Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 1To/63/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5811010040 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Polka ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5811010040.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Polku a sudcov JUDr. Martina Bargela a JUDr. Márie Urbanovej, na neverejnom zasadnutí konanom 21. augusta 2012 prejednal odvolanie podané obžalovaným L. B. proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č.k. 4T/12/2011-178 z 15.5.2012 a takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. a), c) Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Námestovo, č.k. 4T/12/2011-178 z 15.5.2012. Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Námestovo, č.k. 4T/12/2011-178 z 15.5.2012 bol obžalovaný L. B. uznaný za vinného, že: v K. M. - E. a všade tam, kde sa zdržiaval v období od 1.8.2005 do súčasnosti, napriek zákonnej povinnosti vyživovať svoje dieťa, ktorá mu ako rodičovi vyplýva priamo zo Zákona o rodine v platnom znení, ktorej rozsah bol určený rozhodnutím Okresného súdu v Dolnom Kubín, sp.zn. 2P/192/05 zo dňa 20.12.2005, je povinný prispievať na mal. O. D., nar. XX.X.XXXX, sumou 21,58 Eur k rukám oprávnenej matky R. D., nar. XX.X.XXXX, okrem mesiaca október 2008, kedy uhradil 21,58 Eur, mesiaca máj 2010, kedy uhradil 22,- Eur, mesiaca jún, kedy uhradil 122,- Eur, mesiaca december 2011, kedy uhradil 22,- Eur a mesiaca január 2012, kedy uhradil 172,- Eur a zároveň boli exekútorom oprávnenej poukázané v mesiaci december 2008 suma 99,58 Eur a v mesiaci február 2010 suma 40,- Eur, čím mu vznikol do súčasnosti dlh na výživnom voči oprávnenej R. D. vo výške 1 255,28 Eur, čím spáchal prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. Za to bol odsúdený podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., s prihliadnutím na ustanovenie § 36 písm. l) Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 15.5.2012 vyplýva, že hlavné pojednávanie bolo vykonané a rozsudok bol vyhlásený v neprítomnosti obžalovaného L. B.. Z rovnakej zápisnice vyplýva i to, že po odôvodnení rozsudku a po poučení o opravnom prostriedku prokurátor prehlásil, že sa vzdáva práva podať sťažnosť. Na tomto mieste odvolací súd poznamenáva, že ide o zjavnú nesprávnosť v zápisnici o hlavnom pojednávaní, pretože opravným prostriedkom proti rozsudku je odvolanie a nie sťažnosť. Dňa 18.7.2012 bolo Okresnému súdu Námestovo doručené písomné podanie obžalovaného L. B., označené ako „Odvolanie proti rozhodnutiu“, v ktorom je doslova uvedené: „Dolupodpísaný L. B., nar. XX.X.XXXX (rodné č. XXXXXX/XXXX), bytom: B. ul. XXX/XX, K. M., sa odvolávam proti rozhodnutiu Okresného súdu - Námestovo zo dňa: 15.5.2012. Svoje odvolanie odôvodňujem tým, že dňa: 17.7.2012 som zaplatil sumu: 1 100,- Eur na adresu oprávnenej R. D.. Zostatok dlžnej sumy vo výške: 155,28 Eur môžem zaplatiť do konca augusta 2012.“ Prílohou odvolania je kópia podacieho lístka č. 6414 zo 17.7.2012, z ktorého vyplýva, že odosielateľ L. B. na adresu R. D., G. XXX, Y. M., zaslal sumu 1 100,- Eur. Príslušný prokurátor sa k odvolaniu obžalovaného L. B. nevyjadril. Z hľadiska procesného odvolací súd postupoval podľa § 326 ods. 1 písm. b) Tr. por., pretože napadnutý rozsudok trpí takými chybami, ktoré nemožno odstrániť na verejnom zasadnutí. Krajský súd, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr. por., zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote stanovenej § 309 Tr. por., odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b) Tr. por., obsah odvolania spĺňa náležitosti § 311 ods. 1, 2 Tr. por. a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por. Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné, pretože v priebehu konania pred súdom prvého stupňa nebol náležite zistený skutkový stav, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a bolo porušené právo obžalovaného na jeho obhajobu. Podľa § 252 ods. 2 Tr. por. v neprítomnosti obžalovaného môže súd hlavné pojednávanie vykonať, len ak súd má za to, že vec možno spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj bez prítomnosti obžalovaného a pritom a) obžaloba bola obžalovanému riadne doručená a obžalovaný bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, b) obžalovaný mal možnosť vyjadriť sa o skutku, ktorý je predmetom obžaloby, pred orgánom činným v trestnom konaní a boli dodržané ustanovenia o vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní a obvinený bol upozornený na možnosť preštudovať spis a urobiť návrhy na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania, c) obžalovaný bol na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti upozornený, d) obhajca obžalovaného, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, vyhlási, že netrvá na osobnom výsluchu obžalovaného. Pri skúmaní podmienky, či vec možno spoľahlivo rozhodnúť aj bez prítomnosti obžalovaného, treba vychádzať z povahy veci, z jej závažnosti, ako aj z toho, či bez výsluchu obžalovaného na hlavnom pojednávaní a bez jeho súčinnosti pri dokazovaní bude možné náležite zistiť skutkový stav, teda v takej kvalite, ktorá vylúči dôvodné pochybnosti v rozsahu nevyhnutnom pre spravodlivé rozhodnutie súdu. Trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr. zák. je výnimočný v tom, že môže byť obžalovaným páchaný aj po podaní obžaloby práve pre tento trestný čin. Vyplýva to z ustanovenia § 122 ods. 13 Tr. zák., podľa ktorého ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný, aj po oznámení vznesenia obvinenia, posudzuje sa také konanie od tohto procesného úkonu ako nový skutok; to neplatí, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207. V takom prípade ide o pokračovanie konania až do doby, kým je vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa alebo pokiaľ sa súd druhého stupňa neodobral na záverečnú poradu. Z uvedeného potom vyplýva, že súd musí po podaní obžaloby pre trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr. zák. vždy vykonať na hlavnom pojednávaní dokazovanie nielen k neplneniu vyživovacej povinnosti obžalovaného do podania obžaloby, ale aj po tomto okamihu. Treba si uvedomiť, že k plneniu či neplneniu si vyživovacej povinnosti v čase po podaní obžaloby musí byť obžalovaný vypočutý, pretože inak by mu bola upretá možnosť vyjadriť sa k obvineniu, a tým porušené právo na obhajobu. Podľa § 34 ods. 1 Tr. por. obvinený má právo od začiatku konania proti svojej osobe vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu... V prípade konania o trestnom čine podľa § 207 Tr. zák., keď súd upravuje skutok predĺžením času jeho spáchania o čas po podaní obžaloby a zvýšením sumy dlžného výživného o sumu po podaní obžaloby, koná o časti skutku, ku ktorej obžalovaný doposiaľ nebol vypočutý. Bez výsluchu obžalovaného súd nemôže náležite objasniť objektívnu ani subjektívnu stránku skutkovej podstaty tohto trestného činu. Preto platí, že ak súd koná hlavné pojednávanie o trestnom čine zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr. zák., vzhľadom na jedinečnosť tohto trestného činu, vyplývajúcu z ustanovenia § 122 ods. 13 Tr. zák., súd spravidla nemôže vykonať hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného podľa § 252 ods. 2 Tr. por., pretože ak obžalovaný neplní svoju vyživovaciu povinnosť aj po podaní obžaloby, musí mať obžalovaný možnosť sa vyjadriť k tejto časti skutku, tak ako to predpokladá ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. por. Ak sa tak nestane, nielenže dôjde k porušeniu práva obžalovaného na obhajobu, ale tiež vzniknú vážne pochybnosti o priebehu skutkového deja. V prejednávanej trestnej veci bola podaná obžaloba súdu prvého stupňa dňa 1.2.2011. Súd na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.5.2012 upravil skutkovú vetu vyhláseného rozsudku až do 15.5.2012. Skutkové zistenia súdu, ktoré sa týkajú neplatenia výživného zo strany obžalovaného za obdobie od 1.2.2011, kedy bola podaná obžaloba, do 15.5.2012, kedy súd prvého stupňa vyhlásil rozsudok, vychádzajú hlavne z výpovede svedkyne R. D., pretože obžalovaný L. B. bol naposledy vypočutý sudkyňou dňa 8.12.2011, keď bol po výsluchu prepustený zo zadržania. K upravenej časti skutku od 8.12.2011 do 15.5.2012, kedy bol vyhlásený rozsudok, ale obžalovaný L. B. vypočutý vôbec nebol. Právo obvineného vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, a dôkazom o nich je vyjadrením jeho práva na obhajobu v zmysle § 2 ods. 9 Tr. por., ako aj čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Preukázateľné porušenie tohto práva postupom súdu prvého stupňa je dôvodom pre zrušenie napadnutého rozsudku v zmysle § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por. Súd prvého stupňa v prejednávanej veci kvalifikoval konanie obžalovaného L. B. z hľadiska jeho zavinenia ako úmyselný trestný čin. Tento právny záver, ktorý je vyjadrený vo výrokovej časti rozsudku, nie je žiadnym spôsobom v dôvodoch rozsudku vysvetlený. Ak teda súd prvého stupňa dospel vo výrokovej časti rozsudku k právnemu záveru, že obžalovaný naplnil zákonné znaky úmyselného trestného činu, musí tento svoj právny záver v odôvodnení rozsudku presvedčivo vysvetliť. Za existujúceho skutkového a právneho stavu potom odvolaciemu súdu neostalo nič iné, len podľa § 321 ods. 1 písm. a), c) Tr. por. napadnutý rozsudok zrušiť a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátiť okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Súd prvého stupňa bude povinný vykonať hlavné pojednávanie od začiatku za prítomnosti obžalovaného a tak mu dať možnosť vyjadriť sa k veci, a to aj k časti skutku po podaní obžaloby. Pri ustaľovaní skutku ale bude musieť súd prvého stupňa zobrať do úvahy, aby neprekročil rámec svojej nestrannosti a zváži, či zabezpečí sám ďalšie dôkazy na preukázanie skutku ku dňu vyhlásenia prvého rozsudku, alebo len vykoná dôkazy, ktoré mu strany v konaní predložia. Podľa § 327 ods. 1 Tr. por. súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a je povinný vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil. Právnym názorom treba rozumieť názor odvolacieho súdu vyslovený v otázkach procesného aj hmotného práva. Na záver dáva krajský súd do pozornosti súdu prvého stupňa zásadu zákazu zmeny k horšiemu, pretože odvolanie v predmetnej veci nebolo podané v neprospech obžalovaného. S poukazom na zásadu zákazu zmeny k horšiemu odvolací súd už len akademicky pro futuro dodáva, že skutková veta výrokovej časti zrušeného rozsudku, ale ani skutková veta uznesenia o vznesení obvinenia a obžaloby z hľadiska minimálneho rozsahu vyživovacej povinnosti nerešpektuje ustanovenie § 62 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov. Minimálny rozsah vyživovacej povinnosti sa takto mení každý rok na základe príslušného opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky o ustanovení súm životného minima. Neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že vo vyšetrovacom spise, ako i v časti súdneho spisu je obžalovaný označovaný priezviskom „B.“, napriek tejto skutočnosti a bez ďalšieho vysvetlenia je obžalovaný v rozsudku pri jeho vyhlásení a v písomnom vyhotovení označený priezviskom „B.“. Súd prvého stupňa si musí v novom konaní ujasniť priezvisko obžalovaného a prípadnú zmenu priezviska oproti prípravnému konaniu v rozsudku odôvodniť. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.