roku 2011 oženil s A. L., s ktorou vlastní 1-izbový byt na K. č. XX v L., čo nebolo na súde spomenuté. Nebola tiež spomenutá jej mesačná mzda. Ich spoločný mesačný príjem presahuje výšku 1 249,00 eur. Súčasne navrhovateľka žiadala, aby súd zobral do úvahy skutočnosť, že všetky ich spoločné pohľadávky a úvery splácajú ako manželia spoločne. Rovnako z napadnutého rozsudku vyplýva, že v OTP Banke Slovensko odporca spláca mesačne splátky vo výške 413,00 eur, pričom v zmluve zo dňa 17.6.2008 uzatvoril odporca s bankou dodatok č. 1 a na tomto základe mu vznikol ďalší dlh vo výške 3 793,00 eur, ktorý spláca po 42,27 eur. Odporca si okrem toho zakúpil osobný automobil vo výške 7 398,00 eur a vznikla mu povinnosť platiť mesačne platbu 182,00 eur. Odvolateľka poukázala na ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, ako aj skutočnosť, že odporca jej v minulosti neplatil výživné a rovnako ani na jej sestru U. H., čím mu vznikol voči exekútorovi dlh vo výške 3 184,88 eur a posledná splátka tohto dlhu bola vyplatená až 7.7.2011. Aj naďalej však trvá vyplácanie výživného navrhovateľke na príkaz exekútora, o čom pripojila k odvolaniu listinný dôkaz. Rovnako tak odporca podal proti rozsudku okresného súdu odvolanie v písomnom podaní svojho právneho zástupcu zo dňa 25.1.2012, v ktorom sa domáhal zmeny napadnutého rozsudku a to tak, že návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného bude v celom rozsahu zamietnutý. Namietal, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nemá náležitosti stanovené ust. § 157 O.s.p. a navyše neboli zhodnotené celkové potreby rodiny, v ktorej navrhovateľka žije a sociálnej situácie rodiny ako skupiny osôb, pred sústredením sa na skutočné a najmä odôvodnené potreby navrhovateľky. Súd si osvojil tvrdenia navrhovateľky, ktoré však ničím v konaní nepodložila. Navyše namietal, že v rámci prednesu právneho zástupcu na pojednávaní sudca advokáta odporcu zastavil a vyžiadal si od neho diktafón napriek tomu, že so svojou výpoveďou neskončil. Doposiaľ mu napriek jeho žiadosti nebola doručená zápisnica z pojednávania, a preto nemôže svoje odvolanie podoprieť samotnou protokoláciou priebehu konania. Znížila sa tak hodnovernosť a nestrannosť zákonného sudcu, pričom nemal možnosť vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam. S ohľadom na túto skutočnosť pripojil k svojmu odvolaniu aj nahrávku vyhotovenú na pojednávaní jeho mandantom. Nesúhlasil so záverom okresného súdu, že nástupcom oprávnenej na štúdium vysokej školy, t.j. navrhovateľky, vznikol dôvod na automatické zvýšenie výživného. Odporca poukázal na skutočnosť, že v rámci konania vedeného na Okresnom súde Martin pod sp.zn. 23P/21/2009 boli skúmané odôvodnené potreby vtedy ešte maloletej navrhovateľky, ako aj jej otca - v tomto konaní odporcu. Návrh otca na zníženie výživného v predmetnom konaní bol zamietnutý dňa 22.6.2011, ktoré rozhodnutie po preskúmaní odvolacím súdom nadobudlo právoplatnosť dňa 12.8.2011, a teda ani nie mesiac po podaní (správne má byť uvedené pred podaním - poznámka odvolacieho súdu) návrhu navrhovateľky na zvýšenie výživného. Súd sa s uvedenými skutočnosťami v odôvodnení návrhu taktiež nevyrovnal, hoci v tom čase súdy prvého aj druhého stupňa ustálili, že výška výživného, ktorá bola doposiaľ určená na navrhovateľku, je dostačujúca. Odporca zotrval na svojich tvrdenia, že náklady navrhovateľky sa od posledného zvýšenia výživného vôbec nezvýšili, ale naopak, došlo k poklesu výdavkov na jej výživu. Pri poslednom konaní o zvýšenie výživného v konaní vedenom pod sp.zn. 23P/21/2009 matka tvrdila, že okrem bežných výdavkov na vtedy maloletú Z. má aj zvýšené výdavky spočívajúce v pravidelných mesačných platbách na doučovanie biológie a chémie vo výške 100,00 eur mesačne z dôvodu záujmu dcéry Z. úspešne absolvovať skúšku na lekárskej fakulte. Matka sa vtedy vyjadrila, že dcére Z. mesačne platí aj doučovanie nemčiny vo výške 10,00 eur. V roku 2009 mala teda matka vtedy ešte maloletej Z. okrem bežných výdavkov aj vyššie uvedené zvýšené výdavky mesačne vo výške 110,00 eur, ktoré mali v tom čase rozhodujúci vplyv pre zvýšenie výživného na mal. Z.. Absolvovaním skúšky navrhovateľkou na lekársku fakultu koncom školského roka 2010/2011, tieto výdavky matky navrhovateľky odpadli, t.j. cca tri mesiace pred podaním návrhu navrhovateľky na zvýšenie výživného. Navrhovateľka sa k týmto skutočnostiam vôbec nevyjadrila a rovnako sa s touto skutočnosťou nevyporiadal v odôvodnení ani súd. Podľa výpočtu životných mesačných nákladov priložených v tabuľkách k návrhu na začatie konania samotnou navrhovateľkou, u navrhovateľky došlo k zmene jej výdavkov oproti tým, ktoré mala v čase posledného zvýšenie výživného v roku 2009 spočívajúcej vo výdavkoch na cestovné na prepravu z Martina do Žiliny, ktoré v minulosti nemala. V minulosti tiež nemala výdavky súvisiace so zadovážením si skrípt, ktoré podľa tabuľky spísanej navrhovateľkou zodpovedajú výške 4,00 eur za jedny skriptá. Keďže navrhovateľka neprezentovala počet predmetom výuky, nie je možné bez ďalšieho ustáliť skutočnú výšku týchto výdavkov. Ak by navrhovateľka absolvovala 10 predmetov, na celý semester by výška týchto nákladov predstavovala sumu 40,00 eur, t.j. za 6,70 eur mesačne. V minulosti navrhovateľka nemala ani výdavok súvisiaci so zaobstaraním si študentskej karty ISIC, ktorej hodnotu navrhovateľka prezentovala vo výške 35,00 eur mesačne, čo však nie je pravda, nakoľko sa jedná o kartu, ktorá študenta VŠ sprevádza celým štúdiom a obnovuje sa ročne za platbu vo výške 3,00 eur, takže za trojročné štúdium prvého stupňa VŠ má navrhovateľka výdavok s uvedenou kartou 1,22 eur. Navrhovateľka by tiež mohla poukazovať aj na prípadné iné výdavky súvisiace s návštevou VŠ, ako sú napr. výdavky s vytváraním fotokópií iného študijného materiálu. Pri poslednom zvýšení výživného na túto skutočnosť poukazovala matka vtedy ešte maloletej Z.. Nie je preto významná pre opätovné zvýšenie výživného na navrhovateľku. Podľa zistení odporcu skutočné náklady na cestovné z Martina do Žiliny a späť predstavujú sumu vo výške 32,30 eur a cestovné na MHD lístok v Žiline mesačne 11,60 eur, teda spolu cca 45,00 eur. Navrhovateľka neodôvodnila, prečo má okrem vyššie uvedených výdavkov aj osobitné výdavky na trolejbus. Okrem toho do tabuľky zapracovala aj výdavky za obedy za 20 dní spolu 29,20 eur, avšak tieto výdavky zahrnula do inej tabuľky označenej strava mesačne spolu suma za 21 pracovných dní. Navrhovateľka teda nepreukázala v konaní výšku cestovného, ani výšku nákladov na študijné materiály, ale podľa tvrdení odporcu mohla byť výška týchto nákladov v sume 8,00 eur mesačne. Celkové nové výdavky spolu (doprava + zaobstaranie študijnej literatúry) tak predstavujú celkom sumu 53,00 eur. Odvolateľ tiež spomenul, že priemerný mesačný príjem matky navrhovateľky v roku 2009 predstavoval sumu 380,00 eur mesačne a v roku 2011 to bolo 477,00 eur, tak ako to bolo zistené v konaní o návrhu otca na zníženie výživného sp.zn. 20P/133/2010 na Okresnom súde Martin. To znamená, že životná úroveň sa zvýšila o 97,00 eur a súčet uvedených súm (to, čo bolo pôvodne vynakladané na doučovanie vtedy ešte maloletej Z.) potom dáva číselné vyjadrenie 150,00 eur mesačne, o ktorú sa zvýšila životná úroveň matky navrhovateľky. Naopak, odporca svoju životnú úroveň považuje za nízku, nakoľko žije so svojou manželkou v 1-izbovom byte o výmere 32,5 m2. Na druhej strane navrhovateľka žije so svojou matkou a sestrou v 2-izbovom byte a výmere na jednu osobu rozhodne presahuje výmeru 13 m2, tak ako ju obýva odporca. Z finančných prostriedkov, ktoré boli exekvované z titulu výživného matke, si matka nechala zrekonštruovať v byte kúpeľňu. Životná úroveň navrhovateľky preto ničím nezaostáva za životnou úrovňou odporcu, ba naopak, je vyššia. Navrhovateľka dostáva od odporcu mesačne sumu 216,18 eur, bez toho, aby sa i tieto peniaze akokoľvek pričinila. Odporca však musí pre to niečo urobiť - pracovať, aby tieto finančné prostriedky zaobstaral. Odporca uviedol, že má vážne zdravotné problémy s chrbticou a celkovo jeho zdravotný stav nie je najlepší. Napriek tomu si povinnosť platenia výživného riadne plní. Nedoplatok na výživnom, ktorý mu vznikol v minulosti, bol spôsobený obdobím jeho hospitalizácie, keď príjem odporcu sa v rozhodujúcom čase znížil o viac ako 60 %, hoci jeho výdavky sa nezmenili. Keďže odporca mal aj iné výdavky, najmä hypotekárny úver vo výške 413,00 eur mesačne, mesačné zálohové platby za byt vo výške 130,00 eur, platby za elektrickú energiu a podobne, vzhľadom k začatej exekúcii nemal inú možnosť, ako si zobrať ďalší úver v OTP Banke, a.s. vo výške 3 793,00 eur s mesačnými platbami vo výške 42,00 eur. Tieto peniaze odporca použil na úhradu odmeny pre exekútora, ako aj vyrovnanie dlhu na výživnom. Súd tieto výdavky odporcu však neuznal. Pokiaľ by tak odporca nebol urobil, bol by v súčasnosti na ulici a nemal by z čoho platiť výživné na dcéru. Odporca tiež poukázal na nie celkom ideálny vzťah účastníkov k sebe navzájom, keď dcéra sa o neho nezaujíma a ani s ním nekomunikuje, je až taká necitlivá, že voči otcovi prejavuje nezáujem. Rovnako matka maloletej v konaní o zvýšenie výživného sp.zn. 23P/21/2009 tvrdila, že vtedy maloletá Z. má zvýšené výdavky aj z dôvodu nutnosti dodržiavania pečeň šetriacu diétu, čo preukazovala aj tým, že navrhovateľka sa nemôže stravovať v školskej jedálni a je odkázaná na domácu špeciálnu stravu, v dôsledku čoho má zvýšené náklady na stravovanie. Aj táto skutočnosť bola zohľadnená pri predchádzajúcom zvýšení výživného. Dôvodom dodržiavania diéty malo byť prekonanie infekčnej mononukleózy v roku 2008 s recidívou choroby vo februári 2009. V návrhu na začatie konania v tomto konaní však navrhovateľka nepreukázala nutnosť lekárskym potvrdením ďalej sa diétne stravovať, naopak, bez akýchkoľvek problémov navštevuje vysokoškolskú jedáleň, kde sa počas dňa stravuje. Podľa odborných lekárskych vyjadrení po prekonaní mononukleózy pacient by mal dodržiavať diétu maximálne jedného polroka. Opačné tvrdenia navrhovateľky v tomto konaní sú nepravdivé. Výdavky na stravu by sa mali navrhovateľke zvýšiť len o necelých 10,00 eur mesačne, pričom je potrebné mať na zreteli, že navrhovateľka už prestala dodržiavať pečeň šetriacu diétu v súvislosti s nástupom na VŠ, prípadne aj skôr. Náklady na diétu u navrhovateľky od posledného zvyšovania výživného teda odpadli, o čom svedčí aj tvrdenie navrhovateľky, že sa stravuje v študentskej jedálni. Súd v tejto časti posudzovania prípadu preto nesprávne vyhodnotil zistené skutočnosti. Rovnako tak otec poukázal na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Žiline sp.zn. 9CoP/78/09 v rámci posledného zvyšovania výživného na vtedy ešte maloletú navrhovateľku, v ktorom bolo uvedené, že navrhovateľka, v tom čase maloletá študentka gymnázia, má podstatne väčšie náklady na výživu (ako v čase rozvodového konania) a jej nároky v podstate zodpovedajú potrebám dospelého človeka, ako v čase, keď navštevovala základnú školu. Z toho vyplýva, že výdavky navrhovateľky na jej výživu sú v podstate rovnaké ako v roku 2009, a preto nemôžu byť dôvodom na zvýšenie výživného. Nesúhlasil s konštatovaním súdu o nezmenenom príjme matky navrhovateľky od posledného určenia výživného z dôvodov už uvedených vyššie. Na takéto konštatovanie okresný súd nemal žiaden podklad. Odôvodnenie zvýšenia výživného pre navrhovateľku zlou sociálnou situáciou matky navrhovateľky a jej sestry, nemá oporu v zákone, čo spôsobuje nezákonnosť a nesprávnosť napadnutého rozsudku. Súd opomenul pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľky príslušné ustanovenia Zákona o rodine a kritéria, ktoré má zohľadniť pri zvyšovaní výživného. Podľa názoru odporcu samotná navrhovateľka by mala prehodnotiť jej pôsobenie na dennom štúdiu na VŠ a zvážiť možnosť štúdia externého, zamestnať sa a pomôcť rodine, najmä po zistení, koľko dní v mesiaci trávi v škole. Súd sa ani len nezaoberal rozvrhom hodín navrhovateľky. Rovnako je nesprávne spájanie ukončenia vyživovacej povinnosti odporcu voči sestre navrhovateľky, keďže táto okolnosť s výživným navrhovateľky vôbec nesúvisí. Odporca uviedol, že viaceré výdavky navrhovateľka v svojich tabuľkách uviedla nepravdivo, pretože sa jedná o jednorazové výdavky, a naopak na strane druhej niektoré výdavky sú nadštandardné a nie je potrebné ich vynakladať, napr. ako prezentáciu lieku Mercilon s mesačnými výdavkami vo výške 10,00 eur, hoci sa jedná o antikoncepciu. Z tabuliek vystavených útvarom Vojenskej polície Bratislava vyplýva, že skutočný priemerný mesačný príjem odporcu za posledných 12 mesiacov pred podaním návrhu je 1 091,42 eur, vrátane príspevku na bývanie. V tejto sume je zahrnuté aj výživné pre navrhovateľku vo výške 216,18 eur. V porovnaní s príjmom odporcu v roku 2009 jeho príjem poklesol o 187,00 eur. Odporca uviedol, že pokiaľ matka navrhovateľky nezvláda vyživovať dcéru, navrhovateľka sa môže k nemu kedykoľvek nasťahovať a tak svoju matku odbremeniť. V súčasnosti s poukazom na vlastné výdavky však nedokáže platiť na navrhovateľku zvýšené výživné. Rozhodnutie okresného súdu v prejednávanej veci považoval odporca za predčasné, pričom nezobral do úvahy skutočné a nevyhnutné výdavky odporcu, ktoré v značnej miere vyvolala aj samotná navrhovateľka, resp. jej matka podanou exekúciou, ale aj výdavky odporcu na kúpu auta, ktoré potrebuje na presun do práce, keďže žije v okrajovej časti Bratislavy, z ktorej je mnohokrát veľký problém dostať sa do práce, nakoľko MHD tu chodí len sporadicky a neraz spoj vynechá. Odporca tiež tvrdil, že príspevok na bývanie, vyplácaný zamestnávateľom, mu nemal byť zahrnutý do jeho príjmu. Súčasne doposiaľ určená výška výživného na navrhovateľku je dostatočná a súd nemal žiaden poklad na to, aby jeho vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke zvýšil. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu opätovne požiadala odvolací súd o zmenu napadnutého rozsudku a zvýšenie výživného v zmysle podaného návrhu na sumu 400,00 eur mesačne. Zopakovala svoje tvrdenia uvedené v podanom odvolaní, pričom zdôraznila, že odporca spomína v odvolaní, že príjem matky v roku 2011 predstavoval v priemere 477,00 eur mesačne, čo však nie je pravdivé, keďže čistý mesačný príjem matky navrhovateľky, vrátane daňového bonusu bez prídavku na dieťa, predstavoval sumu 391,25 eur, o čom svedčí aj daňové priznanie matky navrhovateľky za rok 2011. Odporca navrhovateľke neprispieva na výživu ničím okrem určeného výživného, ktoré spláca prostredníctvom exekúcie. Aj na súdnom pojednávaní prisľúbil, že prispeje navrhovateľke na kúpu tlačiarne sumou 40,00 eur, čo sa doposiaľ nestalo. Prerobenie starej 60-ročnej)kúpeľne v byte matky navrhovateľky bolo financované z pôžičky, ktorú si zobrala od firmy Cetelem. Otec poslednú splátku dlhu na výživnom voči svojim obidvom dcéram splatil až dňa 7.7.2011 a naďalej trvá vyplávanie výživného na navrhovateľku na príkaz exekútora. Po vydaní opravného uznesenia, ktorým okresný súd opravil záhlavie napadnutého rozsudku tým, že označil v ňom zástupkyňu navrhovateľky, ako aj zástupcu odporcu, odporca dňa 4.6.2012 podal na súd podanie, ktorým doplnil svoje odvolanie o nový dôkaz zadovážený po spísaní odvolania. Uviedol, že navrhovateľka a jej zástupkyňa v konaní klamali, ak tvrdili, že sestra navrhovateľky U. H., nemá žiadnu prácu, a teda ani príjem. Sestra navrhovateľky bola zamestnaná na základe dohody o absolventskej praxe č. 370 02/§51/2011A/MT, ktorá bola uzatvorená dňa 24.11.2011 s ÚPSVaR Martin. V čase pojednávania dňa 13.12.2011 teda sestra navrhovateľky U. H. pracovala a poberala príjem. Odvolateľ znovu poukázal na to, že navrhovateľka sa snaží klamstvom dosiahnuť zvýšenie vyživovacej povinnosti odporcu voči nej a súd pri rozhodovaní v prejednávanej veci nepreveril tvrdenia navrhovateľky a jej matky a bez poskytnutia dostatočného priestoru právnemu zástupcovi odporcu, prípadne odporcovi, vo veci rozhodol, čo spôsobuje pochybnosti o nestrannosti jeho rozhodovania. K tomuto podaniu sa navrhovateľka vyjadrila podaním zo dňa 3.7.2012, v ktorom uviedla, že jej sestra U. H. bola od 1.9.2011 evidovaná na ÚPSVaR po ukončení štúdia a od 1.9.2011 do 1.12.2011 nepoberala žiaden príjem ani príspevok z ÚPSVaR. V tomto období ju matka živila sama zo svojho nízkeho príjmu. V období, keď dcéra U. zostala bez akéhokoľvek príjmu a bolo zrušené výživné, daňový bonus i prídavok na dieťa, matka zostala v tejto ťažkej situácii sama a otec sa o dcéru žiadnym spôsobom nezaujímal. Absolventskú prax začala dcéra U. vykonávať od 1.12.2011, t.j. v čase podávania návrhu na súd navrhovateľka nemala vedomosť o tom, že sa tomu tak stane a nešlo o zamestnanie, ale len o dočasnú 4-mesačnú absolventskú prax. Napriek tomu nebol podaný návrh na zvýšenie výživného pre U. H., ale žiadala zvýšiť len výživné na navrhovateľku, ktorá je študentkou vysokej školy. Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. za použitia ust. § 156 ods. 3 O.s.p.) podľa § 220 O.s.p. v napadnutých výrokoch zmenil, a to z nasledovných dôvodov: Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je čiastočne dôvodné a odvolanie odporcu nie je dôvodné. Konanie o určenie výživného na plnoleté dieťa je sporovým konaním, v ktorom sú účastníci v zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností zaťažuje toho účastníka, ktorý tieto skutočnosti tvrdí a vyvodzuje z nich pre seba priaznivé právne dôsledky. Súd rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti (§ 153 ods. 1 O.s.p.). Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Pre stanovenie výšky výživného, ktoré sú povinní poskytovať rodičia svojim deťom, platia predovšetkým všeobecné hľadiská uvedené v ust. § 75 ods. 1 vety prvej Zákona o rodine, a to odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Okrem nich platia aj ďalšie. V ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine je stanovené, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Špeciálne kritérium pre určenie výšky vyživovacej povinnosti k deťom je uvedené v ust. § 62 ods. 4 vety prvej Zákona o rodine, podľa ktorého je potrebné pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadať na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Pritom v ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine je jednoznačne ustanovené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. V prejednávanej veci nebolo medzi účastníkmi sporné, že navrhovateľka je študentkou vysokej školy - Žilinskej univerzity v Žiline, Fakulty prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, študijný program poštové technológie a služby, pričom v akademickom roku 2011/2012 bola zapísaná odo dňa 1.8.2011 na vysokoškolské štúdium. Od tohto dňa by navrhovateľke patrilo zvýšené výživné. Návrh na začatie konania však navrhovateľka podala na súd až 7.9.2011, a preto až od tohto dátumu jej možno priznať zvýšené výživné v zmysle podaného návrhu. Spornou nie je ani skutočnosť, že navrhovateľka nie je schopná sama sa živiť. Odvolacie námietky odporcu s ohľadom na uvedené kritériá krajský súd nepovažuje za dôvodné. Keďže podanie otca, ktoré je súčasťou odvolania, nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti v zmysle ust. § 15a ods. 3 O.s.p., odvolací súd na tieto námietky ani neprihliadol. Je však potrebné zdôrazniť, že dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní v prejednávanej veci, alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach (§ 14 ods. 3 O.s.p.). Organizáciu a vedenie pojednávania zákon zveruje výlučne sudcovi. Sudca preto rozhoduje, kedy udelí účastníkom alebo ich zástupcom slovo a kedy je to už aj vzhľadom na obsah spisového materiálu nadbytočné. Okrem toho na vady konania pred súdom I. stupňa pritom odvolací súd prihliada, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že hmotno-právnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť (o výške výživného) je zmena pomerov. Zákon o rodine, ani Občiansky súdny poriadok nevyžaduje, aby išlo o podstatnú zmenu. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výšky výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodovania, a to na základe vykonaného dokazovania. Pri stanovení výšky vyživovacej povinnosti súd nezohľadňuje len reálny príjem odporcu (otca), ktorý dosahuje v zamestnaní, ale aj jeho majetkové pomery a najmä fakt, že berie na seba neprimerané úverové zaťaženie. Výživné má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Povinnosťou obidvoch rodičov je venovať všetky sily k čo najoptimálnejšiemu zabezpečeniu výživy a ďalších potrieb svojho dieťaťa podľa svojich faktických schopností a možností v súlade s ust. § 62 Zákona o rodine. Nárast odôvodnených potrieb dieťaťa nie je potrebné v konaní dokazovať konkrétnymi položkami, vzhľadom na časový odstup od posledného určenia výživného, ako aj fakt, že navrhovateľka od 1.8.2011 nastúpila na vysokoškolské štúdium, a teda sústavne sa štúdiom pripravuje na budúce povolanie. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že životná úroveň odporcu je podstatne vyššia ako životná úroveň matky navrhovateľky, ktorá vyživuje zo svojho príjmu navrhovateľku. V domácnosti s matkou okrem navrhovateľky žije aj druhá dcéra U. H., ku ktorej už ani jeden z rodičov nemá vyživovaciu povinnosť. Priemerný mesačný zárobok matky navrhovateľky za obdobie mesiacov 8/2010 až 7/2011 predstavoval sumu 432,92 eur, netto. Pri poslednej zmene výšky výživného na vtedy ešte maloletú navrhovateľku (ku dňu 3.8.2009 v konaní vedenom na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 23P/21/2009) predstavoval priemerný mesačný príjem jej otca t.j. odporcu v roku 2008 sumu 33.313,- Sk sumu (1 105,80 eur) a v roku 2009 sumu 1 278,42 eur, netto; priemerný mesačný príjem matky navrhovateľky bol v roku 2008 410,86 eur a v roku 2009 sumu 380,00 eur, netto, vrátane daňového bonusu. Matka navrhovateľky si navyše svoju vyživovaciu povinnosť voči dcére plní aj výkonom osobnej starostlivosti (bežné nákupy, strava, pranie prádla a pod.), ako aj uspokojovaním bytovej potreby navrhovateľky. Okrem toho od posledného určenia výživného došlo k zmene pomerov na strane otca, že mu ubudla vyživovacia povinnosť voči dcére U. vo výške 116,17 eur, ktorá bola zrušená rozsudkom Okresného súdu Martin sp.zn. 8C/125/2011 zo dňa 17.8.2011. Okresný súd postupoval správne, pokiaľ do príjmu otca zarátal aj príspevok jeho zamestnávateľa na bývanie, a to z dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí. Keď príjem otca od posledného výživného zostal v podstate nezmenený s prihliadnutím na to, že mu ubudla jedna vyživovacia povinnosť, ako aj fakt, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nutné vynaložiť, prvostupňový súd postupoval správne, keď nezohľadnil otcovu úverovú zaťaženosť, na ktorú poukazoval. Je zrejmé, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť voči obidvom dcéram (Z., U.) neplnil, v dôsledku čoho vznikli náklady v súvislosti s exekúciou na výživné, túto situáciu si však zavinil sám, keď pri dočasnom poklese svojho príjmu preferoval splácanie úveru pred platením výživného na svoje deti. Pokiaľ odporca vyčíta navrhovateľke, že nemá také náklady na dopravu a nemusí chodiť do školy napr. trolejbusom, odvolací súd poznamenáva, že rovnako odporca môže chodiť do práce mestskou hromadnou dopravou a nemusel si zakupovať osobné motorové vozidlo. Navyše, na úhrade nákladov na chod domácnosti odporcu, ako i splácaní úverov sa má podieľať aj jeho súčasná manželka, s ktorou žije v spoločnej domácnosti. Námietku odporcu, že navrhovateľka môže bývať v domácnosti spoločne s ním odvolací súd vyhodnotil ako účelovú, najmä s poukazom na jeho predošlé vyjadrenie v odvolaní, keď poukazuje na svoju neuspokojivé bytové podmienky v porovnaní s podmienkami v byte, v ktorom býva navrhovateľka so svojou matkou a sestrou. Výška výživného určené okresným súdom aj podľa názoru odvolacieho súdu v dostatočnej miere môže pokryť odôvodnené potreby navrhovateľky. Otec si má pri platení výživného počínať tak, aby mu nevznikali nedoplatky na výživnom a následné exekúcie a nebrať na seba také úverové zaťaženie, ktoré nie je schopný splácať. Na druhej strane je potrebné poznamenať, že navrhovateľkou požadovaná výška výživného nie je opodstatnená, a to už s ohľadom na zistené odôvodnené potreby navrhovateľky, ako aj zárobkové schopnosti a možnosti povinného rodiča, t.j. odporcu. Z uvedených dôvodov odvolací súd jej návrh zvýšenie výživného vo zvyšnej časti zamietol. Zmena napadnutého rozsudku spočívala len v tej skutočnosti, že navrhovateľka podala svoj návrh na začatie konania na súd dňa 7.9.2011 a s účinnosťou od tohto dňa požiadala o zvýšenie výživného, pričom na štúdium na vysokú školu bola zapísaná dňom 1.8.2011, t.j. od tohto času sa už pripravovala na budúce povolanie. Okresný súd preto nepostupoval správne, pokiaľ jej návrhu vyhovel až od 26.9.2011, kedy jej začala výučba v semestri, pretože na takýto postup nemal žiaden dôvod. Len pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že je notoricky známa skutočnosť, že človek po prekonaní infekčnej mononukleózy musí doživotne dodržiavať určité diétne návyky, na tom nič nemení ani skutočnosť, že navrhovateľka sa nutne musí stravovať aj v študentskej jedálni, pokiaľ sa jej strava nedá zabezpečiť inak. Infekčná mononukleóza je totiž vírusové ochorenie, pri ktorého liečbe zohráva dôležitú o. i. úlohu aj diéta šetriaca pečeň. Pacienti s týmto infekčným ochorením by mali konzumovať potraviny, ktoré nedráždia tráviaci trakt. Keďže vírus prežíva v organizme doživotne, aj keď je stav už dostatočne stabilizovaný, je nutné dodržiavať celoživotne zásady racionálneho stravovania. Ochorenie sa totiž môže prejaviť pri oslabení imunity aj počas niekoľkých nasledujúcich rokov. Tvrdenia odporcu o tom, že od posledného určenia výživného v roku 2008 nedošlo k zmene odôvodnených potrieb navrhovateľky, sú účelové. Je nepochybné, že výška nákladov na jej výživu sa v súvislosti s vysokoškolským štúdiom podstatne zvýšila a rozhodne jednotlivé položky, ktoré navrhovateľka uviedla vo svojej tabuľke, ktorými vyčíslila svoje mesačné náklady, prípadne aj iné jednorazové náklady, nemožno považovať za prehnané. Ani náklady na lieky (vrátane antikoncepčných tabliet) nemožno považovať za taký nadštandard, ktorý by sa nemal zohľadňovať pri určení výživného na plnoleté dieťa. Nakoľko dohodu o absolventskej praxi U. H. odporca predložil po uplynutí lehoty na odvolanie, odvolací súd s poukazom aj na ust. § 205a O.s.p. na tento dôkaz neprihliadal. Táto okolnosť by aj tak nemala vplyv na výšku vyživovacej povinnosti otca voči dcére Z., t.j. navrhovateľky. Z príslušných ustanovení Zákona o rodine citovaných vyššie jednoznačne vyplýva, že pri určení výživného sa skúmajú odôvodnené potreby oprávnenej osoby výživou odkázanej - t.j. navrhovateľky a zárobkové a majetkové pomery osoby povinnej, v danom prípade odporcu. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o určení výživného zmenil, len v časti týkajúcej dátumu zmeny výšky výživného od 7.9.2011, pričom výšku výživného určenú okresným súdom považoval za správnu, a to na základe skutkového stavu zisteného okresným súdom. Súčasne odvolací súd zmenil aj výrok napadnutého rozhodnutia v časti, v ktorej bol určený nedoplatok odporcu na výživnom za obdobie od 7.9.2011 do 30.11.2011 na sumu 178,30 eur, keď vychádzal z výšky zvýšeného výživného v sume 280,00 eur mesačne, ktoré mal otec za uvedené obdobie zaplatiť, t.j. za 24 dní mesiaca 9/2011 v sume 224,00 eur + výživné za mesiaca 10/ - 11/2011 (2 x 280,00 eur), čo spolu činí sumu 784,00 eur, pričom podľa pôvodného rozsudku Okresného súdu Martin sp.zn. 23P 21/2009 zo dňa 3.8.2009 v spojení s rozsudkom KS v Žiline sp.zn. 9CoP/78/2009 zo dňa 29.10.2009 bola naposledy výška vyživovacej povinnosti stanovená na sumu 216,18 eur, a teda výška výživného za 24 dní mesiaca 9/2011 predstavovala sumu 172,94 eur a výška výživného za mesiace 10/ - 11/2011 predstavovala sumu 432,36 eur, čo spolu činí 605,30 eur. Na základe vyššie uvedeného potom rozdiel medzi sumou 784,00 eur ako zvýšeného výživného, ktoré mal otec platiť a zaplateného výživného podľa pôvodného súdneho rozhodnutia mínus 605,30 eur predstavuje sumu 178,30 eur, ktorú odvolací súd v súlade s ust. § 160 ods. 1 O.s.p. povolil otcovi splácať v splátkach po 60,00 eur k rukám navrhovateľky spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim od právoplatnosti tohto rozsudku. Tým došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 23P 21/2009-184 zo dňa 3.8.2009 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Žiline sp.zn. 9CoP 78/2009 zo dňa 29.10.2009. Rozhodnutie o trovách prvostupňového konania okresný súd odôvodnil ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a prihliadol na čiastočný neúspech navrhovateľky v tomto konaní a fakt, že odporca si pri navrhovateľke náhradu trov konania neuplatnil. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 224 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p. a vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu, nakoľko ani jeden z účastníkov si navzájom voči sebe náhradu trov konania neuplatnili (§ 151 ods. 1 O.s.p.), pričom takýto výrok súdu zodpovedá aj spravodlivému usporiadaniu veci. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.