Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 3To/54/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111010752 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Sučik ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5111010752.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline na verejnom zasadnutí konanom 22. augusta 2013 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Sučika a sudcov JUDr. Milana Repáňa a Juraja Krupu prejednal odvolanie prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Žilina, sp.zn. 29T/53/2011 z 13.2.2013 a takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný K. K. podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodený spod obžaloby prokurátora pre skutok kvalifikovaný ako zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a), b), ods. 2 písm. a) Tr. zák., ktorý mal spáchať tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie prokurátor, ktoré odôvodnil tak, že so záverom prvostupňového súdu sa nestotožňuje. Poukázal, že akékoľvek rozhodnutie súdu, ktoré je založené na nepravdivej výpovedi alebo nepravom dôkaze je v princípe nespravodlivé. K naplneniu znakov skutkovej podstaty podľa § 344 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. zák. dochádza v civilnom konaní už okamihom predloženia takéhoto falošného nepravdivého dôkazu. V predmetnej veci z vykonaného dokazovania vyplýva, že faktúra bola falošná, t.j. preukazovala okolnosti, ktoré sa nezhodovali s realitou. Výkony deklarované faktúrou nikdy neboli obžalovaným uskutočnené. Obžalovaný o tejto skutočnosti vedel. Pokiaľ prvostupňový súd dospel k záveru, že objem prác vo finančnom vyjadrení sa zhodoval, opomenul skutočnosť, že táto okolnosť je podstatná iba pre kvalifikovanú skutkovú podstatu predmetného trestného činu. Základná skutková podstata je bezprahová z hľadiska škody. V danej veci však možno konštatovať aj naplnenie kvalifikovanej skutkovej podstaty, nakoľko obžalovaný falošným dôkazom sa snažil získať prospech, ktorý by mu z titulu okolností deklarovaných v danej faktúre neprináležal. Súdy v občianskom súdnom konaní rozhodujú pri rozsudkoch na plnenie o tom, či navrhovateľ má právo na konkrétne plnenie vyplývajúce z konkrétneho právneho titulu. Nepostačuje pritom abstraktný právny titul, hoci aj vo finančnom vyjadrení zhodný so žalovanou sumou. Podľa ustálenej judikatúry, ako aj dlhoročne uznávanej právnej teórie právoplatný rozsudok, ktorým bolo rozhodnuté o žalobe na plnenie vytvára prekážku veci právoplatne rozhodnutej voči žalobe o určenie právneho vzťahu alebo práva, ak otázka či tu právny vzťah je alebo nie je, bola (musela byť) posúdená pri rozhodovaní o žalobe na plnenie z toho istého právneho vzťahu alebo práva. V tomto konkrétnom prípade to znamená, že súd pri rozhodovaní o tom, či vyhovie návrhu v civilnom konaní si musel najprv vyriešiť otázku, či existuje dôvod plnenia, t.j. zhotovenie určitého konkrétneho diela a nie neurčitého abstraktného diela, aj keby bolo podobné a súvisiace, t.j. nadpráce, a aj keby cenovo tieto dve odlišné diela boli totožné. Pri riešení tejto otázky súd práve vychádzal z tejto konkrétnej faktúry, v ktorej boli uvedené konkrétne údaje o zhotovení konkrétneho diela, na základe ktorého zhotovenia malo byť plnené podľa vydaného platobného rozkazu, pričom tieto údaje uvedené vo faktúre boli v rozpore s realitou. Bolo dostatočne preukázané, že obžalovaný predložil faktúru v občianskom súdnom konaní, o ktorej vedel, že je falošná. Už týmto okamihom naplnil všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu uvedeného v obžalobe. Navrhol preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Krajský súd ako súd odvolací na podklade podaného odvolania po zistení, že v predmetnej veci