Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 10Co/148/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812201308 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5812201308.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a členiek senátu JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Eriky Čanádyovej v právnej veci navrhovateľa M. Z., nar. X.X.XXXX, bytom D., T. XX/XX, právne zastúpeného advokátom JUDr. Miroslavom Sládekom, so sídlom D. Ul. T. XX/XX, proti odporkyni Mgr. M. Z., rod. A., nar. XX.X.XXXX, bytom D., T. XX/ XX, právne zastúpenej advokátom JUDr. Petrom Vevurkom, so sídlom D., S. XXX/XX, o určenie, že navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľnosti, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 3C/10/2012-62 zo dňa 7.6.2012 takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Navrhovateľ je p o v i n n ý titulom náhrady trov odvolacieho konania, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia, zaplatiť odporkyni sumu 79,58 eur na účet jej právneho zástupcu JUDr. Petra Vevurku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa o určenie, že je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX kat. úz. D.. Navrhovateľ sa predmetného určenia domáhal na základe toho, že právny úkon - kúpnu zmluvu - ktorým previedol predmetné nehnuteľnosti na odporkyňu, je absolútne neplatný pre nedostatok vážnosti vôle. Okresný súd konštatoval, že o nedostatok vážnosti vôle ide vtedy, ak konajúci nechcel vzhľadom na objektívne okolnosti prípadu spôsobiť svojim prejavom právne účinky, ktoré sa s takýmto prejavom vôle inak spájajú. O neplatnosť zmluvy pre nedostatok vážnosti vôle môže ísť len v tom prípade, že ani jedna zo zmluvných strán nemala vôľu zmluvu uzavrieť. Okresný súd v prejednávanom prípade nemal za preukázané, žeby podmienka simulácie právneho úkonu bola splnená u oboch účastníkov konania/zmluvy. Navrhovateľ sa rozhodol previesť rodinný dom a súvisiace pozemky do výlučného vlastníctva odporkyne (jeho vtedajšej manželky) z dôvodu, aby nebolo možné postihnúť exekúciou jeho majetok. V čase uzavretia kúpnej zmluvy totiž voči nemu prebiehalo odvolacie konanie vo veci ochrany osobnosti, pričom rozsudkom súdu prvého stupňa mu bola uložená povinnosť zaplatiť nemajetkovú ujmu v sume 500.000 Sk; následne rozsudkom odvolacieho súdu - dňa 24.5.2001 - bola táto čiastka zmenená/znížená na sumu 70.000 Sk. Okresný súd vyhodnotil uvedené súvislosti ako pohnútku v konaní navrhovateľa, ktorá však nemá právny význam; predmetný právny úkon bol teda urobený vážne a (len) účelovo s cieľom vyriešenia potenciálnych finančných problémov navrhovateľa. Zdôraznil, že navrhovateľ sa určenia vlastníckeho práva domáha až po uplynutí viac ako 10 rokov od uzavretia predmetnej zmluvy. Ak by nebola kúpna zmluva myslená vážne, nie je zrejmé, prečo nepožiadal odporkyňu o spätný prevod už v minulosti. Okresný súd nepovažoval za potrebné vykonanie dokazovania grafologickým posudkom ohľadne podpisu odporkyne na doručenke zásielky, ktorou jej bola doručená kúpna zmluva s vyznačením povolenia jej vkladu do katastra nehnuteľností. V rozhodnom období totiž právne účinky vkladu vznikali dňom vyznačenia jeho povolenia a doručenie už zavkladovanej kúpnej zmluvy nemalo vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva. Obdobne okresný súd zamietol návrh na doplnenie dokazovania výsluchom ďalších svedkov, keďže títo by nepreukázali simuláciu právneho úkonu aj u odporkyne, najmä pokiaľ to ona popierala. Potvrdzovali by len pohnútku navrhovateľa, eventuálne i odporkyne, aby sa ako rodina vyhli exekúcii. Okresný súd nevykonal dokazovanie ani výsluchom