Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 13Cob/74/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5811201102 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5811201102.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: Michala Belvončíka - REMAB, s miestom podnikania Vladina 664, 027 44 Tvrdošín, IČO: 33 788 880, zastúpeného právnou zástupkyňou JUDr. Veronikou Leppovou, advokátkou, so sídlom Z. XX/XX, XXX XX R., proti žalovanému: DREVOMAS, s.r.o., so sídlom Dolné Hrady 221, 028 01 Brezovica, IČO: 36 436 275, v konaní o zaplatenie 6.293,10 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného a žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 2Cb/61/2011-36 zo dňa 12. decembra 2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 2Cb/61/2011-36 zo dňa 12. decembra 2011 vo výroku I/ o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 6.293,10 Eur s príslušenstvom p o t v r d z u j e s tým, že v úvodnej časti rozsudku správne sídlo žalovaného znie: „Dolné Hrady 221, 028 01 Brezovica". Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 2Cb/61/2011-36 zo dňa 12. decembra 2011 vo výroku II/ o trovách prvostupňového konania z r u š u j e a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I/ rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 6.293,10 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške, zo súm a za obdobie, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku okresného súdu. Výrokom II/ bolo rozhodnuté, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy prvostupňového konania 750,42 Eur, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení okresný súd uviedol, že vec prejednal v neprítomnosti žalovaného, ktorý predvolanie na pojednávanie mal riadne vykázané, pričom žalovaný svoju neúčasť neospravedlnil a ani z dôležitého dôvodu nepožiadal o odročenie pojednávania. Vzhľadom k uvedenému okresný súd mal za to, že podľa ust. § 101 ods. 2 veta prvá O.s.p. mal splnené podmienky k prejednaniu veci v neprítomnosti žalovaného. Po vykonanom dokazovaní okresný súd uzavrel, že žalobca ako predávajúci uzatvoril so žalovaným ako kupujúcim ústnu kúpnu zmluvu, podľa ktorej žalobca dodal žalovanému objednaný tovar, ktorý žalovaný aj osobne prevzal. Za dodaný tovar žalobca vystavil žalovanému faktúry č. 28000279 zo dňa 21.04.2008 na sumu 1.474,18 Eur, so splatnosťou do 05.05.2008, č. 10000649 zo dňa 20.9.2010 na sumu 1.300,67 Eur, so splatnosťou do 04.10.2010, č. 10000652 zo dňa 20.09.2010 na sumu 2.230,85 Eur, so splatnosťou do 04.10.2010 a č. 11000067 zo dňa 28.01.2011 na sumu 1.763,70 Eur, so splatnosťou do 29.01.2011. Žalovaný doteraz nezaplatil faktúru č. 28000279 v zostatku sumy 997,88 Eur a ostatné fakturované čiastky nezaplatil vôbec. Okresný súd za aplikácie ust. § 409 ods. 1, § 448 ods. 1, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka mal za to, že žalobca ako predávajúci dodal žalovanému ako kupujúcemu tovar, ktorý žalovaný prevzal, ale kúpnu cenu zaň nezaplatil. Nezaplatením kúpnej ceny tovaru v lehote jej splatnosti, sa žalovaný dostal do omeškania počnúc dňom nasledujúcim po splatnosti jednotlivých faktúr, a preto žalobcovi bol priznaný aj úrok z omeškania podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v platnom znení z jednotlivých dlžných súm a vo výške uvedenej vo výrokovej časti uznesenia (správne malo byť uvedené rozsudku). Vzhľadom k uvedenému okresný súd žalobe vyhovel. O trovách prvostupňového konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1, § 151 ods. 1, 2 O.s.p.. Žalobcovi, ktorý mal plný úspech v konaní, bola priznaná náhrada trov v celkovej výške 750,42 Eur, ktoré vyplývali zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia vzhľadom k tomu, že žalobca ďalšie trovy v lehote troch dní od vyhlásenia nevyčíslil. Trovy prvostupňového konania pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu 377,50 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 372,92 Eur za dva úkony právnej služby, a to príprava a prevzatie zastúpenia, podanie žaloby na súd po 179,25 Eur x 2 = 358,50 Eur a náhrady hotových výdavkov v podobe režijného paušálu 2 x 7,21 Eur = 14,42 Eur. Priznané trovy konania je žalovaný povinný s poukazom na ust. § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť do rúk právnej zástupkyne žalobcu. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, a to proti výroku o trovách prvostupňového konania. Uviedol, že na pojednávaní konanom dňa 12.12.2011 bol vyhlásený rozsudok v mene Slovenskej republiky. Listom zo dňa 13.12.2011 v zákonom stanovenej lehote troch pracovných dní žalobca doručil vyčíslenie trov konania v celkovej výške 1.175,92 Eur za 4 úkony právnej služby tak, ako boli uvedené v liste. Žalobca žiadal rozsudok okresného súdu v časti trov prvostupňového konania zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. V zákonnej lehote proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie aj žalovaný. Odvolanie zdôvodnil podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c), d) a f) O.s.p.. Mal za to, že okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav veci, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný v prvom rade uviedol, že sa nemohol zúčastniť pojednávania, keďže konateľ žalovaného musel neodkladne odcestovať na služobnú cestu. Ďalej uviedol, že nepopiera fakt objednania tovaru u žalobcu, ktorý bol bližšie špecifikovaný v objednávke, avšak žalobca nedodal tovar v takom množstve, ako bolo v objednávke dohodnuté. Na túto skutočnosť niekoľkokrát upozorňoval žalobcu, či už telefonicky alebo e-mailovými reklamáciami, avšak bezvýsledne. Žalobca chýbajúci tovar do dnešného dňa nedodal. Žalovaný predmetné faktúry nemá ani zaevidované v účtovníctve. Žalovaný nepodpísal žiaden protokol o prevzatí predmetu objednávky, a preto žalobca nemá oprávnenie fakturovať tovar. Žalovaný ďalej uviedol, že výpoveď konateľa žalovaného bola v danom prípade nevyhnutná. Iba samotný konateľ žalovaného mohol v predmetnej sporovej veci uviesť konkrétne a relevantné, právne skutočnosti ohľadne uvedeného obchodného vzťahu. Pokiaľ sa konateľ žalovaného z dôvodu neodkladnej služobnej cesty nemohol zúčastniť pojednávania, tak súčasne nemohol ani predložiť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav veci, keď sa uspokojil len s tvrdením žalobcu. Žalovaný navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca v podaní zo dňa 21.02.2012. Žalobca považoval odvolanie žalovaného len za účelové podanie, aby predĺžil lehotu na zaplatenie žalovanej sumy. V súvislosti s podaným odporom v danej sporovej právnej veci žalovaný nenamietal nezrovnalosti v množstve tovaru a o tomto sa vo svojom odpore žalovaný vôbec nezmienil. Žalovaný do termínu pojednávania pred okresným súdom mohol dostatočne preukázať ním tvrdené dôvody, ktoré uvádza vo svojom odvolaní. Do tohto času sa tak nestalo, preto žalobca žiadal rozsudok vo výrokovej časti I/ potvrdiť ako vecne správny a vo výroku o trovách prvostupňového konania zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie s priznaním trov odvolacieho konania. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a za rešpektovania ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu vo výroku I/ potvrdený ako v tomto výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. s vykonaním opravy úvodnej časti rozsudku okresného súdu podľa ust. § 222 ods. 3 O.s.p. v spojení s ust. § 164 O.s.p. a vo výroku II/ bol rozsudok okresného súdu zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a podľa ust. § 221 ods. 2 O.s.p. bola vec v tejto časti vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu a žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/74/2012-57 zo dňa 14.05.2012 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku žalobcovi prostredníctvom právnej zástupkyne a žalovanému s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 05. júna 2012, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p.. Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Za aplikácie vyššie citovaného zákonného ustanovenia bol napadnutý rozsudok okresného súdu posudzovaný v medziach tak odvolacích dôvodov žalobcu, ako aj žalovaného, ktoré boli obsiahnuté v písomných podaniach zo dňa 9.1.2012 a zo dňa 25.01.2012. Žalovaný v odvolaní zo dňa 25.01.2012 namietal procesný postup okresného súdu, ktorý prejednal vec v jeho neprítomnosti, keď žalovaný sa nemohol zúčastniť nariadeného súdneho pojednávania dňa 12.12.2011, a to z titulu neodkladnej služobnej cesty konateľa žalovaného. V súvislosti s týmto odvolacím dôvodom sa krajský súd oboznámil s obsahom spisového materiálu a zistil, že jeho súčasťou nebol procesný návrh žalovaného o odročenie pojednávania. Podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p., v spojení s ust. § 119 ods. 1 veta prvá O.s.p., vyplýva, že pre odročenie súdneho pojednávania sa vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to podanie žiadosti o odročenie pojednávania a existencia dôležitého dôvodu pre jeho odročenie. Pokiaľ niektorá z týchto dvoch podmienok nie je splnená, súd môže vec prejednať v neprítomnosti účastníka súdneho konania. V danej sporovej právnej veci nebola splnená ani jedna z týchto dvoch podmienok, pretože žalovaný okresnému súdu nedoručil žiadosť o odročenie súdneho pojednávania a nebola tu preukázaná ani existencia dôležitého dôvodu. Z titulu absencie žiadosti žalovaného o odročenie súdneho pojednávania krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.11.1993, sp. zn. 4Cdo 116/93, podľa ktorého právnej vety ...„účastníkovi nebola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom, ak účastník nepožiadal o odročenie pojednávania, ani ďalšieho pojednávania sa bez ospravedlnenia nezúčastnil, hoci o pojednávaniach bol riadne a s dostatočným predstihom upovedomený". Súčasne v odvolaní namietaný dôvod neúčasti žalovaného z titulu služobnej cesty konateľa žalovaného v zmysle ustálenej súdnej praxe nie je dôležitým dôvodom pre odročenie súdneho pojednávania. Je potrebné zdôrazniť, že termín súdneho pojednávania pred okresným súdom vytýčený na deň 12.12.2011, v zmysle doručenky na č.l. 32 rub spisu bol doručený žalovanému dňa 30.11.2011, t.j. riadne a včas, tak ako to vyžaduje ust. § 115 ods. 2 O.s.p.. Na základe takto včasného doručenia predvolania, žalovanému bol vytvorený dostatočný časový priestor k tomu, aby si usporiadal svoje pracovné povinnosti spôsobom, ktorý umožní žalovanému účasť na nariadenom súdnom pojednávaní, pokiaľ mal záujem sa ho zúčastniť. Je potrebné podotknúť, že účastníkom konania na strane žalovaného je právnická osoba, ktorá podľa ust. § 13 ods. 1 druhá veta Obchodného zákonníka koná nielen štatutárnym orgánom, ale môže za ňu konať zástupca. Aj podľa procesného práva, a to Občianskeho súdneho poriadku v zmysle ust. § 21 ods. 1 O.s.p. môže v konaní pred súdom za právnickú osobu vystupovať nielen štatutárny orgán, zástupca, ktorého si právnická osoba zvolí, ale aj zamestnanec, ktorý by tým bol poverený štatutárnym orgánom. Vzhľadom k úprave tak hmotného, ako aj procesného práva žalovanému ako účastníkovi súdneho konania boli dané možnosti účasti na nariadenom súdnom pojednávaní pred okresným súdom. Pokiaľ tieto možnosti žalovaný nevyužil, nenaplnil ich, tak nezrealizoval svoje právo osobnej účasti na nariadenom súdnom pojednávaní, ktorý postup žalovaného nemôže byť hodnotený ako odňatie možnosti žalovanému konať pred súdom. Takýto postup žalovaného, ktorý sa nezúčastnil nariadeného súdneho pojednávania pred okresným súdom, hoci mal k tomu vytvorené všetky podmienky, nemôže byť ani na ujmu práv žalobcu ako druhého účastníka súdneho konania, ktorý rovnako, ako žalovaný, má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. V konečnom dôsledku podľa ust. § 125 O.s.p. výsluch žalovaného ako účastníka konania je len jedným z dôkazných prostriedkov, a pokiaľ v konaní pred okresným súdom k veci boli produkované iné dôkazy, z ktorých okresný súd ustálil dôvodnosť žalobcovho nároku, tak ani z tejto roviny nebolo možné konštatovať, že by postupom okresného súdu došlo k odňatiu možnosti žalovanému konať pred súdom. Krajský súd zdôrazňuje, že nedošlo k porušeniu ani ústavou garantovaných práv žalovanému ako účastníkovi súdneho konania podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ide o právo, v danom prípade žalovaného ako účastníka konania, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti s tým, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, pričom k realizovaniu tohto práva žalovaným postupom okresného súdu, ktorý je vyhodnotený krajským súdom vyššie, boli žalovanému vytvorené podmienky. Pokiaľ toto aj ústavou dané právo žalovaný nenaplnil, nevyužil ho, tak bol správny postup okresného súdu, ktorý je povinný aplikovať aj ust. § 6 O.s.p., a to postupovať v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná, v spojení s ust. § 114 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je súd povinný pripraviť pojednávanie tak, aby bolo možné rozhodnúť o veci spravidla na jedinom pojednávaní. Krajský súd k úplnosti veci poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 96/99, podľa ktorého právnej vety ...„výsluch účastníka konania je jedným z dôkazných prostriedkov. Nevykonanie dôkazu výsluchom účastníka konania nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom podľa ust. § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku". Krajský súd zdôrazňuje, že v záujme aplikácie zásady rovnosti strán v súdnom konaní podľa ust. § 18 O.s.p. a zabezpečenia rýchlej a účinnej ochrany práv v súdnom konaní podľa ust. § 6 O.s.p. je nevyhnutné dbať aj na práva žalobcu, ktorý rovnako, ako žalovaný, je oprávnený domáhať sa, aby jeho vec bola verejne prejednaná bez zbytočných prieťahov, ku ktorým právam žalobcu je takisto nevyhnutné prihliadať, t.z. nielen k právam žalovaného spôsobom, ktorý by bol na ujmu práv žalobcu. Krajský súd v tejto súvislosti uvádza, že tak žalobca, ako aj žalovaný majú rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré uplatňujú a plnia za rovnakých procesných podmienok, bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej z procesných strán. Zásada rovnosti strán vyjadrená v ust. § 18 O.s.p. sa potom premieta do spôsobu vedenia konania, jeho priebehu. Vzhľadom k vyššie uvedenému krajský súd konštatuje, že okresný súd mal splnené podmienky k prejednaniu veci v neprítomnosti žalovaného a v tejto časti odvolací dôvod žalovaného, ktorým tvrdil odňatie možnosti konať pred súdom, nebol relevantný. K ďalšiemu odvolaciemu dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu krajský súd uvádza, že nebol odôvodneným odvolacím dôvodom. Tento záver krajského súdu vychádza z toho, že žalovaný mal vytvorené možnosti aj k označovaniu a predkladaniu dôkazov, a to od momentu doručenia platobného rozkazu žalovanému v zmysle doručenky na č.l. 12 rub spisu dňa 26.05.2011 až do rozhodnutia okresným súdom, t.j. dňa 12. decembra 2011. Žalovaný dôkazy, obranu, mohol predkladať a označovať okresnému súdu v priebehu celého súdneho konania a toto právo žalovaného na realizovanie obrany, resp. jeho dôkaznú povinnosť pri predkladaní a označovaní dôkazov nie je možné viazať len na posledné meritórne súdne pojednávanie, na ktorom došlo k verejnému vyhláseniu rozsudku okresným súdom. Rovnako, pokiaľ v konaní pred okresným súdom boli vykonané iné dôkazy, z ktorých mal okresný súd preukázanú opodstatnenosť žalobcovho nároku, tak pre úplné zistenie skutkového stavu nebol ako nevyhnutný výsluch žalovaného. Aj pri posudzovaní napadnutého rozsudku okresného súdu vo výroku I/ o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 6.293,10 Eur s príslušenstvom bolo nevyhnutné vychádzať z dôkazov, ktoré boli vykonané pred súdom prvého stupňa. Žalovaný v ďalšom namietal, že žalobca tovar nedodal v množstve, v akom bolo v objednávke dohodnuté s tým, že chýbajúci tovar nedodal i napriek reklamáciám žalovaného, a žalovaný nepodpísal žiadne protokoly o prevzatí predmetu objednávky, a preto žalobca nemal oprávnenie takýto tovar fakturovať. Ani jeden z týchto odvolacích dôvodov žalovaný nepreukázal. Nebol doložený do spisového materiálu žiaden dôkaz, z ktorého by bolo zrejmé uplatnenie reklamácie ako zodpovednostného nároku žalovaným voči žalobcovi, a to v rovine fakturovaného množstva tovaru. Na druhej strane boli tu faktúry č. 11000067, č. 10000652, č. 10000649, č. 28000279, ktoré podľa obsahových údajov boli aj listinou preukazujúcou dodanie tovaru žalovanému. Faktúry boli opatrené odtlačkom pečiatky žalovaného a nečitateľným podpisom. Pokiaľ súčasne faktúry mali charakter dodacieho listu, tak nebola relevantná odvolacia námietka žalovaného, že žalovaný nepodpísal žiadne protokoly o prevzatí tovaru. Faktúra ako listinný dôkaz súčasne slúžila ako doklad o dodaní tovaru žalovanému (č.l. 4, 5, 6 spisu, kde na faktúrach sa nachádza odtlačok pečiatky žalovaného a nečitateľný podpis). Krajský súd zdôrazňuje, že odtlačok pečiatky žalovaného a nečitateľný podpis je na faktúrach umiestnený vedľa textu, v ktorom je uvedené, že faktúra slúži zároveň aj ako dodací list. Ak bolo preukázané dodanie tovaru žalovanému a na druhej strane neboli preukázané reklamácie, resp. uplatnené zodpovednostné nároky žalovaným voči žalobcovi v časti námietky množstva dodaného tovaru, tak okresný súd správne postupoval, pokiaľ žalobe žalobcu o zaplatenie kúpnej ceny dodaného tovaru, ktorá vyplýva z jednotlivých faktúr, vyhovel spolu aj s priznaním príslušenstva, a to úroku z omeškania. Nebola opodstatnená ani námietka žalovaného o nesprávnom právnom posúdení zisteného skutkového stavu. Pokiaľ predmetom záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným bola dodávka tovaru, tak okresný súd správne aplikoval ust. § 409 a nasl. ustanovenia Obchodného zákonníka. Pre omeškanie žalovaného so zaplatením kúpnej ceny, t.j. z titulu omeškania s plnením peňažného záväzku bol správne priznaný aj úrok z omeškania podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Pre vecnú správnosť výrokovej časti rozsudku okresného súdu, a to výroku I/ o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 6.293,10 Eur spolu s príslušenstvom bol rozsudok okresného súdu potvrdený podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.. V úvodnej časti rozsudku okresného súdu bola v rámci konania pred krajským súdom vykonaná oprava za aplikácie ust. § 222 ods. 3 O.s.p. v spojení s ust. § 164 O.s.p., keď len chybou v písaní bolo uvedené nesprávne sídlo žalovaného Brezovic oproti správnemu sídlu, ako bolo uvedené v podanej žalobe žalobcu zo dňa 18.02.2011, a to sídlo Dolné Hrady 221, 028 01 Brezovica. Táto skutočnosť však bola bez vplyvu k vecnej správnosti rozsudku okresného súdu v napadnutom výroku I/. Rozsudok okresného súdu bol zrušený vo výroku II/, a to o trovách prvostupňového konania podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., keďže, pokiaľ okresný súd v rámci rozhodovania o trovách prvostupňového konania neprihliadol k podaniu zo dňa 13.12.2011 (č.l. 38 spisu), tak takýmto postupom odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom v rovine trov prvostupňového konania. Bolo nepochybné, že k verejnému vyhláseniu rozsudku okresným súdom došlo dňa 12. decembra 2011. Žalobca ako úspešný účastník súdneho konania podaním zo dňa 13.12.2011 na č.l. 38 spisu odovzdal vyčíslenie trov prvostupňového konania pošte na prepravu v zmysle obálky na č.l. 39 spisu dňa 14.12.2011, t.j. v zákonnej lehote troch pracovných dní v zmysle ust. § 151 ods. 1 O.s.p., ktorá lehota je lehotou procesnou podľa ust. § 57 ods. 3 O.s.p.. Pokiaľ žalobca ako úspešný účastník súdneho konania v zákonnej lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia okresným súdom dňa 12. decembra 2011, a to podaním zo dňa 13.12.2011 (č.l. 38 spisu), odovzdaným na poštu v zmysle obálky na č.l. 39 spisu dňa 14.12.2011, vyčíslil trovy právneho zastúpenia, tak okresný súd na toto vyčíslenie mal brať zreteľ, a to v zmysle obsahu podania zo dňa 13.12.2011, hoci bolo nesprávne označené spisovou značkou konania 8C/30/2011. V podaní zo dňa 13.12.2011 žalobca v zmysle obsahu uvádzal sporovú právnu vec žalobcu proti žalovanému o zaplatenie 6.293,10 Eur spolu s príslušenstvom, v ktorej si uplatňuje trovy súdneho konania, t.j. ďalšími údajmi v texte tohto podania identifikoval sporovú právnu vec, v rámci ktorej túto náhradu trov súdneho konania uplatňuje. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na ust. § 41 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený. V tejto časti, a to vo výroku II/ o trovách prvostupňového konania bol rozsudok okresného súdu zrušený podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a podľa ust. § 221 ods. 2 O.s.p. bola vec vrátená v tejto časti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V rámci tohto nového rozhodnutia okresný súd bude rozhodovať aj o trovách spojených s konaním pred Krajským súdom v Žiline ako súdom odvolacím. Podľa ust. § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Podľa ust. § 224 ods. 3 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.