KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Žilina5. 9. 2013plný text

Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 29Sp/32/2013 z 5. 9. 2013

CitáciaRozsudok Krajského súdu Žilina z 5. septembra 2013, sp. zn. 29Sp/32/2013, ECLI:SK:KSZA:2013:5013200529.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 29Sp/32/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5013200529
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5013200529.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Erikou Šobichovou, v právnej veci
navrhovateľov: 1/ J. A., bytom O. J. XXXX/XX, XXX XX K. K., 2/ T. X., bytom X. XXXX/XX, XXX XX
K. K., proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad v Martine, so sídlom Pavla Mudroňa 45, 036 01
Martin, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Martine č.
ObPÚ-2012/00149-SIM zo dňa 26. 1. 2012, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Martine č.
ObPÚ-2012/00149-SIM zo dňa 26. 1. 2012 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d) a e) O.s.p. a v
e c v r a c i a správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Navrhovateľom v rade 1/ a 2/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporca podľa § 5 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. rozhodol tak, že H. A., rod.
G., nar. XX. X. XXXX, bytom O. J. XXXX/XX, K. K. nespĺňa podmienky uvedené v § 2 zákona č. 503/2003
Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom, a to navrátenie vlastníctva alebo priznanie práva na náhradu
za pozemky, ktoré prešli na štát v dôsledku výmeru ONV v Turčianskom Sv. Martine evidovanom pod č.
ZN. 611/5-15/5-1950 zo dňa 15. 5. 1950, ako aj ZN. 611/5-3/5-1950 zo dňa 3. 5. 1950 v kat. úz. F., B.
a K. X. z dôvodu, že navrhovateľka nie je oprávnenou osobou podľa § 2 ods. 2 zákona. V odôvodnení
rozhodnutia poukázal na to, že dňa 8. 12. 2004 si na pozemkovom úrade uplatnila H. A., rod. G. nárok
na navrátenie vlastníctva v zmysle zákona č. 503/2003 Z. z., a to aj za T. X. a J. A.. Ako pôvodní vlastníci
nehnuteľností, ktoré prešli do vlastníctva štátu sú v uplatnenom nároku označení P. A., ktorý zomrel
dňa XX. X. XXXX, T. A., ktorá zomrela dňa XX. X. XXXX a X. B., rod. E., ktorá zomrela dňa XX. X.
XXXX. Dôvodom uplatnenia nároku boli odňaté pozemky, ktoré prešli do vlastníctva štátu v dôsledku
titulu uvedeného v § 3 ods. 1 písm. b), t. j. odňatie bez náhrady postupom podľa zákona č. 46/1948
Zb. o novej pozemkovej reforme. Správny orgán poukázal a citoval ust. § 2 ods. 2 zákona
č. 503/2003 Z. z., podľa ktorého tieto osoby podľa tu stanoveného poradia sa stávajú oprávnenými
osobami - vzniká im nárok za predpokladu, že sú občanmi Slovenskej republiky a žijú. Napriek tomu, že
§ 2 ods. 2 písm. a) a b) zákona č. 503/2003 Z. z. ustanovuje za oprávnené osoby pri splnení
tam uvedených podmienok dedičov zo závetu po pôvodne oprávnenej osobe, okruh oprávnených osôb
podľa § 2 ods. 2 písm. a) až e) nekopíruje ustanovenia Občianskeho zákonníka o dedení (§ 473 - §
480), ale vytvára vlastný osobitný okruh oprávnených osôb, pričom okruh dedičov a okruh oprávnených
osôb nemožno stotožňovať. Nárok na navrátenie vlastníctva k pozemkom nie je predmetom dedičstva
po pôvodných vlastníkoch. Navrhovateľke nemožno priznať postavenie oprávnenej osoby ani podľa ust.
§ 2 ods. 2 písm. a) alebo b) zákona č. 503/2003 Z. z., pretože nie je ani dedičkou zo závetu po pôvodných
vlastníkoch predmetných nehnuteľností P. A., T. A. a ani X. B. a nie je ani jednou z osôb, ktorej by
postavenie prislúchalo podľa § 2 ods. 2 písm. c) alebo d) zákona č. 503/2003 Z. z., keďže je manželkou



F. A., ktorý bol synom P. A. a T. A.. Navrhovateľka teda nie je oprávnenou osobou a udeliť výnimku z
podmienok ustanovených zákonom nie je zmocnený žiadny orgán ani ústavný činiteľ. To by bolo možné
iba zmenou zákona.

Vo vzťahu k predmetnému rozhodnutiu podali opravný prostriedok navrhovatelia v rade 1/ a 2/, pričom
nesúhlasili s rozhodnutím odporcu a z obsahu podania vyplývalo, že predmetné rozhodnutie žiadali
zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Krajský súd v Žiline v predmetnej veci nariadil termín pojednávania na deň 6. 9. 2013. Na nariadený
termín pojednávania sa nedostavili navrhovatelia a ani odporca, pričom doručenie predvolania mali
vykázané riadnym spôsobom. Svoju neúčasť na nariadenom termíne pojednávania neospravedlnili, ani
nežiadali z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Súd za splnenia podmienok § 250l ods. 2 O.s.p.
a § 250g ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol aj v neprítomnosti neprítomných účastníkov konania.

Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že rozhodnutie odporcu
je potrebné zrušiť s poukazom na ust. § 250l ods. 2 O.s.p., § 250s O.s.p. za použitia § 250j ods. 2 písm.
d) a e) O.s.p. pre nezrozumiteľnosť, resp. nedostatok dôvodov rozhodnutia, pretože v konaní správneho
orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 250l ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje
súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

Podľa § 250l ods. 2 O.s.p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie
druhej hlavy s výnimkou § 250a.

Je nesporné, že aj na konanie podľa zákona č. 503/2003 Z. z. sa vzťahujú ustanovenia Správneho
poriadku, t. j. zákona č. 71/1967 Zb.. Krajský súd v Žiline v predmetnej veci zistil, že správny orgán
konal a rozhodoval svojim rozhodnutím pod č. ObPÚ-2012/00149-SIM zo dňa 26. 1. 2012 vo vzťahu k
oprávnenej osobe - žiadateľke H. A., rod. G., nar. XX. X. XXXX, pričom táto, resp. tento subjekt stratil
spôsobilosť byť účastníkom správneho konania počas správneho konania pred vydaním napadnutého
rozhodnutia, a to dňa XX. X. XXXX. Uvedené si súd overil z uznesenia Okresného súdu Martin pod sp.
zn. 17D/53/2012 zo dňa 4. 6. 2012.

Podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených
záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti
môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím
vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času,
kým sa preukáže opak.

Podľa § 14 ods. 2 Správneho poriadku účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také
postavenie priznáva.

Účastníkom konania môže byť fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má spôsobilosť byť
účastníkom konania. Vo všeobecnosti sa práve rozlišujú tri druhy spôsobilosti, a to

a) spôsobilosť mať práva a povinnosti,

b) spôsobilosť na právne úkony,

c) spôsobilosť na protiprávne úkony (deliktuálna spôsobilosť).

Správny poriadok v § 14 upravuje spôsobilosť účastníka na práva a povinnosti. Táto spôsobilosť u
fyzických osôb vzniká narodením a zaniká smrťou. Všeobecná úprava spôsobilosti na práva a povinnosti



je upravená v § 7 a nasl. Občianskeho zákonníka. A aj Ústava SR čl. 14 rozlišuje všeobecnú abstraktnú
spôsobilosť na práva, ktorú by bolo možné obmedziť iba ústavným zákonom, na rozdiel od konkrétnej
(špecifickej), ktorá môže byť obmedzená zákonom, avšak iba tak, aby to nebolo v rozpore s jeho
základnými právami a slobodami, ktoré sú garantované ústavou. Spôsobilosť na práva a povinnosti v
správnom práve a občianskom práve nie je totožná. V správnom práve je treba vždy posudzovať podľa
hmotnoprávnych predpisov, ktoré v konkrétnom prípade prichádzajú do úvahy.

Podľa názoru súdu správny orgán pochybil, keď vydal rozhodnutie dňa 26. 1. 2012 vo vzťahu k
účastníčke konania H. A., ktorá k tomuto dátumu, k tomuto dňu už neexistovala jej spôsobilosť mať práva
a povinnosti zanikla smrťou dňa XX. X. XXXX. Správny orgán v danom prípade mal konať s jej právnymi
nástupcami, resp. vo vzťahu k jej právnym nástupcom vydať rozhodnutie. Aj keď správny orgán tvrdí,
a teda je aj preukázané, že rozhodnutie doručoval právnym nástupcom - navrhovateľom v rade 1/ a 2/,
bude potrebné, aby rozhodnutie podľa zákona č. 503/2003 Z. z. vydal priamo vo vzťahu k nim ako k
právnymi nástupcom po H. A., čo vyplýva zo zápisnice o predbežnom vyšetrení zo spisu 17D/53/2012,
Dnot/16/2012. Taktiež bude potrebné aby pred vydaním rozhodnutia im dal príležitosť vyjadriť sa k veci,
príp. dať im príležitosť v konaní navrhnúť dôkazy a pod..

Zároveň z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že nárok na navrátenie vlastníctva v zmysle zákona
č. 503/2003 Z. z. vo vzťahu k tam špecifikovaným a označeným pozemkom uplatnila a túto žiadosť
podpísala H. A., rod. G., bytom O. J. XXXX/XX, avšak ako oprávnené osoby uviedla aj T. X., rod. A.
a J. A., teda navrhovateľov v rade 1/ a 2/. Bude potrebné skúmať, či ju títo k predmetnému úkonu (k
uplatneniu nároku na vrátenie nehnuteľností v zmysle zákona č. 503/2003 Z. z.) nesplnomocnili, a či
nejde v danom prípade o oprávnené osoby v zmysle § 2 ods. 2 písm. c) zákona č. 503/2003 Z. z.,
nakoľko z obsahu spisu je preukázané, že pôvodnými vlastníkmi nehnuteľností, na ktorý bol uplatnený
reštitučný nárok, boli P. A., T. A. a X. B., rod. E., ktorí zomreli.

Tak isto podľa názoru súdu bude potrebné preskúmať a v tomto smere je rozhodnutie správneho orgánu
nedostatočne zdôvodnené, v akom vzťahu bola pôvodná navrhovateľka H. A. k pôvodnej vlastníčke X.
B., rod. E., ktorá zomrela dňa XX. X. XXXX, či teda nepatrila do okruhu oprávnených osôb v zmysle § 2
od. 2 zákona č. 503/2003 Z. z., resp. či tento nárok vo vzťahu k tejto X. B. nebol uplatnený oprávnenou
osobou H. A. resp. J. A. a T. X., ktorí na to splnomocnili svoju matku H. A.. Vo vzťahu k týmto
skutočnostiam v odôvodnení rozhodnutia nie je žiadna zmienka.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti došlo k zrušeniu napadnutého rozhodnutia.

O náhrade trov konania súd rozhodol pri aplikácii ust. § 250l ods. 2 O.s.p. za použitia ust. § 250k ods.
1 O.s.p.. Navrhovatelia v rade 1/ a 2/ síce boli v konaní úspešnými účastníkmi konania, avšak žiadnu
náhradu trov konania si neuplatnili, preto im náhrada trov konania nebola priznaná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

(§ 250s veta druhá O.s.p. a contrario)

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam