Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 6CoE/59/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5711214032 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5711214032.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: INKASO Pohľadávok, spol. s r.o. so sídlom v Lučenci, Jiráskova 12, IČO: 36 039 039, zastúpený JUDr. Róbertom Gombalom, advokátom so sídlom v M., Dr. T. XX, proti povinnému: G. R., nar. X.X.XXXX, trvale bytom H., Q. X, t.č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou M. D., zamestnankyňou Okresného súdu Martin, o žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie sumy 52,45 eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Martin č.k. 18Er/3726/11-17 zo dňa 29. novembra 2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora JUDr. Štefana Šviderského (ďalej už len súdny exekútor) o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej na jeho exekútorskom úrade pod sp.zn. EX 6000/2011 zamietol. V odôvodnení uznesenia uviedol, že exekúciu nemožno vykonať v prospech oprávneného, nakoľko nebol preukázaný prechod práva z exekučného titulu na tento subjekt. V podrobnostiach uviedol, že exekučným titulom je rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 6C/128/2002 zo dňa 29.1.2003. Zmluva o postúpení pohľadávky z osoby oprávnenej z exekučného titulu na spoločnosť EUROINVEST, a.s. (ktorá následne postúpila pohľadávku na oprávneného) je zo dňa 30.10.1998. Vykonanie exekúcie prichádza do úvahy len v prospech toho, kto má podľa exekučného titulu právo na plnenie, t.j. v prospech aktívne exekučne legitimovaného účastníka. Zákon pamätá aj na prípady, keď dôjde k prechodu práva na inú osobu. K prechodu práva alebo povinnosti však môže dôjsť až po vydaní exekučného titulu. Neakceptuje sa prechod, ku ktorému došlo pred vydaním exekučného titulu, pretože tento prechod sa mal prejaviť už v procesnom nástupníctve (zmena alebo zámena účastníka) v základnom konaní a v správnom vyriešení vecnej legitimácie v tomto konaní. Pochybenie v základnom konaní spočívajúce v tom, že nebol rešpektovaný prechod práva alebo povinnosti, nemožno už naprávať v exekučnom konaní. S poukazom na tieto skutočnosti okresný súd žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený, ktorý ho navrhol zmeniť tak, že súdnemu exekútorovi sa vydá poverenie na vykonanie predmetnej exekúcie. Zastával názor, že okresný súd mal vychádzať z ust. § 530 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej už len OZ), ktorý upravuje vecnú legitimáciu k vymáhaniu postúpenej pohľadávky tým, že postupcovi dáva možnosť vymáhať pohľadávku vo svojom mene, ale na účet postupníka. Keďže z hľadiska právnych následkov ide o nepriame zastúpenie postupníka postupcom, zástupca je v takomto prípade oprávnený nielen prijať plnenie od dlžníka, ale zároveň je oprávnený žiadať súd, aby pohľadávka bola priznaná priamo jemu a plnenie potom previesť na zastúpeného. Uvedené znamená, že oprávnenie k výkonu práva patrí osobe odlišnej od toho, kto je z hmotno-právneho hľadiska nositeľom vymáhaného práva. Odvolateľ v tejto súvislosti poukázal na dátum splatnosti odplaty za postúpené pohľadávky podľa zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 30.10.1998, kde sa postupník a postupca dohodli, že postupník zaplatí odplatu za postúpené pohľadávky až dňa 30.12.2005, t.j. o 7 rokov od uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok. Predložením zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 30.10.1998, ako aj zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 16.9.2004, preukázal, že v dôsledku týchto zmlúv došlo k platnému a účinnému postúpeniu pohľadávok voči povinnému na oprávneného. Ak na oprávneného prešla pohľadávka voči povinnému, svedčí mu zároveň aj aktívna vecná legitimácia v plnom rozsahu nároku na vymáhanie pohľadávky priznanej exekučným titulom. Opatrovník povinného sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril. Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal uznesenie okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, pretože je v napadnutom výroku vecne správne. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia i konania, ktoré mu ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na jeho podklade dospel ku správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého uznesenia zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 167 ods. 2 v spojení s ust. § 157 ods. 2 O.s.p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje. Odvolacie námietky oprávneného nepovažuje odvolací súd za dôvodné. V zásade platí, že exekúciu je možné nariadiť len voči tomu, komu sa v rozhodnutí (v exekučnom titule) uložila nejaká povinnosť a v prospech toho, komu vyplýva právo z tohto exekučného titulu. Ust. § 37 ods. 3 Exekučného poriadku obsahuje výnimku z vyššie uvedenej zásady a podľa označeného ustanovenia, v prospech iného, než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu len vtedy, ak sa preukázalo, že na neho prešlo právo z exekučného titulu. Na takúto zmenu v rámci vykonávanej exekúcie však možno prihliadnuť iba vtedy, ak táto nastala až po vydaní exekučného titulu. V opačnom prípade (pred vydaním exekučného titulu) bolo vecou súdu v základnom konaní, resp. vecou samotných účastníkov, aby zo vzniknutej zmeny vyvodili v tomto konaní zodpovedajúce závery. V prejednávanej veci oprávneného zaťažovala v zmysle ust. § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. povinnosť preukázať, že spoločnosť Classinvest Slovakia, o.c.p., a.s. (uvedený v exekučnom titule) bol na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 30.10.1998 ako postupca oprávnený na základe žiadosti spoločnosti EUROINVEST, a.s. ako postupníka vymáhať predmetnú pohľadávku voči povinnému. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 30.10.1998 (na ktorú poukazoval oprávnený v odvolaní) však žiadosť postupníka v zmysle ust. § 530 ods. 1 OZ nevyplýva. Ani samotný odvolateľ netvrdil, že medzi spoločnosťou Classinvest Slovakia, o.c.p., a.s. (ako postupcom) a spoločnosťou EUROINVEST, a.s. (ako postupníkom) bola daná dohoda o vymáhaní postúpených pohľadávok naďalej postupcom, ale už na účet postupníka. Jej existenciu nemožno bez ďalšieho ustáliť len z toho dôvodu, že si účastníci tejto zmluvy dohodli splatnosť odplaty za postúpenie pohľadávok približne 7 rokov od uzavretia predmetnej zmluvy a že dlžníkom bolo postúpenie pohľadávky oznámené. Nakoľko teda oprávnený v predmetnej exekučnej veci nepreukázal, že na neho prešlo po začatí exekúcie právo z exekučného titulu, odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov vyhodnotil jeho odvolanie ako nedôvodné, a preto napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.