Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 8Co/150/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5811202136 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5811202136.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci žalobcu: SKP k. s., so sídlom, Banská Bystrica, ul. Lazovná č. 64, IČO: 44 915 691, správca konkurznej podstaty úpadcu KFZ Sys, s. r. o. „v konkurze", so sídlom Sládkovičovo, ul. Košútska č. 1342, IČO: 36 814 148, zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Pavlom Konečným, advokátom so sídlom X. X., ul. V. č. XXA, proti žalovanej: T. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. č. XXX, o zaplatenie 49,06 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 9C/151/2011-54 zo dňa 9. decembra 2011, takto r o z h o d o l : rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom č. k. 9C/151/2011-54 zo dňa 09. 12. 2011 Okresný súd Námestovo zaviazal žalovanú k povinnosti žalobcovi sumu 49,06 eur v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovanú zaviazal tiež k povinnosti nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 48,02 eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj k povinnosti zaplatiť súdny poplatok za návrh a vyhotovenie rovnopisov podaní spolu vo výške 23 eur na účet Okresného súdu Námestovo, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil tým, že „...na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaná s pôvodným veriteľom Drukos a. s., Banská Bystrica uzavrela kúpnu zmluvu (č. l. 4) v znení dodatku zo dňa 09. 04. 2001 (č. l. 6), ktorou sa predávajúci zaviazal predať žalovanej tovar špecifikovaný v zmluve v hodnote 13.475,- Sk (447,29 eur) a žalovaná sa zaviazala zaplatiť uvedenú kúpnu cenu v splátkach, a to ako nultú splátku vo výške 1.348,- Sk (44,74 eur) a 12 mesačných splátok vo výške 1.011,- Sk (33,56 eur), splatných vždy do každého 15. dňa v mesiaci. Súd mal rovnako preukázané (zo saldokonta č. l. 17), že žalovaná uhradila kúpnu cenu čiastočne, vo výške 12.469,- Sk, a to dňa 09. 04. 2001 vo výške 1.135,- Sk, dňa 15. 06. 2001, 15. 07. 2001 a 15. 09. 2001 vo výške 1.011,- Sk, dňa 18. 10. 2001 vo výške 2.235,- Sk, dňa 30. 11. 2001, 31. 12. 2001, 30. 01. 2002, 28. 02. 2002, 30. 04. 2002 a 30. 05. 2002 vo výške 1.011,- Sk. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná sa dostala do omeškania s plnením už prvej splátky splatnej dňa 15. 05. 2011 vo výške 1.011,- Sk + doplatok nultej splátky 213,- Sk (v zmysle dodatku ku kúpnej zmluve č. l. 6). Žalovaná skutočnosti uvedené žalobcom nerozporovala. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná sa dostala do omeškania s plnením dohodnutých splátok, čím bola splnená podmienka pre uplatnenie si zmluvnej pokuty veriteľom (prenajímateľom) vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy (1.011,- Sk (33,56 eur)) v zmysle čl. I všeobecných obchodných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy (č. l. 5). Zo zmlúv o postúpení pohľadávok (č. l. 7-16) mal súd preukázané, že z pôvodného veriteľa Drukos a. s., Banská Bystrica, pohľadávka na zaplatenie dlžnej kúpnej ceny aj s nárokom na zmluvnú pokutu titulom omeškania splátok kúpnej ceny prešla na žalobcu. Žalobca si uplatnil zmluvnú pokutu z celkovej dlžnej sumy 33,56 eur (1.011,- Sk) od 15. 04. 2007 do 15. 04. 2011, čo predstavuje celkom 1462 dní omeškania, čo pri dennej majetkovej sankcii 0,1 % denne predstavuje sumu 49,06 eur. Z vykonaného dokazovania je teda zrejmé, že žalobca má voči žalovanej nárok na zmluvnú pokutu vo výške, ktorú si uplatnil, a ktorú žalovaná nerozporovala. Súd preto návrhu žalobcu, ktorý bol dôvodný, vyhovel a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 49,06 eur, v súlade s § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“ v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Úspešným účastníkom konania bol žalobca, preto mu súd priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 48,02 eur. Pri rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia súd vychádzajúc z ustanovenia § 9 ods. 1, § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov priznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby: 1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 16. 03. 2011 (§ 14 ods. 1 písm. a/ citovanej vyhlášky) 16,60 eur + režijný paušál (§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky) 7,41 eur, 2. písomné podanie na súd (žalobný návrh) zo dňa 15. 04. 2011 (§ 14 ods. 1 písm. b/ citovanej vyhlášky) 16,60 eur + režijný paušál (§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky) 7,41 eur, t. j. trovy právneho zastúpenia spolu 48,02 eur. Spolu teda súd uložil žalovanej povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 48,02 eur. Súd zároveň žalovanej uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh a vyhotovenie rovnopisov podaní (žaloby a vyjadrenia žalobcu) urobených elektronickými prostriedkami podpísaných zaručeným elektronickým podpisom na účet Okresného súdu Námestovo vo výške 23 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Súd povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh uložil žalovanej, nakoľko žalobca je podľa § 4 ods. 2 písm. m/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej zákon č. 71/1992 Zb.) od súdneho poplatku oslobodený. Poplatková povinnosť preto podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona prešla na žalovanú. Pri určení výšky poplatku za návrh súd vychádzal z pol. 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb. Vychádzajú z citovaného ustanovenia súdny poplatok za návrh predstavuje 16,50 eur (základ poplatku 49,06 eur, po zaokrúhlení podľa § 7 ods. 11 citovaného zákona 49 eur, výška poplatku 49 eur : 100 = 0,49 * 6% = 2,94 eur, min. poplatok je však 16,50 eur). Pri určení výšky poplatku za vyhotovenie rovnopisov podaní (žaloby a doplnenia žaloby) urobených elektronickými prostriedkami podpísaných zaručeným elektronickým podpisom súd vychádzal z pol. 20a Sadzobníka súdnych poplatkov. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisov podaní urobených elektronickými prostriedkami je 6,50 eur (61 strán x 0,06 eur = 3,66 eur, najmenej je však poplatok 6,50 eur, keďže ide o podanie, ktoré je návrhom vo veci samej). Spolu tak súdne poplatky predstavujú 23 eur (16,50 eur + 6,50 eur)...“. Proti vyššie uvedenému rozsudku podala žalovaná odvolanie, na základe ktorého odvolací súd žiadala, aby napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil. Uviedla pritom, že pôvodná nákupná cena tovaru bola 11.350,- Sk, preto aj nultá splátka vo výške 10 % z obstarávacej ceny bola 1.135,- Sk. Až následne po uzavretí kúpnej zmluvy, bola predajcom upravená výška obstarávacej ceny na sumu 13.475,- Sk, čo bolo v rozpore s Občianskym zákonníkom, pretože cena tovaru v katalógu bola 11.350,- Sk. Žalobkyni by tovar ani nedoviezli a neodovzdali, keby nezaplatila nultú splátku v požadovanej výške, čo má taktiež svedčiť o tom, že cena bola stanovená v sume 11.350,- Sk. Žalobca v podanom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne zo dňa 06. 03. 2012 odvolací súd žiadal, aby napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil, stotožňujúc sa s jeho dôvodmi. Uviedol, že spoločnosť DRUKOS, a. s., si samovoľne nezvýšila cenu predmetu zmluvy, tak ako to tvrdila žalobkyňa, ale naopak k zvýšeniu kúpnej ceny došlo na základe uzavretia dodatku k zmluve zo dňa 09. 04. 2001, ktorý podpísal odporca so spoločnosťou DRUKOS, a. s., t. j. pôvodným veriteľom. Z uvedeného je teda zrejmé, že k zvýšeniu kúpnej ceny nedošlo na základe jednostranného konania spoločnosti DRUKOS, a. s. ale naopak, došlo na základe dvojstrannej dohode, ktorú na znak súhlasu podpísala aj žalobkyňa. Jej tvrdenia ohľadne upravenej výšky kúpnej zmluvy sú preto nepravdivé. V súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sa žalobkyňa pri omeškaní s platením svojho peňažného záväzku (splátok) zaviazala zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania (čl. I. VOP). Žalovaná sa zaviazala zaplatiť pôvodnému veriteľovi z titulu zmluvy peňažné plnenie v celkovej výške 447,28 eur, pričom nultá splátka bola v sume 44,74 eur a 12 mesačných splátok vo výške 33,55 eur. Splátky bola povinná uhrádzať do 15-teho dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy, a to splniť svoj záväzok riadne a včas porušila, a tým sa dostala do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 33,56 eur. Tento nárok pôvodného veriteľa na zaplatenie dlžnej sumy priznal Okresný súd Dolný Kubín v konaní pod sp. zn. 5Ro/299/2005. Žalobca si prostredníctvom žalobného návrhu uplatňoval právo na zaplatenie zmluvnej pokuty, na zaplatenie ktorej mu vzniklo právo podľa čl. I. VOP, keďže žalovaná doposiaľ neuhradila vyššie uvedenú istinu vo výške 33,56 eur. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu podľa ust. § 221 ods. 1, 2 O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a to z nasledovných dôvodov: Ako vyplýva z obsahu spisu podkladom na uplatňovanie peňažnej pohľadávky v sume 49,06 eur v prejednávanej veci titulom dohodnutej zmluvnej pokuty vo výške 0,1% denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania bola uzatvorená zmluva č 104032855 zo dňa 02. 04. 2001 medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou DRUKOS, a.s. a žalovanou, predmetom ktorej bol záväzok spoločnosti DRUKOS, a. s., dodať žalovanej hnuteľné veci - tovar, bližšie špecifikovaný v zmluve, za čo sa žalovaná zaviazal zaplatiť nájomné v sume 447,28 eur. Žalovaná si svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy a to splniť záväzok riadne a včas porušila, čím sa dostala do omeškania so zaplatením záväzku vo výške 33,56 eur. Tento nárok pôvodného veriteľa na zaplatenie dlžnej sumy priznal Okresný súd Dolný Kubín v konaní sp. zn. 5Ro 299/2005. Ako už bolo uvedené prostredníctvom žaloby v preskúmavanej veci si žalobca uplatňoval právo na zaplatenie zmluvnej pokuty za porušenie povinnosti zaplatiť včas a riadne dohodnutý záväzok, ktorý vyčíslil za obdobie 4 rokov spätne odo dňa podania žaloby, t. j. od 15. 04. 2007. V prvom rade je potrebné uviesť, že vzhľadom na charakter uzatvorenej „Kúpnej zmluvy - Nákup na splátky“ zo dňa 09. 04. 2001 sa prvostupňový súd mal v prejednávanej veci zaoberať tým, či právny úkon medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou má vzhľadom na podobu formulárovej zmluvy s vopred určenými podrobnými podmienkami, nemožnosťou ich akejkoľvek zmeny povahu spotrebiteľskej zmluvy. Odvolací súd pritom oboznámiac sa s predmetným listinný dôkazom (č. l. 4 - 6 spisu) dospel k záveru, že ide o spotrebiteľskú zmluvu. Pri takýchto východiskách mala byť zo strany prvostupňového súdu zodpovedaná aj otázka retroaktivity spotrebiteľských noriem na zmluvu z roku 2001. Odvolací súd pritom nevidí dôvod, aby spotrebiteľ nebol efektívne chránený normami európskeho práva založeného na principiálnych otázkach alebo žeby sa ochrana mala striktne vzťahovať až od určitého dňa, mesiaca a roka. Alebo inými slovami povedané, aby bolo spotrebiteľovi tých istých služieb odkázané, že naňho táto efektívna ochrana daná až na úroveň pravidiel verejného poriadku nedopadá. Vo vyššie uvedených intenciách je treba preto podľa názoru odvolacieho súdu interpretovať aj ust. § 879f ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka. Podľa citovaného ustanovenia spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od spotrebiteľskej zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch, ktorá nie je podľa odseku 3 daná do súladu s ustanovením § 55 ods. 1 tohto zákona, ak ide o náležitosti zmluvy, a to do troch mesiacov po uplynutí lehoty podľa odseku (ods. 4). Cieľom tohto intertemporálneho ustanovenia je dosiahnuť čo najefektívnejšie očistenie života spotrebiteľov od neprijateľných podmienok v skôr uzavretých spotrebiteľských zmluvách. Pri prednosti medzinárodnej zmluvy (čl. 7 ods. 2 ústavy), teda aj zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej únie z hľadiska právnej sily je problematické súhlasiť so žalobcom o jeho poškodení tým, že súd v podstate zabránil, aby spotrebiteľa nečestná zmluvná podmienka nezaväzovala, hoci v čase vzniku zmluvy inštitút neprijateľnej podmienky v zákone explicitne upravený nebol . V konečnom dôsledku mal navrhovateľ vytvorenú príležitosť dať zmluvu do súladu so zákonom a cieľmi európskeho spotrebiteľského práva (§ 879f Občianskeho zákonníka). Podľa § 153 ods. 3 O. s. p., súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná. Pre termín neprijateľná zmluvná podmienka sa zvykne pritom použiť aj termín nečestná, nemorálna, nekalá podmienka. Ide o ustanovenie procesnej povahy, ktoré v záujme vysokej politiky ochrany spotrebiteľa (porov. čl. 98 Charty základných práv EÚ) má vzhľadom na obsiahnutie zmluvnej podmienky vo výroku rozsudku (§ 159 ods. 2 O. s. p.) záväznú povahu a dodávateľ musí na to v spotrebiteľských vzťahoch brať zreteľ. Zmyslom a cieľom tohto procesného ustanovenia je dosiahnuť stav, že keď už raz súdy právoplatne rozhodli a dospeli k záveru o neprijateľnosti zmluvnej podmienky používanej príslušným dodávateľom, aby sa už dodávateľ nepokúšal opätovne o plnenie z nečestnej klauzuly uplatňovať a traumatizovať ďalších spotrebiteľov. Je zarážajúce, že súdy v minulosti rozhodli opierajúc sa o nečestnú klauzulu a dodávateľ ďalej rovnaké plnenia uplatňuje. Ustanovenie § 153 ods. 3 O. s. p. bolo zavedené do Občianskeho súdneho poriadku novelou vykonanou zákonom č. 384/2008 Z. z. účinnou od 15.októbra 2008 a súd ho mohol aplikovať vzhľadom na začatie súdneho konania 14. 11. 2008 aj bez potreby využitia prechodných a záverečných ustanovení (§ 372p). Oboznámiac sa dôkladne s dôvodmi napadnutého rozhodnutia odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňový súd rozhodol vo veci predčasne pretože sa náležite nezaoberal charakterom záväzkové vzťahu, ktorý je podkladom pre uplatňovanie práva v preskúmavanej veci a v nadväznosti na uvedené sa tiež nezaoberal tým, či „Kúpna zmluva - Nákup na splátky“ zo dňa 09. 04. 2001 neobsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Keďže postupovať v spore zo spotrebiteľskej zmluvy pri posudzovaní neprijateľných podmienok môže súd podľa § 153 ods. 3 O. s. p. aj bez návrhu okresný súd vec nesprávne právne posúdil. V rozhodnutí č. k. 8Co 270/2010 - 108 zo dňa 27. 01. 2011 odvolací súd vyslovil názor, „...že nijako nelimitovaná zmluvná pokuta 0,1 % p. d. denne spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, ak zabezpečuje pohľadávku dodávateľa na zaplatenie kúpnej ceny pri súčasnom dojednaní výhrady vlastníctva k predávanému tovaru, pretože v jednom okamihu zvýhodňuje dodávateľa tak, že má vlastníctvo k tovaru, popritom prijíma ekvivalent hodnoty tovaru v podobe peňažných prostriedkov, ktoré môže ďalej investovať a pri omeškaní má právo na zákonné úroky z omeškania“. Za ďalšie, že „...cieľ sledovaný žalobcom napĺňa iný inštitút súkromného práva - úroky z omeškania a že žalobca v skutočnosti sledoval obídenie úrokov z omeškania, ktorých výška je výrazne nižšia...„. A napokon, že „...nelimitovaná percentuálna zmluvná pokuta je obchádzaním úrokov z omeškania, ktoré lepšie vystihujú sankcionovanie spotrebiteľa za jeho pridlhé omeškanie...“. Odvolací súd nijako nechce spochybňovať zásadu súkromného práva, podľa ktorej je všetko dovolené, čo nie je zakázané. Ani dojednávanie zmluvnej pokuty za nezaplatenú kúpnu cenu v percentuálnych bodoch nie je explicitne zákonom zakázané, ale je treba dbať aj na skutočný zmysel a cieľ jednotlivých inštitútov súkromného práva, zvlášť pri osobitne chránených spotrebiteľských vzťahoch. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1, 2 O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí prvostupňový súd taktiež nanovo rozhodne aj o náhrade trov tak prvostupňového, ako aj odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.). Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .