Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 8CoE/27/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5809201487 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5809201487.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v exekučnom konaní vedenom súdnou exekútorkou JUDr. Alenou Szalayovou, Exekútorský úrad so sídlom T., ul. P. W. č. X, vo veci oprávneného: ZH Kredit, s. r. o., so sídlom Bratislava, ul. Karadžičova č. 10, IČO: 36 049 581, zastúpený splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária FELIX NEUPAUER & PARTNERS, so sídlom Bratislava, ul. Karadžičova č. 10, IČO: 37 928 422, proti povinnému: D. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. č. XXX, pre vymoženie sumy 561,54 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č. k. 5Er/150/2009-19 zo dňa 18. januára 2011, takto r o z h o d o l : uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom, exekúciu vedenú na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 5Er/150/2009 vyhlásil za neprípustnú a zastavil. Oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie vo výške 53,30 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Súd súdnemu exekútorovi JUDr. Jurajovi Kašinskému náhradu trov exekúcie nepriznal. Vychádzal zo záverov, že platobné výmery č. 1041/2005 a č. 1042/2005 boli vydané správcom konkurznej podstaty, ktorý nebol oprávnený platobné výmery vydávať, pretože oprávnenie správcu konkurznej podstaty nakladať s majetkom podstaty (§ 14 ods. 1 písm. a/ v tom čase účinného zákona č. 328/1991 Zb.) nezahŕňalo oprávnenie vydávať individuálne správne akty orgánu verejnej moci (uznesenie NS SR sp. zn. 3N Cdo 20/2008 zo dňa 22. 04. 2009). Súd poukázal na právne názory a závery vyslovené Najvyšším súdom SR v rozhodnutiach sp. zn. 2 Obo 10/2009 a 11/2009 zo dňa 27. 05. 2009, v ktorých Najvyšší súd SR zaujal jednoznačný záver, že pohľadávky zrušenej poisťovne netvorili jej vlastníctvo (nároky), že tieto prešli na iný subjekt, a tým ani po vyhlásení konkurzu na Perspektívu nemohli byť správcom konkurznej podstaty prijaté do súpisu konkurznej podstaty, pričom súd dodal, že z tohto dôvodu nemohli byť potom ani postúpené. Rovnaký názor bol obsiahnutý aj v rozhodnutí NS SR č. 2Obo/225/2007 zo dňa 31. 01. 2008. Záverom poukázal na ust. § 57 ods. 1 písm. g/ a § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), z ktorých pri rozhodovaní vychádzal. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku rozhodol o trovách exekúcie. Konštatoval, že uznesením č. k. 5Er/300/2009-26 zo dňa 25. 10. 2010 vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a zároveň určil aj výšku doposiaľ účelne vynaložených trov exekúcie súdneho exekútora JUDr. Aleny Sazlayovej sumou 43,10 eur. Proti tomuto uzneseniu oprávnený odvolanie nepodal. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, súd konštatoval, že oprávnený ako dodávateľ spôsobil stav, že sa domáhal na základe platobných výmerov nezákonných nárokov a nárokov na základe rozhodnutí, ktoré vydal nepríslušný orgán, a teda ide o akt nulitný. Preto táto skutočnosť bola rozhodujúcou pri rozhodovaní o trovách konania. Mal za to, že v danej veci oprávnený zavinil zastavenie exekúcie tým, že podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktoré nie je spôsobilým exekučným titulom. Preto zaviazal oprávneného k náhrade trov exekúcie, ktoré vznikli súdnemu exekútorovi. Súd súdnemu exekútorovi JUDr. Jurajovi Kašinskému náhradu trov exekúcie nepriznal vzhľadom a skutočnosť, že po rozhodnutí o zmene súdneho exekútora a určení výšky doposiaľ účelne vynaložených trov exekúcie súdneho exekútora JUDr. Aleny Szalayovej, mu nebol zaslaný exekučný spis sp. zn. EX 706/2009. Súd mal za to, že súdnemu exekútorovi JUDr. Jurajovi Kašinskému nemohli v tejto veci vzniknúť žiadne exekučné trovy. Preto rozhodol, že mu náhradu trov exekúcie nepriznáva. V zákonnej lehote proti uzneseniu podal odvolanie oprávnený, a to do všetkých výrokov a navrhol napadnuté rozhodnutie okresného súdu zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie rozhodnutie. Oprávnený s poukazom na § 14 ods. 1 písm. a/ a § 66e ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní mal za to, že správca konkurznej podstaty bol v konkurznom konaní oprávnený vydať sporné platobné výmery, ktoré sú spôsobilým exekučným titulom podľa § 41 Exekučného poriadku. V zmysle ustanovenia § 66e ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní sa na činnosť a právny stav DZP prioritne aplikuje zákon o konkurze a vyrovnaní, a to i v prípade, že zákon o zdravotnom poistení rovnakú otázku upravuje odlišne, z ktorého dôvodu podľa § 14 ods. 1 písm. a/ zákona o konkurze a vyrovnaní prešlo na správcu konkurznej podstaty oprávnenie nakladať s majetkom konkurznej podstaty DZP, ako aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom konkurznej podstaty DZP. Poukázal tiež na ustanovenie § 81 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 581/2004 Z. z.“), podľa ktorého sa právne postavenie doterajšej zdravotnej poisťovne, jej vnútorné právne pomery a jej práva, povinnosti a zodpovednosť v súvislosti s vykonávaním zdravotného poistenia do jej zániku spravujú doterajšími predpismi, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 68 ods. 7). K zániku DZP došlo dňa 8.8.2007. Opierajúc sa o Uznesenie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 415/08 zo dňa 10. 12. 2008 mal za to, že oprávnenie skúmať zákonnosť, resp. nezákonnosť správcom konkurznej podstaty vydaných platobných výmerov neprináleží okresnému súdu v rámci exekučného konania, ale prináleží len príslušnému odvolaciemu správnemu orgánu. Oprávnený ďalej poukázal na to, že k zastaveniu exekučného konania došlo rozhodnutím súdu a nie zavinením oprávneného, a preto ho nie je možné zaviazať na náhradu trov súdneho exekútora. V zmysle ustanovenia § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) zákonný sudca odvolaniu oprávneného proti uzneseniu zo dňa 18. 01. 2011 nevyhovel, a preto predložil vec na rozhodnutie o podanom odvolaní krajskému súdu ako súdu odvolaciemu. Poukázal na prijatú judikatúru, konkrétne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/109/2010 a sp. zn. 1Cdo/95/2010, v zmysle ktorých správca ani úpadca nemal vecný dôvod pohľadávky patriace inému subjektu ako úpadcovi vymáhať a predpisovať. Preto považoval rozhodnutie vydané vyšším súdnym úradníkom za vecne správne. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 58 ods. 4 Exekučného poriadku), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. z nasledovných dôvodov: Exekučný súd je v exekučnom konaní oprávnený skúmať vykonateľnosť exekučného titulu. Exekučný súd nie je oprávnený preskúmať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý ho vydal. Rozsah prieskumnej činnosti súdu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-právne legitimovaný z exekučného titulu. V tomto rozsahu môže exekučný súd skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania. Odvolací súd sa stotožnil zo záverom prvostupňového súdu, že v prejednávanej veci správca konkurznej podstaty úpadcu DZP nemal v rámci konkurzného konania oprávnenie vydávať platobné výmery zaväzujúce povinného uhradiť dlžné zdravotné poistenie spolu s poplatkom z omeškania. Námietka oprávneného, že na činnosť a právny stav DZP sa prioritne aplikuje zákon o konkurze a vyrovnaní, a to i v prípade, že zákon o zdravotnom poistení rovnakú otázku upravuje odlišne, síce platí, ale len od času, kedy bol na zrušenú DZP vyhlásený konkurz. Do vyhlásenia konkurzu sa postavenie DZP spravovalo zákonom o zdravotnom poistení č. 273/1994 Zb., kde podľa § 34 tohto zákona sa rezortná poisťovňa zrušuje rozhodnutím o zrušení povolenia na zriadenie rezortnej poisťovne, ktoré vydá ministerstvo zdravotníctva. Toto rozhodnutie pritom musí obsahovať spôsob prevodu poistencov do všeobecnej poisťovne alebo do inej poisťovne. Ak z majetku zrušenej poisťovne nie je možné uspokojiť záväzky poisťovne voči zdravotníckym zariadeniam, prechádzajú tieto záväzky na všeobecnú poisťovňu alebo na inú poisťovňu, ktorá prevzala poistencov, a to pomerne podľa počtu prevzatých poistencov. Pohľadávky poisťovne voči zdravotníckym zariadeniam, pohľadávky na poistnom a poplatky z omeškania prechádzajú na všeobecnú poisťovňu alebo na inú poisťovňu, ktorá prevzala poistencov, a to pomerne podľa počtu prevzatých poistencov. Po vyhlásení konkurzu na zrušenú DZP je správca konkurznej podstaty v súlade s ustanovením § 14 ods. 1 písm. a/ zákona o konkurze a vyrovnaní oprávnený nakladať s majetkom podstaty a vykonávať práva a povinnosti súvisiace s nakladaním s majetkom podstaty. Pod správou majetku zrušenej DZP však nemožno rozumieť výkon práv prislúchajúcich orgánu verejnej moci. Orgánmi verejnej moci sú orgány, ktorým zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb s právomocou vydávať individuálne právne akty. Pri neexistencii právnej úpravy zverujúcej takúto právomoc správcovi konkurznej podstaty, tento nebol oprávnený vydávať platobné výmery. Oprávnenie správcu konkurznej podstaty vydávať platobné výmery vylučuje osobitné postavenie DZP (v zmysle § 32 zákona o zdravotnom poistení môže zdravotná poisťovňa vykonávať svoje postavenie na základe poverenia po splnení vymedzených zákonných podmienok) a charakter platobných výmerov ako individuálnych právnych aktov. Na základe uvedeného bol exekučný titul (platobný výmer) vydaný správcom konkurznej podstaty nedisponujúcim právomocou na vydanie takéhoto rozhodnutia, ktorého dôsledkom je posúdenie exekučného titulu ako nulitného aktu znemožňujúceho jeho vykonanie v exekučnom konaní. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej. Vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2 O. s. p. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu považoval odvolací súd za vecne správne. Podľa ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Odvolací súd bol toho názoru, že oprávnený zavinil zastavenie exekúcie, a preto je povinný znášať trovy exekúcie, výšku ktorých v odvolaní nenamietal. Preto odvolací súd aj v tomto smere rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .