Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 20S/59/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5013200450 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5013200450.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu: FLUMEN, s. r. o., so sídlom Námestie Slobody 1016, Čadca, IČO: 45 926 701, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Jakubík & Hajduk, s. r. o., so sídlom Horná 116, Čadca, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. k. 1100308/1/124370/2013 zo dňa 12.03.2013, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Krajský súd rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č.k. 1100308/1/124370/2013 zo dňa 12.03.2013 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 484,58 Eur z titulu trov právneho zastúpenia a vo výške 70,- Eur z titulu súdneho poplatku, na účet právneho zástupcu žalobcu AK Jakubík & Hajduk, s. r. o., so sídlom v Čadci, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový správny orgán Daňový úrad Žilina rozhodnutím č.k. 9510401/5/3116159/2012 zo dňa 26.10.2012 vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 1 075 062,50 Eur podľa § 68 ods. 5, 6 zákona č. 563/2009 Z.z. za zdaňovacie obdobie prvý štvrťrok 2012. Zároveň mu nepriznal nadmerný odpočet za toto zdaňovacie obdobie v sume 76,53 Eur a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť na DPH v sume 1 074 985,97 Eur. V odôvodnení uviedol, že k daňovej kontrole DPH za prvý štvrťrok 2012 daňový subjekt predložil dodávateľské faktúry za nadobudnutý tovar z iného členského štátu EÚ (Poľsko). Odberateľom bola firma FLUMEN, s. r. o., pričom tovar bol vyskladnený v Českej republike. Daňový subjekt prenajal v Českej republike skladové priestory, do ktorých bol tovar dovezený a uskladnený. Jeho hodnota podľa predložených faktúr za toto zdaňovacie obdobie prestavuje po prepočte referenčným výmenným kurzom Európskej centrálnej banky 5 375 312,49 Eur. Dňa 25.04.2012 daňový subjekt podal daňové priznanie k DPH za prvý štvrťrok 2012, v ktorom na riadku č. 32 daňového priznania uviedol nadmerný odpočet 76,53 Eur. Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu EÚ za vyššie uvedené dodávateľské faktúry vo vyššie uvedenej hodnote v tomto daňovom priznaní neuviedol. Miestom nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného členského štátu je podľa § 17 zákona č. 222/2004 Z.z. miesto, kde sa tovar nachádza v čase skončenia jeho odoslania alebo prepravy nadobúdateľovi. Ak však nadobúdateľ objedná tovar pod identifikačným číslom pre daň prideleným v tuzemsku a preprava tovaru sa skončí v inom členskom štáte, za miesto nadobudnutia tovaru sa považuje tuzemsko, ak nadobúdateľ nepreukáže, že nadobudnutie tovaru bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tohto tovaru. Platiteľ nepreukázal, že toto nadobudnutie bolo predmetom dane v Českej republike, preto miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu je tuzemsko. Z tohto dôvodu vznikla platiteľovi daňová povinnosť. Daňový subjekt tým, že nepriznal daň z nadobudnutia tovaru v tuzemsku v zmysle § 11 Zákona o DPH, porušil § 20 ods. 1 písm. b) tohto zákona a má daňovú povinnosť vo výške 1 075 062,50 Eur, čo je 20% z hodnoty tovaru podľa jednotlivých faktúr. Neboli splnené podmienky odpočítania dane v zmysle § 49 a preto nie je možné uplatniť odpočítanie dane. Na odvolanie žalobcu vo veci rozhodoval žalovaný rozhodnutím č.k. 1100308/1/124370/2013 zo dňa 12.03.2013. Tento prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Spolu s odvolaním žalobca predložil ako dôkaz v odvolacom konaní rozhodnutie o registrácii k dani z pridanej hodnoty vydané Finančným úradom v Českom Těšíne dňa 25.09.2012, podľa ktorého žalobca na základe prihlášky k registrácii k DPH doručenej správcovi dane 25.04.2012 je platca DPH s účinnosťou od 25.08.2011. Žalovaný správny orgán uviedol, že skutočnosť, že odvolávajúci sa, ako slovenská zdaniteľná osoba, nadobudol predmetný tovar za protihodnotu od osôb identifikovaných pre daň v Poľskej republike, nie je sporná. Predmetom sporu je skutočnosť, či súčasťou priznanej dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie prvý štvrťrok 2012 v SR mala byť aj daň z nadobudnutia predmetného tovaru. Tiež nebolo sporné, že preprava uvedeného tovaru sa skončila v ČR. Bolo vecou odvolávajúceho sa, aby preukázal, že nadobudnutie tovaru bolo predmetom dane v Českej republike. V opačnom prípade sa v zmysle § 17 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. za miesto zdaniteľného plnenia považuje SR. Odvolávajúci do konca prvého štvrťroka 2012 takýmto dôkazom nedisponoval. Nemal ho k dispozícii ani 22.08.2012, t.j. v deň spísania zápisnice o ústnom pojednávaní. Písomnosti, ktoré podľa odvolávajúceho preukazujú, že obstaranie tovaru bolo predmetom dane v ČR, sú zo dňa 25.09.2012 (rozhodnutie o registrácii k DPH) a 05.12.2012 (priznanie k DPH v ČR). Nakoľko odvolávajúci do konca prvého štvrťroka 2012 nedisponoval dôkazom, že predmetné nadobudnutie tovaru z Poľskej republiky bolo predmetom dane v ČR, za miesto nadobudnutia predmetného tovaru sa považovala SR a z tohto dôvodu mu vznikla daňová povinnosť. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobu žalobca. Uviedol, že správne orgány nesprávne aplikovali čl. 40 a 41 Smernice Rady EÚ č. 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Jedná sa o výklad pojmu miesta nadobudnutia tovaru v rámci spoločenstva. Citoval ustanovenia čl. 40, 41 a 169 písm. a) Smernice, pričom všeobecne konštatoval, že žalovaný vôbec nezohľadnil tieto európske súvislosti. Ďalej namietal, že bolo povinnosťou žalobcu sa zaregistrovať k DPH v Českej republike, lebo tovar preukázateľne skončil na území ČR a aj priznať daň na výstupe a súčasne nárokovať odpočet dane v ČR. Ak by mal priznať daň na výstupe v SR, bol by oprávnený nárokovať si aj odpočet dane v SR. Priznanie dane na výstupe a súčasný nárok na odpočet v SR však žalobca vylučuje vzhľadom na to, že tovar bol dodaný do ČR. Už v odvolaní uviedol, že zahájil úkony pre zaregistrovanie k DPH v ČR, avšak z časových dôvodov sa mu to podarilo až k dátumu 25.09.2012 so spätnou účinnosťou od 25.08.2011. Z uvedeného dôvodu podal u príslušného českého správcu dane daňové priznanie s uplatnením práva na daňový odpočet. Žiadal napadnuté, ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 12.07.2013. Zotrval na skutkových zisteniach a právnom posúdení vec uvedených v napadnutom rozhodnutí. Uviedol, že až na základe preukázania, že nadobudnutie tovaru bolo predmetom dane v ČR, mohol žalobca opraviť základ dane v zmysle § 25 zákona č. 222/2004 Z.z. V tomto prípade je podkladom pre opravu základu dane dôkaz, že nadobudnutie tovaru z Poľskej republiky bolo predmetom dane v ČR. Žalobca do konca prvého štvrťroka 2012 takýmto dôkazom nedisponoval, preto sa za miesto nadobudnutia tovaru považovala SR a z tohto dôvodu vznikla daňová povinnosť. Články 40 a 41 Smernice Rady EÚ 2006/112/ES z 28.11.2006 sú transformované priamo v zákone č. 222/2004 Z.z., a to konkrétne v § 17 tohto zákona. Žalobca si zároveň nemôže uplatniť odpočet dane v SR, pretože tovar nepoužil v SR (ale v ČR) na svoje zdaniteľné plnenia. Nevzniklo mu preto za obdobie prvého štvrťroku 2012 právo na odpočítanie dane. Môže si však opraviť základ dane, ale až v tom období, kedy získal dôkaz, že nadobudnutie tovaru z Poľskej republiky bolo predmetom dane v ČR. Žiadal žalobu zamietnuť. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu podľa § 247 a nasl. O.s.p., pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. ako nezákonné z týchto dôvodov: Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.03.2012, na účely tohto zákona sa nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu rozumie nadobudnutie práva nakladať ako vlastník s hnuteľným hmotným majetkom odoslaným alebo prepraveným nadobúdateľovi dodávateľom alebo nadobúdateľom alebo na ich účet do tuzemska z iného členského štátu. Za nadobudnutie tovaru podľa prvej vety sa považuje aj prevzatie tovaru na základe nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci, ak sa v členskom štáte prenajímateľa považuje odovzdanie predmetu nájmu za dodanie tovaru do iného členského štátu s oslobodením od dane. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.03.2012, nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu je predmetom dane, ak a) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba konajúca v postavení zdaniteľnej osoby, právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, alebo zahraničná osoba, ktorá je identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, a b) dodávateľom je osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, ktorá dodala tovar za protihodnotu, okrem dodania tovaru s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet a okrem dodania tovaru formou zásielkového predaja. Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona, miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu je miesto, kde sa tovar nachádza v čase skončenia jeho odoslania alebo prepravy k nadobúdateľovi. Podľa § 17 ods. 2 cit. zákona, ak nadobúdateľ tovaru objedná tovar pod identifikačným číslom pre daň, ktoré mu pridelil členský štát iný, ako je členský štát, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, za miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu sa považuje členský štát, ktorý nadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo pre daň, ak nadobúdateľ nepreukáže, že toto nadobudnutie bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru. Odsek 1 týmto nie je dotknutý. Podľa § 17 ods. 3 cit. zákona, ak nadobúdateľ podľa odseku 2 preukáže, že nadobudnutie tovaru z iného členského štátu bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru, opraví základ dane, pričom na opravu základu dane sa primerane vzťahuje § 25. Podľa § 25 ods. 1 cit. zákona, základ dane pri dodaní tovaru alebo služby a pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa opraví a) pri úplnom alebo čiastočnom zrušení dodávky tovaru alebo služby a pri úplnom alebo čiastočnom vrátení dodávky tovaru, b) pri znížení ceny tovaru alebo služby po vzniku daňovej povinnosti, c) pri zvýšení ceny tovaru alebo služby. V zmysle § 17 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom ku koncu prvého štvrťroka 2012, žalobca mal povinnosť preukázať, že v tomto zdaňovacom období nadobudnutie tovaru bolo predmetom dane v členskom štáte, kde sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru, v danom prípade v ČR. Uvedené znenie § 17 ods. 2 cit. zákona je premietnutím čl. 41 ods. 1 Smernice č. 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH do právneho poriadku SR. Ak by žalobca nepreukázal, že v období prvého štvrťroka 2012 nadobudnutie tovaru bolo predmetom dane v ČR, za miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu, v danom prípade z Poľskej republiky, by sa považoval členský štát, ktorý nadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo pre daň, to znamená SR. V tom prípade by plnenie žalobcu zaťažovala aj povinnosť priznania dane z nadobudnutia tovaru v tuzemsku v zmysle § 11 Zákona o DPH. V danom prípade teda bolo dôležitým právne posúdenie, či žalobca preukázal, že nadobudnutie tovaru bolo predmetom dane v ČR. Krajský súd v Žiline považuje námietku žalobcu o tom, že žalovaný správny orgán mal prihliadnuť na dôkaz o zaregistrovaní sa k DPH v ČR, za dôvodnú. Stotožnil sa s právnym názorom žalobcu, že žalobca túto skutočnosť v správnom konaní, v ktorom sa rozhodovalo o vyrubení rozdielu dane z tovarov nadobudnutých za zdaňovacie obdobie prvý štvrťrok 2012, preukázal. Pokiaľ žalovaný argumentoval, že túto skutočnosť nepreukázal do konca prvého štvrťroka 2012 a ani do dňa spísania zápisnice o ústnom pojednávaní dňa 22.08.2012, táto skutočnosť je pravdivá. Bolo však preukázané, že súčasťou odvolania voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu bolo rozhodnutie o registrácii k dani z pridanej hodnoty vydanej Finančným úradom v Českom Těšíne zo dňa 25.09.2012, podľa ktorého žalobca je platcom dane z pridanej hodnoty s účinnosťou od 25.08.2011 ako aj to, že dňa 05.12.2012 podal priznanie k DPH na 1. štvrťrok 2012 v ČR. Je potrebné vychádzať z obsahu týchto dôkazov v zmysle § 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. Znamená to, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia bol žalovanému správnemu orgánu známe listinné dôkazy, ktoré túto skutočnosť, t.j. že žalobca je platcom dane z pridanej hodnoty v ČR za zdaňovacie obdobie prvý štvrťrok 2012, preukázali. Na uvedenom nič nemení skutočnosť, že dôkazy žalobca predložil až v odvolacom konaní. Aj v daňovom konaní platí zásada jednotnosti správneho konania. To znamená, že dokazovanie sa vykonáva ako pred prvostupňovým správnym orgánom, tak i druhostupňovým správnym orgánom v odvolacom konaní. Napokon žalovaný aj vykonal a vyhodnotil tento dôkaz, avšak vyvodil z neho právny záver, ktorý podľa názoru krajského súdu je v rozpore s ust. § 17 ods. 2 Zákona o DPH. Z tohto ustanovenia totiž nevyplýva, že daňový subjekt musí skutočnosť, že nadobudnutie tovaru bolo predmetom dane z pridanej hodnoty v členskom štáte, v ktorom sa skončila preprava tovaru, preukázať, pokým sa zdaňovacie obdobie skončí. Toto ustanovenie uvádza podmienku preukázania tejto skutočnosti bez toho, aby bola viazaná na ďalšiu právnu skutočnosť, napr. na predloženie tohto dôkazu do konca zdaňovacieho obdobia, o ktoré ide. Ak teda žalobca, v ktoromkoľvek štádiu správneho konania túto skutočnosť preukázal, bola splnená podmienka v tomto zákonnom ustanovení, na čo správny orgán v konkrétnom štádiu konania musí prihliadnuť. Potom ani právny názor žalovaného uvedený vo vyjadrení k žalobe, že žalobca môže opraviť základ dane podľa § 25 cit. zákona, ale až v tom období, keď získal dôkaz, že nadobudnutie tovaru z Poľskej republiky bolo predmetom dane v ČR, nie skôr, nie je správny. Podľa názoru krajského súdu, ak žalobca preukázal túto skutočnosť, hoci i po ukončení zdaňovacieho obdobia prvý štvrťrok 2012, musí sa na túto skutočnosť prihliadnuť a dať možnosť opraviť základ dane aj za obdobie, ktoré predchádzalo dátumu získania tohto dôkazu žalobcom, samozrejme ak v tomto zdaňovacom období bol žalobca platcom DPH v ČR. V danom prípade je smerodajnou tá skutočnosť, že žalobcom bolo v správnom konaní preukázané, že v zdaňovacom období, o ktoré v danom prípade ide, bol platiteľom DPH v ČR, a to bez ohľadu na to, kedy v rámci správneho konania dôkaz o tejto skutočnosti predložil. Z uvedených dôvodov krajský súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Čo sa týka námietky žalobcu, že nebola aplikovaná Smernica č. 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH, a to najmä čl. 40 a 41, súd uvádza, že uvedené tvrdenie nie je pravdivé z toho dôvodu, že uvedené články Smernice sú transformované do § 17 zákona č. 222/2004 Z.z., ktorý bol správcom dane i žalovaným na danú situáciu aplikovaný. Je pravda, že táto aplikácia podľa názoru krajského súdu nebola v súlade so znením tohto zákonného ustanovenia, avšak žalobná námietka smerovala k tomu, že vôbec táto právna úprava nebola použitá, čo je tvrdenie odporujúce skutočnosti. Čo sa týka žalobnej námietky, že ak bol povinný žalobca priznať DPH na výstupe v SR, potom by si súčasne mohol nárokovať odpočet dane v SR, k tomu súd uvádza, že táto námietka je iba hypotetická, pretože operuje so vstupným údajom, že žalobca mal povinnosť priznať DPH v SR. Potom ani nie je potrebné zaoberať sa prípadným odpočtom tejto DPH, keďže podľa názoru krajského súdu mu daňová povinnosť v SR nevznikla. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. Žalobca bol v konaní úspešný, a preto má právo na náhradu trov konania. Tieto si uplatnil podaním zo dňa 10.12.2013, celkovo 692,55 Eur za štyri úkony právnej pomoci (prevzatie, podanie žaloby, replika k vyjadreniu žalovaného a účasť na pojednávaní na súde), každý po 130,16 Eur + 4x režijný paušál po 7,81 Eur. Okrem toho si uplatnil súdny poplatok 70 Eur, cestovné Čadca - Žilina a späť - 18,63 Eur a stratu času za štyri polhodiny po 13,01 Eur, spolu za stratu času 52,04 Eur. Po posúdení účelnosti uplatnených úkonov súd priznal náhradu za úkony právnej pomoci: prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby na súd a účasť na pojednávaní dňa 10.12.2013 po 130,16 Eur + 3x režijný paušál k týmto úkonom po 7,81 Eur. Súd ako neúčelný vyhodnotil úkon právnej pomoci - replika k vyjadreniu žalovaného zo dňa 29.11.2013, v ktorej neuviedol žiadne nové argumenty vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci zo strany žalovaného uvedené v napadnutom rozhodnutí a zopakované v jeho vyjadrení k žalobe, a to už i vzhľadom na uplynutie dvojmesačnej lehoty v zmysle § 250b ods. 1 O.s.p., v ktorej je možné rozširovať žalobné body. Zo samotnej repliky vyplýva, že žalobca svoje procesné stanovisko nemení a trvá na žalobných bodoch. Samotné zduplikovanie žalobných bodov a vyjadrenie, že na žalobe trvá, nebolo úkonom, ktorý bolo potrebné z hľadiska jeho účelnosti vykonať. Preto mu súd za tento úkon náhradu trov nepriznal. Čo sa týka priznania náhrady za cestovné na trase Čadca - Žilina a späť na pojednávanie dňa 10.12.2013, súd priznal žalobcovi náhradu vo výške 18,63 Eur (za použitia osobného motorového vozidla CITRŐEN C4 PICASSO, ev. č. 7T74567 s priemernou spotrebou 6,1 l/100 km (podľa technického preukazu je spotreba 7,2 / 4,9 / 5,9 = 6,1 priemerná spotreba), ubehnutých 70 km, cena nafty 1,363 Eur/ l, suma základnej náhrady 0,183 Eur). Súd ďalej priznal žalobcovi náhradu za stratu času vo výške 52,04 Eur (§ 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z., 4 polhodiny na cestu na pojednávanie a na spiatočnú cestu x 13,01 €). Súd priznal žalobcovi titulom trov právneho zastúpenia spolu 484,58 Eur a titulom súdneho poplatku 70,- Eur. Celkom krajský súd zaviazal žalovaného povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 554,58 Eur. Tieto je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu podľa § 149 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p., do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.