Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 5CoP/115/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5911204544 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5911204544.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti Y.: X., nar. XX.XX.XXXX a S., nar. XX.XX.XXXX, obe deti bytom u matky, zast. v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok - odbor sociálnych vecí a rodiny, dieťa rodičov: L. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, X.. Y., t.č. bytom F. XX, zast. JUDr. Jaroslavom Kiapešom, advokátom, AK I. XXXX/XX, X.. S. a K. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXX, X., t.č. E. XXX, X.. Y., zast. Mgr. Ivetou Žerebákovou, advokátkou, AK Nám. A. E. XX, V., v konaní o návrhu matky na zmenu úpravy stretávania otca s maloletými deťmi, o odvolaní matky maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. 3P/43/2011-240 zo dňa 12.9.2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu č.k. 3P/43/2011-240 zo dňa 12.9.2011 v spojení s uznesením Okresného súdu Ružomberok č.k. 3P/43/2011-270 zo dňa 12.10.2012 p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zmenil rozsudok Okresného súdu Ružomberok zo dňa 3.5.2011 č.k. 6C/55/2010-191 vo výroku o úprave styku otca s maloletým X. Y., nar. XX.X.XXXX a maloletou S. Y., nar. XX.X.XXXX, nasledovne: Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým X. Y., nar. XX.XX.XXXX, jeden víkend v mesiaci od piatku od 15.00 hod do nedele do 18.00 hod, nepretržite bez prítomnosti matky, mimo určeného víkendu jeden deň v mesiaci počas jednej soboty alebo nedele v čase od 8.00 hod do 18.00 hod bez prítomnosti matky, pričom termín takéhoto plánovaného stretnutia otec písomne oznámi matke vopred do 15. dňa kalendárneho mesiaca, a to na 2 mesiace dopredu. Otec je oprávnený stretávať sa s mal. X. Y., nar. XX.XX.XXXX každý piatok mimo určeného víkendu v čase od 15.00 hod do 18.00 hod bez prítomnosti matky. Otec je oprávnený stretávať sa s mal. X. Y., nar. XX.XX.XXXX počas sviatkov nasledovne: každý Veľký piatok v čase od 8.00 hod do 18.00 hod, každý Veľkonočný pondelok v čase od 8.00 hod do 18.00 hod, každý 1. sviatok vianočný v čase od 8.00 hod do 18.00 hod a na Nový rok 1.1. v čase od 8.00 hod do 18.00 hod bez prítomnosti matky s výnimkou Veľkonočnej nedele, Štedrého dňa, 2. sviatku vianočného a Silvestra. Otec prevezme mal. X. Y., nar. XX.XX.XXXX na stretnutie pred bytom matky a tam ho po stretnutí matke odovzdá. Matka je povinná mal. X. Y., na stretnutie s otcom pripraviť. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou S. Y., nar. XX.XX.XXXX, jeden víkend v mesiaci a to v piatok pri preberaní syna X. Y., na víkendové stretnutie od 15.00 hod do 17.00 hod a pri odovzaní syna X. Y. v nedeľu v čase od 16.00 hod do 18.00 hod spoločne so synom X. Y. bez prítomnosti matky, mimo určeného víkendu s X. Y. jeden deň v mesiaci počas jednej soboty alebo nedele v čase od 16.00 hod do 18.00 hod spoločne so synom X. Y. bez prítomnosti matky. Otec je povinný písomne matke oznámiť termín takéhoto plánovaného stretnutia vopred do 15. dňa kalendárneho mesiaca, a to na 2 mesiace dopredu. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou S. Y., nar. XX.XX.XXXX, počas sviatkov nasledovne: každý Veľký piatok v čase od 16.00 hod do 18.00 hod, každý Veľkonočný pondelok v čase od 16.00 hod do 18.00 hod, každý 1. sviatok vianočný v čase od 16.00 hod do 18.00 hod a na Nový rok 1.1. v čase od 16.00 hod do 18.00 hod bez prítomnosti matky, s výnimkou Veľkonočnej nedele, Štedrého dňa, 2. sviatku vianočného a Silvestra. Otec prevezme maloletú S. Y., nar. XX.XX.XXXX, na stretnutie pred bytom matky a tam ju matke po stretnutí odovzdá. Matka je povinná maloletú S. Y. na stretnutie s otcom pripraviť. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa svoj rozsudok odôvodnil poukazom na ust. § 26 Zákona o rodine a vykonané dokazovanie, na základe ktorého mal preukázané, že rodičia maloletých detí sú rozvedení rozsudkom tamojšieho súdu zo dňa 3.5.2011. V zmysle tohto rozsudku stretávanie otca s maloletými deťmi bolo upravené neobmedzene. V tomto konaní matka sa domáhala, aby súd zmenil stretávanie otca s maloletými deťmi v nadväznosti na skutočnosť, že otec žiada, aby stretávanie s maloletými deťmi a to najmä s maloletým X. prebiehalo vždy v čase, kedy má v práci voľno podľa rozpisu svojich zmien, čo však matka považuje za diktát, nariadenie zo strany otca, keď prihliada sa len k potrebám otca a nie k potrebám maloletých detí. Súd mal v konaní nepochybne zistený záujem otca o stretávanie s mal. deťmi v čo najväčšom rozsahu, to vyplynulo zo samotného návrhu matky na začatie konania resp. z výsluchu samotného otca ako aj ďalších dôkazov. Následne súd v konaní skúmal v akom rozsahu stretávanie otca s mal. X. prichádza v tomto prípade do úvahy v nadväznosti na možnosti otca v zamestnaní keďže pracuje v nepretržitej prevádzke podľa mesačného rozpisu pracovných zmien, pričom výmeny zmien prichádzajú do úvahy len ojedinele a to len pokiaľ využije dovolenku, resp. náhradné voľno za prácu nadčas. Tiež bolo zistené, že otec v každom mesiaci má voľný jeden víkend kompletne a jeden čiastočne. Takisto má voľno aj v priebehu pracovného týždňa, o ktoré konkrétne dni sa však jedná vyplýva z rozpisu pracovných zmien a konkrétny mesiac vyhotovený zamestnávateľom, pričom sa to mení každý mesiac. Predovšetkým však bolo potrebné zohľadniť potreby mal. X., ktorý v zmysle záveru znalkyne je detskou osobnosťou so znakmi zrenia a vývinu základných psychických procesov, avšak so zjavným oneskorením v napredovaní s vekovo príbuznou skupinou rovesníkov. Znalkyňa uviedla, že napredovanie mal. X. vo vývine však súvisí s celkovou dispozíciou a primárnou výbavou tejto detskej osobnosti (genetický fond oboch rodičov). Súd sa plne stotožnil so záverom znalkyne, že vzťah mal. X. k obom rodičom je vytvorený a oboch rodičov pre svoj zdravý vývin a napredovanie potrebuje. Mal. X. podľa vyšetrenia znalkyňou má proporcionálne rovnaký vzťah k obom rodičom čo sa týka prežívania. Matka predstavuje pre mal. deti osobu, ktorá výhradne uspokojuje ich základné telesné ale aj psychické potreby, má mal. deti zverené súdom na čas po rozvode do osobnej starostlivosti, na druhej strane vzťah otca k deťom je doplňujúci a je potrebný k ďalšiemu napredovaniu vo vývine a možno ho rozvíjať práve počas stretávania sa otca s mal. deťmi. Samotná matka niekoľkokrát v priebehu konania vyhlásila, že otcovi v stretávaní s mal. deťmi nebráni, uvedené osvedčila súdu podrobnými zápismi o stretávaniach otca s mal. deťmi v priebehu celého tohto konania, ktoré prebiehalo na základe neformálnej dočasnej dohody rodičov, avšak prakticky k dohode došlo na základe prispôsobenia sa otca predstavám matky v tejto otázke. Základným problémom, ktorým matka odôvodňovala svoj návrh na úpravu stretávania otca s mal. deťmi, ktorý bolo potrebné riešiť v tejto nie jednoduchej situácii, bola požiadavka otca na prispôsobenie jeho stretávania s mal. deťmi na