Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 20S/72/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5012200549 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5012200549.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Dany Wänkeovej, v právnej veci žalobkyne: O. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. XXX, XXX XX U., právne zast. JUDr. Annou Kokavcovou, advokátkou so sídlom F. XX, XXX XX U., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, vo veci návrhu na preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 27509-2/2012-BA zo dňa 11. júna 2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline rozhodnutie Sociálnej poisťovni, ústredie, Bratislava č. 27509-2/2012/BA z 11. júna 2012, rozhodnutie Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava č. 63826-3/2012/BAM, č. z ISUP: 1112008360 zo dňa 17. apríla 2012 z r u š u j e pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. a) a vec v r a c i a správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni na účet právnej zástupkyni JUDr. Anny Kokavcovej trovy konania vo výške 489,06 € z titulu trov právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 27509-2/2012-BA zo dňa 11. júna 2012, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. 63826-3/2012-BAM, číslo z ISUP: 1112008360 zo dňa 17. apríla 2012, ktorým podľa § 85 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov žalobkyni nebol priznaný v dôsledku úrazu zo dňa 12.3.2012 úrazový príplatok. Žalovaný sa stotožnil so skutkovým a právnym záverom orgánu prvého stupňa a poukázal na § 8 ods. 1 písm. a) a ods. 5 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. a konštatoval, že prípade úraz žalobkyne nemožno považovať za pracovný, nakoľko ho utrpela pri športovej aktivite, ktorá priamo nesúvisí s výkonom jej práce podľa pracovnej zmluvy, alebo činnosťou zamestnávateľa, aj keď tieto aktivity zamestnávateľ organizuje. Konštatoval, že lyžovanie nie je plnením pracovných úloh tak, ako to má na mysli § 8 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Proti rozhodnutiu žalovaného podala riadne a včas žalobu žalobkyňa. Tvrdila, že zamestnávateľ uznal úraz žalobkyne, ktorý utrpela pri pracovnej ceste, za pracovný úraz, čo vyplýva z oznámenia poistnej udalosti ako i záznamu o registrovanom pracovnom úraze, ktoré boli doručené správnemu orgánu a správny orgán nie je oprávnený rozhodovať o tom, či sa jedná o pracovný úraz, alebo nie. Tvrdila, že uznanie úrazu zamestnanca, za pracovný úraz, zo strany zamestnávateľa, je pre Sociálnu poisťovňu záväzné a Sociálna poisťovňa nebola oprávnená rozhodnúť o tom, že predmetný úraz žalobkyne nie je úrazom pracovným a nepriznať jej nárok na úrazový príplatok. Poukázala na právne názory vyslovené Najvyšším súdom SR v obdobných veciach 9Sžso 14/2011 a 9Sžso 44/2011. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Stotožnil sa so skutkovými a právnymi závermi, ktoré vyslovil v napadnutých rozhodnutiach a vo vyjadrení k žalobe zo dňa 6.11. 2012. Na pojednávaní dňa 15.1.2013 pred krajským súdom uviedla zástupkyňa správneho orgánu, že neboli v zmysle dikcie Zákonníka práce, ako aj zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, splnené zákonné predpoklady na priznanie úrazového preplatku, pretože išlo o určitú formu odmeny, organizovanie lyžiarskeho podujatia. Žalobkyňa, ktorá utrpela poškodenie zdravia pri lyžovaní, na podujatí organizovanom zamestnávateľom, neplnila pracovné úlohy vo vzťahu k zamestnávateľovi, pretože povinnosť lyžovať v pracovnom zaradení - obchodný zástupca, jej neurčuje ani zákon, ani pracovná zmluva. Nešlo ani o priamu súvislosť s plnením pracovných úloh, ktorými sú úkony potrebné pre výkon práce, obvykle potrebné pred začiatkom, či na konci práce a podobne. U žalobkyne absentuje právna povinnosť športových aktivít v rámci dojednaného pracovného pomeru ako je tomu u hasičov, mestských policajtov, učiteľov telesnej výchovy a podobne. Tvrdila, že pokiaľ ide o inú činnosť na príkaz zamestnávateľa a tiež činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty v zmysle § 220 ods. 1 Zákonníka práce a § 8 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení, zákonodarca tu nemal na mysli akékoľvek príkazy udeľované zamestnávateľom, ani pracovné cesty nariadené z akéhokoľvek dôvodu. Musí ísť o príkazy a pracovné cesty, ktoré súvisia s podnikateľskými aktivitami, resp. poslaním a úlohami zamestnávateľa. Tvorca Zákona o sociálnom poistení Ministerstvo práce, soc. vecí a rodiny už v roku 2007 oznámil žalovanému ako vykonávateľovi Zákona o sociálnom poistení, že športové úrazy pri podujatiach organizovaných zamestnávateľom nespadajú pod zákonné úrazové poistenie. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p.. pre iný právny názor rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušil, a to z nasledovných dôvodov: Z obsahu správneho spisu súd mal preukázané, že správne orgány nepriznali žalobkyni nárok na úrazový príplatok z dôvodu, že úraz, ktorý sa jej stal 12.3.2012 o 9:30 hod. počas športových hier organizovaných zamestnávateľom v rekreačnom stredisku Špindlerův Mlýn Česká republika v súvislosti s lyžovaním, nie je pracovným úrazom, ani sa nejedná o aktivitu, ktorá by mohla byť subsumovaná pod pojem plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh definovaných v § 8 ods. 4, 5 a 6 zákona č. 461/2003 Z. z.. Z obsahu správneho spisu mal súd preukázané, že v čase vzniku pracovného úrazu dňa 12.3.2012 bola žalobkyňa zamestnankyňou zamestnávateľa obchodnej spoločnosti Metro Cash & Carry Slovakia s.r.o., so sídlom Ivánka pri Dunaji na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 1.5.2010 na dobu neurčitú, s druhom práce obchodný zástupca. V konaní nebolo sporným, že žalobkyňa bola zamestnávateľom vyslaná na predmetnú pracovnú cestu, ani nebolo v konaní sporné, že zamestnávateľ žalobkyne doručil Sociálnej poisťovni oznámenie predmetnej poistnej udalosti zo dňa 16.3.2012 a záznam o registrovanom pracovnom úraze zo dňa 15.3.2012, v ktorom akceptoval, že predmetná udalosť je pracovným úrazom žalobkyne. Vyjadril aj mieru zavinenia poškodenia žalobkyne vo výške 0 %. Podľa § 195 ods. 1 Zákonníka práce zákon č. 301/2001 Z. z. ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s tým k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere. Podľa § 83 Zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 Z. z. poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli pracovný úraz, alebo sa u nich zistila choroba z povolania. Súd odkazuje na vyslovený právny názor Najvyššieho súdu SR v rozhodnutiach 9Sžso 44/2011 zo dňa 24.11.2011 a 9Sžso 14/2011 zo dňa 24.11.2011 a poukazuje, že pokiaľ zamestnávateľ úraz neuzná za pracovný, môže sa zamestnanec obrátiť na súd a spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom v základe nároku poškodeného zamestnanca na jednotlivé plnenia vyplývajúce zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobeným pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, treba považovať aj naďalej za spor vyplývajúci z pracovnoprávneho vzťahu. Prejednanie a rozhodnutie veci, ktorej predmetom je určenie, či určitý úraz je pracovný, patrí v zmysle § 7 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 14 Zákonníka práce do právomoci všeobecného súdu. Pokiaľ teda zamestnávateľ žalobkyne písomnosťou zo dňa 16.3.2012 (oznámenie poistnej udalosti adresovanou žalovanej) úraz žalobkyne výslovne uznal za pracovný, potom vyhlásenie zamestnávateľa, teda uznanie úrazu za pracovný, je pre Sociálnu poisťovňu záväzné, pokiaľ neplatnosť tohto právneho úkonu sa neuplatní žalobou na súde v občianskoprávnom konaní. V konaní podľa piatej časti O.s.p. v správnom súdnictve nie je možné riešiť otázku, či úraz je pracovný alebo nie je pracovný, nakoľko riešenie takejto otázky spadá do právomoci všeobecného súdu v občianskoprávnom konaní podľa prvej, druhej a tretej časti O.s.p.. Vzhľadom na uvedené nebolo v kompetencii žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu posudzovať otázku, či predmetný úraz je úraz pracovný, alebo sa nejedná o úraz pracovný, pokiaľ zamestnávateľ žalobkyne túto skutočnosť nespochybnil a predmetnú poistnú udalosť Sociálnej poisťovni nahlásil ako pracovný úraz v oznámení poistnej udalosti zo dňa 16.3.2012, ktoré bolo Sociálnej poisťovni doručené dňa 21.3.2012 a nespochybnil ani v zázname o registrovanom pracovnom úraze zo dňa 15.03.2012, ktorý bol doručený Sociálnej poisťovni 22.3.2012. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu vychádzali z nesprávneho právneho názoru, preto pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. pre iný právny názor súd rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. O náhrade trov konania súd rozhodol pri aplikácii § 250k ods. 1 prvá veta O.s.p.. a priznal žalobkyni, ktorá mala úspech v konaní, plnú náhradu trov konania, ktoré si uplatnila podaním zo dňa 15.1.2012 (č.l. 50 spisu) celkovo na sumu 650,81 €, a to za 4 úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd - žaloba, písomné podanie na súd - vyjadrenie po 127,16 € a účasť na pojednávaní na KS v Žiline 130,16 €), 3 x režijný paušál po 7,63 €, 1 x režijný paušál 7,81 €. Krajský súd preskúmal obsah spisového materiálu a zistil, že žalobkyni vznikli trovy konania z titulu trov právneho zastúpenia 489,06 €. Tieto pozostávajú z odmeny za úkony: - prevzatie veci vo výške 127,16 € + režijný paušál 7,63 €, - písomné podanie žaloby na súd vo výške 127,16 € + režijný paušál 7,63 €, - účasť na pojednávaní na Krajskom súde v Žiline dňa 15.01.2013 vo výške 130,16 € + režijný paušál 7,81 €, a to v zmysle § 11 ods. 4, § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhl. č. 655/2004 Z.z.“), - 20% DPH zo sumy 407,55 € (2 x 127,16 + 2 x 7,63 + 130,16 + 7,81) vo výške 81,51 €. Celkom krajský súd zaviazal žalovaného povinnosťou nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 489,06 €. Tieto je žalovaný povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne žalobkyne podľa § 149 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd žalobkyni nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za úkon - písomné podanie na súd vo veci samej - vyjadrenie zo dňa 30.10.2012, nakoľko predmetné podanie nemožno považovať za úkon právnej služby podľa § 14 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. V danom prípade išlo len o reakciu na výzvu súdu, či žalobkyňa súhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania a samotné podanie neobsahovalo žiadne iné skutočnosti, či dôvody, ktoré by sa týkali veci samej. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník konania dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník konania nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy (ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2), ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.