Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 9Co/132/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5809202949 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5809202949.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej, JUDr. Ladislava Mejstríka v právnej veci žalobcu AUTOCOM, s.r.o., so sídlom v Námestove, Kliňanská cesta 976, IČO: 00 615 196, právne zastúpeného JUDr. Martinom Kubincom, PhD., advokátom, so sídlom v Q. Q., M. P. XX, IČO: 42 001 889, proti žalovaným 1/ L. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. F. č. XXX, právne zastúpenému JUDr. Róbertom Slamkom, advokátom, so sídlom v R. B., D. XXXX/XX, 2/ J. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. F. č. XXX, právne zastúpenému JUDr. Andrejom Bryjom, advokátom, so sídlom v M., W. XX, v konaní o zaplatenie 4.217,59 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 7C/197/2009-215 zo dňa 30. novembra 2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Žalobca j e p o v i n n ý uhradiť žalovanému v rade 1/ na trovách odvolacieho konania 48,98 eur, tieto uhradiť na účet právneho zástupcu žalovaného v rade 1/ JUDr. Róberta Slamku, advokáta, so sídlom v R. B., do troch dní. Žalobca j e p o v i n n ý uhradiť žalovanému v rade 2/ na trovách odvolacieho konania 69,04 eur, tieto uhradiť na účet právneho zástupcu žalovaného v rade 2/ JUDr. Andreja Bryju, advokáta so sídlom v M., do troch dní. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému v rade 1/ zaplatiť mu 473,02 eur s príslušným úrokom z omeškania a žalovanému v rade 2/ zaplatiť mu 1.255,03 eur s príslušným úrokom z omeškania, zamietol. Žalobcovi uložil nahradiť žalovanému v rade 1/ na trovách konania 1.148,79 eur na účet jeho právneho zástupcu do troch dní, žalovanému v rade 2/ 206,46 eur na účet jeho právneho zástupcu do troch dní. Po vykonanom dokazovaní okresný súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu, smerujúca voči žalovanému v rade 1/ na zaplatenie 473,02 eur predstavujúcej daň z pridanej hodnoty z faktúry č. 27201, nie je dôvodná, keď tvrdenie o tom, že žalovaný v rade 1/, po uskutočnení opravy a potom, čo za opravu v hotovosti vyplatil žalobcovi 75.000,- Sk, mal prísť doplatiť DPH vo výške 14.250,- Sk, nepreukázal. Súd sa priklonil k obrane žalovaného v rade 1/, ktorý uviedol, že so žalobcom sa dohodli, že mu za opravu prevodovky na vozidle zaplatí 75.000,- Sk bez dane z pridanej hodnoty s tým, že žalobca za túto opravu nevystaví faktúru. Naviac, z vykonaného dokazovania zistil, že žalobca žalovanému v rade 1/ faktúru č. 27201 vystavil dodatočne, čo napokon potvrdila aj svedkyňa L. K., ktorá u neho pracuje ako účtovníčka. Uvedené vyplýva nielen z očíslovania predmetnej faktúry, ale aj zo skutočnosti, že bola odoslaná až 31.8.2007, pričom faktúra na úhradu náhradných dielov č. 27141 bola odoslaná 22.6.2007 a vystavená skôr. Naviac, z textu faktúry nevyplýva, že by suma 75.000,- Sk bola zo strany žalovaného v rade 1/ zaplatená ako čiastočná úhrada, pričom dohoda o tom, že žalovaný v rade 1/ príde doplatiť DPH z tejto faktúry, by sa premietla i v jej samotnom texte. I samotný príjmový pokladničný doklad č. 170 bol žalobcom vystavený dodatočne, nakoľko je na ňom ako účel platby 75.000,- Sk uvedená čiastočná úhrada faktúry č. 27201, ktorá v čase vystavenia príjmového pokladničného dokladu 3.6.2007 ešte nebola vyhotovená. Taktiež neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že tým, že žalovaný v rade 1/ čiastočne uhradil faktúru č. 27201, uznal oprávnenosť celej fakturovanej sumy. Vo vzťahu k žalovanému v rade 2/ si žalobca uplatňoval nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom na to, že žalovaný v rade 2/ vzniesol námietku premlčania, okresný súd skúmal, či žalobca právo na vydanie bezdôvodného obohatenia na súde uplatnil včas. Z dodacieho listu vystaveného žalobcom na tovar, ktorý od neho žalovaný v rade 2/ prevzal, vyplýva, že sa tak stalo 22.6.2007. Vo vzťahu k nemu si však žalobca svoje právo uplatnil na súde až 12.9.2011, pričom posledným dňom 3-ročnej objektívnej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia bol deň 12.7.2011 (správne 22.6.2010). Pokiaľ žalobca tvrdil, že v tomto prípade je premlčacia doba 10-ročná, okresný súd ustálil, že pokiaľ sa aj žalovaný v rade 2/ v čase odoberania tovaru vyjadril, že príde zaplatiť neskôr, keď bude mať peniaze, nemožno urobiť záver, že sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil úmyselne. Na okraj podotkol, že sám žalobca si sťažil svoju pozíciu pri uplatnení svojich nárokov z oboch faktúr nedostatkami pri vystavovaní účtovných dokladov. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s prihliadnutím na úspech žalovaných v rade 1/, 2/ v spore a účelnosť nimi vynaložených trov konania. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie navrhovateľ. Vytýkal okresnému súdu, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Čo sa týka nároku žalobcu uplatneného voči žalovanému v rade 1/ uviedol, že žalobca je platiteľom dane z pridanej hodnoty a vykonaná oprava prevodovky bola zdaniteľným plnením na účely zákona o dani z pridanej hodnoty. Žalovaným v rade 1/ tvrdená dohoda o zaplatení ceny za opravu prevodovky bez DPH je nelegálna a obchádza zákon, naviac, odporuje zistenému skutkovému stavu. Napriek tomu sa súd priklonil k argumentácii žalovaného v rade 1/, neprihliadal na popretie existencie takejto dohody zo strany žalobcu a jeho tvrdenia o tom, že bol povinný zaplatiť cenu za opravu prevodovky vrátane DPH na základe faktúry v súlade so zákonom o dani z pridanej hodnoty. Naviac, žalobca z predmetnej faktúry daň z pridanej hodnoty aj riadne a včas zaplatil, čo len potvrdzuje jeho úmysel postupovať v súlade so zákonom a nie zákon obchádzať spôsobom deklarovaným žalovaným v rade 1/. Zastal názor, že je vylúčené, aby súd napriek popísaným skutočnostiam a zákonnému postupu žalobcu pri plnení daňovej povinnosti akceptoval a de facto legalizoval bez ďalšieho dohodu o poskytnutí služieb „na čierno“, tvrdenú žalovaným v rade 1/, odporujúcu tvrdeniam aj konaniu žalobcu. Vo vzťahu k žalovanému v rade 2/ uviedol, že žalovaný v rade 2/ na pojednávaní, ktoré sa konalo 14.3.2011, potvrdil prevzatie náhradných dielov v plnom rozsahu, ako aj nezaplatenie ceny za prevzatý tovar riadne a včas. Stotožnil sa so záverom okresného súdu, že pokiaľ žalovaný v rade 2/ získal od žalobcu plnenie bez právneho dôvodu, na úkor žalobcu sa bezdôvodne obohatil. Nesúhlasil však s vyhodnotením námietky premlčania vznesenej zo strany žalovaného v rade 2/, keď ustálil, že až 14.3.2011 sa žalobca dozvedel, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, a preto podľa neho od 15.3.2011 začala plynúť 2-ročná subjektívna premlčacia lehota. Od 23.6.2007 naproti tomu začala plynúť objektívna premlčacia lehota a tým, že sa žalovaný v rade 2/ na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil úmyselne, je objektívna premlčacia lehota na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia 10-ročná. Poukazoval, že z konania a vyjadrení žalovaného v rade 2/ je zrejmé, že konal úmyselne, vedome sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu. Tohto uviedol do omylu v otázke druhého účastníka uzatvoreného obchodu. Konanie žalovaného v rade 2/ tak napĺňa znaky úmyselného konania aj po právnej stránke. Tým, že bol nárok voči žalovanému v rade 2/ uplatnený na súde dňa 12.9.2011, bol uplatnený so zachovaním subjektívnej aj objektívnej premlčacej doby, teda premlčaný nie je. Pre prípad, že by odvolací súd neprihliadol na podané odvolanie, potvrdil rozhodnutie okresného súdu, navrhol, aby výrok prvostupňového súdu o trovách konania zmenil a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania so zohľadnením ust. § 150 ods. 1 O.s.p., nakoľko ide o dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd nemusí náhradu trov konania priznať. Žiadal zohľadniť predovšetkým vyjadrenia žalovaného v rade 1/ o uzatvorení protizákonnej ústnej dohody a žalovaného v rade 2/, ktorý otvorene priznal, že prebral tovar bez toho, aby na jeho kúpu mal peniaze a tento tovar zaplatil. Žalovaný v rade 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť. Poukazoval, že súd mal jasne preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným v rade 1/ bola dohodnutá cena za opravu prevodovky 75.000,- Sk. Táto cena bola zaplatená v deň prevzatia vozidla, čo si žalobca nedal potvrdiť ani na dodacom liste, ani na potvrdení o príjme, ktorý dodnes žalovaný v rade 1/ neobdržal. Sám žalobca priznal, že v čase, keď mu žalovaný v rade 1/ zaplatil 75.000,- Sk za opravu vozidla, faktúra za túto opravu vystavená nebola a žalovaný v rade 1/ nemohol úhradou uznať akúkoľvek faktúru. Napokon i samotný príjmový pokladničný doklad bol vystavený dodatočne, v deň, keď bola vystavená faktúra, pritom žiadal zohľadniť, že žalobca opomenul povinnosť platcu DPH informovať ho ako spotrebiteľa o tom, že cena služieb obsahuje i DPH. Nesúhlasil tiež s aplikáciou ust. § 150 ods. 1 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania, žiadal predovšetkým zohľadniť dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery oprávneného účastníka, odmietal znášať trovy konania, ktoré nespôsobil. Pre prípad úspechu si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania za vyjadrenie k odvolaniu vo výške 48,98 eur. Žalovaný v rade 2/ žiadal rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť. Uviedol, že už 22.6.2007 žalobca vedel, že diely prevzal on, takže nárok žalobcu je voči nemu premlčaný, lebo bol uplatnený po uplynutí tak subjektívnej, ako aj objektívnej premlčacej lehoty. O úmyselné obohatenie v tomto prípade ísť nemôže, nakoľko sám jasne uviedol svedkovi, že náhradné diely potrebuje, nemôže mu za ne zaplatiť, že tak urobí, až keď mu prídu peniaze. Sám svedok s tým súhlasil a diely mu vydal. Taktiež nesúhlasil, aby súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikoval ust. § 150 ods. 1 O.s.p.. Zastal názor, že v danom prípade nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd nemusel výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Pre prípad úspechu si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania 69,04 eur a tieto žiadal zaplatiť na účet právneho zástupcu. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. rozsudok okresného súdu ako správny, podľa § 219 O.s.p. potvrdil. Po preskúmaní veci krajský súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, z výsledkov vykonaného dokazovania vyvodil i správny právny záver. ť právne 22.6.2010)priamo k momentu, len zo skutočnosti, že náhradné diely doposiaľ neuhradil nemožno, nakoľko takýto úmysel bySporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorú je treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou účastníkov konania. Ide o tzv. dôkazné bremeno, zodpovednosť za neunesenie ktorého sa premieta do zodpovednosti za výsledok sporu. Po preskúmaní veci krajský súd dospel k záveru, že pokiaľ žalobca tvrdil, že cena za opravu prevodovky na motorovom vozidle žalovaného v rade 1/ Tatra 815 bola dohodnutá na 75.000,- Sk plus DPH, bolo jeho dôkaznou povinnosťou súdu svoje tvrdenie preukázať. Inak zostalo sporné, či suma 75.000,- Sk bola dojednaná plus DPH alebo bola konečnou cenou, tak ako to uvádzal pred súdom žalovaný v