rozpis zmien v zamestnaní. V tejto súvislosti, však súd odkazuje na vyjadrenie PhDr. S., klinického psychológa, ktorá poukazovala na absenciu ustáleného režimu, resp. prítomnosť chaosu v otázke stretávania otca s mal. X. po rozvode manželstva rodičov, čo má nepriaznivé následky na ďalší psychický vývin (neurotizácia dieťaťa) a to s prihliadnutím na objektívne zistené ďalšie problémy u mal. X., ktorý nenapreduje rečovo, v psychomotorickej resp. v sebaobslužnej činnosti a doporučila ustáliť režim dieťaťa a upraviť stretávanie otca s mal. X. za účelom vytvorenia stabilného výchovného prostredia pre mal. s tým, že rozsah stretávania by mal byť 1 alebo 2 víkendy do mesiaca a počas týždňa aspoň raz. Taktiež znalkyňa videla, že je v záujme oboch mal. detí, aby bol styk otca s deťmi pravidelný a nie je vhodné, aby bol styk upravený podľa rozpisu služieb a preto odporučila, aby otec na dva mesiace dopredu písomne oznámil matke detí kedy je schopný prísť pre deti a odporučila rozsah stretávania otca s mal. X. min. 40 hodín v kalendárnom mesiaci, keďže iba v takomto minimálnom rozsahu možno vzťah oboch rozvíjať v prospech dieťaťa aj otca. Konkrétne znalkyňa odporučila úpravu stretávania otca s mal. X. 1 víkend v mesiaci od piatku od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod. nepretržite bez prítomnosti matky, ďalej 1 deň v mesiaci počas jednej soboty alebo nedele v čase od 8.00 hod. do 18.00 hod. bez prítomnosti matky a tiež každý piatok v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. bez prítomnosti matky. V tejto súvislosti súd poukazuje, že znalkyňa osobitne doporučila stretávanie otca s mal. X. s prespaním cez noc, nakoľko sa v tomto prípade kontinuálne vyvíja vzťah otec-syn. Podľa názoru súdu takáto úprava stretávania otca s mal. X. sa vyznačuje pravidelnosťou, pričom u každého piatku mimo určeného víkendu je to zrejmé už na prvý pohľad. Piatok predstavuje koniec pracovného týždňa, deň pred víkendom, aktuálne predstavuje pre mal. X. posledný deň v Materskej škole a v tomto smere nie sú pochybnosti, že mal. X. si čoskoro osvojí skutočnosť, že každý piatok sa stretne s otcom po návrate z MŠ a to v rozsahu 3 hodín. Podľa názoru súdu je v možnostiach otca zabezpečiť si voľno v práci každý piatok počas troch hodín v stanovenom čase, aby mohol realizovať svoje právo styku s mal. a to či už na základe využitia dovolenky, resp. náhradného voľna za prácu nadčas, keďže nejedná sa o celú zmenu. Čo sa týka víkendových stretnutí s prespatím na noc, ale tiež jeden deň v mesiaci počas jednej soboty alebo nedele mimo určeného víkendu pokiaľ tieto dni budú oznámené matke 2 mesiace vopred, podľa názoru súdu je vytvorený dostatočný časový priestor, aby matka mal. na stretnutie s otcom pripravila, pričom súd zdôrazňuje, že jedná sa vždy len o 1 víkend v mesiaci, resp. mimo určeného víkendu len 1 sobotu alebo nedeľu v mesiaci a pravidelnosť podľa názoru súdu spočíva v tom, že mal.X. si uvedomí, že každý mesiac s otcom strávi 1 víkend a mimo tohto víkendu 1 sobotu alebo nedeľu a takto sa to bude pravidelne opakovať každý mesiac a skutočnosť, že nebude to pevne stanovený víkend v kalendárnom mesiaci podľa názoru súdu na mal. X. rušivo pôsobiť nebude, keďže matka bude vedieť už 2 mesiace dopredu kedy sa víkendové stretnutia uskutočnia a vždy bude vedieť mal. X. informovať a uistiť, kedy sa znovu stretne s otcom a práve toto zabezpečuje ustálený pravidelný režim a stabilitu výchovného prostredia pre mal. Prvoradé pre súd pri riešení úpravy stretávania otca s mal. X. boli práve potreby a záujmy mal. X.. Keďže znalkyňou odporúčaná úprava stretávania k tomuto zodpovedá, súd sa s ňou stotožnil v celom rozsahu. Podľa názoru súdu takáto úprava stretávania otca s mal. X. nepredstavuje žiadnu direktívu pre matku, nakoľko aj matka musí rešpektovať potrebu a záujem mal. stretávať sa so svojím otcom, počas ktorých stretnutí poskytuje otec mal. starostlivosť, vychováva ho s tým, že výchovné pôsobenie na mal. sa tým harmonizuje, dieťa je v každom prípade obohatené o zážitky a spolupatričnosť s druhým rodičom. V neposlednom rade je zrejmé, že najmä vo vyššom veku, v pubertálnom období bude pre mal. X. potrebný mužský vzor, kedy práve správne výchovné pôsobenie otca má svoju váhu a môže matku v mnohom odbremeniť resp. uľahčiť jej situáciu tak, ako vyplynulo z konštatovania znalkyne. Pochybnosti matky v otázke schopnosti otca riadne sa postarať o mal. X. podľa názoru súdu nie sú odôvodnené, znalkyňa posúdila otca ako osobnosť primerane diferencovanú so sklonom k väčšej rozumovej kontrole, pričom základné psychické procesy sú bez patologických zmien a osobnostných výkyvov, ktoré by vplývali na plnenie úloh otca, teda táto osobnostná charakteristika otca nasvedčuje jeho výchovnej spôsobilosti počas stretávania s mal. deťmi, naviac otec má záujem získavať od matky informácie o mal. deťoch, aby mohol byť on sám aktívne činný pri zabezpečovaní ich riadneho napredovania vo vývoji po každej stránke. V tejto súvislosti súd poukazuje na kontaktovanie psychológa - terapeuta mal. X. PhDr. S. otcom a spoluprácu otca s ňou. Podľa názoru súdu je vhodné, aby otec sa podieľal svojím dielom v tejto oblasti, keďže nejedná sa len o samotné návštevy odborníkov, či už detského psychológa - terapeuta, logopéda, detského psychiatra, ale je dôležité aplikovať všetky ich odporúčania u mal. X. sústavne v bežnom živote, teda samozrejme aj počas stretávania otca s ním. Súd nemá žiadne pochybnosti, že obaja rodičia sú ochotní urobiť maximum preto, aby mal. X. napredoval vo vývine riadne. Súd sa taktiež stotožňuje s odporučenou úpravou stretávania sa otca s mal. X. počas sviatkov, to znamená každý Veľký piatok od 8.00 do 18.00 hod., každý Veľkonočný pondelok od 8.00 do 18.00 hod., každý 1.sviatok vianočný od 8.00 do 18.00 hod., každý Nový rok 1.1. od 8.00 do 18.00 hod. s výnimkou Veľkonočnej nedele, Štedrého dňa, 2. sviatku vianočného a Silvestra. Námietka matky keď požadovala aj ona stretávanie vo Veľkonočný pondelok nebola súdom akceptovaná, z dôvodu zachovania rovnováhy medzi rodičmi v otázke sviatkov s poukazom na skutočnosť, že rovnako otec ako aj matka majú mal. X. v starostlivosti každý počas 4 významných sviatkov v priebehu celého dňa , t.j. od 8.00 do 18.00 hod. s tým, že zo strany matky nebola súdu predložená žiadna relevantná argumentácia, ktorá by mala byť dôvodom pre narušenie tejto rovnováhy, naviac podľa názoru súdu na základe tradícií a obyčajov v tomto regióne je logické, že vo Veľkonočný pondelok mal. X. bude mať upravené stretávanie práve s otcom, čo nepochybne pre neho bude predstavovať obohatenie o zážitky z „kúpačky" čo je prirodzene záležitosť mužov. Taktiež posunutie začiatku stretnutia v tento deň na neskoršiu hodinu t.j. po omši, na základe požiadavky matky nie je dôvodné a to aj s prihliadnutím k vyjadreniu otca, že na omšu môže ísť s mal. aj on. Otec zároveň týmto rešpektoval želanie matky, aby sa mal. vo Veľkonočný pondelok v raňajších hodinách zúčastnil na omši. K otázke úpravy