Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 5CoP/93/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5811207502 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5811207502.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: J. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. J. XXX, proti odporcovi: E. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. J. XXX, v konaní o určenie výživného, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu v Námestove č.k. 7P/47/2011-40 zo dňa 2. mája 2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľa sumou 150,- € mesačne počnúc dňom 27.12.2011, vždy do každého 15.-teho dňa v mesiaci vopred. Zameškané výživné za obdobie od 27.12.2011 do 2.5.2012 vo výške 600,- € uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi v mesačných splátkach po 20,- €, splatných spolu s bežným výživným. V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľa na určenie výživného zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa svoj rozsudok odôvodnil poukazom na ust. § 62, § 75 Zákona o rodine a vykonané dokazovanie, na základe ktorého mal preukázané, že navrhovateľ je plnoletým synom odporcu. Je študentom 2. ročníka denného štúdia Univerzity Komenského v Bratislave, fakulty sociálnych a ekonomických vied. Z dôvodu, že navrhovateľ sa ďalej pripravuje štúdiom na vysokej škole na svoje budúce povolanie, vyživovacia povinnosť odporcu voči nemu stále trvá. Navrhovateľ žije v rodinnom dome spolu s rodičmi, jeho výdavky platí len matka, odporca na jeho výživu neprispieva. Rodičia navrhovateľa žijú v jednom rodinnom dome, hospodária oddelene. Odporca je invalidný dôchodca, poberá invalidný dôchodok vo výške 274,20 € mesačne. Žije spolu s manželkou, dcérou a jej manželom, synom E. a navrhovateľom v rodinnom dome. Hospodári samostatne. Odporca vlastní osobné motorové vozidlo Škoda Favorit, spoločne s manželkou rodinný dom a poľnohospodárske pozemky v S. J.. Tieto pozemky nevyužíva, neprenajal ich a neponúkol na predaj. Odporca okrem navrhovateľa nemá inú vyživovaciu povinnosť. Súd zohľadnil príjem odporcu a výdavky, ktoré súdu preukázal, mu umožňujú platiť navrhované výživné, dospel k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach odporcu platiť výživné 150,- € mesačne. Odporca má majetok - pozemky, ktoré nevyužíva a teda ich môže ponúknuť na predaj alebo prenájom, aby si tak zabezpečil peňažné prostriedky na výživné pre navrhovateľa. Výživné 150,- € mesačne súd považoval za primerané vzhľadom na odôvodnené potreby navrhovateľa, ktorý je študentom vysokej školy v Bratislave a má výdavky na bývanie v Bratislave, cestovné, študijnú literatúru, stravu, oblečenie, obuv a športové vyžitie. Súd zaviazal odporcu na zaplatenie zameškaného výživného odo dňa 27.12.2011, čo je deň podania návrhu do dňa vyhlásenia rozsudku vo výške 600,- €, pretože odporca doteraz na výživu navrhovateľa vôbec neprispieval. Keďže navrhovateľ žiadal o určenie výživného počnúc dňom 1.12.2011, návrh však podal dňa 27.12.2011, súd mohol výživné priznať až odo dňa podania návrhu. Vo zvyšnej časti preto návrh na určenie výživného zamietol. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie odporca. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že z rozsudku súdu prvého stupňa nie je možné zistiť, na základe ktorých zákonných ustanovení a ktorého právneho predpisu súd dospel k svojim skutkovým zisteniam, ktoré skutočnosti mal súd za preukázané a ktoré skutočnosti mal súd za nepreukázané, z ktorých dôkazov súd vychádzal pri svojom rozhodnutí a akými úvahami sa súd riadil pri hodnotení jednotlivých vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, že súd pri svojom rozhodnutí prihliadol na tie dôkazy a tie časti výpovedi účastníkov konania, ktoré potvrdzovali tvrdenia navrhovateľa. Súd sa nevysporiadal s tými dôkazmi a listinami, výpoveďami odporcu, ktoré popierali tvrdenia navrhovateľa. Nie je možné zistiť, prečo súd hodnotil vykonané dôkazy a tvrdenia iba v prospech navrhovateľa. Odporcu súd