rade 1/. Okresný súd logicky vysvetlil dôvody, pre ktoré neuznal tvrdenia žalobcu o tom, že cena 75.000,- Sk bola bez DPH. V danom prípade je pre súd irelevantné, či žalobca si splnil daňovú povinnosť, či odviedol príslušnému daňovému úradu DPH alebo nie. Podstatným pre súd je ustáliť, akú dohodu žalobca a žalovaný v rade 1/ o cene opravy motorového vozidla uzatvorili. Pokiaľ žalovaný v rade 1/ tvrdil, že cena opravy bola dohodnutá na 75.000,- Sk a túto sumu pri prevzatí motorového vozidla žalobcovi uhradil, ani následne vystavenie daňových dokladov, či už faktúry č. 27201 alebo príjmového pokladničného dokladu, nie sú spôsobilé nahradiť dôkaz o tom, aká skutočná dohoda o cene opravy motorového vozidla bola medzi účastníkmi uzatvorená. Žalobcovi nič nebránilo, aby pri odovzdaní motorového vozidla odovzdal žalovanému v rade 1/ i faktúru a prevzatie finančných prostriedkov od žalovaného v rade 1/ potvrdil riadne vypísaným príjmovým pokladničným dokladom. Pokiaľ tak neurobil, dohoda o cene opravy zostala v rovine „tvrdenia proti tvrdeniu“. Naviac, tým, že žalovaný v rade 1/ pri preberaní motorového vozidla po oprave disponoval práve finančnou čiastkou 75.000,- Sk, ktorú za opravu motorového vozidla žalobcovi v hotovosti odovzdal, nasvedčuje pravdivosti tvrdenia žalovaného v rade 1/ o tom, že dohoda o cene za opravu vozidla medzi účastníkmi bola uzatvorená na konečnú sumu 75.000,- Sk. Pokiaľ sa týkalo zamietnutia nároku žalobcu vo vzťahu k žalovanému v rade 2/, krajský súd dospel k záveru, že nárok žalobcu vo vzťahu k žalovanému v rade 2/ je premlčaný, a to bez ohľadu na to, kedy sa žalobca dozvedel o tom, že sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil nie žalovaný v rade 1/, ale žalovaný v rade 2/. V tomto smere je potrebné prisvedčiť záveru okresného súdu, vyslovenému v napadnutom rozhodnutí o tom, že úmysel (priamy alebo nepriamy) musí smerovať k bezdôvodnému obohateniu a musí existovať už v čase získania bezdôvodného obohatenia. V danom prípade žalovaný v rade 2/ uistil zamestnanca žalobcu, že za odobratý tovar príde zaplatiť, len čo bude mať peniaze. Nemôže ísť teda o úmyselné obohatenie, ak sa bezdôvodne obohatil neúmyselne, až následne si predmet bezdôvodného obohatenia ponechal. V danom prípade nie sú splnené podmienky na 10-ročnú premlčaciu dobu, platí 3-ročná objektívna premlčacia doba, tak ako to ustálil okresný súd. V nadväznosti na uvedené sa krajský súd plne stotožnil s postupom okresného súdu, pokiaľ žalobu žalobcu vo vzťahu k žalovaným v rade 1/, 2/ zamietol, stotožnil sa so správnym posúdením veci zo strany okresného súdu a jeho rozhodnutie ako správne, podľa § 219 O.s.p. potvrdil. Neprijal ani návrh žalobcu na aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania, nakoľko v danom prípade nezistil také dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré výnimočne by úspešným účastníkom náhradu trov konania úplne, resp. sčasti nepriznal. Vo vzťahu k žalovanému v rade 1/ bol žalobca v dôkaznej núdzi, nevedel súdu preukázať, aká skutočná dohoda o cene za opravu prevodovky na motorovom vozidle žalovaného v rade 1/ bola medzi nimi uzatvorená. Úmyselné bezdôvodné obohatenie žalovaného v rade 2/ tiež preukázané nebolo. Vyvodiť ho len zo skutočnosti, že náhradné diely doposiaľ neuhradil nemožno, nakoľko takýto úmysel by bolo nutné ustáliť priamo k momentu, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo. Žalovaní v rade 1/, 2/ boli v odvolacom konaní úspešní, každý si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania za vyjadrenie k odvolaniu žalobcu, trovy odvolacieho konania vyčíslili, a preto krajský súd každému zo žalovaných priznal náhradu trov odvolacieho konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie prípustné n i e j e .