Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 9CoP/106/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5711212422 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5711212422.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci navrhovateľky: F. A., nar. X. X. XXXX, bytom F., P. XXXX/XX, študentka, zastúpenej MUDr. Helenou Kupčovou, bytom tamtiež, proti odporcovi: F. K., nar. XX. X. XXXX, bytom F., O. XX/X, v konaní o zvýšenie výživného, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. 20P/249/2011-98 zo dňa 4. 6. 2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že odporca j e p o v i n n ý platiť navrhovateľke zvýšené výživné v sume 80,- eur mesačne od 3. 10. 2011, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky. Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a . Na zameškanom výživnom súd p o v o ľ u j e odporcovi splátky mesačne vo výške 20,- eur, splatné spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. P/89/93 zo dňa 9. 2. 1994 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 18Co/5265/94 zo dňa 25. 4. 1994. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin zmenil rozsudok tamojšieho súdu (P/89/93) v časti o výživnom tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť odporcu k navrhovateľke od 3. 10. 2011 na sumu 150,- eur mesačne. Vo zvyšku návrh zamietol. Zároveň vyčíslil nedoplatok na zameškanom výživnom a povolil ho splácať v splátkach po 30,- eur mesačne spolu s bežným výživným. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie zdôvodnil ust. §§ 62, 75 a 78 Zákona o rodine, keď konštatoval, že od poslednej úpravy výživného došlo k takej zmene pomerov na strane účastníkov konania, ktoré odôvodňuje jeho zvýšenie. Navrhovateľka je študentkou vysokej školy, od poslednej úpravy výživného fyzicky vyspela, zvýšili sa jej náklady v súvislosti so zabezpečením výživy, prípravy na budúce povolanie, ako aj ostatné výdavky súvisiace s kultúrnym vyžitím. Za primerané pokladal súd zvýšiť výživné na sumu 150,- eur mesačne. Vo zvyšku, kde navrhovateľka žiadala priznať sumu 300,- eur mesačne a spätne dva roky od podania návrhu, súd návrh zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. s poukazom na pomer úspechu v konaní. Proti tomuto rozsudku podal, v zákonom stanovenej lehote, odvolanie odporca. Súhlasil so záverom súdu, že došlo k zmene pomerov na strane účastníkov konania oproti pomerom v čase posledného rozhodovania o výživnom. Nesúhlasil však s vyslovenými závermi prvostupňového súdu v tom, že nemá snahu zvýšiť svoj príjem a zodpovedne pristupovať k zabezpečeniu vyživovacej povinnosti navrhovateľky. Poukazoval na to, že nie je v jeho možnostiach platiť výživné v súdom stanovenej výške, pretože v mieste bydliska si dlhodobo nemôže nájsť stále zamestnanie. Má ukončené gymnaziálne vzdelanie, prakticky teda bez kvalifikácie, čo mu sťažuje možnosť zabezpečenia si stáleho zamestnania a príjmu. V ďalšom poukazuje na to, že má záujem o zamestnanie, je evidovaný úradom práce, s ktorým pravidelne spolupracuje, má snahu získať zamestnanie aj vlastnou iniciatívou, keď sa pravidelne účastní na pohovoroch s potencionálnymi zamestnávateľmi. Závery súdu o tom, že sa vzdal výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku, nie sú pravdivé, naopak vykonáva každú prácu, ktorá sa mu naskytne, či už je to krátkodobé vykonanie práce na dohodu alebo práca na dobu určitú. Oproti predchádzajúcemu skutkovému stavu sa na jeho strane zmenili pomery v tom, že mu pribudla jedna vyživovacia povinnosť, je ženatý, náklady na domácnosť hradí najmä manželka z jej príjmu. On sám sa na zabezpečení potrieb rodiny podieľa najmä osobnou prácou a starostlivosťou o dieťa. Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhoval, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie a zvýšil vyživovaciu povinnosť na sumu 50,- eur mesačne, ktorú by spolu so zameškaným výživným v splátkach po 10,- eur mesačne, hradil navrhovateľke. Navrhovateľka sa k podanému odvolaniu nevyjadrila. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom podľa § 214 O.s.p. rozhodnutie prvostupňového súdu v zmysle ust. § 220 O.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Aby súd mohol objektívne rozhodnúť o zmene rozhodnutia o výživnom, musí byť preukázané, že od poslednej úpravy výživného došlo k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu pôvodného rozhodnutia. K zmene pomerov môže dôjsť jednak na strane oprávneného, a to najmä v súvislosti s fyzickým rastom, prípravou na ďalšie povolanie, uspokojovaním kultúrnych a športových potrieb, ale aj na strane povinného v dôsledku rastu alebo odôvodneného poklesu jeho príjmu, resp. zúženia alebo rozšírenia rozsahu vyživovacej povinnosti. Výživné súd určuje podľa stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výživného je nutné porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase rozhodnutia nového. Z vykonaného dokazovania mal aj odvolací súd