Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 5CoE/23/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5809201551 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5809201551.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: ZH Kredit, s.r.o., Bratislava, Karadžičova 10, IČO: 36 049 581, právne zastúpený JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom Advokátskej kancelárie FELIX NEUPAUER & PARTNERS, so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, proti povinnému: T. F., nar. X.X.XXXX, bytom L. č. XXX, o vymoženie sumy 380,66 eur, poplatku z omeškania vo výške 975,46 eur a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č.k. 5Er/169/2009-22 zo dňa 18. januára 2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . Povinnému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Námestovo uznesením č.k. 5Er/169/2009-22 zo dňa 18.1.2011 vyhlásil exekúciu vedenú pred tamojším súdom pod sp.zn. 5Er/169/2009 za neprípustnú a exekučné konanie zastavil. Zároveň oprávneného zaviazal k povinnosti nahradiť súdnej exekútorke JUDr. Alene Szalayovej trovy exekúcie vo výške 49,30 eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Súdnemu exekútorovi JUDr. Jurajovi Kašinskému náhradu trov exekúcie nepriznal. V odôvodnení uznesenia uviedol, že v predmetnej veci boli exekučnými titulmi platobné výmery č. 923/2005 a č. 924/2005 vydané JUDr. Tomášom Kozovským, správcom konkurznej podstaty úpadcu Perspektíva DZP v konkurze, dňa 25.5.2005. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I. bolo zistené, že rozhodnutím Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa 1.7.1999 bolo subjektu Perspektívna DZP zrušené povolenie na zriadenie zdravotnej poisťovne. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 7K 70/2001-30 zo dňa 20.4.2001 bol na poisťovňu vyhlásený konkurz. Správca konkurznej podstaty vydal v priebehu konkurzného konania 25.5.2005 platobné výmery č. 923/2005 a č. 924/2005. 7.7.2005 bola pohľadávka vyplývajúca z platobných výmerov postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávok na oprávneného. Súd prvého stupňa pri skúmaní, či rozhodnutie je vykonateľné, zaoberal sa predovšetkým tým, či sa jedná o rozhodnutie, ktoré možno vykonať podľa exekučného poriadku a či rozhodnutie je vykonateľné po formálnej a materiálnej stránke. Súčasťou týchto predpokladov je, že exekučný titul bol vydaný príslušným orgánom na vydanie takéhoto rozhodnutia. Ak rozhodnutie vydá nepríslušný orgán, ide o právny akt nulitný, pri ktorom sa pre účely exekučného konania neuplatňuje princíp jeho správnosti, ale má to za následok, že takéto rozhodnutie nie je možné vykonať. Nie je totiž aktom štátnej správy, resp. aktom verejnej moci. Súd prvého stupňa konštatoval, že správca konkurznej podstaty nebol oprávnený vydávať platobné výmery ohľadom dlžného poistného a poplatkov z omeškania, pretože oprávnenie správcu konkurznej podstaty nakladať s majetkom podstaty nezahŕňalo oprávnenie vydávať individuálne správne akty orgánu verejnej moci (uznesenie NS SR sp.zn. 3 M Cdo 20/2008 zo dňa 22.4.2009). Prvostupňový súd ďalej konštatoval, že správca konkurznej podstaty má pri správe majetku úpadcu oprávnenie nakladať s majetkom podstaty a prechádza na neho aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom podstaty, no z ustanovení zákona č. 328/1991 Zb. nevyplýva oprávnenie vydávať individuálne akty orgánu verejnej moci (správy). Preto s poukazom na uvedené podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, keď konštatoval, že bol to oprávnený, ktorý spôsobil stav, že sa domáhal na základe platobných výmerov nezákonných nárokov a nárokov na základe rozhodnutí, ktoré vydal nepríslušný orgán, a teda išlo o nulitné akty, táto skutočnosť bola rozhodujúca pri rozhodovaní o trovách konania. Keďže oprávnený spôsobil, že sa domáhal nezákonných nárokov a nárokov na základe rozhodnutí, ktoré vydal nepríslušný orgán, z jeho strany nešlo o dostatok odbornej starostlivosti, čo malo potom význam pri rozhodovaní o trovách exekučného konania, ktoré uložil súd oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Alene Szalayovej v sume 49,30 eur. Súdnemu exekútorovi JUDr. Jurajovi Kašinskému náhradu trov exekúcie nepriznal vzhľadom na skutočnosť, že po rozhodnutí o zmene súdneho exekútora a určení výšky doposiaľ účelne vynaložených trov exekúcie súdneho exekútora JUDr. Aleny Szalayovej mu súdom nebol zaslaný exekučný spis EX 486/2009. Súd má za to, že súdnemu exekútorovi JUDr. Jurajovi Kašinskému nemohli v tejto veci vzniknúť žiadne exekučné trovy. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní uviedol, že s rozhodnutím prvostupňového súdu nesúhlasí. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že na základe vykonaných dôkazov súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Dôvodil, že v platobných výmeroch je presne špecifikované obdobie, kedy si povinný ako platiteľ poistného nesplnil svoju zákonnú povinnosť, neodviedol poistné na zdravotné poistenie, dostal sa do omeškania so zaplatením jednotlivých poistných za jednotlivé špecifikované mesiace. Ďalej uviedol, že platobný výmer je jasný, určitý, formálne aj materiálne vykonateľný vo všetkých častiach. K posúdeniu právnej možnosti správcu konkurznej podstaty vydávať platobné výmery poukázal na skutočnosť, že v čase vydania platobného výmeru bolo na majetok DZP vedené konkurzné konanie a v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. a/ zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní prešlo na správcu konkurznej podstaty oprávnenie nakladať s majetkom konkurznej podstaty DZP, ako aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom konkurznej podstaty a ani prípadný nedostatok oprávnenia správcu konkurznej podstaty vydať platobné výmery nespôsobujú nulitu týchto rozhodnutí a takúto prípadnú vadu rozhodnutí je oprávnený skúmať len odvolací správny orgán rozhodujúci o podanom opravnom prostriedku, no nie exekučný súd. Krajský súd, ako súd odvolací (§10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote účastníkom konania, preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu ustanovenom v § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti. Podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmaním napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedol odvolateľ, konštatuje, že súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré podľa § 132 O.s.p. vyhodnotil a dospel ku skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, keď aj podľa právneho názoru odvolacieho súdu správca konkurznej podstaty nemal vecný dôvod pohľadávky patriace inému subjektu, (subjektu, na ktorý prešli zo zákona) ako úpadcovi vymáhať a predpisovať. Právo predpísať poistné zo zrušenej poisťovne na správcu konkurznej podstaty by musel pripustiť zákon, ktorý však z príslušnej právnej úpravy nevyplýva. Nemožno viesť exekúciu na základe nulitného právneho aktu, preto správne prvostupňový súd ju vyhlásil za neprípustnú a exekučné konanie zastavil. Keďže odvolací súd v napadnutom uznesení pochybenie nezistil, potvrdil ho ako vecne správne. Oprávnený v odvolacom konaní nebol úspešný, preto mu podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. nepatrí právo na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešný bol povinný, ktorému trovy v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli, preto bolo rozhodnuté, že sa náhrada trov odvolacieho konania povinnému nepriznáva. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.