niet zákonného dôvodu na postup podľa § 316 Tr. por., preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Následne zistil, že odvolanie prokurátora bolo podané v zákonom stanovenej lehote, oprávnenou osobou, avšak toto nie je dôvodné. Odvolací súd pri plnení prieskumnej povinnosti zistil, že v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval prvostupňový súd podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku, ktorých zmyslom je zabezpečiť náležité zistenie skutkového stavu veci a na hlavnom pojednávaní vykonal všetky potrebné dôkazy, a to pri plnom uplatnení základných zásad trestného konania, najmä zásad ústnosti a bezprostrednosti. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku v zmysle § 168 ods. 1 Tr. por. uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval, keď dospel k oslobodzujúcemu rozhodnutiu. Aj podľa názoru krajského súdu z výsledkov vykonaného dokazovania možno bezpečne dospieť k záveru, že skutok uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku nie je trestným činom a výrok prvostupňového súdu o oslobodení obžalovaného spod obžaloby v zmysle § 285 písm. b) Tr. por. zodpovedá aj podľa názoru krajského súdu zákonu. Keďže odôvodnenie napadnutého rozsudku je podrobné, zrozumiteľné a logické a krajský súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje, preto v zásade naň odkazuje. V súvislosti s odvolacími námietkami prokurátora krajský súd poznamenáva, že z vykonaných dôkazov vyplýva, že spôsob fakturácie prác vykonaných obžalovaným - vrátane prác nad rámec pôvodnej zmluvy, tak ako tento spôsob vyplýva z faktúry zo 6.2.2008, bol dohodnutý so starostom Obce S.. Skutočnosť, že takýto spôsob fakturácie navrhol priamo starosta Obce S. nepochybne vyplýva z výpovede svedka Ing. B. B., ktorý uviedol, že k väčšiemu rozsahu prác oproti pôvodnej zmluve došlo na základe pokynov starostu a s nápadom ako tieto práce fakturovať prišiel tiež starosta s odvolaním sa na financovanie projektu z európskych fondov. Možno teda konštatovať, že je nepochybne preukázané, že práce naviac - nad rámec pôvodnej zmluvy, vykonal obžalovaný na žiadosť starostu a tieto fakturoval spôsobom, ktorý navrhol starosta. Starosta Obce S. nielenže o prácach nad rámec pôvodnej zmluvy vykonaných obžalovaným vedel, ale o vykonanie týchto práce požiadal sám, pričom sa s obžalovaným dohodol na spôsobe fakturácie - a to v zmysle faktúry zo 6.2.2008. Možno teda konštatovať, že práce vyfakturované obžalovaným aj boli skutočne vykonané, pričom pokiaľ sa obžalovaný neúspešne domáhal v občianskom súdnom konaní úhrady faktúry č. 3/2008, nebol úspešný z dôvodu formálnych nedostatkov zmluvného vzťahu, keď medzi účastníkmi nedošlo k písomnej dohode nad rámec uzatvorenej zmluvy o dielo, ktorá by vo forme dodatku menila rozsah diela dojednaný pôvodne. Možno teda konštatovať, že nárok obžalovaného na úradu 95.186,03 Eur je oprávnený, avšak v civilnom konaní nebol správne uplatnený. Za okolností, keď práce vyfakturované obžalovaným - vrátane prác naviac, boli vykonané s vedomím a na žiadosť starostu Obce S. a spôsob fakturácie týchto prác navrhol sám starosta Obce S., nemožno podľa názoru krajského súdu konštatovať u obžalovaného zavinenie ako jeden zo znakov skutkovej podstaty trestného činu marenia spravodlivosti v zmysle § 344 Tr. zák. Za takýchto okolností potom podľa názoru krajského súdu ani faktúra uvedená v skutkovej vete napadnutého rozsudku nemá charakter falšovaného dôkazu v zmysle § 344 Tr. zák., teda nejde o úplné vyhotovenie nepravej faktúry obžalovaným. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže krajský súd považuje oslobodzujúci výrok okresného súdu za zákonný a zákonu zodpovedá aj konanie, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.