preukázané, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane oboch účastníkov. Navrhovateľka v čase poslednej úpravy výživného bola vo veku 1 roku. V súčasnej dobe je študentkou vysokej školy. Odporca bol v čase poslednej úpravy výživného nezamestnaný. Takýto stav je aj v súčasnej dobe, pribudla mu však jedna vyživovacia povinnosť k dcére, nar. XX. X. XXXX. Vychádzajúc z vyššie uvedených zákonných ustanovení, po vykonanom dokazovaní, postupoval správne prvostupňový súd, keď zisťoval, či od poslednej úpravy výživného došlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o výživnom. V tomto smere vykonal dostatočné dokazovanie, vyvodil z neho však nesprávny právny záver, keď ustálil, že je v možnostiach a schopnostiach odporcu platiť navrhovateľke zvýšené výživné vo výške 150,- eur mesačne. Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu (oprávneného), ktoré možno očakávať. Miera potrieb je rôzna. Závisí od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v občianskom živote, od výšky prípadných vlastných príjmov a podobne. Výživné slúži teda nielen na uspokojovanie všetkých odôvodnených a hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv), ale aj ďalších odôvodnených potrieb, dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (kultúrne, rekreačné potreby). Odôvodnené potreby dieťaťa (oprávneného) sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú ale reálne možnosti a schopnosti väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Na strane povinného sa preskúmavajú schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumie sa nimi vlastnosť daná telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Subjektívne schopnosti sa však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností, ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne v príslušnom odbore, vekovej kategórii, dosahované zárobky v danom povolaní. Je nepochybné, čo pripúšťa aj odporca, že došlo k zmene pomerov na strane navrhovateľky, ktorá je fyzicky vyspelejšia, pripravuje sa štúdiom na budúce povolanie. Aj na strane odporcu došlo k zmene v tom, že mu pribudla jedna vyživovacia povinnosť. Za takéhoto stavu dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie o zvýšení výživného napadnutým rozsudkom bolo neprimerané možnostiam a schopnostiam otca, kedy prvostupňový súd zvýšil vyživovaciu povinnosť o viac ako 1000 %. Prvostupňový súd pri stanovení výšky výživného poukazoval aj na ust. § 75 veta druhá Zákona o rodine, ktoré umožňuje vo výnimočných prípadoch prihliadnuť na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania a zárobku alebo majetkového prospechu. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania pred prvostupňovým súdom, odporca spolupracuje s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, keď poskytuje súčinnosť pri hľadaní si primeraného zamestnania a i sám vyvíja iniciatívu k tomu, aby si zabezpečil zamestnanie trvalého charakteru. V prípade potreby vykonáva aj jednorazové práce na základe dohody o vykonaní práce. Zo samotnej skutočnosti, že je fyzicky zdravý a mohol by vykonávať inú, napr. fyzickú prácu, nezodpovedajúcu jeho vzdelaniu, ešte nemožno vyvodiť, že by boli naplnené znaky tak, ako ich má na mysli ust. § 75 druhá veta Zákona o rodine. V konaní nebolo preukázané, že by sa v poslednej dobe sám vzdal zamestnania trvalého charakteru, ktoré mu bolo ponúknuté, a tým i vyššieho zárobku. Z preukázaných listinných dôkazov (žiadosti o uzatvorenie pracovného pomeru) je zrejmé, že odporca sa snaží získať stálu prácu, a tým zvýšiť svoje možnosti prispievať i na výživu navrhovateľky výživné vo zvýšenej miere. Z jeho konania nevyplýva, že by sa vyhýbal plneniu vyživovacej povinnosti, a preto odvolací súd s prihliadnutím na odôvodnené potreby navrhovateľky, ale aj možnosti a schopnosti odporcu, resp. matky navrhovateľky, ktorá má k nej tiež vyživovaciu povinnosť, považoval za primerané zvýšenie výživného na sumu 80,- eur mesačne. Začiatok zvýšenia výživného odvolací súd stanovil zhodne s názorom prvostupňového súdu od podania návrhu a stanovil tiež splátky na zameškané výživné v sume 20,- eur mesačne splatné spolu s bežnými výživným (konkrétnu sumu zameškaného výživného súdu nestanovil, v prípade rozporu by to bolo predmetom exekučného konania). V súvislosti s určením zvýšeného výživného súd zamietol ostatné nároky navrhovateľky, t.j. zvýšenie výživného na sumu 300,- eur mesačne, resp. zvýšenie výživného spätne od podania návrhu po dobu dvoch rokov, a to v zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine, keď výživné (okrem výživného pre maloleté dieťa) možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, čím došlo k zmene predchádzajúceho rozhodnutia vo výroku o výživnom na navrhovateľku. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 151 ods. 1 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal, pretože ani jeden si trovy neuplatnil. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.