Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 7CoP/32/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5711212909 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5711212909.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členiek senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Kataríny Beniačovej, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: M. M., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov: matky Ing. T. M., nar. X.XX.XXXX, bytom B. K. X/XX, M. a otca Ing. O. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/X, J., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. 23P 170/2011-45, zo dňa 9. januára 2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým otcovi uložil povinnosť platiť výživné na mal. syna M. M., nar. XX.X.XXXX, a to vo výške 100 eur mesačne počnúc od 1.11.2011, splatné vždy do každého 20-teho dňa v mesiaci vopred na účet matky, vo výroku, ktorým súd stanovil nedoplatok na výživnom splatný za obdobie od 1.11.2011 do 31.12.2011 vo výške 100 eur a otcovi uložil povinnosť zaplatiť ho v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e . Vo zvyšku sa rozsudku okresného súdu n e d o t ý k a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zveril maloletého M. do osobnej starostlivosti matky, ktorej uložil povinnosť zabezpečiť sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu, všestranný vývoj dieťaťa a maloleté dieťa zastupovať ako aj spravovať jeho majetok. Otcovi uložil povinnosť platiť výživné na mal. M. vo výške 100 eur mesačne počnúc od 1.11.2011, splatné vždy do každého 20-teho dňa v mesiaci vopred na účet matky. Nedoplatok na výživnom splatný za obdobie od 1.11.2011 do 31.12.2011 vo výške 100 eur otcovi uložil zaplatiť v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti súd návrh matky zamietol. Súd konanie v časti o zaplatenie zameškaného výživného za obdobie od mája 2006 do februára 2007 zastavil. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá práva o na náhradu trov konania. Pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti otca súd vychádzal z ust. § 62 a nasl. Zákona o rodine. Súd mal preukázané, že obaja rodičia sú zamestnaní v spol. ŽSR. Podľa správy zamestnávateľa, matka v roku 2011 dosahovala priemerný čistý príjem cca. 576,-Eur a otec cca. 1.017,-Eur ( obaja vrátane daňového bonusu ). Otec má okrem mal. M. ďalšie dve vyživovacie povinnosti, a to k dcére M., nar. XX.XX.XXXX a k synovi M., nar. XX.XX.XXXX, ktorí pochádzajú z jeho predchádzajúceho manželstva a žijú s ním v spoločnej domácnosti ( deti boli rozsudkom OS Žilina sp. zn. 2 C 36/2002 zverené po rozvode do výchovy otca, pričom výživné zo strany matky bolo určené len po 200,-Sk mesačne ). Matka má tiež vyživovaciu povinnosť k synovi V. M., nar. XX.X.XXXX, na ktorého má jeho otec Ing. L. M. súdom určené výživné vo výške 3.000,-Sk . Podľa rozsudku OS Martin sp. zn. 20 P 110/2011 zo dňa 13.12.2011 bolo toto výživné zvýšené na 150,-Eur mesačne, ale rozhodnutie ešte nie je právoplatné. Mal. M. chodí do MŠ Dolinského v Martine, t.č. do predškolskej triedy, teda od septembra by mal nastúpiť povinnú školskú dochádzku. V škôlke sa nestravuje, predškolská je bezplatná, túto navštevuje na 4 hodiny denne. Maloletý bol prijatý do Centra špeciálno-pedagogického poradenstva pri ZŠI pre žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou v Jamníku. Podľa psychologického vyšetrenia je u neho podozrenie na pervazívnu vývinovú poruchu - Aspergerov syndróm. Matka spolu s mal. deťmi býva v 4-izbovom byte, kde platí preddavkové platby a inkaso po 239,-Eur mesačne, poberá prídavky na deti po 44,02,-Eur mesačne. V tomto smere otec poukazoval, že sa v minulosti významne podieľal na investíciách a prestavbe uvedeného bytu, a to čiastkou okolo 10.724,-Eur, byt pritom nadobudla do svojho vlastníctva matka.V zmysle ust. Zákona o rodine sa na výžive dieťaťa musia podieľať obaja rodičia, podľa pomeru svojich možností a schopností, zárobkových a majetkových pomerov. Nemožno preto podstatnú časť vyživovacej povinnosti prenášať len na samotnú matku, ktorá musí tiež zabezpečovať osobnú starostlivosť o mal. dieťa. Vychádzajúc zo zistených pomerov rodičov a mal. dieťaťa súd rozhodol o určení výživného vo výške 100,-Eur mesačne a v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol. Otec má síce podstatne vyšší príjem ako matka, stará sa však ešte o dve deti - dcéru M., nar. XX.XX.XXXX a syna M., nar. XX.XX.XXXX, ktoré s ním bývajú v spoločnej domácnosti, a na ktoré bolo zo strany ich matky určené výživné len po 200,-Sk mesačne. Podľa výpovede otca bývalá manželka výživné na deti neplatí, nakoľko nepracuje pre zdravotné problémy. Výživné v sume 100,-Eur mesačne súd preto považoval za primerané a zodpovedajúce preukázaným pomerom oboch rodičov i mal. dieťaťa. Súd určil výživné na návrh matky počnúc od 1.11.2011 t.j. od mesiaca nasledujúceho po podaní návrhu na súd. Potom za obdobie do 31.12.2011 vznikol otcovi nedoplatok na výživnom vo výške 100,-Eur. Súd za mesiace november a december započítal ( vychádzajúc zo zhodných výpovedí rodičov ) skutočné platby otca po 50,-Eur/mesačne. Nedoplatok na výživnom súd otcovi uložil zaplatiť v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Podľa zákonného ustanovenia § 96 ods. 1 až 3 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Keďže matka vzala na pojednávaní svoj návrh v časti o zaplatenie zameškaného výživného za obdobie od mája 2006 do februára 2007 späť, súd konanie v tejto časti zastavil. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu. V zákonnej lehote podal odvolanie voči rozsudku vo výrokoch o výživnom a zameškanom výživnom otec. Má za to, že okresný súd nesprávne posúdil súčasný príjem otca a matky. V roku 2011 bol príjem matky cca 576 eur a príjem otca cca 1.017 eur. S účinnosťou od 1.1.2012 došlo v spoločnosti ŽSR, v ktorej odporca ako aj navrhovateľka pracujú, k úpravám tarifných miezd. Otec má tarifnú mzdu vo výške 785 eur, matka má tarifnú mzdu vo výške 726 eur. Čistý príjem otca za január 2012 bol vo výške 764,90 eur a v budúcnosti sa plat odporcu ešte zníži o sumu za pracovnú pohotovosť mimo pracoviska, ktorá je dočasná a má byť zrušená. Odporca má okrem vyživovacej povinnosti na mal. M. aj ďalšie dve vyživovacie povinnosti, a to k dcére M. a synovi M., ktorí pochádzajú z jeho predchádzajúceho manželstva a žijú s ním v spoločnej domácnosti (deti boli zverené po rozvode do výchovy otca, pričom výživné zo strany matky bolo určené len po 200,- Sk mesačne, ktoré neplatí). Bývalá manželka odporcu je zdravotne ťažko postihnutá a na deti finančne neprispieva. Všetky platby a náklady spojené s výchovou, výživou, so zdravým a všestranným vývojom detí sú výlučne len na strane otca. Obidve deti sa pripravujú na vysokoškolské štúdium, ich nároky sú vyššie ako nároky 5-ročného mal. M. a v súčasnosti sú dôležitejšie, pretože sú spojené s prípravou na budúce povolanie. Maloletý M. chodí do materskej škôlky, do predškolskej triedy, za ktorú sa v súčasnosti neplatí. Na obedy v škôlke nechodí. Od budúceho školského roku by mal nastúpiť povinnú školskú dochádzku, ale vzhľadom na podozrenie na vývinovú poruchu sa predpokladá odklad nástupu na povinnú školskú dochádzku. Navrhovateľka vzhľadom na potreby dieťaťa žiada neprimerane vysoké výživné. Odporca ako samoživiteľ svojim deťom z predošlého manželstva z finančných dôvodov, medzi ktoré patrilo aj platenie úveru, ktorý bol použitý na rekonštrukciu bytu navrhovateľky vo výške 10.724 eur, nemohol zaplatiť kurzy lyžovania na strednej škole, nemajú korčule, bicykel, či iné veci, ktoré deti v ich veku majú. Vzhľadom na to navrhuje, aby bol zaviazaný platiť výživné na mal. syna M. vo výške 30% zo sumy životného minima, a to vo výške 26 eur mesačne počnúc od 1.1.2012. Matka vo vyjadrení poukazuje na to, že nesúhlasí s tvrdením otca, že mu neumožňuje stretávať sa so synom. Otcove argumenty ohľadom vývoja jeho príjmu považuje za špekulatívne a účelové. Tvrdeniami o tom, čo možno v budúcnosti bude, sa len snaží dosiahnuť, aby mu bolo určené čo najmenšie výživné. Argumenty ohľadom budúceho štúdia jeho detí z predchádzajúceho manželstva sú nepodloženým tvrdením a v súčasnej dobe nie sú aktuálne, takéto tvrdenia o nárokoch a potrebách jeho dospelých detí sú účelové, zavádzajúce a neobjektívne. Odporcova 20-ročná dcéra je schopná sama sa živiť, v súčasnej dobe nie je síce v trvalom pracovnom pomere, ale brigádne pracuje v zahraničí. Tvrdenie odporcu o prekážkach vo vzdelávateľnosti mal. M. a nutnom odklade jeho nástupu na školskú dochádzku sú nemorálne a urážajúce. Maloletý M. je od 1.9.2012 riadne prijatý do prvého ročníka základnej školy. Vzhľadom na jeho diagnózu Aspergerov syndróm bude zaradený ako integrovaný, pričom niet pochybností o tom, že mal. M. je schopný vzdelávania na základnej škole. To, že syn M. sa zúčastňuje predškolskej výchovy len 4 hodiny denne a nestravuje sa v školskej jedálni, jej zvyšuje náklady súvisiace so zabezpečením opatery maloletého syna počas doby, kedy je v zamestnaní. Tvrdenie odporcu ohľadom úveru na rekonštrukciu jej bytu je nepravdivé. Úver použil na odkúpenie nehnuteľnosti, resp. vyplatenie súrodencov z nehnuteľnosti. Odporca sa plateniu výživného na syna snaží vyhýbať už od jeho narodenia, z ktorého dôvodu ani neuznal otcovstvo k synovi. Je smutné, že odporcove deti z predchádzajúceho manželstva si nemôžu užívať bežných športových potrieb ako ostatné deti, najmä v tej súvislosti, že odporca si v posledných troch rokoch pre seba kúpil kompletné vybavenie pre bežecké lyžovanie, pre zjazdové lyžovanie, krosový bicykel, kolieskové korčule a každý rok chodí na zahraničnú dovolenku bez detí. Ani ich synovi M. neprispel na lyžiarky výcvik s odôvodnením, že nie je povinný a podľa neho nie je pre syna vhodný, pritom mal. M. z dôvodu diagnostikovaného Aspergerovho syndrómu veľmi potrebuje účasť na takýchto skupinových aktivitách. Poukazuje na to, že otec na syna už 4 mesiace vôbec neprispieva. Rozhodnutie okresného súdu považuje za správne. Kolízny opatrovník žiada odvolanie otca zamietnuť. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) rozsudok okresného súdu postupom v zmysle ust. § 156 ods. 3 O.s.p. potvrdil v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p. Rozsudok okresného súdu je vecne správny. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil. Určené výživné zodpovedá potrebám maloletého dieťaťa, ako aj schopnostiam a možnostiam na strane otca s prihliadnutím na vyživovaciu povinnosť zo strany matky. Určené výživné musí byť spôsobilé zabezpečiť všetky potreby dieťaťa, a to nie len potreby pravidelne a opakovane sa vyskytujúce, ale aj potreby vyskytujúce sa príležitostne, prípadne náhodne. Maloletý M. v súčasnosti navštevuje predškolské zariadenie. Okrem toho, že mu vznikajú bežné výdavky na stravovanie, oblečenie, obuv, hygienické potreby, ktoré zodpovedajú veku dieťaťa, trpí vývinovou poruchou, tzv. Aspergerovým syndrómom, čo predstavuje narušenie komunikačnej schopnosti. Matka preukázala, že s dieťaťom navštevuje Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva v Jamníku. Z psychologického vyšetrenia vyplýva, že maloletý vyžaduje osobitnú starostlivosť na celkovú stimuláciu jeho schopností, s čím je spojené aj zabezpečovanie vhodných pomôcok (stavebnice, hračky a iné pomôcky) na stimulovanie jemnej motoriky, grafomotoriky a pamäti, s tým sú spojené zvýšené výdavky. Zabezpečenie starostlivosti o maloletého M. kladie aj zvýšené nároky na matku, ktorá je osamelou osobou, pracuje a napriek tomu musí zabezpečiť starostlivosť o mal. M., ktorý je umiestnený v predškolskom zariadení iba 4 hodiny denne. Takéto zvýšené potreby mal. M. sa musia prejaviť aj v určenom výživnom. Na strane matky je potrebné prihliadnuť na to, že zabezpečuje mal. M. osobnú starostlivosť, ako aj bytovú otázku, čo je postavené na roveň finančným plneniam. Matka má tiež vyživovaciu povinnosť k synovi V., pričom jej zistený príjem je podstatne nižší ako príjem otca. Je v schopnostiach a možnostiach otca, vychádzajúc z preukázaného príjmu, platiť na syna M. stanovené výživné 100 eur mesačne. Pokiaľ ide o príjmové pomery otca, okresný súd riadne v tomto smere zistil skutkový stav veci a z listinných dôkazov mal preukázané, že priemerný zárobok otca za čas pred rozhodnutím súdu bol vo výške 1.017 eur. Hoci sa otec snaží v odvolaní poukázať na zníženie jeho príjmu (o čom krajskému súdu nepredložil žiadny dôkaz), krátkodobé zníženie príjmu samo o sebe nemôže byť relevantné z hľadiska určenej povinnosti platiť výživné. Vychádzajúc teda z preukázané príjmu otca, je v jeho možnostiach platiť určené výživné, a to aj s prihliadnutím na vyživovaciu povinnosť k synovi M., ktorý študuje na strednej škole. Pokiaľ ide o tvrdenú vyživovaciu povinnosť k dcére M., zo skutkových okolností uvedených samotným otcom vyplýva, že vyživovacia povinnosť mu zanikla. Dcéra M. ukončila štúdium na strednej škole, na vysokú školu nebola prijatá a v súčasnosti pracuje brigádne. Vyživovacia povinnosť otca k dcére teda netrvá, pretože ukončila prípravu na budúce povolanie. Je potrebné, aby sa otec podieľal určeným výživným na zabezpečovaní potrieb mal. M.. Rozsudok okresného súdu vo výroku o výživnom vrátane výroku o zameškanom výživnom a súvisiacom výroku o trovách konania je vecne správny a krajský súd ho preto potvrdil. Vychádzajúc z obsahu odvolania, odvolanie otca sa nedotýka rozhodnutia o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky, zastavenia konania v časti zameškaného výživného za obdobie od mája 2006 do februára 2007. Rovnako rozsudok okresného súdu nebol napadnutý vo výroku, ktorým v prevyšujúcej časti súd návrh matky zamietol. V tejto časti sa teda rozhodnutie krajského súdu rozsudku okresného súdu nedotýka. Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 224 ods. 1 s poukazom na ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Poučenie: Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok n i e j e prípustný.