Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 8Co/3/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5811200933 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5811200933.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a sudcov JUDr. Oľgy Belkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci navrhovateľa: V. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom T., ul. S. č. XXX, zastúpený splnomocneným zástupcom Mgr. Gabrielom Vonsom, advokátom so sídlom N., ul. V. č. XXX, proti odporcovi: V. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom S., ul. R. č. X, prechodne bytom A., ul. T. č. X, o zaplatenie sumy 4.710,78 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo zo dňa 14. októbra 2011 č. k. 1C/16/2011-57, takto: r o z h o d o l : rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi 9 %- ný úrok z omeškania ročne zo sumy 4.000 eur od 03. 07. 2010 do 31. 08. 2010, t. j. 60 dní omeškania, čo predstavuje úrok z omeškania vo výške 59,18 eur, zo sumy 3.300 eur od 01. 09. 2010 do 10. 12. 2010, t. j. 101 dní omeškania, čo predstavuje úrok z omeškania vo výške 82,18 eur, zo sumy 2.800 eur od 11. 12. 2010 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku p o t v r d z u j e . Vo výroku, ktorým zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.800 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj vo výroku o trovách konania, rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. Vo výroku, ktorým bol odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.800 eur, zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom č. k. 1C/16/2011-57 zo dňa 14. 10. 2011 Okresný súd Námestovo uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 4.600 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne, a to zo sumy 4.000 eur od 03. 07. 2010 do 31. 08. 2010, t. j. 60 dní omeškania, čo predstavuje úrok z omeškania vo výške 59,18 eur, zo sumy 3.300 eur od 01. 09. 2010 do 10. 12. 2010, t. j. 101 dní omeškania, čo predstavuje úrok z omeškania vo výške 82,18 eur, zo sumy 2.800 eur od 11. 12. 2010 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcu zaviazal zaplatiť trovy konania vo výške 919,24 eur, právnemu zástupcovi Mgr. Gabrielovi Vonsovi, advokátovi so sídlom ulica V. XXX, N., na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil tým, že „...z vykonaného dokazovania mal za nesporne preukázané uzavretie zmluvy o pôžičke, označenej ako prehlásenie, medzi navrhovateľom a odporcom. Na základe zmluvy navrhovateľ odovzdal odporcovi sumu 3.500 eur a odporca sa požičanú sumu zaviazal vrátiť v dohodnutej lehote. Dňa 20.6.2010 odporca uznal dlh vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke vo výške 4000 eur, ktorú sa zaviazal zaplatiť v splátkach v určených dňoch splatnosti. Odporca zaplatil len časť z dlhu vo výške 1 200 Eur a aj to po uplynutí lehoty splatnosti. Nezaplatil časť vo výške 2.800 eur. Súd preto v tejto časti návrhu ako dôvodnému vyhovel. Účastníci konania v „uznaní práva dlžníkom“ zo dňa 20. 06. 2010 v článku III. dohodli zmluvnú pokutu za porušenie povinnosti odporcu nezaplatiť splátku pôžičky načas. Odporca nezaplatil ani jednu splátku pôžičky načas. Odporca v odpore proti platobnému rozkazu bez bližšieho odôvodnenia namietal výšku zmluvnej pokuty. Súd zistil, že výška zmluvnej pokuty ako aj predpoklady jej platenia boli individuálne dojednané medzi účastníkmi konania. Odporca spoločne s navrhovateľom v článku IV. uznania práva dlžníkom vyhlásili, že dohodu o splátkach a zmluvnej pokute dohodli slobodne, vážne, bez omylu, a že dohoda nebola uzavretá v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Súd vzhľadom na takýto prejav odporcu a zistené porušenie povinnosti vyplývajúce zo zmluvného vzťahu návrhu o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 1.800 eur vyhovel. Prvostupňový súd podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka priznal navrhovateľovi aj úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy v súlade s podaným návrhom. Navrhovateľ žiadal úrok z omeškania z nezaplatenej istiny 4.000 eur od 03. 07. 2010 do 31. 08. 2010, následne po zaplatení jednej splátky vo výške 700 eur zo sumy zníženej o túto zaplatenú časť počnúc od 01. 9. 2010 do 10. 12. 2010 a po zaplatení splátky 500 Eur zo sumy zníženej o zaplatenú splátku počnúc od 11. 12. 2010 do zaplatenia. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej iba O. s. p“), keď priznal navrhovateľovi ich náhradu vo výške 919,24 eur vypočítanej podľa § 10 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. (ďalej len vyhlášky). Konkrétne priznal odmenu za 5 úkonov právnej pomoci (prevzatie a príprava, písomné podanie súdu, účasť na pojednávaní dňa 03. 10. 2011) vo výške 170,97 eur/úkon a za účasť na pojednávaní dňa 26. 08. 2001 a 14. 10. 2001 vo výške 1/4-iny takto určenej odmeny (§14 ods. 5 písm. b/ vyhlášky) to je 42,74 eur/úkon. Súd nepriznal odmenu za písomné podanie protistrane vo veci samej zo dňa 31. 12. 2010, nakoľko takýto úkon nesúvisí so súdnym konaním. Ďalej priznal podľa § 16 ods. 3 vyhlášky režijný paušál za jeden úkon vykonaný v roku 2010 vo výške 7,21 eur a za 4 úkony vykonané v roku 2011 vo výške 7,41 eur/úkon + náhrada zaplateného súdneho poplatku v sume 284 eur...“. Proti vyššie uvedenému rozsudku podal odporca odvolanie. Uviedol, že uznáva nezaplatenú istinu vo výške 2.800 eur a úroky vo výške 9 % p. a. do zaplatenia, ale so zmluvnou pokutou nesúhlasil s odôvodnením, že je neúmerne vysoká (odporujúca dobrým mravom) vzhľadom k výške pôžičky a úrok bol počítaný aj zo zmluvnej pokuty. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu, prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu, navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Zdôraznil, že poskytol odporcovi na základe zmluvy o pôžičke bezúročne sumu 3.500 eur. Odporca sa túto sumu zaviazal vrátiť v lehote do 05. 02. 2010. Avšak odporca túto sumu navrhovateľovi v dohodnutej lehote nevrátil, a to ani len čiastočne. Navrhovateľ mal právo vymáhať zaplatenie splatnej pohľadávky voči odporcovi v súdnom konaní. K tomuto nedošlo, nakoľko odporca vypracoval listinu o uznaní dlhu, pričom sa v nej zaviazal uhradiť navrhovateľovi okrem pôžičky vo výške 3.500 eur i dohodnuté úroky z omeškania k 02. 07. 2010 v paušálnej sume 500 eur. V tejto listine sa zaviazal, že dlh vo výške 4000 eur splatí v troch splátkach, pričom posledná bude uhradená do 02. 07. 2010. Ďalej sa v čl. III uznania dlhu zaviazal navrhovateľovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 600 eur za každú z omeškaných splátok, úroky z omeškania z dlžnej sumy vo výške 20 % ročne, ak nedôjde k úhrade dlhu v lehote do 02. 07. 2010. Túto listinu vypracoval samotný odporca a navrhovateľovi ju predložil na podpis. Napriek úrokom dohodnutým v čl. III uznania dlhu vo výške 20 % ročne žiadal navrhovateľ v súdnom konaní úroky z omeškania len podľa zákonnej sadzby, t.j. o 11% nižšie. S tvrdením odporcu, že zmluvná pokuta je neúmerne vysoká voči poskytnutej istine, nesúhlasil. Nepovažoval výšku zmluvnej pokuty za takú, ktorá by bola v rozpore s dobrými mravmi a pritom poukázal na okolnosti, za ktorých pristúpil na uzavretie dohody o splátkach. Tým, že navrhovateľ pristúpil na dohodu o splátkach dlhu odporcom, ktorý už bol splatný, nemohol tento dlh vymáhať na súde až kým neuplynie lehota na plnenie podľa uznania dlhu. Navrhovateľ poskytol sumu 3.500 eur zo svojich úspor a s týmito prostriedkami nemôže nakladať pre potreby seba a svojej rodiny, až kým mu ich odporca nevráti. Istotu pre navrhovateľa, že odporca splní svoj záväzok, predstavovala zmluvná pokuta, ktorú samotný odporca stanovil na sumu 600 eur za každú splátku neuhradenú včas. Keby bola zmluvná pokuta nižšia, navrhovateľ by k dohode o splátkach dlhu nepristúpil, nakoľko by mu zmluvná pokuta v nižšej výške nedávala istotu, že odporca sa bude snažiť uhradiť dlh v termínoch, ktoré si sám určil. Lehotu, v ktorej bude dlh splatený v celej výške ako i splatnosť jednotlivých splátok určil samotný odporca podľa svojho uváženia a platobnej schopnosti. Jeho tvrdenie, že úrok bol počítaný aj zo zmluvnej pokuty, nie je pravdivé. Navrhovateľ žiadal len úrok z omeškania zo sumy 4.000 eur t.j. istiny. Po čiastočnom zaplatení dlhu žiadal úrok len z nezaplatenej časti istiny, t.j. odo dňa 01. 09. 2010 zo sumy 3.300 eur a odo dňa 11. 12. 2010 zo sumy 2.800 eur. Odporca doposiaľ neuhradil ani len istinu vo výške 2.800 eur, ktorú v odpore a odvolaní nerozporoval a svoju povinnosť uhradiť ju uznal. Preto odvolanie odporcu označil navrhovateľ za účelové s cieľom oddialiť právoplatné rozhodnutie v danej veci. Uplatnil si trovy odvolacieho konania za jeden úkon právnej pomoci (vyjadrenie k odvolaniu) vo výške 178,38 eur (základný právny úkon v hodnote 170,97 eur + režijný paušál 7,41 eur). Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bol odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi príslušenstvo zo žalovanej pohľadávky 4.000 eur ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil a vo výroku, ktorým bol odporca zaviazaný k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.800 eur titulom zmluvnej pokuty podľa § 221 ods. 1, 2 O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a to z nasledovných dôvodov: Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že účastníci konania uzatvorili dňa 29. 01. 2010 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej odporca prevzal od navrhovateľa ako veriteľa sumu 3.500 eur, ktorú sa zaviazal vrátiť v lehote do 05. 02. 2010. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že odporca si svoju povinnosť nesplnil, a preto aj dňa 20. 06. 2010 podpísal listinu „Uznanie práva dlžníkom“, v zmysle ktorej prehlásil, že uznáva pohľadávku navrhovateľa v sume 4.000 eur, predstavujúcu neuhradenú pôžičku splatnú dňa 05. 02. 2010 v sume 3.500 eur, ako aj vyčíslené úroky z omeškania k 02. 07. 2010. Zároveň sa zaviazal, že uvedený dlh vyrovná najneskôr do 02. 07. 2010 v troch splátkach, z ktorých prvá bola splatná dňa 21. 06. 2010 v sume 1.500 eur, druhá dňa 25. 06. 2010 v sume 1.500 eur a tretia dňa 02. 07. 2010 v sume 1.000 eur. Pre prípad omeškania ktorejkoľvek zo splátok sa odporca zaviazal zaplatiť navrhovateľovi dohodnutú zmluvnú pokutu z omeškania vo výške 600 eur za každú z omeškaných splátok. Zmluvné strany sa tiež dohodli aj na úrokoch z omeškania po termíne poslednej dohodnutej splátky v prípade, že nedôjde k úplnej úhrade dlžnej sumy do 02. 07. 2010. Výška úrokovej sadzby bola stanovená od 02. 07. 2010 vo výške 20 % ročne. Z nesporných tvrdení účastníkov konania, ako aj predložených listinných dôkazov mal tak prvostupňový, ako aj odvolací súd za preukázané, že odporca titulom poskytnutej pôžičky zaplatil navrhovateľovi dňa 01. 09. 2010 sumu 700 eur a dňa 11. 12. 2010 sumu 500 eur. Na základe uvedeného potom odporcov dlh z dlžnej istiny v sume 4.000 eur predstavuje čiastku 2.800 eur, ktorú aj odporca v podanom odvolaní nerozporoval. Z petitu návrhu na začatie konania formulovaným navrhovateľom vyplýva, že aj napriek úrokom dohodnutým v čl. III. uznania dlhu vo výške 20 % ročne sa v prejednávanej veci domáhal zaplatenia úrokov z omeškania len podľa zákonnej sadzby, t. j. 9 % ročne. S poukazom na takto stanovený úrok z omeškania s ohľadom na charakter posudzovaného vzťahu, prvostupňový súd správne odporcu zaviazal na zaplatene príslušenstva žalovanej pohľadávky, tak ako bolo uvedené vo výroku napadnutého rozsudku. Odporca jednoznačne nebol zaviazaný na zaplatenie príslušenstva aj zo zmluvnej pokuty (tak ako to tvrdil v podanom odvolaní), ale len z dlžnej istiny. Priznaný úrok z omeškania vychádza zo zákonnej úpravy podľa § 517 ods. 2, ako aj § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Pri určovaní povinnosti prvostupňový súd tiež správne prihliadol na dve čiastkové úhrady istiny dňa 01. 09. 2010 a 11. 12. 2010, a preto odo dňa nasledujúceho po dátume úhrady splátky odporcu zaviazal na zaplatenie príslušenstva zo zníženej sumy. V tejto časti preskúmavaného výroku odvolací súd nezistil žiadne pochybenie, a preto ho ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil. Čo sa týka ďalšej časti napadnutého výroku, ktorým bol odporca zaviazaný aj k povinnosti na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 1.800 eur odvolací súd dospel k záveru, že v uvedenej časti rozhodol prvostupňový súd predčasne preto, lebo sa dôsledne nezaoberal (aj napriek námietke odporcu) samotnou výškou zmluvnej pokuty s ohľadom na znenie ust. § 545a Občianskeho zákonníka. Podľa uvedeného ustanovenia môže súd neprimerane vysokú zmluvnú pokutu znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody. Prvostupňový súd medzi účastníkmi konania dohodnutú výšku zmluvnej pokuty neposúdil z hľadiska primeranosti, tak ako to má na mysli ust. § 545a Občianskeho zákonníka. Tie konštatovania, ktoré uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku (str. 3) považoval odvolací súd za nedostatočné. Vo výroku, ktorým bol odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.800 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý, keďže v uvedenej časti nebol odvolaním napadnutý. V novom rozhodnutí o veci prvostupňový súd taktiež nanovo rozhodne aj o náhrade trov tak prvostupňového, ako aj odvolacieho konania, vychádzajúc z výsledku sporu (§ 224 ods. 3 O. s. p.). Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .