Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 7CoP/49/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5711214716 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5711214716.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Evy Malíkovej v právnej veci navrhovateľa: P. S., nar. XX.X.XXXX, bytom E. X/X, K., proti odporcovi: X. S., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XXXX/XX, S., o zníženie výživného, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Martine, č.k. 23P/194/2011-22, zo dňa 19. marca 2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa na zníženie výživného a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Zistil, že navrhovateľ bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Martin zo dňa 18.6.2008 za prečin zanedbania povinnej výživy na podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, ktorého výkon mu bol nariadený od 27.4.2011. Konštatoval, že výkon trestu odňatia slobody navrhovateľom nie je dôvodom na zníženie jeho vyživovacej povinnosti. Odporca, napriek tomu, že je plnoletý, nenadobudol ešte schopnosť sa sám živiť, nakoľko pokračuje v riadnom dennom štúdiu na vysokej škole, preto vyživovacia povinnosť rodičov voči jeho osobe v zmysle ust. § 62 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej „ZR“) trvá. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že jeho návrhu na zníženie výživného bude vyhovené. Uviedol, že dňa 12.4.2012 bol podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, ihneď sa nahlásil na úrade práce v mieste svojho bydliska a začal si vybavovať dávku v hmotnej núdzi, nakoľko nemá nárok na podporu v nezamestnanosti. Zdôraznil, že plateniu výživného sa úmyselne nevyhýba, bude sa snažiť nájsť si prácu. Aktuálne býva v domácnosti s 80 ročnou matkou, ktorá poberá starobný dôchodok a z toho platí byt, elektrinu, plyn, vodu a smeti. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že do situácie, v ktorej sa navrhovateľ nachádza sa dostal vlastným pričinením. Jeho matka je takisto, ako matka navrhovateľa, poberateľkou dôchodku a poskytuje mu finančné prostriedky na štúdium. Poukázal na to, že navrhovateľ bol súdne trestaný za neplnenie si vyživovacej povinnosti, teda je nelogické jeho tvrdenie, že sa povinnosti platiť výživné nevyhýba. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p., za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p.) rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. Odvolací súd sa (v zásadných a rozhodujúcich zisteniach a záveroch) stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov rozsudku okresného súdu a na zdôraznenie vecnej správnosti len doplnil/zopakoval niektoré podstatné skutočnosti/argumenty. Zároveň v tomto smere prihliadol na konkrétne námietky odvolateľa. Pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti je nutné vychádzať z ust. § 62 ods. 2, ako aj § 75 ods. 1 ZR (citovaných v napadnutom rozsudku). Podľa týchto ustanovení pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného (dieťaťa) ako aj na schopnosti a možnosti povinného (rodiča). Schopnosti a možnosti povinného je nutné chápať tak, že nerozhodujú skutočné zárobkové a majetkové pomery rodiča ale jeho reálne zárobkové a majetkové možnosti; pretože povinnosťou rodičov je venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie výživy svojich detí v záujme ich riadneho telesného aj duševného vývoja. Súd tak prihliada k schopnostiam a možnostiam povinného rodiča tiež vtedy, ak sa tento vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo nejakého majetkového prospechu. V prejednávanej veci bol navrhovateľ ako povinný rodič ku dňu podania návrhu vo výkone trestu odňatia slobody pre trestný čin zanedbania povinnej výživy. Prihliadajúc na charakter uvedeného trestného činu krajský súd dospel k záveru, že by nebolo v zhode s účelom trestu, ktorý bol za takýto trestný čin navrhovateľovi uložený, aby jeho výkon bol dôvodom na určenie rozsahu jeho vyživovacej povinnosti iba v obmedzenej miere, zodpovedajúcej výkonom trestu obmedzeným zárobkovým a majetkovým pomerom. Došlo by tak k presúvaniu majetkových dôsledkov takéhoto trestu z jeho páchateľa - navrhovateľa, na iné osoby - odporcu ako dieťa. Túto skutočnosť potom nemožno považovať za zmenu pomerov. Následne, pokiaľ sa pomery navrhovateľa zmenili po vydaní prvostupňového rozhodnutia, ním tvrdené skutočnosti nepovažoval krajský súd za zmenu pomerov odôvodňujúcu zníženie jeho vyživovacej povinnosti. Od podmienečného prepustenia navrhovateľa do rozhodovania odvolacieho súdu uplynula krátka doba, ktorá má charakter prechodnej zmeny. Preto skutočnosť, že si navrhovateľ za tento čas ešte nenašiel zamestnanie a neboli mu vyplatené sociálne dávky nie je taká okolnosť, ktorá by si vyžadovala inú úpravu rozsahu jeho vyživovacej povinnosti. Krajský súd preto rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľ ako odvolateľ nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu vznikla povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania odporcovi. Tento si ich však v súlade s ust. § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil, krajský súd mu preto ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.