stretávania otca s mal. S. bolo potrebné zohľadniť taktiež skutočnosť, že je u mal. S. daná úzka citová väzba na matku, ktorá v tomto rannom období uspokojuje jej základné telesné a psychické potreby, avšak mal. S. napreduje vo svojom vývine a teda je potrebné, aby bola v kontakte aj s otcom, aby sa u nej predišlo jednostrannému výchovnému pôsobeniu, aby takisto ako mal. X. bola obohatená o zážitky a spolupatričnosť s ním. S prihliadnutím k jej veku a citovej väzbe na matku však bolo potrebné minimalizovať separačnú úzkosť dieťaťa od matky, t.z. jej prípadný strach z neprítomnosti matky, počas stretnutí s otcom, čo podľa názoru znalkyne je dostatočne riešené prítomnosťou brata X. na tomto stretnutí, ktorého mal. S. pozná, tým zároveň sa bude upevňovať ich vzájomný súrodenecký vzťah. Vzhľadom k tomu súd sa stotožnil s odporúčanou úpravou stretávania otca s mal. S., znalkyňou, konkrétne jeden víkend v mesiaci a to v piatok pri preberaní syna X. od 15.00 hod. do 17.00 hod. a pri odovzdávaní syna X. v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod. v nedeľu spoločne so synom X. bez prítomnosti matky a tiež jeden deň v mesiaci počas jednej soboty alebo nedele v čase od 16.00 do 18.00 hod. vždy spoločne so synom X. bez prítomnosti matky a zároveň počas sviatkov, každý Veľký piatok v čase od 16.00 do 18.00 hod., každý 1. sviatok vianočný v čase od 16.00 do 18.00 hod. a na Nový rok 1.1. v čase od 16.00 do 18.00 hod. s výnimkou Veľkonočnej nedele, Štedrého dňa, 2. sviatku vianočného a Silvestra, pričom otec matke písomne oznámi konkrétne termíny na 2 mesiace dopredu, z uvedeného je zrejmé, že táto úprava stretávania je daná v nadväznosti na úpravu stretávania otca s mal. X., pričom bude prebiehať vždy spolu so synom X. bez prítomnosti matky, počas víkendu alebo jednej soboty alebo nedele v mesiaci prvé dve hodiny po odovzdaní mal.X. do starostlivosti otca a tiež posledné dve hodiny tohto stretnutia, mimo určeného víkendu počas jednej soboty alebo nedele posledné dve hodiny stretnutia s mal. X. a počas sviatkov takisto posledné dve hodiny stretnutia s mal. X.. Pochybnosti matky o výchovnej spôsobilosti otca, resp. spôsobilosti postarať sa o mal. S. zo strany otca nie sú podložené. Otec nemá zdravotné problémy takého charakteru, ktoré by mu v tejto starostlivosti o mal.S. bránili, resp. mu ju závažným spôsobom komplikovali. Vzhľadom na nízky vek mal.S. a jej napredovanie vo vývoji samozrejme je potrebné, aby matka otca priebežne informovala o aktuálnych potrebách mal., aby otec mohol zabezpečiť starostlivosť o mal. S. primerane jej vývojovému štádiu, jej potrebám. Vzhľadom na tieto dôvody súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Pokiaľ matka namietala závery znalca, vypracovaný znalecký posudok v otázke pravidelnosti stretávania otca s mal. deťmi a rozsahu tohto stretávania, súd konštatuje, že tento znalecký posudok sa súdu javí bez vnútorných rozporov, logicky správny s tým, že námietky matky znalkyňa na pojednávaní vyvrátila. Súd teda tento znalecký posudok akceptoval, rovnako aj kolízny opatrovník mal. dieťaťa a aj otec. Súd zamietol návrh matky na vykonanie dôkazu a to vyžiadať si správu od zamestnávateľa otca v centrále v Bratislave, k otázke možnosti prispôsobenia jeho zmien v zamestnaní podľa navrhovanej úpravy stretávania zo strany matky, keďže k tejto otázke už súd vykonal dôkaz a vypočul ako svedkyňu v konaní F. I., ktorá je nadriadenou otca v pobočke Stávkovej kancelárie v Liptovskom Mikuláši, ktorá súdu dostatočne ozrejmila otázku pracovného času otca, resp. možnosť zabezpečenia voľných dní, resp. voľných víkendov u otca v práci. Súd pri svojom rozhodovaní v tomto konaní o úpravu stretávania otca s mal. deťmi prihliadol k tomuto vykonanému dôkazu, t.z. obmedzeným možnostiam otca stretávať sa s deťmi keďže v zmysle zákona a to ustanovenie § 75 ods.1 veta prvá Zákona o rodine zárobková situácia otca má vplyv na riadne plnenie vyživovacej povinnosti otca k mal. deťom. Pri rozhodnutí o náhrade trov konania súd vychádzal z ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. Prvostupňový súd uznesením č.k. 3P/43/2011-270 zo dňa 12.10.2012 opravil dátum vydania rozsudku Okresného súdu v Ružomberku č.k. 3P/43/2011-240 zo dňa 12.9.2011 tak, že namiesto dátumu vyhlásenia rozsudku 12.9.2011, má byť správne uvedené 12.9.2012. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie matka maloletých detí prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhovala odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť nasledovne: - otec je oprávnený stretávať sa s mal. X. Y., nar. XX.X.XXXX prvý párny víkend v mesiaci od soboty od 8.00 hod. do nedele do 18.00 hod. bez prítomnosti matky, - otec je oprávnený stretávať sa s mal. X. Y., nar. XX.X.XXXX každú sobotu od 8.00 hod. do 18.00 hod. bez prítomnosti matky, - otec je oprávnený stretávať sa s mal. X. Y., nar. XX.X.XXXX počas sviatkov nasledovne: každý párny Veľký piatok v čase od 8.00 hod. do 18.00 hod., každý párny Veľkonočný pondelok pondelok od 8.00 hod. do 18.00 hod., každý 1. sviatok vianočný od 8.00 hod. do 18.00 hod., každý Nový rok 1.1. od 8.00 hod. do 18.00 hod. bez prítomnosti matky, s výnimkou Veľkonočnej nedele, štedrého dňa, 2. sviatku vianočného a Silvestra; Otec prevezme mal. X. Y., nar. XX.X.XXXX na stretnutie pred bytom matky a tam ho po stretnutí matke odovzdá. Matka je povinná mal. X. Y. na stretnutie s otcom pripraviť. - otec je oprávnený stretávať sa s mal. S. Y., nar. XX.X.XXXX prvú párnu nedeľu v mesiaci pri odovzdávaní syna X. v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod. spoločne so synom X. Y. v prítomnosti matky, - otec je oprávnený stretávať sa s mal. S. Y., nar. XX.X.XXXX každú sobotu pri odovzdávaní syna X. v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod. spoločne so synom X. v prítomnosti matky, - otec je oprávnený stretávať sa s mal. S. Y., nar. XX.X.XXXX počas sviatkov nasledovne: každý párny Veľký piatok v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod., každý párny Veľkonočný pondelok od 16.00 hod. do 18.00 hod., každý 1. sviatok vianočný od 16.00 hod. do 18.00 hod., každý Nový rok 1.1. od 16.00 hod. do 18.00 hod. v prítomnosti matky s výnimkou Veľkonočnej nedele, štedrého dňa, 2. sviatku vianočného a Silvestra. Otec prevezme mal. S. Y., nar. XX.X.XXXX na stretnutie pred bytom matky a tam ho po stretnutí matke odovzdá. Matka je povinná mal. S. Y. na stretnutie s otcom pripraviť. Vo svojom odvolaní poukazovala na to, že nikdy nebránila otcovi v stretávaní sa s deťmi, pričom aj keď otec bol práceneschopný a bol hospitalizovaný po dopravnej nehode v nemocnici, na požiadanie otca deti doviedla aj do nemocnice, aby otec nestratil kontakt s deťmi. Prvostupňový súd doplnil dokazovanie pribratím znalca z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie detí a dospelých Mgr. L. Y., ktorá vypracovala znalecký posudok č. 23/2012 a ktorá súčasne v podstate rozhodla, ako by mala vyzerať úprava styku otca s mal. deťmi a súd len akceptoval toto rozhodnutie znalkyne a upravil styk. Nemôže sa stotožniť s názorom znalkyne alebo rozhodnutia súdu, kde na jednej strane je vyslovená požiadavka, že v záujme oboch mal. detí nie je, aby bol styk otca s maloletými deťmi nepravidelný. Nie je vhodné, aby bol styk upravený podľa rozpisu služieb. Úplne antagonicky na druhej strane vyznieva návrh znalkyne, že ak otec mesiac vopred oboznámi matku detí na ďalšie dva mesiace dopredu s rozpisom svojho zamestnania, bude podľa názoru znalkyne zachovaná pravidelnosť. Je evidentné, že ak má nastať pravidelnosť stretávania sa otca s deťmi, potom podľa tohto rozhodnutia súdu táto pravidelnosť absolútne nebude zachovaná, pretože otec detí má každý mesiac rozpis služieb rôzny, pričom súdu uniklo do pozornosti aj taká závažná otázka, že ak by sa mal praktizovať a plniť takýto rozsah stretávania počas kalendárneho roka, otec detí nemá ani toľko dovolenky, aby mohol toto stretávanie absolvovať. Otec detí odôvodňoval svoju snahu stretávať sa s deťmi tým, že jeho pracovné zaradenie je také, že v zamestnaní je úzky kolektív a nie je možné, aby jeho spolupracovníci ho zaskakovali v práci v prípade, že on bude mať práve v ten deň a čas styk s deťmi. Od rozhodnutia krajského súdu čas ukázal, že toto tvrdenie otca je len o tvrdení, pretože otec maloletých detí počas rozhodovania sa stal účastníkom dopravnej nehody, bol dlhodobejšie hospitalizovaný v nemocnici a napriek tejto skutočnosti v práci zabezpečili jeho neúčasť v pracovnom procese ostatní spolupracovníci. Súd v danom prípade absolútne nerešpektoval aj právo matky, aby ju takýto spôsob úpravy styku neobmedzoval v jej živote. Matka nesúhlasí s tým, aby sa otec stretával so synom každý piatok mimo určeného víkendu, pretože týmto sa narušuje harmonogram syna, pokiaľ sa týka návštev v materskej školy. Nesúhlasí tiež s tým, aby sa stretával s otcom každý Veľkonočný pondelok od 8.00 hod. do 18.00 hod., ale navrhuje, aby každý nepárny rok Veľkonočný pondelok trávil tento sviatok s matkou a jej rodinou, čo odôvodňuje tým, že nevidí dôvod, prečo by aj ona so synom nemohla chodiť navštevovať svojich príbuzných počas tohto sviatku. Taktiež je diskutabilné rozhodnutie súdu, že otec je oprávnený stretávať sa s dcérou pri preberaní syna a pri odovzdávaní syna, pričom súdu unikla podstatná okolnosť, že otec detí už nebýva v byte v X. Y., čo bolo cca od bytu matky 2,5 km, ale býva v X., čo je cca 7 km, pričom otec nedisponuje motorovým vozidlom a nevie s predstaviť, ako bude prebiehať tento styk v zimných mrazivých mesiacoch. Súd neprešetroval pomery otca v X.. Ďalej poukázala na to, že od obdobie ako otec utrpel zranenia pri dopravnej nehode, od 17.6.2012 až do 28.7.2012 otec absolútne nejavil záujem o dcéru, nespýtal sa, ako sa má dcéra. K odvolaniu matky maloletých detí proti rozsudku súdu prvého stupňa podal písomné vyjadrenie otec maloletých detí prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Navrhoval rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Vo svojom vyjadrení uviedol, že s odvolaním matky maloletých detí v celom rozsahu nesúhlasí. Súhlasí so závermi znaleckého posudku vypracovaného Mgr. L. Y. v znaleckom posudku č. 23/2012 a súhlasí s rozsudkom súdu prvého stupňa, ktorý bol napadnutý odvolaním. Matka maloletých detí nie je ochotná sa zmieriť so závermi znaleckého posudku, pretože chcela obmedziť rozsah stretávania sa s deťmi, pričom on sa chce podieľať na výchove detí v čo najširšom rozsahu. Má za to, že súd dostatočne zistil stav veci a rozhodol spravodlivo a najmä v záujme maloletých detí. Ohľadom veľkonočných sviatkov súhlasí s rozsudkom, nakoľko sa jedná o tradície, kedy si syn upevní vzťahy k rodine, k tradíciám. Maloletý syn je vo veku, kedy sú pre neho zážitky dôležité pre jeho ďalší vývoj. Keď vyrastie, bude na tieto veci spomínať a to najmä na vzťah otca a syna pre jeho budúci život, aby si osvojil určité tradičné postoje. Veľkonočný pondelok je kompromis, s matkou sa dohodli, že jej ponechá štedrý deň, lebo každá matka chce byť na štedrý deň so svojimi deťmi a nie odlúčená od nich. S odvolaním matky v celom rozsahu nesúhlasí, matka popiera závery znaleckého posudku. Považuje postoj matky v danej veci za nezodpovedný a na neprospech maloletých detí. Pokiaľ ide o uvádzanú nepravidelnosť v odvolaní matky maloletých detí, nevidí jeden dôvod, v čom vidí matka nepravidelnosť, myslí si pravý opak. Je na ňom, aby si zariadil dovolenku v práci a aby bol schopný sa stretnúť s maloletými deťmi. Je toho názoru, že stretávanie sa deti s rodičmi, ktorým neboli deti zverené do osobnej starostlivosti, nie je obmedzovaním druhého rozvedeného rodiča. Je to objektívna skutočnosť vyplývajúca so zmenenej životnej situácie. Na všetky stretnutia s deťmi chodí autom, ktoré mu poskytol brat, pretože má novšie auto. Ďalej poukázal na to, že o deti sa vie príkladne starať, prebaliť S., vie variť, piecť mäso, koláče, prať. Maloletý syn má na X. vlastnú posteľ, stôl, kútik na hranie, hračky, knižky na čítanie. Na X. je ústredné vykurovanie, vždy je teplá voda. Nie je agresívny, je miernej povahy so sklonom vždy k sebaovládaniu. Pri dopravnej nehode utrpel vážnu dvojitú zlomeninu panvy, takže sa nemohol stretávať s maloletou dcérou. Nie je pravdou, že by sa o deti nezaujímal, je nepríjemné, ak matka podáva odvolanie a posudzuje jeho zdravotný stav ako oprávnený dôvod na podanie odvolania. Matka v odvolaní uvádza, že za účelom pracovného voľna v práci mu zamestnávateľ nevyjde v ústrety a na druhej strane si zamestnávateľ zabezpečil záskok počas jeho PN. S takýmto názorom odvolania matky nesúhlasí, pretože sa jedná o dve rôzne skutočnosti. Kolízny opatrovník maloletých detí sa k odvolaniu matky maloletých detí písomné nevyjadril. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách uvedených v ust. § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením potvrdil v súlade s ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. s tým, že sa plne stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, v ktorom nezistil žiadne vecné a procesné pochybenie. V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a prislúchajúceho spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 132 a nasl. O.s.p., dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd správne rozhodol, keď sledoval záujem maloletých detí ako aj rodičov, aby nedošlo k vzájomnému odcudzeniu. Správne vychádzal zo znaleckého posudku, pretože ho nariadil za tým účelom, aby súdny znalec sa vyjadril k otázke vzájomných vzťahov rodičov a maloletých detí ako aj navrhol riešenie úpravy styku otca s maloletými deťmi vzhľadom na rozdielne bydliská rodičov maloletých detí, pričom zohľadňoval aj vek maloletých detí. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii matky maloletých detí, na ktorých založila svoje odvolacie dôvody, z ktorého dôvodu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, nakoľko konanie mohlo začať aj bez návrhu. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.