Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 20S/51/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5013200399 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5013200399.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu: PhDr. Ján Motýľ - BUTTERFLY, s miestom podnikania Krakovská cesta 1866, 028 01 Trstená, IČO: 44 618 191, právne zastúpený Mgr. Zlatou Hunčagovou, advokátkou so sídlom T. XXXX/XX, XXX XX F. K., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. k. 1100902/1278083/2012/MH zo dňa 06.03.2013, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Krajský súd žalobný návrh z a m i e t a. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňovým rozhodnutím č.k. 9006092/1/1155618/2012 zo dňa 06.09.2012 Colný úrad Žilina rozhodol o prepadnutí tovaru podľa § 14a ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorý bol uvedený vo výroku tohto rozhodnutia: Tabuľka A: „Kráľovská panáková vodka, veľmi jemná" v počte 28 ks s objemom spotrebiteľského balenia liehu (ďalej SBL) 0,7l s identifikačným číslom kontrolných známok (ďalej len „KZ") 20801100700400 s dátumom tlače KZ 16.10.2008, „Kráľovská panáková vodka, veľmi jemná" 13 ks s objemom SBL 0,7l s identifikačným číslom KZ 20800200700400 s dátumom tlače KZ 15.04.2008, „Kráľovská medová vodka, jemná" 5 ks s objemom SBL 0,7l s identifikačným číslom KZ 20800200700400 s dátumom tlače KZ 15.04.2008, „Kráľovská lemon vodka, veľmi jemná" 11 ks s objemom SBL 0,7 l s identifikačným číslom KZ 20800200700400 s dátumom tlače KZ 15.04.2008, Tabuľka B: „Kráľovská panáková vodka, veľmi jemná" 354 ks s objemom SBL 0,7 l s identifikačným číslom KZ 20801100700400 s dátumom tlače KZ 16.10.2008, „Jemný konzumný lieh" 1 038 ks, s objemom SBL 1l, s identifikačným číslom KZ 20801101000800 s dátumom tlače KZ 15.12.2008, Tabuľka C: „Kráľovská panáková vodka, veľmi jemná" 6 ks s objemom SBL 0,7l s identifikačným číslom KZ 20800200700400, dátum tlače KZ 15.04.2008, „Kráľovská panáková vodka, veľmi jemná", 308 ks s objemom SBL 0,7l, s identifikačným číslom KZ 20801100700400, dátum tlač KZ 16.10.2008, „Kráľovská medová vodka, jemná," 24 ks s objemom SBL 0,7l s identifikačným číslom KZ 20800200700400, dátum tlače KZ 15.04.2008 a „Jemný konzumný lieh" 180ks s objemom SBL 1,0l, s identifikačným číslom KZ 20801101000800, dátum tlače KZ 15.12.2008, ktorý bol zabezpečený žalobcovi rozhodnutím colného úradu č.k. 11186/2010-6092 zo dňa 29.04.2010 a ktoré nadobudlo právoplatnosť 24.08.2010 v prospech štátu, nakoľko držiteľ a majiteľ tovaru v zmysle § 14a ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov v lehote do 15 dní od právoplatnosti vyššie uvedeného rozhodnutia neodstránil pochybnosti, ktoré viedli k vydaniu rozhodnutia o zabezpečení tovaru. V odôvodnení uviedol, že orgány činné v trestnom konaní sústredili svoju pozornosť na osobu Q. W., ktorý založil 4 obchodné spoločnosti SLOVPANEX, s. r. o., J & S Company, spol. s r. o., SOLVA, s. r. o., SLOVPANLIK, s. r. o., pričom všetky tieto spoločnosti mali ako predmet podnikania predaj alkoholických nápojov. Tieto spoločnosti postupne požiadali colné úrady o vydanie registrácie a príslušných povolení na možnosť uvádzať alkoholické nápoje výrobcu SLOVLIKÉR Trenčín, s. r. o., Likérka Kunovice, do daňového voľného obehu na území SR. Pritom však Q. W. prestal zúčtovávať spotrebované kontrolné známky, neodviedol spotrebnú daň z liehu. Aby sa vyhol plateniu spotrebnej dane, previedol spoločnosť SLOVPANLIK, s. r. o. na bezdomovca V. A. dňa 03.10.2008, ktorý 25.12.2008 spáchal samovraždu. I napriek tomu Q. W. naďalej používal kontrolné známky na označenie tovaru, mal pri sebe všetku účtovnú dokumentáciu tejto spoločnosti a na colnom úrade nezúčtoval kontrolné známky v celkovej hodnote 127 201,12 Eur a nezaplatil spotrebnú daň vo výške 28 235,81 Eur. Na základe týchto skutočností a predchádzajúceho pátrania, spolupráce Úradu hraničnej a cudzineckej polície, boli pracovníci colného úradu požiadaní o vykonanie kontrol, pričom kontrola bola zameraná na výrobky Q. W. (napr. „Panáková kráľovská vodka," „Panáková vodka," Panákov Umák" atď). Na základe tejto žiadosti bolo dňa 28.04.2010 vykonané miestne zisťovanie u žalobcu. Pri kontrole predajných a skladových priestorov prevádzkarne colný úrad zistil, že na predajnom regáli a v skladových priestoroch (príručný sklad) prevádzkarne sa nachádzajú okrem iných aj SBL, ktoré boli označené kontrolnými známkami s registračným odberným číslom 208011 a 208002 (Tabuľka A vo výrokovej časti tohto rozhodnutia) a tieto SBL správca dane zabezpečil. Následne colný úrad našiel aj ďalšie skladové priestory (garáže) v blízkosti prevádzkarne. V garáži č. 1 sa nachádzali SBL, ktoré boli označené kontrolnými známkami s registračným odberným číslom 208011 (Tabuľka B výrokovej časti rozhodnutia) a taktiež boli zabezpečené. V skladovom priestore - v garáži č. 2 sa nachádzali aj SBL, ktoré boli označené KZ s registračným odberným číslom 208011 a 208002 (Tabuľka C výrokovej časti rozhodnutia), taktiež boli zabezpečené. Žalobca pri tom uviedol, že nie je vlastníkom predmetných liehovín umiestnených v sklade č. 1 a 2, pričom majiteľom mala byť firma W.. Na aký účel boli liehoviny v garáži č. 1 a č. 2 umiestnené, nevedel uviesť. Odmietol sa vyjadriť na otázku, kto ich tam umiestnil. Pretože daňový subjekt nevedel v čase vykonania miestneho zisťovania preukázať spôsob nadobudnutia SBL, bolo vydané rozhodnutie o zabezpečení tovaru dňa 29.04.2010. Následne dňa 04.05.2010 na cestnej komunikácii pred obcou Belá v smere Terchová, Colný úrad Žilina vykonal miestne zisťovanie motorového vozidla, ktoré riadil vodič Q. W.. Pri kontrole motorového vozidla boli na sedačke spolujazdca nájdené originály účtovných dokladov, z ktorých boli vyhotovené fotokópie. Na týchto účtovných dokladoch sa nachádzal tovar - rôzne druhy liehovín, medzi inými i faktúra č.046-09 zo dňa 01.04.2009 vystavená J & S Company, s. r. o. pre odberateľa PhDr. Ján Motýľ - BUTTERFLY, ako i ďalšie faktúry a dodacie listy vystavené touto spoločnosťou na žalobcu, všetky z roku 2009 a 2008. Pritom Q. W. sa vyjadril, že doklady boli riadne zaúčtované v jeho účtovníctve. Následne dňa 05.05.2010 a 14.05.2010 žalobca predložil colnému úradu účtovné doklady o spôsobe nadobudnutia SBL a to tie, ktoré boli nájdené deň pred tým v motorovom vozidle Q. W. (faktúra č. 028-09 z 26.02.2009, 046-09 zo dňa 01.04.2009). Predložil aj faktúru č. 156-08 z 19.12.2008, kde ako odberateľ bola uvedená Q. V.. Pritom faktúra č. 028-09 predložená samotným žalobcom dňa 05.05.2010 a 14.05.2010 sa nezhoduje s faktúrou č. 028-09, ktorá bola nájdená v motorovom vozidle Q. W., napr. pečiatky a podpisy sú rôzne umiestnené, v časti množstvo v ks je uvedené rozdielne množstvo. Daňový subjekt nepredložil žiadne nadobúdacie doklady k tovaru, ktorý bol zabezpečený v garáži č. 1 a č. 2, a to na veľké množstvo balení „liehu jemného konzumného" - 1 218 ks jednolitrových balení a „Kráľovská panáková vodka, veľmi jemná" 40 % - 668 ks 0,7 l balení, „Kráľovská medová vodka, veľmi jemná" 40 % 24 ks 0,7 l balení, ktoré boli podľa vlastného vyjadrenia žalobcu nie jeho majetkom. Dňa 14.05.2010 však doložil doklady aj na SBL umiestnené v týchto garážach, a to dodací list. č. 1-013/9 z 23.01.2009 a dodací list. č. 1-012/09 zo dňa 23.01.2009. Ani tieto doklady neboli totožné s dokladmi prepravovanými v motorovom vozidle Q. W.. Pečiatky a podpisy boli rôzne umiestnené, doklady nie sú identické, pritom na predložených dokladoch bol ako odberateľ uvedený Q. V. a na prepravných dokladoch bol ako odberateľ uvedený PhDr. Ján Motýľ. Ďalej 15.06.2010 žalobca predložil správnemu orgánu faktúru č. 2009/01 z 31.01.2009, na základe ktorej mal odkúpiť od svojej manželky Jany Motýľovej 1 254 ks SBL konzumného liehu, ktorý mala ona nakúpiť od spoločnosti J & S Company, s. r. o., v mesiaci december 2008 a január 2009. Prvostupňový správny orgán konštatoval, že došlo k pozmeňovaniu účtovných dokladov vo vzťahu k dokladom, ktoré boli prepravovaná v automobile dňa 04.05.2010. Taktiež zdôraznil, že všetky tieto doklady predložil daňový subjekt až po dni 04.05.2010. Zistenia správcu dane sa zhodujú s výsledkami vyšetrovania orgánov činných v trestnom konaní, kde vyšetrovateľ uviedol, že došlo k vyrábaniu účtovnej dokumentácie na objednávku podnikateľov, ako faktúry, dodacie listy a doklady o zaplatení, všetko antidatované niekoľko mesiacov aj rokov, aby podnikatelia mohli doložiť a legalizovať alkohol v SBL, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že Q. W. prepravoval účtovné doklady z roku 2008 a 2009 vo svojom vozidle v roku 2010 a práve pre daňové subjekty, ktorým boli zabezpečené SBL. Predložením vyššie uvedených dokladov teda daňový subjekt nepreukázal pôvod a spôsob nadobudnutia SBL, práve naopak, spochybnil ho. Tiež bolo zistené, že na SBL „Kráľovská panáková vodka veľmi jemná" vyrobených 21.02.2010 boli KZ patriace spoločnosti SLOVPANEX, s. r. o., zo dňa 16.10.2008, pričom dňa 12.04.2009 bolo spoločnosti SLOVPANEX odňaté povolenie aj zrušené registračné odberné číslo. Časť zabezpečeného tovaru označená takýmito kontrolnými známkami bola označená neoprávnene, pretože tieto mali byť zúčtované so správcom dane a odovzdané správcovi dane na ich likvidáciu. Q. W. tieto KZ správcovi dane neodovzdal z rôznych dôvodov, napr. tvrdil, že ich odovzdal neznámej osobe, pričom však počas domovej prehliadky u Q. W. v jeho rodinnom dome boli nájdené a následne zaistené nepoužité KZ na označovanie SBL s registračným číslom práve 208011. Takto zaistená bola však len časť nepoužitých kontrolných známok a správca dane má za to, že chýbajúce množstvo bolo použité na nelegálne označovanie SBL a ich ďalšiu distribúciu na daňovom území bez toho, aby z nich bola do štátneho rozpočtu SR odvedená spotrebná daň. Ďalej správca dane preveril kvalitu a pôvod SBL s tým, že odobral vzorky kontrolných známok a vzorky SBL a zaslal tieto na odbornú expertízu. Z nej vyplýva, že všetky predložené kontrolné známky boli pravé. Čo sa týka expertízy na deklarovaný obsah alkoholu v SBL, v rozhodnutí boli uvedené konkrétne evidenčné čísla vzoriek jednotlivých SBL, ktoré spĺňali obsah alkoholu, ako i tie, ktoré nespĺňali obsah alkoholu. Nakoľko sa údaj o objemovej koncentrácii liehu na kontrolnej známke nezhodoval so skutočnou objemovou koncentráciou liehu, takéto SBL sa považujú za neoznačené podľa § 10 ods. 7 zákona č. 105/2004 Z.z. Dôvodom prepadnutia je teda aj skutočnosť, že chýba riadne preukázanie spôsobu nadobudnutia tovaru, ich množstva, ceny, kvality alebo riadneho usporiadania finančných povinností v súvislosti s ich dovozom alebo nákupom. Daňový subjekt nesie zodpovednosť za porušenie daňových predpisov bez možnosti zbaviť sa jej, hoci preukáže dobromyseľnosť svojho konania. Na odvolanie žalobcu vo veci rozhodoval žalovaný rozhodnutím č.k. 1100902/1278083/2012/MH zo dňa 06.03.2013, ktorý napadnuté rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení uviedol, že rozsiahlym dokazovaním, či už správcom dane alebo orgánmi činnými v trestnom konaní, bolo preukázané nelegálne nakladanie s kontrolnými známkami, ktoré boli používané na označovanie SBL, ktoré boli zistené u odvolateľa. Hoci odvolateľ predložil na odstránenie pochybností listinné dôkazy, tieto správca dane neakceptoval a toto svoje stanovisko aj zdôvodnil a získanými dôkazmi jednoznačne preukázal, že listinné dôkazy nie sú spôsobilé odstrániť pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu. V danom prípade je podstatné preskúmať aj pozadie, najmä okolnosti výroby a ďalšej distribúcie predmetného liehu. Spoločnosti, ktoré založil Q. W., sú spoločnosťami, od ktorých nakupoval spotrebiteľské balenia liehu aj odvolateľ. Q. W. postupne prestal zúčtovávať spotrebné kontrolné známky a neodvádzal spotrebnú daň z liehu. Tvrdenia Q. W., že doklady, ktoré mu boli zaistené pri ich preprave, sú riadne zaúčtované, sú v rozpore s tým, čo tvrdil a predložil odvolateľ v daňovom konaní. Pri miestnom zisťovaní 28.04.2010 odvolateľ tvrdil, že SBL umiestnené v garáži č. 1 a č. 2 nie sú jeho majetkom, ale firmy W.. Odvolateľ nadobudol lieh od osôb, ktoré sa podieľali na páchaní trestnej činnosti, kde čísla kontrolných známok, ktoré boli nalepené na predmetnom liehu, boli zhodné s číslami chýbajúcich kontrolných známok, ktoré neodviedol Q. W. a v niektorých prípadoch SBL podľa výsledkov odborných expertíz nespĺňali podmienky ustanovené Potravinovým kódexom. Lehota na odstránenie pochybností, ktoré viedli colný úrad k jeho zabezpečeniu, márne uplynula 24.08.2010, t. j. odvolateľ v tejto lehote pochybnosti neodstránil, preto colný úrad bol povinný vydať prvostupňové rozhodnutie. Hoci odvolateľ predložil správcovi dane listinné dôkazy (faktúry, príjmové pokladničné doklady a dodacie listy od firmy J & S Company, s. r. o.), tieto neboli spôsobilé preukázať v súlade so zákonom č. 105/2004 Z. z. spôsob nadobudnutia zabezpečených SBL, teda legálne nadobudnutie tohto tovaru. Správny orgán zdôraznil, že musí ísť o preukázanie pôvodu a spôsobu nadobudnutia SBL v súlade so zákonom, to znamená, že dôkaz daňovým dokladom je len formálnym dôkazom završujúcim hmotnoprávne aspekty nadobudnutia SBL v súlade so zákonom. Ak tieto hmotnoprávne aspekty nie sú naplnené, nemožno hovoriť o preukázaní pôvodu a spôsobu nadobudnutia liehu len predložením, aj keď formálne správneho, daňového dokladu. Voči tomuto rozhodnutiu podal správnu žalobu žalobca. Ako žalobné body uviedol nasledovné. V prvostupňovom správnom rozhodnutí colný úrad rozhodol o prepadnutí tovaru na základe § 9 ods. 3 písm. f) zákona č. 652/2004 Z.z. o orgánoch štátnej správy v colníctve aj napriek tomu, že mal správne rozhodnúť podľa § 9 ods. 3 písm. b) cit. zákona. Ďalej namietal, že nie je pravdivé tvrdenie správnych orgánov, že pochybnosti ohľadom spôsobu nadobudnutia tovaru neodstránil. V stanovenej lehote predložil všetky nadobúdacie doklady na predmetné SBL - dodacie listy a faktúry, avšak správne orgány si osvojili tvrdenie vyšetrovateľa PZ SR, ktorý viedol trestné konanie proti Q. W.. Toto trestné konanie do vydania rozhodnutia nebolo právoplatne ukončené. Tieto názory si môžu colné orgány osvojiť až po právoplatnom ukončení trestného konania. Je to v rozpore so zásadami dokazovania v daňovom konaní podľa zákona č. 511/1992 Zb., aj zákona č. 563/2009 Z.z. V konaní nebolo preukázané, že nadobudnutie či označovanie SBL vo vlastníctve žalobcu bolo protiprávne a odôvodňujúce rozhodnutie o prepadnutí tovaru. Vykonanou kontrolou bolo zistené, že niektoré vzorky zabezpečených SBL nespĺňali deklarovaný obsah alkoholu na kontrolnej známke, čím sa alkohol považuje za neoznačený, ktorá skutočnosť by odôvodňovala rozhodnutie o prepadnutí časti zabezpečených SBL, avšak z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, ktoré SBL označované ktorými kontrolnými známkami nespĺňali deklarovaný obsah alkoholu. Z tohto dôvodu je rozhodnutie neurčité a teda nepreskúmateľné. Ohľadne SBL s označením „Kráľovská medová vodka 40%" bolo preukázané, že žalobca preukázal nadobudnutie vlastníckeho práva len k 16 ks tohto SBL, ohľadom 13 ks v zákonnej lehote nepreukázal spôsob nadobudnutia. Napriek tejto skutočnosti žalovaný rozhodol o zabezpečení a prepadnutí všetkých 29 ks SBL „Kráľovská medová vodka." Taktiež nebol dôvod na prepadnutie všetkých SBL s označením „Kráľovská panáková vodka," pretože len SBL s označením „Kráľovská panáková vodka veľmi jemná s KZ č. 20801100700400 vyrobená dňa 21.02.2010 bola označená KZ spoločnosti SLOVPANEX, s.r.o., ktorej bolo odňaté registračné odberné číslo 12.04.2009. Tvrdenie žalovaného, že nadobúdacie doklady k SBL majú byť indikátorom skutočnosti, že v cene tovaru bola zaplatená spotrebná daň z liehu a aj odvedená do štátneho rozpočtu, nemá oporu v zákone. Žiadal napadnuté rozhodnutie i rozhodnutie Colného úradu Žilina zrušiť a vec vrátiť Colnému úradu Žilina na ďalšie konanie. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní zo dňa 06.06.2013. Zotrval na skutkových zisteniach a právnom posúdení veci uvedenom v napadnutom rozhodnutí a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu podľa § 247 a nasl. O.s.p. a to v medziach žaloby podľa § 250j ods. 1 O.s.p., pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je v týchto medziach zákonné a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol z nasledovných dôvodov: Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 14a ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ak majiteľ alebo držiteľ tovaru alebo veci v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o ich zabezpečení odstráni pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu tovaru alebo veci, správca dane vydá rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o zabezpečení tovaru alebo veci. Rozhodnutie je právoplatné dňom jeho vydania; proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať. Ak majiteľ alebo držiteľ tovaru alebo veci v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o ich zabezpečení neodstráni pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu tovaru a veci, správca dane vydá rozhodnutie o prepadnutí tohto tovaru alebo veci v prospech štátu. Proti rozhodnutiu o prepadnutí tovaru a veci sa možno odvolať. Podľa § 29 ods. 4 cit. zákona, ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 29 ods. 8 cit. zákona, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 105/2004 Z. z. o spotrebne dani z liehu v znení účinnom do 31.12.2011, spotrebiteľským balením liehu (ďalej len "spotrebiteľské balenie") sa na účely tohto zákona rozumie uzavretý spotrebiteľský obal naplnený liehom určeným na priamu ľudskú spotrebu. Podľa§ 10 ods. 2 cit. zákonného ustanovenia, kontrolnou známkou sa na účely tohto zákona rozumie slovenská kontrolná známka určená na označovanie spotrebiteľského balenia, ktorá spĺňa ostatné náležitosti v súlade s týmto zákonom a všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa odseku 38. Kontrolná známka má na účely tohto zákona povahu ceniny. Podľa § 10 ods. 5 cit. zákonného ustanovenia, na označenie spotrebiteľského balenia sa môže použiť len kontrolná známka, ktorej identifikačné číslo zodpovedá objemu spotrebiteľského balenia, objemovej koncentrácii liehu v spotrebiteľskom balení a odberateľovi kontrolnej známky. Podľa§ 10 ods. 7 cit. zákonného ustanovenia, uzatvorené spotrebiteľské balenie označené pretrhnutou kontrolnou známkou, falzifikátom kontrolnej známky alebo kontrolnou známkou, ktorá nie je v súlade s týmto zákonom a osobitným predpisom, 16a) a spotrebiteľské balenie, na ktorom nie je nalepená kontrolná známka alebo ktorého označenie nie je v súlade s týmto zákonom a osobitným predpisom, 16a) sa na účely tohto zákona považuje za neoznačené. Za neoznačené spotrebiteľské balenie sa považuje aj každé otvorené spotrebiteľské balenie s pretrhnutou kontrolnou známkou, ktorá je falzifikátom kontrolnej známky, alebo pretrhnutou kontrolnou známkou, ktorá nie je v súlade s týmto zákonom a osobitným predpisom, 16a) alebo spotrebiteľské balenie s pretrhnutou kontrolnou známkou, ktoré pri predaji zo spotrebiteľského balenia na priamu ľudskú spotrebu na predajnom mieste, vrátane skladových a účelových priestorov, prevyšuje dva otvorené kusy spotrebiteľského balenia s rovnakým čiarovým kódom EAN. Na účely tohto zákona sa predajným miestom rozumie miesto, kde sa predaj spotrebiteľského balenia uskutočňuje cez elektronickú registračnú pokladnicu. 16aa) 16a) Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 206/2004 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o vyhotovení kontrolných známok na označovanie spotrebiteľského balenia liehu a o grafických prvkoch a údajoch na kontrolnej známke. 16aa) § 2 písm. a) zákona č. 289/2008 Z.z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. Podľa § 10 ods. 21 cit. zákonného ustanovenia, kontrolné známky môže použiť len odberateľ kontrolných známok a tie nesmie predať alebo iným spôsobom odovzdať inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe, s výnimkou odovzdania kontrolných známok priamo odberateľom kontrolnej známky alebo prostredníctvom prepravcu výrobcovi liehu na daňovom území, alebo zahraničnému výrobcovi liehu alebo prevádzkovateľovi daňového skladu v inom členskom štáte na nalepenie na spotrebiteľské balenie, ktoré má byť uvedené do daňového voľného obehu na daňovom území. Podľa§ 10 ods. 23 cit. zákonného ustanovenia, odberateľ kontrolnej známky odovzdá colnému úradu poškodené kontrolné známky alebo z iného dôvodu nepoužiteľné kontrolné známky s výnimkou kontrolných známok nenávratne zničených v technologickom zariadení slúžiacom na nalepenie kontrolných známok na spotrebiteľské balenie. Colný úrad také kontrolné známky zničí na náklady odberateľa kontrolnej známky a o ich zničení vyhotoví úradný záznam v dvoch vyhotoveniach. Jedno vyhotovenie odovzdá odberateľovi kontrolných známok. Krajský súd v Žiline sa stotožnil s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu i žalovaného, že v stanovenej lehote podľa § 14a ods. 3 zákona č. 105/2004 Z.z., žalobca neodstránil pochybnosti, ktoré viedli k vydaniu rozhodnutia o zabezpečení tovaru. Hoci žalobca dňa 05.05.2010 predložil listinné doklady, a to faktúry č. 156-08 z 19.12.2008 na odberateľa Q. V. + dodací list a príjmový pokladničný doklad od firmy J & S Company, ďalej faktúru č. 028-09 z 26.02.2009, k nej aj dodací list a príjmový pokladničný doklad, ako i faktúru č. 046-09 z 01.04.2009 a k nej dodací doklad, tieto listinné dôkazy nepreukázali, že by od firmy J & S Company, s. r. o. skutočne legálne nadobudol jednotlivé spotrebiteľské balenia liehu, ktoré sú uvedené na týchto faktúrach. Jednak na prvej uvedenej faktúre bola ako odberateľ uvedená Q. V. a jednak tieto faktúry nemajú dostatočnú vierohodnosť a vypovedaciu hodnotu. Samotná faktúra č. 028-09 a faktúra č. 156-08 nie sú identické s faktúrami rovnakého čísla, ktoré boli deň pred tým, t. j. 04.05.2010 nájdené v motorovom vozidle Q. W., konateľa firmy J & S Company, s. r. o. a čo sa týka ďalšej faktúry č. 049/09 z 01.04.2009 táto sa síce zhodovala s faktúrou, ktorú viezol Q. W., avšak i táto faktúra (ako aj faktúra č. 028-09) pochádzala z roku 2009 a ani túto faktúru žalobca nevedel preukázať pri miestnom zisťovaní v jeho firme dňa 28.04.2010, avšak hneď ďalší deň po dni 04.05.2010 už doklady predložiť vedel. Súd sa teda stotožnil s právnym názorom žalovaného, ktorý vyhodnotil tieto listinné dôkazy ako nevierohodné, pretože tieto žalobca nemal k dispozícii v čase miestneho zisťovania, hoci boli staré viac ako rok a deň po tom, ako boli nájdené v motorovom vozidle Q. W., ktorý ich prepravoval, (originály i viaceré fotokópie), už tieto doklady predložil. Ďalšou skutočnosťou, pre ktorú boli všetky predložené doklady zo strany žalobcu spochybnené bolo to, že v čase miestneho zisťovania 28.04.2010 žalobca výslovne vyhlásil, že SBL nachádzajúce sa v jeho garáži č. 1 a č. 2 v mieste jeho podnikania nie sú jeho majetkom, ale firmy W.. Napriek tomu následne na uvedený tovar predložil nadobúdacie doklady, a to na nezanedbateľné množstvo SBL (1 254 ks SBL konzumného liehu - 1l balenie - 80% objemová stupňovitosť). Okrem toho, k tomuto tovaru predložil aj dodacie listy č. 1-013/09 z 23.01.2009 a 1-012/09 z 23.01.2009, ktoré však taktiež neboli zhodné s dodacími listami, ktoré prepravoval Q. W. v jeho osobnom motorovom vozidle. Len pre úplnosť súd uvádza, že na dodacích listoch týchto čísel, ktoré prepravoval Q. W., bol ako odberateľ uvedený Ján Motýľ, avšak na predložených dodacích listoch žalobcom bola ako odberateľ uvedená Q. V.. Vzhľadom na takto preukázaný skutkový stav je dôvodné podozrenie správcu dane (zhodné s tvrdením vyšetrovateľa vo vyšetrovanej veci Q. W.), že došlo k vyrábaniu účtovnej dokumentácie na objednávku podnikateľov, ako faktúry, dodacie listy a doklady o zaplatení, všetky antidatované niekoľko mesiacov aj rokov, aby žalobca mohol legalizovať alkohol v SBL. Uvedené potvrdzuje skutočnosť, že Q. W. prepravoval účtovné doklady z roku 2008 a z roku 2009 vo vozidle v roku 2010 a práve pre žalobcu, ktorému boli zabezpečené SBL. Je tiež prinajmenšom neštandardné, že žalobca následne predložil nadobúdacie doklady od SBL, ktoré boli zabezpečené v garáži č. 1 a č. 2 a ku ktorým sa sám vyjadril, že nie sú jeho vlastníctvom. Všetky tieto pochybnosti a nezrovnalosti smerujú k vyhodnoteniu týchto dôkazov zo strany správnych orgánov tak, že ich nevzali do úvahy ako relevantné dôkazy, ktoré by preukázali tvrdenia žalobcu. Nebol teda preukázaný spôsob nadobudnutia tovaru (SBL), čo bol jeden z dôvodov pre jeho zabezpečenie K vyhodnoteniu dôkazných prostriedkov predložených žalobcom ohľadne spôsobu nadobudnutia jednotlivých SBL súd dodáva, že tiež dôkaz o tom, že niektoré SBL boli opatrené KZ s identifikačným číslom 20801100700400 alebo 20801101000800, teda KZ identickými ako chýbajúce kontrolné známky, ktoré Q. W. neodovzdal v zmysle § 10 ods. 21 zákona č. 105/2004 Z.z., a práve kontrolné známky s týmito číslami boli umiestnené na jednotlivých SBL v prevádzkarni a garážach žalobcu. Aj uvedené je dôkazom o machináciách pri označovaní jednotlivých SBL, z čoho potom vyplýva nepreukázanie pôvodu tohto tovaru, čo bol ďalší z dôvodov pre jeho zabezpečenie. V zmysle § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. má daňový subjekt dôkaznú povinnosť ohľadne tvrdení, ktoré sám produkoval a taktiež na preukázanie skutočností, na ktoré bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania. Ak teda daňový subjekt v rámci stanovenej lehoty 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení tovaru nepreukázal skutočnosti, na ktoré bol vyzvaný v uvedenom rozhodnutí, zákonným dôsledkom nepreukázania týchto skutočností je vydanie rozhodnutia o prepadnutí veci v prospech štátu. Čo sa týka samotných námietok žalobcu, k nim súd uvádza nasledovné: Námietka spočívajúca v nesprávnom použití § 9 ods. 3 písm. f) zákona č. 652/2004 Z.z. je dôvodná. Skutočne malo byť aplikované ust. § 9 ods. 3 písm. b) cit. zákona. Jedná sa však len o chybu v písaní, ktorá nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.), pretože z obsahu rozhodnutia je zrejmé, že ide o rozhodnutie o prepadnutí tovaru v zmysle § 14a ods. 3 z.č. 511/1992 Zb.. Čo sa týka námietky, že žalobca preukázal spôsob nadobudnutia tovaru, táto námietka súvisí s výkladom vyššie, teda pokiaľ aj žalobca predložil správnemu orgánu listinné dôkazy, je potrebné prihliadať na vierohodnosť a vypovedaciu hodnotu týchto dôkazov vo všetkých súvislostiach daného prípadu a keďže v danom prípade bola vierohodnosť týchto dôkazov spochybnená a iné dôkazy žalobca nepredložil, správne prvostupňový ani žalovaný správny orgán na takéto dôkazy neprihliadli. V tejto súvislosti je tiež treba poukázať na to, že dôkazy, ktoré predložil žalobca, nemohli byť skonfrontované s účtovnou evidenciou firmy J & S Company s.r.o., hoci Q. W. uvádzal, že táto firma mala zaúčtované tieto doklady, pretože bola zaistená len minimálna časť účtovnej dokumentácie tejto firmy. Námietka, že správca dane nemal vychádzať zo zistení orgánov činných v trestnom konaní, pretože nedošlo k právoplatnému ukončeniu trestného konania, je nedôvodná. V zmysle § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ak teda správca dane vychádzal zo zistení orgánov činných v trestnom konaní ohľadne vierohodnosti konkrétnych faktúr, dodacích listov a vedenia účtovných evidencií firmy J & S Company s.r.o., ktorá mala byť dodávateľom žalobcu, uvedené je v súlade so zákonom. Tieto jednotlivé dôkazy môžu byť použité aj v iných konaniach, napr. aj v daňovom konaní, ako samostatné dôkazy. Zákon nestanovuje, že by sa zistenia iných orgánov, napr. i orgánov činných v trestnom konaní, nemohli použiť v správnych či súdnych konaniach pred právoplatnosťou rozhodnutia vo veci, v ktorej boli získané. Je potom správne posúdenie správcu dane, ak vyhodnotí takto získané skutočnosti aj skutočnosti zistené priamo v rámci správneho konania komplexne. Námietka, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia neobsahuje špecifikáciu, ktoré SBL označené ktorými kontrolnými známkami nespĺňajú deklarovaný obsah alkoholu, je taktiež nedôvodná. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia sú jednotlivé SBL, ktoré boli vyhodnotené ako spĺňajúce deklarovaný obsah alkoholu špecifikované jednak evidenčnými číslami vzorky, jednak názvom konkrétneho SBL, jeho objemom v litroch, objemovou koncentráciou v %. Ak jednotlivá vzorka nespĺňala deklarovaný obsah alkoholu, táto bola špecifikovaná okrem vyššie uvedených znakov aj číslom kontrolnej známky. Takáto špecifikácia vzoriek je dostatočná a preto námietka, že rozhodnutie je neurčité a preto nepreskúmateľné, nie je dôvodná. Čo sa týka námietky, že hoci bolo preukázané, že žalobca nadobudol vlastnícke právo k 16-im ks SBL „Kráľovská medová vodka 40%," došlo k prepadnutiu všetkých 29 ks tejto vodky, súd uvádza, že dôkazom o nadobudnutí vlastníckeho práva žalobcu mala byť faktúra č. 028-09 zo dňa 26.02.2009. Táto faktúra však nebola totožná s faktúrou, ktorá bola nájdená v osobnom motorovom vozidle Q. W., a to pečiatky a podpisy boli rôzne umiestnené, nie sú identické v položke s označením „EAN", taktiež v položke „označenie tovaru", taktiež v časti „množstvo v ks" je uvedené rozdielne množstvo, taktiež je rozdiel v položke „celkom k úhrade." Ak teda bola spochybnená pravosť samotnej faktúry, nie je možné z nej vychádzať ako z celku, a nie je teda dôkazom na preukázanie vlastníckeho práva žalobcu ani k 16 ks tohto SBL. Správne preto došlo k prepadnutiu celého množstva SBL. Čo sa týka námietky, že nebol dôvod na prepadnutie všetkých SBL s označením „Kráľovská panáková vodka veľmi jemná" vyrobená dňa 21.02.2010, pretože nie všetky SBL boli označené kontrolnými známkami spoločnosti SLOVPANEX, s. r. o., ktorej bolo odňaté registračné odberné číslo dňa 12.04.2009, súd uvádza nasledovné. Žalobca jednoznačne neuviedol, ktoré SBL „Kráľovskej panákovej vodky veľmi jemnej" boli vyrobené v ktorých dňoch pred dňom 12.04.2009, kedy bolo spoločnosti SLOVPANEX, s. r. o. odňaté povolenie a zrušené registračné odberné číslo. Len všeobecné konštatovanie, že existujú SBL, ktoré boli vyrobené v čase, kedy táto spoločnosť bola oprávneným odberateľom kontrolnej známky, je neurčité. V prípade, že existovali SBL s dátumom výroby pred odňatím povolenia zo dňa 12.04.2009, k takýmto SBL taktiež žalobca nepredložil hodnoverné doklady o spôsobe ich nadobudnutia. Okrem toho dôvodom prepadnutia SBL „Kráľovská panáková vodka veľmi jemná" 0,7l 40% s KZ 20801100700400 bola i tá skutočnosť, že jednotlivé balenia nespĺňali deklarovaný obsah alkoholu, preto v zmysle § 10 ods. 7 zákona č. 105/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, sa považujú za neoznačené. Táto skutočnosť vyplýva z výsledkov odbornej expertízy Colného laboratória SR, a to konkrétne posudzované vzorky s evidenčnými číslami uvedenými vo výsledkoch odbornej expertízy. Z toho potom vyplýva neodstránenie pochybností o kvalite tovaru, čo bol ďalší z dôvodov pre jeho zabezpečenie. Posledná námietka žalobcu spočíva v tom, že namieta, že by nadobúdacie doklady mali byť indikátorom skutočnosti, že v cene tovaru bola zaplatená aj spotrebná daň z liehu a aj odvedená do štátneho rozpočtu. Táto námietka sa týka zdanenia liehu spotrebnou daňou z liehu a jej odvedenia do štátneho rozpočtu, čo bol taktiež jeden z dôvodov zabezpečenia liehu. Súd uvádza, že ust. § 15 ods. 4 zákona č. 105/2004 Z.z. v znení do 31.12.2011 uvádza definíciu preukázateľne zdaneného liehu na účely tohto zákona. Podľa tohto ustanovenia preukázateľne zdaneným liehom na účely tohto zákona je lieh, ktorého zdanenie je doložené dokladom potvrdzujúcim jeho nadobudnutie za cenu s daňou a dokladom potvrdzujúcim zaplatenie dane v cene liehu, napríklad výpisom z účtu v banke, zahraničnej banke so sídlom v inom členskom štáte alebo pobočke zahraničnej banky (ďalej len "banka"), výdavkovým pokladničným dokladom, dokladom z registračnej pokladnice alebo dokladom potvrdzujúcim zaplatenie dane colnému úradu. Z uvedeného potom vyplýva, že ak sa žalobcovi nepodarilo predložiť hodnoverný doklad potvrdzujúci jeho samotné legálne nadobudnutie, nemôže ísť o preukázateľne zdanený lieh. Z uvedených dôvodov krajský súd žalobný návrh ako nedôvodný zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. a contrario. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov konania. Súd mu náhradu trov nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.