hodnotil ako jednotlivca nie ako celok jeho rodiny. Odporca je ženatý, má zákonnú manželku a žije v spoločnej domácnosti s nimi, súd z tejto skutočnosti mal vychádzať a mal posudzovať príjem ako celok jednej rodiny, teda aj matky navrhovateľa, ktorá má vyšší dôchodok a je aktívna v hospodárstve na nehnuteľnostiach, ktoré ona vlastní, nakoľko ich zdedila po svojich rodičoch a súrodencoch. Mal posudzovať inštitút na prípadnú pôžičku, ktorú si chcel navrhovateľ v minulosti zobrať. Keďže sa navrhovateľ domáhal študentskej pôžičky a tá mu nebola umožnená z dôvodu, že prekračuje jeho rodinný a finančný limit, on je invalidným dôchodcom s príjmom 274,20 € mesačne, ktoré nevyhnutne potrebuje na živobytie ako aj na lieky, ktoré musí pravidelne užívať. K odvolaniu odporcu proti rozsudku súdu prvého stupňa podal písomné vyjadrenie navrhovateľ. Vo svojom vyjadrení uviedol, že sa stotožňuje s rozsudkom prvostupňového súdu a odvolanie odporcu považuje za bezpredmetné. Skutočnosti uvádzané odporcom v odvolaní sú zavádzajúce, nemajú oporu v zákone. Odporca chybne uvádza, že žiadal o študentskú pôžičku, nie o sociálne štipendium. Odvolanie odporcu je napísané kvalifikovane, a preto je tu dôvodný predpoklad, že disponuje finančnými prostriedkami na hradenie právnych služieb. Ak aj v konaní poukázal na vysoké výdavky, ktoré má údajne vynakladať v súvislosti so zabezpečovaním jeho zdravotnej starostlivosti, tieto v konaní nepreukázal napriek tomu, že mal na prípravu týchto dôkazov pomerne dosť času. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách uvedených v ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v súlade s ust. § 221 ods. 1 písm. f), ods. 2 O.s.p. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a prislúchajúceho spisového materiálu dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je nepreskúmateľný pre nedostatok odôvodnenia. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne SR. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch. Podľa judikatúry Ústavného súdu SR ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu ochranu (I ÚS 4/94). Obsah práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, vyplýva aj z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany aj na taký aký je pre rozhodnutie bezvýznamný bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p., i právna teória civilného procesu vymedzila požiadavky na kvalitatívnu správnosť odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Medzi tieto patria požiadavky vzťahujúce sa na hodnotenie dôkazov. Z formulácie ust. § 132 O.s.p. vyplýva, že súd je povinný dôkazy navzájom si odporujúce hodnotiť a ďalej zdôvodniť, prečo niektoré z nich považuje za nevierohodné, prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy, a prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol zaoberať. Rozhodnutiu súdu vo veci samej musí teda predchádzať činnosť súdu zameraná na spoľahlivé zistenie skutkového stavu - dokazovanie zodpovedajúce garanciám spravodlivého súdneho konania v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru, najmä garanciám obsiahnutým v princípe rovnosti zbraní a práve na kontradiktórne konanie. Nedostatky odôvodnenia rozhodnutia v hodnotení dôkazov spolu s nevysvetlením dôvodov, prečo sa súd odmietol zaoberať navrhnutými dôkazmi, preto môžu zakladať vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Preskúmavaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nezodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nepreskúmateľné, čo malo za následok porušenie práva odvolateľa na spravodlivé súdne konanie a odňatie možnosti konať pred súdom v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. Úlohou súdu prvého stupňa bude opätovne vykonať dokazovanie výsluchom účastníkov svedkov oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami, dôkazy vyhodnotiť v súlade s ust. § 132 a nasl. O.s.p., vo veci opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie odôvodniť v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.