Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 5Co/155/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5809205535 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5809205535.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci navrhovateľa: P. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, D. E., Česká republika, zastúpený: Centrum právnej pomoci, Kancelária Tvrdošín, Školská 165/2, proti odporcovi: Ing. M. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., T. XXXX/XX-X, v konaní o určenie výživného, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Námestove zo dňa 16.11.2011 č.k. 7C/191/2009-153, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa na určenie výživného voči odporcovi vo výške 4.500,- Kč mesačne a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Konštatoval, že navrhovateľ si uplatnil návrh na určenie výživného ako otec voči svojmu plnoletému synovi a pri právnom posúdení veci vychádzal z čl. 3 ods. 1 Protokolu o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť z roku 2007 a § 87 ods. 1 a 2 zákona Českej republiky č. 94/1963 Sb. o rodině v platnom znení, ktoré ustanovenie zákona ČR citoval v písomnom vyhotovení rozsudku, keď konštatoval, že vyživovacia povinnosť v zmysle čl. 3 ods. 1 protokolu sa spravidla riadi právom štátu obvyklého pobytu oprávneného. Svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním a to z rodného listu odporcu súd zistil, že odporca je plnoletým synom navrhovateľa. Z oznámenia Českej správy sociálneho zabezpečenia súd zistil, že navrhovateľ poberá dôchodok vo výške 14.525,- Kč mesačne. Ako vyplýva z dokladov o výdavkoch navrhovateľa, výdavky navrhovateľa činia mesačne 1.800,- Kč doplatky za lieky a ošetrenie v zdravotníckom zariadení, ďalej za obedy, upratovanie, pranie a žehlenie, ošetrovateľskú službu priemerne mesačne 1.709,60 Kč, okrem toho ešte preukázal, že platí za elektrinu a rozhlas a televíziu priemerne mesačne 1.680,- Kč. Tieto výdavky činia spolu 5.189,60 Kč, ktoré navrhovateľ môže uhrádzať zo svojho príjmu bez toho, aby bol odkázaný na výživné od svojho syna. Obligatórnou zákonnou podmienkou priznania výživného rodiča voči dieťaťu je pritom potreba na strane rodiča. Ide o určitý kvalifikovaný osobný stav odkázanosti dotknutej osoby, ktorá na základe svojho príjmu, či už dávky sociálnej pomoci alebo zárobku, nie je schopná zabezpečiť úhradu životných potrieb. Zároveň si tento stav nevyhnutne (naliehavo) vyžaduje riešenie v podobe výživného zo strany dieťaťa. Súd podotýka, že tu je zásadný rozdiel oproti vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom, kde dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, ale určenie výživného rodiča voči dieťaťu je podmienené nevyhnutnou potrebou zabezpečenia životných potrieb. Súd len na okraj poukazuje aj na to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo aj to, že okrem odporcu má navrhovateľ aj iné deti, ktoré sú plnoleté, ale netvrdil ani nepreukázal, že by si aj voči nim uplatnil právo na výživné a s akým výsledkom. Z jeho vyjadrení vyplýva, že výživné si uplatnil len proti odporcovi. Súd však návrh zamietol predovšetkým preto, že navrhovateľ nepreukázal, že by svoje životné potreby nedokázal uhradiť zo svojho príjmu, a teda že by bol odkázaný na výživné od odporcu. Z tohto dôvodu aj zamietol návrh navrhovateľa na vyžiadanie potvrdenia o výške zárobku od zamestnávateľa odporcu, pretože tento dôkaz by bol nadbytočný, keď už z dokladov o príjmoch a výdavkoch navrhovateľa bolo preukázané, že u neho nejestvuje stav odkázanosti na výživnom od svojho dieťaťa. Keďže žiadny z účastníkov si náhradu trov konania neuplatnil, súd, keďže ide o konanie na návrh (§ 151 ods. 1 O.s.p.), náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z účastníkov. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom Centra právnej pomoci, Kancelária Tvrdošín, v ktorom tvrdil, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Odvolateľ spochybnil príjem odporcu vo výške 550,- € mesačne a mal za to, že neuvádzal odporca pravdu a jeho príjem je vyšší, pretože ním zdôvodnené mesačné výdavky prevyšujú tento príjem. Naďalej tvrdil odvolateľ, že navrhovateľ je odkázaný na finančnú pomoc svojich potomkov a odporca sa chce tejto svojej povinnosti zbaviť. Navrhoval preto, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a žalobnému návrhu odporcu vyhovel s tým, že určí aj zameškané výživné. Odporca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril. Krajský súd v dôsledku podaného odvolania prejednal vec bez nariadenia ústneho pojednávania v súlade s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. v spojitosti s § 214 ods. 2 O.s.p. a po prejednaní veci rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny a v plnej miere sa stotožnil aj s odôvodnením prvostupňového rozsudku, teda odvolací súd poukazuje na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. s tým, že okresný súd sa riadne vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia so všetkými skutočnosťami, z ktorých vyvodil právny záver. Odvolací súd na tieto dôvody prvostupňového rozhodnutia poukazuje a zároveň ich považuje za odôvodnenie potvrdzujúceho rozsudku odvolacieho súdu. V odvolaní odvolateľ neuviedol žiadnu takú skutočnosť, s ktorou by sa prvostupňový súd nebol vysporiadal pri právnom posúdení veci a zdôvodnení svojho rozhodnutia. Odvolateľ v odvolacom konaní úspešný nebol, odporcovi by náležala náhrada trov odvolacieho konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p., avšak odporcovi žiadne odvolacie trovy nevznikli, preto bolo rozhodnuté o trovách odvolacieho konania tak, ako vyplýva z výrokovej časti rozsudku odvolacieho súdu. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.