Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 20S/62/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5013200469 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5013200469.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu: MAR SK, s. r. o., so sídlom Hlavná 1940, 038 52 Sučany, IČO: 36 428 094, práv. zast. Benčík & Partners, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Františkánske námestie 4, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, vo veci návrhu na preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.k. 1100308/1/138545/2013 zo dňa 21.03.2013, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Krajský súd žalobný návrh z a m i e t a. Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Podanou žalobou doručenou na Krajský súd v Žiline 03.06.2013 sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1100308/1/138545/2013 zo dňa 21.03.2013 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného"), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Daňového úradu Žilina - pobočka Martin č. 9514401/5/3739979/2012/Kub zo 14.12.2012 (ďalej len „prvostupňového orgánu"), ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. vo väzbe na § 165 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z., bol vyrubený žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH) za zdaňovacie obdobie december 2007 v sume 90 126,96 Eur. Žalovaný sa v rozhodnutí stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového správneho orgánu, keď bolo zistené v rámci vykonávania opakovanej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie január - december 2007 u žalobcu, že výkovky nakúpené žalobcom v priebehu roku 2007 od jeho dodávateľov z iných členských štátov, žalobca riadne prijal na sklad, riadne zaúčtoval vo svojej účtovnej evidencii, uhradil, vstúpili do procesu výroby automobilových súčiastok a komponentov, ale žalobca nepreukázal kedy a na aké konkrétne dodávky tovarov a služieb v rámci svojich podnikateľských aktivít tieto výkovky použil, ako platiteľ DPH. Žalovaný v súlade s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie december 2007 pri aplikácii § 8 ods. 3 v spojení s § 22 ods. 5 a 19, ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „Zákon o DPH"), čím zvýšil sumu DPH žalobcovi zo zdaniteľných obchodov v zdaňovacom období december 2007 o sumu 2 715 165 Sk. Žalovaný sa v rozhodnutí vysporiadal s námietkou žalobcu, ktorý tvrdil, že opakovaná daňová kontrola je nezákonná. Poukázal , že opakovaná daňová kontrola rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR Bratislava č. 1020201/1/532566-996849/12 zo dňa 29.05.2012 bola predĺžená o 6 mesiacov a uznesením prvostupňového orgánu č. 666/320/28006/11/Kub 7 z 21.04.2011, bola prerušená z dôvodu, že správca dane požiadal o medzinárodnú výmenu daňových informácií potrebných k rozhodovaniu vo veci. Žalovaný konštatoval, že opakovaná daňová kontrola (pred jej predĺžením) mala byť ukončená v lehote do 06.06.2012. Skutočnosť, že bola prerušená dlhšie ako jeden rok, nespôsobil správca dane, ale bolo to spôsobené tým, že odpovede na medzinárodné dožiadanie, ktorých bolo celkom 8, prichádzali postupne a posledná odpoveď bola správcovi dane doručená dňa 09.05.2012. Ďalej konštatoval, že procesným rozhodnutím žalovaného došlo k predĺženiu zákonnej lehoty na výkon kontroly o 6 mesiacov. V súlade s uvedeným procesným postupom, správca dane ukončil opakovanú daňovú kontrolu dňa 06.12.2012, preto žalovaný neakceptoval námietku, že opakovaná daňová kontrola je nezákonná. K námietke, že nebol akceptovaný návrh žalobcu na vykonanie dôkazov, a to výsluch pplk. Ing. H. T., vyšetrovateľa policajného zboru, ako aj nebolo nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru ekonómia a manažment, uviedol, že nebol dôvod na to, aby rozdiel dane za predmetné zdaňovacie obdobie, bol predpísaný z dôvodu krádeže tovaru, poukázal na trestné konanie vo veci trestného stíhania pre podozrenie zo spáchania krádeže, v ktorom starším vyšetrovateľom PZ pplk. Ing. H. T. bolo vydané uznesenie o zastavení trestného stíhania, ktoré nadobudlo právoplatnosť. Ďalej poukázal, že pri vyčíslení celkového rozdielu DPH vychádzal z predloženej účtovnej evidencie žalobcu, ktorú považoval žalovaný a správca dane za správne vedenú a preto nebol dôvod nariadiť znalecké dokazovanie za účelom vyčíslenia výšky manka, nakoľko žalobcom určená výška manka nebola v konaní spochybňovaná. Žalovaný konštatoval, že vychádzal zo skutočností, ktoré žalobca pri svojej činnosti zistil, teda z rozdielu na sklade výkovkov, ktorý bol vyhotovený na základe výsledkov fyzickej inventúry výkovkov u žalobcu, ktorá sa konala dňa 12.01.2008, ktorej výsledkom bolo vyhodnotenie účtovného stavu výkovkov k 31.12.2007. Výsledky inventúry subsumoval žalobca do svojho účtovníctva a bol vyčíslený záporný rozdiel, ktorý bol zaúčtovaný ako manko účtovným zápisom MD549.2000/DAL 112.100 s dátumom uskutočnenia účtovného prípadu 31.12.2007, čo žalobca dokladoval aj výpisom z účtovného denníka žalobcu analytickým účtom 549 2000. Proti tomuto rozhodnutiu podal riadne a včas žalobu žalobca, ktorú formuloval v nasledovných žalobných bodoch: Žalobný bod 1/ Žalobca tvrdil, že opakovaná daňová kontrola trvala dva roky a jeden týždeň a je nezákonná. Poukázal na § 15 ods. 17 a 18 zákona č. 511/1992 Zb. a konštatoval, že v rozpore s procesným predpisom došlo k výkonu daňovej kontroly, ktorá mala trvať v rozsahu 6 mesiacov a iba v odôvodnených prípadoch mohla byť predĺžená o ďalších 6 mesiacov, teda max. 12 mesiacov. Spochybnil dôvodnosť postupu správcu dane, ktorý prerušil daňovú kontrolu na obdobie skoro 13 mesiacov, pričom poukázal, že správca dane zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií dňa 19.04.2011, a to 3 žiadosti a dňa 20.04.2011 5 žiadostí v zmysle čl. 8 Nariadenia Rady Európskych spoločenstiev č. 1798/2003 zo dňa 07.10.2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty pri medzinárodnej výmene daňových informácií žiadaný orgán bol povinný poskytnúť informácie v súlade s čl. 5 a 7 rýchlo, ak je to len možné, najneskôr v lehote 3 mesiacov po dni prijatia žiadosti. V posudzovanom prípade, uvedená trojmesačná lehota, na vybavenie žiadosti v rámci medzinárodnej výmeny informácií, bola opakovane zmeškaná a bola niekoľkonásobne prolongovaná. Žalobný bod 2/ Žalobca tvrdil, že správca dane na základe oznámenia o výkone opakovanej daňovej kontroly z 20.10.2010 vykonal opakovanú daňovú kontrolu žalobcu, pričom dospel k záveru, že žalobca v zdaňovacom období 12/2007 nemá nárok na odpočet DPH na vstupe v celkovej výške 90 126,96 Eur. Na základe kontrolných zistení správca dane vyhotovil protokol o výsledku zistenia z opakovanej daňovej kontroly zo dňa 13.11.2012, pričom žalobca využil svoje zákonné právo a zaslal správcovi dane vyjadrenie k protokolu o opakovanej daňovej kontrole zo dňa 27.11.2012. Tento daňový dorubok sa už v rozhodnutí správcu dane objavil, ale v inej daňovej veci, konkrétne ide o rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 2/2008, v ktorom správca dane pôvodne ustálil rozdiel DPH vo výške 90 126,96 Eur za zdaňovacie obdobie 2/2008 v dodatočnom platobnom výmere zo dňa 22.02.2010, ktorý žalobca napadol odvolaním a následne odvolací orgán toto rozhodnutie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Konštatoval, že správca dane, potom čo daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie 2/2008 uzavrel tak, že podľa výsledkov šetrení Daňového úradu Žilina, pobočka Martin, v rámci pokračujúceho konania vo veci vyrubenia DPH za zdaňovacie obdobie 2/2008 u daňového subjektu - žalobcu nebol zistený rozdiel DPH oproti podanému dodatočnému daňovému priznaniu za kontrolované zdaňovacie obdobie. Tvrdil, že správca dane tento právny názor konvalidoval platobným výmerom z 13.11.2012, avšak bez detailnejšieho zdôvodnenia, rozdiel DPH vo výške 90 126,96 Eur premietol zo zdaňovacieho obdobia 2/2008 do zdaňovacieho obdobia 12/2007 s odôvodnením, že v areáli závodu žalobcu došlo k údajnej krádeži výkovkov v celkovej výške 14 290 343,33 Sk. Žalobca poukazoval, že správca dane nevedel ani po 4 daňových kontrolách (daňová kontrola a opakovaná daňová kontrola DPH 2007 + 2/2008) skoro po 3 rokoch ustáliť, v ktorom zdaňovacom období kráti DPH žalobcovi. Žalobný bod 3/ Žalobca tvrdil, že správca dane dorubok odvodil z ust. § 53 ods. 5 Zákona o DPH. Konštatoval, že je síce pravdou, že dňa 12.01.2008 vykonal koncoročnú inventúru za rok 2007, pri ktorej sa najprv zistil inventúrny rozdiel - manko, vo výške 14 290 343,33 Sk, pričom však v priebehu inventúry sa uskutočnila aj účtovná analýza spočívajúca v kontrole dodacích listov a faktúr dovezeného a vyvezeného tovaru - výkovkov pre výrobu komponentov do automobilového priemyslu a nakoľko žalobca podozrenie zo spáchania trestného činu krádeže mal, podal trestné oznámenie na Okresnom riaditeľstve PZ Martin, pričom trestné stíhanie bolo uznesením vyšetrovateľa KR PZ v Žiline právoplatne zastavené z dôvodu, že k spáchaniu trestného činu nedošlo, lebo skutok sa nestal. Konštatoval, že zo záverov orgánov činných v trestnom konaní je nepochybné, že krádež výkovkov sa v skutočnosti nestala. Žalobca podal trestné oznámenie iba kvôli podozreniu zo spáchania trestného činu krádeže, ktoré sa napokon nepotvrdilo. Konštatoval, že daňový úrad v rámci výkonu daňovej kontroly nesprávne aplikoval § 53 ods. 5 Zákona o DPH na posudzovaný daňový prípad a nemôže otázku krádeže posúdiť ako predbežnú otázku, keďže o tejto otázke existuje právoplatné rozhodnutie orgánov činných v trestnom konaní a tým porušil § 26 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb., ako aj § 53 Zákona o DPH, keďže nie je preukázané, že došlo ku krádeži tovaru a nie je možné ust. § 53 ods. 5 Zákona o DPH aplikovať. Žalobný bod 4/ Žalobca tvrdil, že správca dane počas výkonu daňovej kontroly porušil § 2 zákona č. 511/1992 Zb. a § 29, keď nevykonal dokazovanie v takom rozsahu, aby zistený skutkový stav viedol k zákonnému rozhodnutiu. Žiadal v konaní správcu dane, aby vykonal dôkazy, a to výsluch svedka vyšetrovateľa Úradu justičnej a kriminálnej polície KR PZ Žilina pplk. Ing. H. T., ktorý 30.09.2008 vydal uznesenie o zastavení trestného konania, ako aj navrhoval vykonať dôkaz nariadením znaleckého dokazovania súdneho znalca z odboru ekonómia a manažment - odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, ktorý by vypracoval znalecký posudok a vyčíslil výšku manka. Nakoľko návrhy žalobcu na vykonanie dôkazov správca dane nevykonal, rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu nebolo vydané na základe riadne zisteného skutkového stavu. Tvrdil, že žalovaný nedostatočne v rozhodnutí zdôvodnil, prečo návrhu žalobcu na vykonanie uvedených dôkazov nevyhovel. Žalobný bod 5/ Žalobca tvrdil, že správca dane a žalovaný nedostatočne vysvetlil, z akého dôvodu vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie 12/2007 a nie napr. za zdaňovacie obdobie 01/2008, kedy sa inventúra uskutočnila (12.01.2008), keď žalobca podal daňové priznanie k dani z príjmov PO za rok 2007, v predĺženom termíne, dňa 30.06.2008. Nesúhlasil s tvrdením správcu dane, že prijatý tovar od zahraničných dodávateľov žalobcu žalobca následne dodal na svoju osobnú spotrebu alebo osobnú spotrebu svojich zamestnancov alebo na iný účel ako na podnikanie, kedy sa považuje takého dodanie tovaru za protihodnotu, na ktorej zotrval aj žalovaný. Uvedenú úvahu považoval za špekulatívnu iba v teoretickej rovine. Žalobný bod 6/ Žalobca tvrdil, že na str. 3 rozhodnutia žalovaného sa uvádza nesprávny zákonný predpis, a to zákon č. 563/2004 Z. z. o správe daní (daňový poriadok), pričom žalobca takýto základný procesný právny predpis, ktorý by upravoval daňové konanie, nepozná. Súčasne poukázal, že opakovaná daňová kontrola bola začatá 29.11.2010 a bola posudzovaná podľa zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov platného do 31.12.2011. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Stotožnil sa so skutkovými a právnymi závermi vyjadrenými v napadnutom rozhodnutí, ako aj v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu. Krajský súd v Žiline preskúmal v rozsahu žalobných bodov žalobu žalobcu a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, pri aplikácii § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol a to z nasledovných dôvodov: Podľa § 15 zákona ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, daňovou kontrolou sa zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje; pri správe daní vykonávanej daňovým úradom alebo colným úradom daňovú kontrolu vykonáva zamestnanec správcu dane podľa § 1a písm. j) prvého alebo druhého bodu na základe poverenia miestne príslušného správcu dane. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov. Podľa § 15 zákona ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, správca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia. Orgán najbližšie nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete v zložitých prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov, a ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane podľa osobitného zákona, najviac o 12 mesiacov. Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán podľa odseku 15, príslušným orgánom na predĺženie lehoty je ministerstvo. Podľa § 15 zákona ods. 18 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ak správca dane alebo orgán podľa odseku 15 nemôže daňovú kontrolu ukončiť do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia, a ak bola lehota predĺžená podľa odseku 17, je povinný o tom s uvedením dôvodov písomne upovedomiť kontrolovaný daňový subjekt. Podľa § 15 zákona ods. 19 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, lehoty na vykonanie daňovej kontroly podľa odsekov 17 a 18 neplatia, ak sa daňová kontrola vykonáva na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní. Podľa § 25a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, správca dane môže konanie prerušiť, najmä ak sa začalo konanie o predbežnej otázke (§ 26) alebo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia. Podľa § 25a ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, správca dane môže konanie prerušiť najdlhšie na dobu 30 dní, ak to z dôležitých dôvodov zhodne navrhnú účastníci konania. Ak nie je ukončené konanie o predbežnej otázke alebo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, môže správca dane túto lehotu primerane predĺžiť, najdlhšie však na čas, kým sa rozhodne o predbežnej otázke alebo o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia. Podľa § 25a ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, Proti rozhodnutiu o prerušení konania nie je prípustné odvolanie. Podľa § 25a ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, správca dane pokračuje v konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka konania, len čo pominuli prekážky, pre ktoré sa konanie prerušilo, prípadne len čo uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania. Podľa § 25a ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení účinnom k 31.12.2007, ak platiteľ dodá tovar na svoju osobnú spotrebu, dodá tovar na osobnú spotrebu svojich zamestnancov, dodá tovar bezodplatne alebo dodá tovar na ďalší iný účel ako na podnikanie a ak pri kúpe alebo vytvorení tohto tovaru vlastnou činnosťou bola daň úplne alebo čiastočne odpočítateľná, považuje sa takéto dodanie tovaru za dodanie tovaru za protihodnotu. Bezodplatné dodanie obchodných vzoriek na reklamu tovarov, bezodplatné dodanie reklamných predmetov, ak ich hodnota nepresiahne 500 Sk za jeden predmet a ak sú označené obchodným menom alebo ochrannou známkou poskytovateľa, a dodanie vzoriek na kontrolné účely podľa osobitného predpisu 5) sa nepovažuje za dodanie tovaru za protihodnotu. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení účinnom k 31.12.2007, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Podľa § 22 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení účinnom k 31.12.2007, pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 3 je základom dane cena, za ktorú bol tovar nadobudnutý vrátane nákladov súvisiacich s nadobudnutím, a ak bol tovar vytvorený vlastnou činnosťou, základom dane sú náklady na vytvorenie tovaru vlastnou činnosťou; pri dodaní tovaru, ktorý je podľa osobitného predpisu odpisovaným majetkom, je základom dane zostatková cena majetku zistená podľa osobitného predpisu. Pri dodaní služby podľa § 9 ods. 2 a 3 sú základom dane náklady na službu. Podľa čl. 8 Nariadenia Rady Európskych spoločenstiev č. 1798/2003 zo dňa 07.10.2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty, žiadaný orgán poskytuje informácie uvedené v článku 5 a 7 tak rýchlo, ako je to len možné, najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti. Napriek tomu, pokiaľ žiadaný orgán už uvedenú informáciu má, sa časová lehota znižuje na maximálne jeden mesiac. Podľa čl. 9 Nariadenia Rady Európskych spoločenstiev č. 1798/2003 zo dňa 07.10.2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty, v určitých zvláštnych skupinách prípadov môžu byť medzi žiadaným a žiadajúcim orgánom dohodnuté iné časové lehoty, ako sú ustanovené v článku 8. K žalobnému bodu 1/ K námietke žalobcu, že opakovaná daňová kontrola bola nezákonná, lebo trvala 2 roky a 1 týždeň, čo je v rozpore s § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb. krajský súd uvádza nasledovné: Z obsahu administratívneho spisu, súd mal preukázané, že daňová kontrola začala 29.11.2010, bola ukončená prerokovaním protokolu o výkone opakovanej daňovej kontroly dňa 06.12.2012. Daňová kontrola v období od 02.05.2011 do 09.05.2012 vrátane bola prerušená rozhodnutím správcu dane zo dňa 21.04.2011 pod č. 666/320/28006/11/Kub7, ktoré nadobudlo právoplatnosť 02.05.2011. Oznámením žalovaného z 29.05.2012 pod č. 1020201/1/532566-996849/12 došlo k predĺženiu výkonu daňovej kontroly o 6 mesiacov. Oznámenie bolo správcovi dane doručené 01.06.2012, t.j. pred 06.06.2012. Daňová kontrola začala 29.11.2010 a bola ukončená 06.12.2012, t. j. po 01.01.2012. Pri aplikácii § 165 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z., bolo potrebné na opakovanú daňovú kontrolu aplikovať ust. zákona č. 511/1992 Zb. Krajský súd prioritne skúmal, či postup správcu dane, ktorý podľa § 25a zákona č. 511/1992 Zb., prerušil opakovanú daňovú kontrolu, bol zákonný. Vychádzajúc z ust. § 1a písm. c) zákona č. 511/1992 Zb., správou daní sa okrem iného rozumie aj daňová kontrola a daňové konanie, ako i vyhľadávanie a overovanie podkladov potrebných na správne a úplné zistenie dane. Daňová kontrola je upravená v zákone č. 511/1992 Zb. v § 15 a opakovaná daňová kontrola v § 15b. Samotná daňová kontrola, ako aj opakovaná daňová kontrola sa realizuje výkonom daňovej kontroly a postupom, ktorý je upravený v týchto ustanoveniach. Zákonodarca v § 25a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. upravuje podmienky, kedy správca dane môže konanie prerušiť. V ust. tohto paragrafu používa termín konanie (nie daňové konanie) a demonštratívne (nie taxatívne) vymedzuje dôvody, pre ktoré môže správca dane konanie prerušiť. Samotná realizácia daňovej kontroly predpokladá jej výkon, čo je de facto konanie správcu dane, v súlade so zákonnými ustanoveniami, ktoré daňovú kontrolu a opakovanú daňovú kontrolu v zákone č. 511/1992 Zb. upravuje. Výkon daňovej kontroly je realizáciou práv správcu dane, ktorý je oprávnený daňovou kontrolou zisťovať a preverovať základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu (§ 15 ods. 1 prvá veta zákona č. 511/1992 Zb.). Inštitút prerušenia konania upravený v § 25a zákona č. 511/1992 Zb. je možné aplikovať nielen na inštitút daňového konania, ktoré je definované v § 1a písm. d) zákona č. 511/1992 Zb., ale je ho možné aplikovať, za splnenia zákonných podmienok,aj na iné inštitúty upravené v zákone č. 511/1992 Zb., teda aj na inštitút daňovej kontroly, ktorý je upravený § 15 a opakovanej daňovej kontroly § 15b cit. normy. Pokiaľ zákonodarca mal úmysel umožniť realizáciu inštitútu prerušenia konania iba v prípade daňového konania, jednoznačne by tento termín „daňové konanie" subsumoval do znenia ust. § 25a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. Súd poukazuje aj na znenie ostatných ustanovení zákona č. 511/1992 Zb., príkladne na § 2, kde používa zákonodarca termín daňové konanie a nie konanie. Nakoľko demonštratívne v § 25a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. zákonodarca upravil dôvody, pre ktoré je možné konanie prerušiť, je vecou už posúdenia každého individuálneho prípadu, či skutkové okolnosti veci umožňovali správcovi dane prerušiť konanie. V prejednávanej veci bolo potrebné posúdiť, či zisťovania rozhodujúcich skutočností pre správne určenie dane, cestou medzinárodnej výmeny daňových informácií, je skutočnosťou, pre ktorú je možné a bolo potrebné konanie prerušiť a či prostredníctvom tejto výmeny informácií zabezpečoval správca dane získanie informácii o skutočnostiach rozhodujúcich pre vydanie napadnutých rozhodnutí. Krajský súd má za to, že pokiaľ nariadil správca dane vykonanie opakovanej daňovej kontroly, bol kompetentný z hľadiska riadneho zisťovania skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a vznik daňovej povinnosť žalobcu, z hľadiska DPH v posudzovanom období, zabezpečiť si informácie a získať podklady o nadobudnutí dodávaných výkovkov od zahraničných dodávateľov žalobcu v rozhodnom období. Bolo potrebné preveriť, či účtované plnenie zahraničných dodávateľov žalobcu, v posudzovanom období bolo aj reálnym plnením. Správca dane mal možnosť preveriť reálnosť dodávok od zahraničných dodávateľov žalobcu len prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií v súlade s nariadeným Rady ES č. 1798/2003 zo dňa 07.10.2003 o administratívnej spolupráci v oblasti DPH (ďalej len „Nariadenie"), ktoré upravuje podmienky, za ktorých majú správne orgány v členských štátoch zodpovednosť za uplatňovanie zákonov o DPH na dodávky tovarov a služieb, nadobudnutie tovarov vo vnútri spoločenstva a dovoz tovarov, spolupracovať navzájom medzi sebou a s komisiou, aby zabezpečili dodržiavanie uvedených zákonov. V Nariadení v kapitole II je upravená výmena informácií na požiadanie a v oddieli 2 uvedenej kapitoly čl. 8 a 9 sú upravené lehoty pre poskytovanie informácií. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca požiadal žiadané orgány so sídlom v iných členských štátoch ES o poskytnutie informácie a preverenie reálnosti dodávok, ktoré deklaroval žalobca v posudzovanom období faktúrami zahraničných dodávateľských firiem. Z obsahu administratívneho spisu mal súd preukázané, že ôsmimi žiadosťami požiadal správca dane žiadané orgány v iných členských štátoch (Taliansko, Španielsko a Nemecko) o preverenie reálnosti posudzovaných dodávok vo vzťahu k žalobcovi. Tieto žiadosti boli vyhotovené 19.04. a 20.04.2011 a kompetentnému žiadanému orgánu odoslané 27.04.2011. Žiadané orgány boli povinné v súlade s kapitolou II oddiel 3 čl. 8 Nariadenia odpovedať a zabezpečiť poskytnutie žiadaných informácii správcovi dane, najneskôr v lehote 3 mesiacov. V prípade žiadosti uvedených pod č. 27365, č. 27364, č. 27348, boli odpovede doručené v lehote 3 mesiacov (09.06., 22.06. a 29.06.2011). V prípade žiadosti pod. č. 27701 odpoveď žiadaného orgánu bola správcovi dane doručená 03.08.2011, odpoveď na žiadosť č. 27658 bola doručená správcovi dane 05.09.2011 a ten istý deň bola doručená správcovi dane odpoveď na žiadosť pod č. 27657. Vo vzťahu k žiadosti pod č. 27776 odpoveď bola doručená správcovi dane 22.11.2011 potom, čo 26.10.2011 urgoval správca dane u žiadaného orgánu zaslanie získaných informácií. Ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu, problematickou bolo vyžiadanie si informácií na základe žiadosti pod č. 27708, ktorú odpoveď, avšak bez výsledkov šetrenia, obdržal správca dane 02.06.2011. Vzhľadom na to, že žiadaný orgán neposkytol správcovi dane v žiadosti požadované informácie a odpovedal bez výsledkov šetrenia, urgoval správca dane 03.06.2011 zahraničný žiadaný orgán a trval na zabezpečení a preverení informácií, o ktoré požiadal. Až po urgenciách správcu dane, ktoré realizoval 25.10.2011, 26.10.2011, 31.10.2013, 27.02.2012 a 10.05.2012, dňa 10.05.2012 obdržal správca dane odpovede na žiadosť už s výsledkami šetrenia. Práve z tohto dôvodu bola opakovaná daňová kontrola za účelom zabezpečenia informácií, prostredníctvom medzinárodnej výmeny daňových informácií, do 09.05.2012 prerušená. Krajský súd dospel k záveru, že postupom podľa § 25a ods. 1 vyššie cit. normy, bola kompetencia správcu dane konanie prerušiť. Nakoľko správca dane informácie od zahraničných dodávateľov žalobcu musel preveriť, teda preveriť skutočnosti, či účtované plnenie zahraničnými dodávateľmi žalobcu, nebolo fiktívne a či sa jedná o reálne dodávky výrobkov - výkovkov. Jediným možným spôsobom preverenia dodávateľských faktúr žalobcu v posudzovanom období bolo preverenie týchto skutočností prostredníctvom žiadaného orgánu v inom členskom štáte v sídle jednotlivých dodávateľských firiem žalobcu, ktorých dodávateľské faktúry boli predmetom výkonu opakovanej daňovej kontroly. Súd dospel k záveru, že preverovanie informácií prostredníctvom medzinárodnej výmeny daňových informácii, ktoré objasňovali skutkové okolnosti pre zistenie správneho určenia daňovej povinnosti žalobcu bolo relevantné v posudzovanej veci. Iba v prípade, keby uvedené informácie pre výkon opakovanej daňovej kontroly neboli potrebné, by bolo prerušenia opakovanej daňovej kontroly účelové, nedôvodné a v konečnom dôsledku nezákonné. O takýto prípad, podľa názoru krajského súdu, však v prejednávanej veci nešlo. Čo sa týka dĺžky realizácie získavania informácií od žiadaných orgánov, krajský súd poukazuje, že z administratívneho spisu jednoznačne vyplýva promptnosť konania správcu dane, ktorý požiadal príslušný žiadaný orgán o poskytnutie informácií a v prípadoch, v ktorých nedodržal žiadaný orgán lehotu na poskytnutie informácií v súlade s kapitolou II oddiel 2 čl. 8 Nariadenia, urgoval poskytnutie informácií. Zo strany správcu dane boli vykonané všetky reálne možné kroky smerujúce k tomu, aby žiadaný orgán žiadosť správcu dane vybavil v čo najkratšom možnom termíne. Krajský súd preskúmava zákonnosť postupu správcu dane a žalovaného, teda orgánov vykonávajúcich správu daní na území SR. V danom prípade nezistil, že by nezákonným postupom, neúčelnosťou podaných žiadostí u žiadaných orgánov, nečinnosťou (neurgovaním) žiadaného orgánu, zo strany správcu dane, došlo k predĺženiu doby na poskytnutie všetkých žiadaných informácií od žiadaných orgánov. Z administratívneho spisu nebolo preukázané, že nečinnosťou správcu dane doba, v ktorej správca dane zabezpečoval informácie a zisťoval skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií, trvala od 02.05.2011 do 09.05.2012. Z obsahu spisu vyplýva, že „predĺženie" daňovej kontroly spôsobil žiadaný orgán a správca dane využil všetky možné prostriedky- urgencie (Nariadenie iné prostriedky neupravuje), aby zabezpečil získanie žiadaných informácií, ktoré boli potrebné k objasneniu skutočností pre riadne určenie daňovej povinnosti žalobcu od žiadaného zahraničného orgánu. V konaní krajský súd môže preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutí žalovaného a prvostupňového správneho orgánu, avšak nezákonnosť postupu zahraničného žiadaného orgánu, ktorý porušil lehoty na poskytnutie informácií upravené v kapitole II oddiel 2 čl. 8 Nariadenia, nie sú a nemôžu byť predmetom prieskumu a nemožno nepromptný postup zahraničného žiadaného orgánu považovať za nezákonnosť postupu správcu dane v posudzovanej veci. Krajský súd dospel k záveru, že bolo v kompetencii správcu dane prerušiť v posudzovanej veci opakovanú daňovú kontrolu práve za účelom získania informácií, ktoré objasňujú skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti žalobcu a správca dane realizoval postup získavania týchto informácií od zahraničného žiadaného orgánu v súlade s platnou legislatívou a nemôže znášať dôsledky nezákonného (v rozpore s kapitolou II oddiel 2 čl. 8 Nariadenia) postupu zahraničného žiadaného orgánu, ktorý zapríčinil, že informácie neboli poskytnuté v lehotách v súlade s Nariadením. Krajský súd konštatuje, že správca dane, ani žalovaný sa žiadneho nezákonného postupu v súvislosti s výkonom daňovej kontroly nedopustil a nemôže niesť zodpovednosť za nezákonnosť postupu iného žiadaného orgánu (v tomto prípade zahraničného). Nezákonnosť postupu správcu dane a žalovaného sa môže týkať iba samotného postupu, ktorý vykonal a realizoval správca dane, resp. žalovaný. Pokiaľ správca dane využil všetky možné prostriedky, aby získal žiadané informácie v súlade s Nariadením a v súlade so zákonom prerušil opakovanú daňovú kontrolu a žalovaný rozhodol o predĺžení doby trvania opakovanej daňovej kontroly o 6 mesiacov, na čo kompetenciu a dôvod mal (získanie informácií od zahraničného žiadaného orgánu), tak nemožno hovoriť o nezákonnosti postupu správcu dane a žalovaného v predmetnej veci a nemožno opakovanú daňovú kontrolu považovať za nezákonnú. K žalobnému bodu 2/ Krajský súd uvádza, že predmetom prieskumu je rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie správcu dane, ktorým bol vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2007 a nie február 2008. Z tohto dôvodu je bez relevancie tvrdenie žalobcu, že skorším platobným výmerom bol ustálený rozdiel v DPH vo výške 90 126,96 Eur za zdaňovacie obdobie 2/2008 a že na základe rovnakých skutkových okolností vecí (zistené manko) bol vydaný dodatočný platobný výmer, ktorý bol vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu 12/2007. Krajský súd poukazuje, že nebolo v konaní sporné, že skorší dodatočný platobný výmer, ktorý vyruboval DPH za zdaňovacie obdobie 2/2008, ktorý ustálil rozdiel DPH vo výške 90 136,96 Eur zo dňa 22.02.2010 bol zrušený a aj z tohto dôvodu je vo vzťahu k preskúmavanému rozhodnutiu žalovaného a prvostupňového rozhodnutiu bez relevancie. Tento žalobný bod súd vyhodnotil ako nedôvodný. K žalobnému bodu 3/ Krajský súd poukazuje, že z rozhodnutia žalovaného a správcu dane nevyplýva, že správca dane posúdil rozdiel DPH pri aplikácii § 53 ods. 5 Zákona o DPH. Z rozhodnutia správcu dane, ako aj žalovaného vyplýva právne posúdenie veci vychádzajúce z aplikácie § 8 ods. 3, § 22 ods. 5 a § 19 ods. 1 Zákona o DPH. Z tohto dôvodu je uvedená námietka bezpredmetná. Tento žalobný bod súd vyhodnotil ako nedôvodný. K žalobnému bodu 4/ Krajský súd konštatuje, že z odôvodnenia rozhodnutí žalovaného a prvostupňového orgánu, ako aj z administratívneho spisu nevyplýva, že by správca dane posúdil otázku krádeže ako predbežnú otázku s poukazom na § 26 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. Správca dane vychádzal z právoplatného rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní, ktoré ustálili, že zistené manko, ktoré žalobca vlastnou činnosťou pri inventúre 12.01.2008 zistil, vo vzťahu k zisťovanému stavu zásob k 31.12.2007, nevzniklo krádežou. V konaní bolo preukázané, že správca dane, ako aj žalovaný z právoplatných rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní vychádzal. V tomto žalobnom bode žalobca poukazoval na nedostatočne zistení skutkový stav, nedostatočne vykonané dokazovanie a nedostatočné podklady pre vydanie napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že neboli vykonané dôkazy, a to výsluch vyšetrovateľa Úradu justičnej a kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žilina pplk. Ing. Ľuboša Čunderlíka a nebolo nariadené znalecké dokazovanie súdnym znalcom z odboru Ekonómia a manažment - účtovníctvo a daňovníctvo, ktorý by vypracoval znalecký posudok a vyčíslil výšku manka. Krajský súd poukazuje na zdôvodnenie rozhodnutia žalovaného na str. 8, tretí odsek a konštatuje, že súd neakceptoval tvrdenie žalobcu, že rozhodnutie žalovaného, vo vzťahu k nevykonaniu navrhovaných dôkazov žalobcom, nie je riadne zdôvodnené. Súd má za to, že žalovaný nevykonanie navrhnutých dôkazov žalobcom vo svojom rozhodnutí zdôvodnil. Krajský súd je rovnakého názoru ako správca dane a žalovaný, že výsluch vyšetrovateľa ÚJaKP KR PZ Žilina pplk. Ing. H. T., ktorý za uvedený úrad ako vyšetrovateľ vydal uznesenie pod č. ČVS-KRP-33/ OEK-ZA-2008 zo dňa 30.09.2008, ktorým zastavil trestné stíhanie vo veci podozrenia z krádeže, vo vzťahu k zistenému manku žalobcu z dôvodu, že skutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie, sa nestal, by bol neúčelný, nakoľko v konaní bolo preukázané, že právoplatným rozhodnutím orgánov činných v trestnom konaní sa vec podozrenia zo spáchania krádeže vo veci zisteného manka nepotvrdila. Starší vyšetrovateľ PZ pplk. Ing. H. T., ktorý za KR PZ ÚJaKP Žilina vydal uznesenie o zastavení trestného stíhania a nemohol viac než v dôvodoch rozhodnutia ozrejmiť skutkové a právne dôvody trestnej veci. Ing. T. vystupoval ako orgán činný v trestnom konaní, tak aj rozhodoval a obsah jeho rozhodovacej činnosti je v plnej miere zaznamenaný a realizovaný v obsahu uznesenia o zastavení trestného stíhania. Z tohto dôvodu nebolo účelné, ani dôvodné, aby výsluch tejto osoby bol realizovaný a pokiaľ správca dane a žalovaný takémuto návrhu na výsluch svedka nevyhovel, postupoval vecne správne. Taktiež zákonný je postup správcu dane a žalovaného, ktorý neakceptoval návrh žalobcu na nariadenie znaleckého dokazovania znalcom, ktorý by ustálil výšku manka. Krajský súd konštatuje, že výška manka nebola spochybňovaná správcom dane, ani žalovaným. Daňové orgány vychádzali z údajov, ktoré si vlastnou činnosťou zabezpečil žalobca, ktorý vykonal 12.01.2008 inventarizáciu svojich zásob dodaných výrobkov - výkovkov a zistil k 31.12.2007 manko. Tento údaj bol zaúčtovaný v účtovníctve žalobcu a z účtovníctva žalobcu aj správne orgány pri určovaní daňovej povinnosti vychádzali. Skutkové tvrdenia o výške manka ani sám žalobca nespochybnil. Pokiaľ správca dane a žalovaný z údajov, ktoré sú obsiahnuté v účtovníctve žalobcu a ktoré boli získané vlastnou inventúrou žalobu k 31.12.2007 vychádzali a žalobca ich nespochybnil, nebol dôvod spochybniť výšku manka, preto nebolo potrebné nariaďovať znalecké dokazovanie, tak ako žiadal žalobca. Tento žalobný bod súd vyhodnotil ako nedôvodný. K žalobnému bodu 5/ Krajský súd poukazuje, že pre posúdenie veci nie je len podstatné, že žalobca preukázal aj informáciami získaných správcom dane prostredníctvom medzinárodnej výmeny daňových informácií, že na základe dodávateľských faktúr žalobcu, nakúpil od zahraničných dodávateľov partner tieto výrobky - výkovky. V konaní bolo preukázané, že žalobca nepreukázal kedy a akým spôsobom uvedený materiál zakomponoval do svojich výrobkov a teda realizoval vo svojom výrobnom procese - podnikaní. Tieto skutočnosti neboli spochybnené v odvolacom konaní, ani ich nespochybnil v žalobe. Potom aplikácia § 8 ods. 3 v spojení § 19 ods. 1 a § 22 ods. 2 Zákona o DPH správcom dane na prejednávanú vec je vzhľadom na zistené skutkové okolnosti veci v súlade so zákonom. Súd tento žalobný bod vyhodnotil ako nedôvodný. K žalobnému bodu 6/ Pokiaľ žalobca tvrdí, že žalovaný na str. 3 uvádza zákon č. 563/2004 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok), ktorý neexistuje, krajský súd poukazuje, že zrejme tak ako potvrdil aj vo vyjadrení k žalobe žalovaný, jedná sa o chybu v písaní. Správne uvedenie zákonného predpisu je zákon č. 563/2009 Z. z. (Daňový poriadok). Z obsahu rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že žalovaný odkazuje na Daňový poriadok, teda na zákon, ktorý bol prijatý pod č. 563/2009 Z. z. Podľa názoru súdu, postup správcu dane bol zákonný pokiaľ opakovanú daňovú kontrolu, ktorá začala 29.11.2010 posudzoval podľa zákona č. 511/1992 Zb., čo vyplýva aj z protokolu opakovanej daňovej kontroly, ktorý bol prerokovaný 06.12.2012. Z obsahu protokolu je zrejmé, že pri výkone opakovanej daňovej kontroly aplikoval správca dane zákon č. 511/1992 Zb. a ust. § 15 tejto normy, keď tieto zákonné ustanovenia sú uvedené v záhlaví protokolu, ako aj na str. IV protokolu (záver). Podľa názoru krajského súdu, pokiaľ správca dane aplikoval zákon č. 511/1992 Zb. vo vzťahu k výkonu opakovanej daňovej kontroly, tento postup bol súladný s ust. § 165 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. Aj tento žalobný bod súd vyhodnotil ako nedôvodný. Krajský súd dospel k záveru, že žaloba nespochybňuje zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a správcu dane, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol pri aplikácii § 250j ods. 1 O.s.p. Žalobca v konaní nemala úspech, pri aplikácii § 250k ods. 1 O.s.p. mu nevzniká právo na náhradu trov konania. Z uvedených dôvodov súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.