Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 5Co/247/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5810203920 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5810203920.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci navrhovateľa: v právnej veci navrhovateľa: S. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. M. č. XXX, právne zast. Mgr. Igor Palider, advokát, R. XXX, proti odporcovi: I. S., nar. XX.X.XXXX, bytom P. M. č. XXX, právne zast. JUDr. Peter Vevurka, advokát, Námestovo, S. XXX/XX, v konaní o určenie vlastníckeho práva k pozemku, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 6C/55/2010-57 zo dňa 12. januára 2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd návrh zamietol a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 494,89 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa svoj rozsudok odôvodnil poukazom na ust. § 80 písm. c) O.s.p., § 132, § 134 Občianskeho zákonníka a vykonané dokazovanie, na základe ktorého mal preukázané nasledovné skutočnosti: Pozemky, ktoré sú predmetom tohto sporu sú zapísané na LV č. XXXX, k.ú. P. M., C-KN parc. č. 1416/4 orná pôda o výmere 1044 m2, C-KN parc. č. 1416/10 zast. plochy a nádvoria o výmere 402 m2 na podielových spoluvlastníkov: odporcu I. S. v podiele 307/1680, na základe osvedčenia o ded. č. Z 1899/01 (D301/00) z 8.8.2001-147/02 a uznesenia o dedičstve č. Z 2852/95 (D312/93) z 5.5.1995-47/98 a navrhovateľa S. S., v podiele 1373/1680 na základe darovacej zmluvy č. V 2127/08-32/09, osvedčenia o ded. č. Z 1899/01 (D301/00) z 8.8.2001-147/02 a uznesenia o dedičstve č. Z 2852/95 (D312/93) z 5.5.1995-47/98. Z GP č. 227/2008 vyplynulo, že sporné pozemky C KN parc. č. 1416/4 a 1416/10, k.ú. P. M. v žalovanej výmere boli vytvorené z parc. č. 1416, zapísanej na komasačnom hárku 0114. Sporné pozemky (nehnuteľnosti zapísané v komasačnom hárku 0114, k.ú. P. M., okrem iných aj parc. č. 1416, z ktorej boli vytvorené sporné pozemky) boli predmetom dedičského konania po poručiteľovi Z. S., právnom predchodcovi účastníkov konania, dedičské konanie bolo vykonané pod sp. zn. D 301/00, Dnot 172/2000. Titulom dedenia, boli všetci dedičia - právni nástupcovia po zomrelom Z. S., zapísaní ako podieloví spoluvlastníci k sporným pozemkom. Následne spoluvlastnícke podiely k pozemkom, ktoré sú predmetom žaloby všetci súrodenci navrhovateľa, okrem odporcu, previedli na navrhovateľa darovacou zmluvou, ktorej vklad bol povolený Správou Katastra Námestovo pod sp. zn. V 2127/08. Dňa 28.9.2010 navrhovateľ podal na Okresný súd Námestovo žalobný návrh, vec bola vedená pod sp. zn. 7C/153/2009, proti odporcovi, ktorým sa domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k sporným pozemkom, ktoré sú aj predmetom tohto žalobného návrhu. Predmetné súdne konanie bolo uznesením okresného súdu dňa 7.11.2011 právoplatne zastavené z dôvodu, že navrhovateľ svoj návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vzal späť. Takto zistené a vyhodnotené skutočnosti neboli medzi účastníkmi konania sporné. Všetky tieto tvrdenia si tunajší súd osvojil a z takto zisteného skutkového stavu vychádzal. V súdenom prípade, tak ako to už súd uviedol, navrhovateľ žiadal, aby súd určil, že je výlučným vlastníkom sporných pozemkov, titulom vydržania podľa § 134 Občianskeho zákonníka, vlastnícke právo k sporným pozemkom odvodzoval od svojho právneho predchodcu, ktorý mu mal v roku 1975 žalované pozemky darovať, pričom zmluva o prevode vlastníckeho práva bola vyhotovená písomne, nebola však zaregistrovaná a vzhľadom na odstup času sa nezachovala. K právnej stránke veci súd uvádza, že k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním musia byť splnené súčasne tri predpoklady. V prvom rade musí isť o vec, resp. právo spôsobilé vydržania, vec alebo právo musí byť v oprávnenej držbe vydržateľa a uplynie stanovená doba nepretržitej oprávnenej držby. Neoprávnená držba nemôže viesť k nadobudnutie vlastníckeho práva k veci. Existencia dobromyseľnosti pri držbe veci alebo práva je klasifikačným hľadiskom pre delenie držby na oprávnenú a neoprávnenú. Podľa ust. § 130 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Oprávnená držba sa nemôže zakladať na omyle držiteľa, ktorému sa mohol pri normálnej opatrnosti vyhnúť. V danom prípade navrhovateľ odvodzoval svoje vlastnícke právo k sporným pozemkom od práva svojho právneho predchodcu, ktorý bol vlastníkom sporných pozemkov a sporné pozemky mu mal darovať v roku 1975, pričom zmluva o darovaní bola vyhotovená v písomnej podobe, avšak sa nezachovala. Pokiaľ súd zamietol žalobu navrhovateľa, bolo tomu tak z jediného dôvodu, a to že navrhovateľ nepreukázal, že žalované pozemky mal od r. 1975 v oprávnenej držbe, teda bol dobromyseľným držiteľom a nadobudol k ním vlastnícke právo vydržaním. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že už roku 1950 bol prijatý zákon č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník účinný od 1.1.1951, ktorý bol s účinnosťou od 1.4.1964 nahradený zákonom č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ktorý po rozsiahlych novelách platí do dnešného dňa, v ktorých bola jednoznačne upravená podmienka, že zmluvy o prevode nehnuteľností musia mať písomnú formu a pre účinnosť prevodu vlastníckeho práva bola nevyhnutná registrácia zmluvy Štátnym notárstvom od 1.4.1964 do 1.1.1993 a od 1.1.1993 do súčasnosti sa aplikuje zákonná požiadavka zápisu prevodu vlastníctva nehnuteľností do katastra nehnuteľností. Právna norma platná a účinná v čase, kedy malo dôjsť podľa vyjadrenia navrhovateľa a svedkov (t.j. v roku 1975) k darovaniu sporných pozemkov bola dostatočne určitá a zrozumiteľná a nerešpektovanie zákonných požiadaviek (písomná forma zmluvy o prevode nehnuteľností a jej následná registrácia) má za následok vznik právneho omylu, ktorý nie je so zreteľom na všetky okolnosti ospravedlniteľný. Preto súd dospel k záveru, že absencia zákonnom predpísanej písomnej formy zmluvy o prevode nehnuteľností, rovnako ako opomenutie povinnosti zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľností do príslušných registrov nemôže byť základom oprávnenej držby, a preto nemôže viesť k vydržaniu. V obdobnej veci rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku sp. zn. 5Cdo49/2010 z 29.3.2011 dospel k záveru, že „Omyl vychádzajúci z nevedomosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy sa držiteľ držby ujíma (právny omyl), ospravedlniteľný nie je. Preto ak sa niekto uchopí držby nehnuteľnosti na základe ústnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti, nemôže byť s ohľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom veci, a to ani v prípade, ak je presvedčený, že takáto zmluva k nadobudnutiu vlastníctva k nehnuteľnosti postačuje a jej zápis v katastri nehnuteľnosti je len formálnym úkonom. Držba nehnuteľností, ktorá sa o takú zmluvu opiera, nemôže viesť k vydržaniu.“ Iba pre doplnenie svojho rozhodnutia súd uvádza, že navrhovateľ sám spochybnil svoju dobromyseľnosť v držbe vo vzťahu k žalovaným pozemkom tým, že ešte pred podaním tohto žalobného návrhu o určenie vlastníckeho práva k sporným pozemkom, podal tunajšiemu súdu návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k žalovaným pozemkom. Taktiež v jeho prospech nevyznela ani skutočnosť, že predmetné pozemky boli po smrti právneho predchodcu navrhovateľa Z. S. predmetom dedičského konania (pod sp. zn. D 301/00, Dnot 172/2000), v rámci ktorého navrhovateľ nenamietal, že by tieto pozemky nepatrili do dedičstva, pretože ešte počas svojho života mu ich právny predchodca daroval. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal plnú náhradu trov konania, potrebných na účelne uplatňovanie a bránenie práva. Priznané trovy konania v sume 494,89 € pozostávajú z trov právneho zastúpenia: 1. príprava a prevzatie právneho zastúpenia v roku 2010, tarifná odmena v sume 55,49 € + režijný paušál v sume 7,21 € + DPH (vyhláška MS SR č. 655/2004 Z.z. v znení platnom ku dňu vykonania úkonu právnej pomoci; § 9 ods. 1, § 11 ods. 1 písm. a/, § 14 ods. 1 písm. a/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3), 2. písomné vyjadrenie k návrhu z 11.10.2010 tarifná odmena v sume 55,49 € + režijný paušál v sume 7,21 € + DPH (vyhláška MS SR č. 655/2004 Z.z. v znení platnom ku dňu vykonania úkonu právnej pomoci; § 9 ods. 1, § 11 ods. 1 písm. a/, § 14 ods. 1 písm. b/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3), 3. účasť na pojednávaní dňa 11.8.2011 - tarifná odmena za 1 hod. v sume 57 € + režijný paušál v sume 7,41 € + DPH (vyhláška MS SR č. 655/2004 Z.z. v znení platnom ku dňu vykonania úkonu právnej pomoci; § 9 ods. 1, § 11 ods. 1 písm. a/, § 14 ods. 1 písm. c/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3), 4. účasť na pojednávaní dňa 12.1.2012 - tarifná odmena za 1 hod. v sume 58,69 € + režijný paušál v sume 7,63 € + DPH (vyhláška MS SR č. 655/2004 Z.z. v znení platnom ku dňu vykonania úkonu právnej pomoci; § 9 ods. 1, § 11 ods. 1 písm a/, § 14 ods. 1 písm. c/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3). V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na nové konanie. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Považoval rozsudok prvostupňového súdu za vecne nesprávne rozhodnutie, keď konajúci súd neúplne zistil skutkový stav veci, získané dôkazy nevyhodnotil správne, dospel k nesprávnym skutkovým a právnym záverom, z čoho vyplýva i vecne nesprávne meritórne rozhodnutie vo veci. V konaní náležitým spôsobom vysvetlil, že zo strany jeho otca došlo k riadnemu darovaniu sporného pozemku v celosti a bola vypracovaná aj písomná darovacia zmluva, ktorú uzavieral pred notárom Kubašekom, prvú v roku 1969 a druhú v roku 1975. Sporný pozemok nadobudol v poradí druhou darovacou zmluvou v roku 1975. Až v roku 2008 zistil, že žiadna z pôvodne dvoch uzavretých darovacích zmlúv na predmetné pozemky nie je evidovaná na katastri a fakticky na jeho meno nebol pod jeho rodinným domom súp. č. 309 evidovaný ani stavebný pozemok ani priľahlý pozemok. Nie je preto podložený záver súdu, že nepreukázal naplnenie podmienok dobromyseľnej držby s následkom vydržania. Vydržanie preukázal listinnými dôkaznými prostriedkami a svedeckými výpoveďami. Jeho dobromyseľnosť jasne preukazuje aj skutočnosť, že na spornom pozemku ako riadny vlastník vysadil stromy, ktoré majú viac ako 25 rokov a toto nikto nikdy nespochybnil. Ohľadne sporného pozemku až do roku 2008 neboli medzi nimi hádky a rozpory. Skoršie podanie návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zdôvodňoval tým, že predpokladal, že jeho brat má svedomie a nebude potrebné podrobné vypočúvanie všetkých súrodencov a susedov. Nevykonaním ohliadky zo strany súdu bol vážne poškodený na svojich právach ako účastník konania, keď súd rozhodol formálne a bez dostatočného poznania sporného pozemku, kde chcel vypočuť ďalších svedkov. Bez vykonania ohliadky na mieste samom si súd nemohol vytvoriť názorný obraz o charaktere sporného pozemku, o druhu oplotenia, o situovaní stavieb, o drevinách na pozemku a rozhodol tak, že mu odňal možnosť konať pred súdom spôsobom, ktorý mu umožňuje Občiansky súdny poriadok. Tvrdil, že v jeho prípade bola v roku 1975 vyhotovená riadna písomná darovacia zmluva pred prítomným notárom, ktorý ju mal riadne registrovať, ktorý úkon on považoval za spôsobilý na nadobudnutie vlastníctva. Súd mal v pochybnostiach otázku vydržania vyhodnotiť v jeho prospech. K odvolaniu navrhovateľa proti rozsudku súdu prvého stupňa odporca nepodal písomné vyjadrenie. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách uvedených v ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. rozsudok okresného súdu potvrdil v celom rozsahu v súlade s ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. s tým, že sa plne stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, v ktorom nezistil žiadne vecné a procesné pochybenie. V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a prislúchajúceho spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 132 a nasl. O.s.p., dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, v zmysle ktorého navrhovateľ nepreukázal, že žalované pozemky mal od roku 1975 v oprávnenej držbe, teda bol dobromyseľným držiteľom a nadobudol k ním vlastnícke právo vydržaním. Absencia zákonom predpísanej písomnej formy zmluvy o prevode nehnuteľnosti tak, ako aj opomenutie povinnosti zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do príslušných registrov, nemôže byť základom oprávnenej držby, a preto nemôže dôjsť k vydržaniu nehnuteľnosti, aj keď podľa udania navrhovateľa darovacia zmluva mala byť vykonaná písomnou formou pred notárom, uvedená písomná darovacia zmluva nebola registrovaná príslušným orgánom. Držba nehnuteľnosti, na základe písomnej zmluvy, ktorej existencia nebola preukázaná a ktorej obsah nebol zavedený do príslušného registra, nemôže viesť k vydržaniu. K námietkam navrhovateľa uvedeným v podanom odvolaní považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že navrhovateľ nezvládol dôkazné bremeno v predmetnom spore, nepreukázal naplnenie podmienok dobromyseľnej držby s následkom vydržania. Pokiaľ ide o nevykonanie dôkazu navrhovaného navrhovateľom zo strany súdu, odvolací súd konštatuje, že zo strany súdu prvého stupňa nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom účastníkom konania. Nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom konania nie je postupom, ktorým súd odníme účastníkovi možnosť konať pred súdom v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. Občiansky súdny poriadok ukladá účastníkom konania povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd ale rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré dôkazy budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (§ 120 ods. 1 O.s.p.) a nie účastníkov konania (zbierka stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR - č. 37/1993, č. 125/1999). Vykonanie ohliadky miesta samého a vypočutie ďalších svedkov by podľa názoru odvolacieho súdu neviedlo k preukázaniu zákonných podmienok vydržania - dobromyseľnej držby. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácie navrhovateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, z ktorého dôvodu rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil ako vecne správny. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ust. § 142 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. s tým, že odporca ako úspešný účastník v odvolacom konaní si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.