maloletých detí účastníkov, nakoľko tieto v čase uzavretia zmluvy mali len 4 roky. Taktiež zamietol návrh na vykonanie výsluchu I. Z. (predchádzajúcej manželky navrhovateľa), pretože táto mala vypovedať o obave odporkyne, aby sa nenasťahovala do dotknutého domu menovaná, prípadne nová partnerka navrhovateľa, ktoré okolnosti však nesúvisia s predmetom konania. Podstatnou skutočnosťou v súdenej veci nebolo ani to, že odporkyňa bezprostredne pri uzavretí kúpnej zmluvy nevyplatila navrhovateľovi kúpnu cenu. Táto okolnosť totiž nemá vplyv - bez ohľadu na rozdielne tvrdenia účastníkov o predchádzajúcom úkone týkajúcom sa poskytnutia finančných prostriedkov odporkyňou navrhovateľovi na kúpu dotknutých nehnuteľnosti a o (ne)vrátenie týchto prostriedkov navrhovateľom odporkyni - na platnosť zmluvy. Okresný súd uzavrel, že obe zmluvné strany jasne prejavili vôľu právny úkon uzavrieť a ich vôľa nepochybne smerovala k uzavretiu kúpnej (nie inej) zmluvy. O trovách konania rozhodol tak, že v spore úspešnej odporkyni priznal voči navrhovateľovi právo na ich náhradu v sume 401,19 eur, ktorú čiastku konkrétne zdôvodnil vymedzením jednotlivých úkonov právnej služby a ich následným posúdením v zmysle ustanovení vyhl. č. 655/2004 Z. z. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal alternatívne jeho zmeny tak, že návrhu bude vyhovené alebo zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Namietal, že mu postupom okresného súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom tým, že nie je dostatočne odôvodnené, prečo neboli vykonané ďalšie (ním navrhnuté) dôkazy, ktorými chcel preukázať, že i odporkyňa kúpnu zmluvu uzatvorila len „naoko". Za odňatie možnosti konať pred súdom navrhovateľ považoval tiež to, že okresný súd napriek vyhláseniu dokazovania za skončené na pojednávaní dňa 3.5.2012 a odročeniu veci za účelom verejného vyhlásenia rozsudku na deň 15.5.2012 pokračoval (bez odôvodnenia svojho postupu) v konaní. Odvolateľ ďalej tvrdil, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca, nakoľko je presvedčený, že zákonná sudkyňa JUDr. Kuriaková má priateľský vzťah so sestrou odporkyne MUDr. C., ktorá je jej odbornou lekárkou (gynekologičkou). Poukazoval tiež na nesprávne skutkové zistenia okresného súdu, keď tento nenáležite vyhodnotil výpoveď odporkyne pred vyšetrovateľom, ktorá rozpory v jej vyjadreniach nedokázala vôbec vysvetliť. Rozpory boli i vo vyjadreniach odporkyne ohľadom zaplatenia kúpnej ceny, čo podľa odvolateľa jednoznačne svedčí o tom, že s odporkyňou kúpnu zmluvu uzavreli iba „naoko". Odporkyňa žiadala rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny. Zdôrazňovala, že sám navrhovateľ uviedol, že kúpnu zmluvu uzavrel po zrelej úvahe, dokonca sa o tom radil s priateľmi, pretože hľadal spôsob, ako dosiahnuť, aby dom nebol postihnuteľný prípadnou exekúciou. Jednoznačne teda mal úmysel previesť predmet zmluvy na inú osobu. Odporkyňa uviedla, že okresný súd sa podrobne vyporiadal s dôvodmi, pre ktoré nevykonal ďalšie dôkazy, rovnako zrozumiteľne odôvodnil zistený skutkový stav a zaujatý právny názor. Tvrdenie navrhovateľa ohľadne vzťahov konajúcej sudkyne a MUDr. C. považovala za neopodstatnenú invektívu. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p.) napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, O.s.p. V zmysle § 212 ods. 1 v spojení s § 205 ods. 3 O.s.p. je odvolací súd viazaný nielen rozsahom odvolania, ale aj konkrétnymi dôvodmi odvolania, ktoré odvolateľ vymedzí v zákonom stanovenej lehote na podanie tohto opravného prostriedku. Nadväzne krajský súd posudzoval napadnutý rozsudok prioritne z hľadísk označených samotným odvolateľom - navrhovateľom. V rámci predloženia veci odvolaciemu súdu zákonná sudkyňa JUDr. Kuriaková uviedla, že účastníkov konania nepozná inak ako len z prebiehajúceho súdneho konania; rovnako nepozná blízkych príbuzných odporkyne. O skutočnosti, že MUDr. C. je sestrou odporkyne sa dozvedela až z podaného odvolania. O menovanej má len tú vedomosť, že pôsobí ako lekár - gynekológ v Dolnom Kubíne, avšak táto nie je a ani nebola jej ošetrujúcou lekárkou. Rovnako nemá vedomosť o tom, či MUDr. C. mala, resp. má rehabilitačné stredisko v Ružomberku. Odvolací súd námietku týkajúcu sa údajného rozhodovania veci vylúčenou sudkyňou považuje za (vyslovene) tendenčnú. Zo samotného vyjadrenia navrhovateľa je zrejmé, že vôbec netvrdí existenciu (relevantného) vzťahu zákonnej sudkyne a účastníka konania - prípadne jeho zástupcu, ktoré (jediné) vzťahy sú v zmysle § 14 O.s.p. podstatné. Navyše, tvrdený priateľský vzťah sudkyne a MUDr. C. vyvodzuje od veľmi všeobecného faktu, že obe majú bydlisko v meste Dolný Kubín. Súčasne však sám konštatuje, že len „nevylučuje, že sa osobne poznajú a majú medzi sebou priateľský vzťah". Rovnako uvádza, že o okolnostiach, od ktorých odvodzuje možný priateľský vzťah sa dozvedel už v minulosti. Napriek opakovaným úkonom okresného súdu, vrátane viacerých pojednávaní, ale v priebehu celého konania námietku zaujatosti zákonnej sudkyne nevzniesol. Následne uplatnenie takejto výhrady až v odvolaní proti rozsudku, ktorým nebolo vyhovené jeho návrhu, vykazuje značné znaky účelovosti. Odhliadnuc od konštatovaných okolností, ktoré už samy o sebe vylučujú dôvodnosť predmetnej odvolacej námietky, z vyjadrenia konajúcej sudkyne je nepochybné, že niet u nej relevantného vzťahu k účastníkom, prípadne k ich zástupcom, ktorý by ju, čo i len z hľadiska teórie tzv. zdaní diskvalifikoval z prejednávania a rozhodovania súdenej veci. Zároveň nie je opodstatnený ani navrhovateľom tvrdený „skutkový základ" námietky zaujatosti - napr. to, žeby MUDr. C. bola odbornou lekárkou zákonnej sudkyne. Krajský súd nepovažoval za dôvodné taktiež navrhovateľove tvrdenia o odňatí mu možnosti konať pred súdom. Uznesenie, ktorým súd odročí vec na verejné vyhlásenie rozsudku, je svojim charakterom uznesením o vedení konania, ktorým súd nie je viazaný (§ 170 ods. 2 O.s.p) v tom zmysle, žeby bez rozhodnutia odvolacieho súdu o jeho zrušení resp. bez inej „revíznej procesnej procedúry" nemohol zvoliť v konaní odlišný postup, napríklad vykonať/doplniť dokazovanie, v ktorej súvislosti bude pokračovať v prejednávaní veci v rámci pojednávania. Je síce pravdivé vyjadrenie odvolateľa, že okresný súd na pojednávaní dňa 3.5.2012 odročil vec za účelom verejného vyhlásenia rozsudku na deň 15.5.2012, ale nezodpovedá priebehu konania, že by ďalej konal - pokračoval v prejednávaní veci - bez uvedenia dôvodu takéhoto postupu. Bezprostredne zo zápisnice o pojednávaní dňa 15.5.2012 je zrejmé, že okresný súd oznámil dôvod pokračovania v konaní. V rámci procesného úkonu súdu označeného dňa sa navyše vyjadroval fakticky len navrhovateľ ohľadne jeho (ďalších) návrhov na doplnenie dokazovania. Zároveň v následnom postupe v konaní sa navrhovateľ mohol vyjadriť k vykonávaným dôkazom, navrhovať ďalšie dôkazy a (opakovane) predniesť i záverečný návrh. Z uvedeného vyplýva, že z hľadiska postupu okresného súdu v konaní nebola navrhovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom, t.j. uplatňovať zákonnom mu priznané procesné práva. K odňatiu možnosti konať pred súdom nedošlo ani v spojitosti s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, osobitne v časti vysvetlenia dôvodov zamietnutia vykonania ďalších dôkazov. Vo všeobecnosti platí, že konkrétne rozhodnutie netrpí nedostatkom odôvodnenia len na základe toho, že účastník (v súdenej veci navrhovateľ) nesúhlasí s určitými hodnoteniami, resp. závermi súdu. Výhrada odvolateľa je svojim charakterom práve takouto výhradou. Okresný súd dostatočne jasne ozrejmil, prečo nevykonal ďalšie odvolateľom navrhované dôkazy. Vo vzťahu k navrhovaným svedkom práve z vymedzení bezprostredne navrhovateľom okolností, o ktorých majú vypovedať, je zrejmé, že títo by potvrdzovali len pohnútku navrhovateľa v súvislosti s dispozíciou s rodinným domom a súvisiacimi pozemkami, a to vyhnutie sa navrhovateľovi hroziacej exekúcii v období týkajúcom sa prevodu dotknutých nehnuteľností. V rámci úkonu okresného súdu dňa 15.5.2012 (č.l. 48 z opaku) navrhovateľ výslovne uviedol, že svedok V. N. má potvrdiť, že (aj za prítomnosti odporkyne) mu poradil, aby on - navrhovateľ previedol dom na vtedajšiu manželku - odporkyňu. Navrhovateľ ani netvrdí, žeby menovaný mu mal radiť, aby takýto hmotnoprávny úkon vykonal len „naoko". Obdobne navrhovaný svedok S. mal vypovedať, že odporkyňa pred ním plakala, že im (navrhovateľovi a odporkyni) hrozí exekúcia pre nemajetkovú ujmu, ktorú má zaplatiť navrhovateľ a ak neprepíše navrhovateľ na ňu dom, tak sa s ním rozvedie a odíde preč. Taktiež takéto vyjadrenie, aj v prípade, že by ho menovaný svedok doslovne potvrdil, by nepreukazovalo simuláciu kúpnej zmluvy (a už vôbec nie na strane odporkyne); naopak by dokazovalo motiváciu navrhovateľa (aj) prevodom domu a súvisiacich pozemkov udržať manželstvo a zároveň sa vyhnúť hroziacej sa exekúcii. Vyjadrenie, či už maloletých detí účastníkov, alebo predošlej manželky navrhovateľa sa vôbec nemali týkať okolností obdobia uzavretia spornej kúpnej zmluvy. Len z faktu, že odporkyňa sa (v podstate v súčasnosti) mala vyjadrovať s obavami o správaní odporcu (v širšom zmysle zahrňujúcom možné faktické - nie právne - úkony týkajúce sa užívania domu), nemožno vyvodzovať totiž fakt, že v čase prevodu nekonala vážne. V nadväznosti (aj) na posledne uvedené je zrejmé, že okresný súd zodpovedajúco obsahu vykonaných dôkazov ustálil skutkový stav. Tiež v tejto súvislosti platí vyššie spomínaný záver, že len samotný nesúhlas účastníka so (skutkovými) závermi súdu, neznamená, že tieto sú vecne nesprávne. Okresný súd pomerne podrobne vysvetlil, ako dospel k jednotlivým skutkovým zisteniam. Hodnotenie výsluchu svedka N. rešpektuje základné princípy posúdenia obsahu dôkazu; menovaný výslovne uviedol, že o uzavretí kúpnej zmluvy nič nevedel a dozvedel o nej až asi po 10-tich rokoch, t.j. viac-menej v období, kedy už existoval medzi účastníkmi spor o vlastníctvo a o samotnom fakte, že „chalupa je napísaná na odporkyňu" sa dozvedel až v rámci prebiehajúceho pojednávania, t.j. v rámci jeho výsluchu. Nadväzne nepresvedčivo vyznieva jeho následne vyjadrenie na otázku právneho zástupcu navrhovateľa, že v čase finančných problémov navrhovateľa, v súvislosti s voči nemu uplatňovanou nemajetkovou ujmou, tomuto radil, aby „chalupu" aspoň symbolicky previedol na odporkyňu. Aj za situácie, žeby toto tvrdenie bolo pravdivé, súvisiace vyjadrenie svedka, že odporkyňa hrozila navrhovateľovi tým, že od neho odíde, potvrdzuje, že odporkyňa mala jednoznačný úmysel byť (riadnou) vlastníčkou predmetných nehnuteľností a nielen byť vlastníčkou „naoko", ako sa snaží prezentovať jej vôľu navrhovateľ. Krajský súd, zhodne so súdom prvého stupňa, zdôrazňuje časové súvislosti a vyjadrenia samotného navrhovateľa, že v danom čase bol finančne spôsobilý zaplatiť v súdnom konaní mu uloženú povinnosť náhrady nemajetkovej ujmy 70.000 Sk. Zároveň je významné, že k podaniu návrhu na vklad predmetnej zmluvy na katastra nehnuteľností došlo až v období, kedy bolo zrejmé, že navrhovateľ nebude povinný zaplatiť vyššiu čiastku ako uvedených 70.000 Sk. Časové súvislosti sú dôležité aj v spojitosti s tvrdením navrhovateľa, že prevod mal byť robený len „naoko", malo ísť o „dočasné opatrenie" a po odpadnutí hrozby exekúcie, ktorá by mohla viesť k „strate domu" malo dôjsť k spätného prevodu. Z vyjadrení samotného navrhovateľa vyplýva, že takýto postup nebol realizovaný a ani on sa ho nedomáhal (dokonca ani v situácii, keď získal vedomosť o tom, že zaplatenie priznanej nemajetkovej ujmy si protistrana v spore o ochranu osobnosti nebude voči nemu vôbec uplatňovať, resp. ju vymáhať) a tvrdenia o simulovaní kúpnej zmluvy začal predostierať až v čase, keď došlo k rozvratu manželstva účastníkov a jeho následnému rozvodu. Nezodpovedá priebehu konania ani odvolacia námietka navrhovateľa, že odporkyňa nedokázala vysvetliť svoje vyjadrenie ohľadne domu v rámci výsluchu pred vyšetrovateľom. Odporkyňa jasne uviedla, že v rámci dotknutého výsluchu, ktorého predmetom boli úplne iné skutočnosti ako otázky vlastníctva domu, nevenovala tejto otázke pozornosť. Navyše, dotknutý výsluch prebiehal vyše troch hodín, bol značne emočný (odporkyňa popisovala tvrdené psychické týranie svojej osoby zo strany manžela - navrhovateľa) a celkovo bola vo výraznom strese; k dotknutému vyjadreniu ohľadne domu pritom došlo až v závere predmetného výsluchu. Okolnosti popísané odporkyňou pritom plne zodpovedajú obsahu, trvaniu a priebehu dotknutého výsluchu dňa 2.12.2010 zachyteného v súvisiacej zápisnici (č. l. 24 až 31 vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ Dolný Kubín ČVS:ORP-488/ OVK-DK-2010). Z doteraz uvedeného možno uzavrieť, že jednotlivé odvolacie námietky vymedzené navrhovateľom neboli opodstatnené. Zároveň krajský súd nezistil ani existenciu (procesných) nedostatkov, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti a ktoré by mohli spôsobiť vecnú nesprávnosť rozhodnutia. Nadväzne rozhodnutie vo veci samej potvrdil ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Okresný súd rovnako vecne správne rozhodol i o náhrade trov konania, keď náležite aplikoval zásadu úspechu v spore v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a podrobne vymedzil tak jednotlivé úkony právnej služby, ako aj ich právne posúdenie v zmysle príslušných ustanovení vyhl. č. 655/2004 Z. z. Z daného titulu krajský súd potvrdil rozsudok okresného súdu i vo výroku o trovách konania. Pre úplnosť krajský súd dodáva, že navrhovateľ predmetný výrok žiadnym (konkrétnejším) spôsobom ani nespochybňoval. O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol tak, že uložil navrhovateľovi povinnosť titulom ich náhrady zaplatiť odporkyni sumu 79,58 eur. Táto predstavuje trovy právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k (meritórnemu) odvolaniu - čo v zmysle § 11 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 14 ods. 1 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z. z. činí sumu 58,69 eur. K uvedenej sume v zmysle § 16 ods. 3 označeného právneho predpisu prináleží režijný paušál v sume 7,63 eur, čo v úhrne predstavuje čiastku 66,32 eur. Nakoľko je právny zástupca odporkyne platiteľom dane z pridanej hodnoty, predmetná čiastka sa v zmysle § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. zvyšuje o túto daň, t.j. o 13,26 eur. Celkovo teda je navrhovateľ povinný zaplatiť odporkyni čiastku 79,58 eur, predstavujúcu trovy právneho zastúpenia (§ 151 ods. 8 O.s.p.), a to na účet jej právneho zástupcu (§ 149 ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné