Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 10Co/180/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111210489 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5111210489.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a členov senátu JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Eriky Čanádyovej, v právnej veci navrhovateľa Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bratislava Karadžičova 10, IČO: 35 763 469, právne zastúpený advokátkou JUDr. Martou Wertlanovou, so sídlom D., W. XXXX/X B, proti odporkyni X. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, právne zastúpenej advokátom JUDr. Martinom Olosom, so sídlom M. R. M. XX, D., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne Združenia na podporu práv spotrebiteľov, so sídlom Bratislava, Seberíniho 9, IČO: 42 264 979, o zaplatenie 906,26 eur s príslušenstvom, na základe odvolania odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 7C/146/2011-54 zo dňa 2.7.2012 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu vo výroku o uložení povinnosti odporkyni zaplatiť navrhovateľovi sumu 892,94 eur s príslušenstvom a náhradu trov prvostupňového konania v sume 54 eur. Rozsudok okresného súdu z o s t á v a nedotknutý vo výroku o zastavení konania v časti o zaplatenie 11,66 eur a vo výroku o zamietnutí žalobného návrhu vo zvyšku. Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 892,94 eur spoločne s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 904,60 eur odo dňa 28.9.2010 až do 6.2.2012 a zo sumy 892,94 eur od 7.2.2010 až do zaplatenia. Vychádzal z toho, že medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o pripojení v zmysle § 43 zákona o elektronických komunikáciách. Poskytnuté služby navrhovateľ odporkyni vyúčtoval mesačnými faktúrami, pričom okresný súd nemal preukázané, žeby odporkyňa faktúry za obdobie od 8.3.2009 do 7.6.2009, spolu vo výške 406,69 eur, uhradila. Jej obranu o tom, že jej dotknuté faktúry neboli doručené, považoval za účelovú. Podpísaním dodatku k zmluve mala vedomosť o tom, že jej služby budú fakturované mesačne. V prípade nedoručenia faktúr mala možnosť si vyžiadať rovnopisy od navrhovateľa. Zároveň jej tieto faktúry boli doručené spolu s návrhom na začatie konania. Ani v danej súvislosti však účtované služby neuhradila a ani nevyužila možnosť podať reklamáciu správnosti fakturovanej výšky prijatých/ poskytnutých služieb. Okresný súd dodal, že odporkyňa netvrdila, žeby jej služby navrhovateľom neboli poskytnuté. Okresný súd preskúmal aj uplatnenú zmluvnú pokutu vo výške 497,91 eur a dospel k záveru, že nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Poukazoval na to, že navrhovateľ pri uzatváraní dodatku zmluvy predpokladal jej trvanie v rozsahu minimálne 25 mesiacov s podmienkou riadneho platenia mesačných poplatkov/faktúr odporkyňou a dodržania aj ďalších zmluvných povinností. Okresný súd zdôraznil, že nemožno akceptovať, že sa oplatí zmluvu nedodržiavať a neplniť zmluvné záväzky. Mal pritom preukázané, že odporkyňa zakúpila od navrhovateľa mobilný telefón za zníženú cenu a prestala riadne plniť svoje zmluvné povinnosti už po 6 mesiacov od uzavretia dodatku k zmluve. Nakoľko odporkyňa sa s plnením svojho záväzku ocitla v omeškaní, zaťažuje ju i povinnosť zaplatiť súvisiace úroky z omeškania. Okresný súd zamietol návrh v časti o zaplatenie 1,66 eur, nakoľko výška tohto poplatku nebola preukázaná. Súčasne na základe čiastočného späťvzatia návrhu navrhovateľom zastavil konanie o zaplatenie 11,66 eur, ktorú sumu odporkyňa uhradila 6.2.2012. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a uložil odporkyni zaplatiť navrhovateľovi sumu 54 eur. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporkyňa, ktorým sa alternatívne domáhala jeho zmeny tak, že návrh bude zamietnutý alebo jeho zrušenia. Namietala, že navrhovateľ žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal tvrdenia o reálnom rozsahu poskytnutých telekomunikačných služieb. „Jeho nárok sa de facto zakladá iba na ním vystavených faktúrach, čo je samozrejme nedostatočné“. Odporkyňa popierala listiny predložené navrhovateľom i jeho tvrdenia. Dodala, že pri súkromnej liste stačí jej formálne popretie druhým účastníkom („R 14/2010“). Navrhovateľ žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny a tvrdenia odporkyne označil za účelové a zavádzajúce. Uviedol, že „judikát“, na ktorý poukazuje odvolateľka sa vzťahuje na verejnú listinu a nie je v súdenej veci akceptovateľný. Zdôraznil, že je nad akúkoľvek pochybnosť, že navrhovateľ poskytoval odporkyni telekomunikačné služby, ktoré boli fakturované v súlade s cenníkom služieb. V odvolacom štádiu konania (podaním adresovaným okresnému súdu, ktorý ho postúpil súdu odvolaciemu) oznámil vstup do konania aj vedľajší účastník na strane odporkyne - právnická osoba/ združenie na ochranu práv spotrebiteľov (§ 93 ods. 2 O.s.p.), ktorý sa len vo všeobecnosti vyjadril neprijateľným podmienkam podľa § 53 Obč. zak a žiadal, aby „súd“ preskúmal (aj) zmluvnú pokutu. Vzhľadom na to, že združeniu sú známe zmluvy navrhovateľa, vrátane dodatkov, netrval tento subjekt na doručení žalobného návrhu a jeho príloh. Krajský súd vec preskúmal v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. (vzhľadom na konkrétny obsah odvolania a súvislosti prejednávanej veci považoval odvolanie analogicky v zmysle § 41 ods. 2 O.s.p. za smerujúce len voči výroku o uložení povinnosti odporkyne zaplatiť istinu a náhradu trov konania; z daného titulu zostali nedotknuté odvolaním výslovne nenapadnuté výroky o čiastočnom zamietnutí nároku a čiastočnom zastavení konania) a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p.) v preskúmavanej časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. V zmysle § 212 ods. 1 v spojení s § 205 ods. 3 O.s.p. je odvolací súd viazaný nielen rozsahom odvolania, ale i konkrétnym dôvodom odvolania, ktorý odvolateľ vymedzí v zákonom stanovenej lehote na podanie tohto opravného prostriedku. Krajský súd preto (prioritne) posudzoval správnosť napadnutého rozhodnutia s poukazom na dôvod označený odporkyňou. Okresný súd správne konštatoval, že odporkyňa nespochybnila poskytovanie jej služieb (aj v rozhodnom období) navrhovateľom. Namietala „len“ rozsah poskytnutých/ odobraných služieb, v ktorej súvislosti spochybnila („jednoduchým“ formálny prehlásením) súvisiace listiny - faktúry za poskytnuté služby, ktoré vystavil navrhovateľ. Okresný súd sa náležite vyporiadal i s touto obranou odporkyne. Aj pri akceptácii širokého spektra spotrebiteľskej ochrany, neraz až v rozsahu ochrany spotrebiteľa „samého pred sebou“, je nutné konštatovať, že i „bežný“ spotrebiteľ si musí byť vedomý existencie nielen svojich práv vyplývajúcich z konkrétneho zmluvného/ spotrebiteľského vzťahu, ale aj svojich povinnosti. V konkrétnostiach prejednávaného prípadu je nepochybné - minimálne vzhľadom na predchádzajúce (v podstate dlhodobé) trvanie vzťahu medzi účastníkmi od 27.12.2006, že odporkyňa mala vedomosť o povinnosti platiť za odobrané služby a túto povinnosť si až do rozhodného obdobia (cca mesiace marec až máj 2009) i plnila. Rovnako zodpovedá miere starostlivosti o vlastné záležitosti spravodlivo a prirodzene vyžadovanej od „bežného“ spotrebiteľa, že pokiaľ odporkyni neboli doručené dotknuté faktúry od navrhovateľa, mala možnosť si ich vyžiadať. Kontaktných miest navrhovateľa, ako mobilného operátora, sú pritom doslova stovky po celom území SR. Vedomosť o oprávnení reklamovať kvalitu a rozsahu dodanej služby, resp. tovaru, je taktiež vedomosťou dostatočne zrejmou i „bežnému“ spotrebiteľovi. Zároveň je bez pochybností, že odporkyňa - aj pri pripustení variantu, že jej sporné faktúr neboli doručené - tieto postupom dohodnutým s navrhovateľom nepoprela, t.j. nereklamovala fakturovanú výšku ceny poskytnutých služieb ani po doručení faktúr v rámci aktuálneho súdneho konania. Taktiež odporkyňa nespochybňuje doručenie predsporovej výzvy - pokusu o zmier, v ktorej písomnosti boli presne špecifikované, jednotlivé faktúry ich evidenčným číslom, dátumom vystavenia, dátumom splatnosti a dlžnou sumou. Bez ohľadu na to, že rozhodnutie označované odporkyňou v odvolaní nie je rozhodnutím publikovaným v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR, ale „len“ v odbornom časopise Zo súdnej praxe; že rozhodnutia Najvyššieho súdu SR nie sú pre súdy nižších stupňov záväzné v iných veciach; že predmetom dotknutého rozhodnutia ani nebola otázka súkromných listín, atď., vo svetle popísaných konkrétností súdenej veci neobstojí ani argumentácia dotknutým rozhodnutím Najvyššieho súdu SR. V prípade, kedy si účastníci dojednali (vrátane dojednaní obsiahnutých vo všeobecne zmluvných podmienkach) určitý spôsob namietania/reklamácie dodaných služieb, resp. ich ceny, nie je prípustné akceptovať spochybnenie (v zmysle úplnej negácie) faktúr len jednoduchým prehlásením - mimo dojednaných náležitostí a hlavne mimo dojednaného času/termínu reklamácie - dotknutej zmluvnej strany, že faktúry neuznáva. Takýto výklad by nielen neopodstatnene chránil zmluvnú stranu, ktorá nerešpektuje zmluvné dojednanie (nutné je zdôrazniť, že rozhodne nie je neprijateľné), ale do zmluvných vzťahov by vnášal neprijateľnú mieru právnej neistoty. Na základe uvedeného krajský súd odvolaciu námietku odporkyne vyhodnotil ako nedôvodnú. Keďže vo veci neboli zistené ani žiadne nedostatky v konaní, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 212 ods. 3 O.s.p.), napadnutý rozsudok bol v preskúmavanej časti potvrdený ako vecne správny. Okresný súd tiež zodpovedajúco výsledku prvostupňového konania (úspešnosti sporových strán) aplikoval na otázku náhrady trov konania ustanovenie § 142 ods. 3 O.s.p., pričom účelne vynaložené trovy v tomto štádiu konania na strane navrhovateľa predstavovali zaplatený súdny poplatok za návrh. O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal. Odvolateľ - odporkyňa nebola v tomto štádiu konania úspešná, a preto podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Navrhovateľ mal síce v odvolacom konaní úspech, ale trovy spojené s odmenou a náhradou hotových výdavkov (v odvolacom konaní) zvoleného právneho zástupcu nepovažoval za účelné. V pomerne rozsiahlom vyjadrení k odvolaniu sa totiž navrhovateľ, resp. jeho právny zástupca, len v minimálnej miere, aj to iba vo forme konštatovania bez bližšej argumentácie, venoval konkrétnej odvolacej námietke protistrany. Drvivú väčšinu vyjadrenia tvorí stanovisko k otázkam, ktoré neboli odvolateľom - odporkyňou vôbec namietané, a teda v užšom zmysle (prostredníctvom viazanosti odvolacieho súdu konkrétnymi odvolacími dôvodmi) ani neboli predmetom odvolacieho konania. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.