Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 6Co/8/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111237149 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5111237149.1 Rozhodnutie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Urbanovej a členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Františka Potockého, v právnej veci navrhovateľa: H. P., nar. XX.X.XXXX, bytom T. - D. XX, XXX XX T., právne zastúpeného JUDr. Norbertom Kučerom, advokátom, so sídlom Q. E. XX, XXX XX N., proti odporcovi: F. P., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXXX/ X, XXX XX N., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Wüstenrot poisťovňa a.s., so sídlom Karadžičova 17, 825 22 Bratislava 26, IČO: 31 383 408, v konaní o zaplatenie sumy 165,97 eur, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 14C/223/2011-115 zo dňa 13. septembra 2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 14C/223/2011-115 zo dňa 13. septembra 2012 p o t v r d z u j e . Odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa na zaplatenie žalovanej sumy 165,97 eur uplatnenej podľa § 427 Občianskeho zákonníka. Odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania nepriznal. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 14.11.2011 domáhal voči odporcovi uloženia povinnosti zaplatiť navrhovateľovi sumu 650,71 eur. Podaním zo dňa 28.3.2012 zobral návrh v časti o zaplatenie 484,74 eur späť. Okresný súd uznesením č.k. 14C/223/2011-43 zo dňa 20.4.2012 konanie v tejto časti zastavil a pokračoval v konaní o zaplatenie sumy 165,97 eur. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že v konaní vystupuje ako poškodený v zmysle § 427 Občianskeho zákonníka (ďalej aj OZ), nakoľko dňa 17.6.2011 došlo k poškodeniu jeho motorového vozidla značky FORD MONDEO EČV: ZA 436 EC. Odporca je fyzická osoba a v konaní vystupuje ako zodpovedný subjekt za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov podľa § 427 OZ, nakoľko vo vyššie uvedený deň pri jazde motorovým vozidlom NISSAN DOUBLE EČV: ZA 823 EK došlo k poistnej udalosti. Vedľajší účastník na strane poisteného odporcu je poisťovňa, ktorá má s odporcom uzatvorenú zmluvu o povinnom ručení. K spôsobeniu nehody došlo tak, že navrhovateľ prechádzal svojím motorovým vozidlom FORD MONDEO EČV: ZA 436 EC po verejnej komunikácií v obci Divina medzi miestnymi časťami Divina a Divina-Lúky. Vo vozidle sedel poškodený navrhovateľ so spolujazdcom S. P. nar. X.XX.XXXX. Okolo vozidla navrhovateľa prechádzalo terénne motorové vozidlo NISSAN DOUBLE EČV: ZA 823 EK, ktoré viedol odporca. Od kolesa vozidla odporcu odletel kameň, ktorý zničil čelné sklo vozidla navrhovateľa. Odporca ako vodič predchádzajúceho vozidla zrejme zaregistroval v spätnom zrkadle následok škodovej udalosti, pretože v najbližšom možnom mieste zastavil svoje vozidlo na krajnici a počkal, kým príde navrhovateľ so svojím poškodeným motorovým vozidlom. Následne si obaja účastníci poistnej udalosti vzájomne odsúhlasili poistný dej, poskytli si informácie o zákonnom poistení a keďže nedošlo ku zraneniu osôb, neprivolali ani hliadku polície. Navrhovateľ a odporca považovali poistný dej za nesporný. Navrhovateľ si dal poškodené auto opraviť v servise Autosklo Hornet s.r.o., so sídlom Žilinská 774/1, 017 01 Považská Bystrica, ktorá mu vystavila faktúru č. 32120422 na sumu 650,71 eur. Túto faktúru predložil navrhovateľ ako doklad o výške škody Wüstenrot poisťovni a.s., ako poisťovni, ktorá ma likvidovať vzniknutú škodu z titulu povinného ručenia za škodu spôsobenú pri prevádzke dopravných prostriedkov. Navrhovateľ takisto predložil uvedenú faktúru aj v poisťovni UNIQA poisťovňa, a.s., so sídlom Lazaretská 15, 820 07 Bratislava 27, s tým, aby mu bola nahradená celá škoda bez amortizácie, resp. spoluúčasti. Vedľajší účastník, ktorý ako poisťovňa likvidoval škodovú udalosť uviedol navrhovateľovi, že poistnú udalosť vybavuje tak, že náhradu škody poškodenému nevyplatí, nakoľko poisťovňa konštatuje, že "náš poistený nezodpovedá za zistenú škodu", pretože škodový dej sa nestal tak, ako je uvedený, a že podľa jeho názoru sa ani nemohol stať tak, ako to uvádzajú súhlasne navrhovateľ a odporca, s tým že stanovisko poisťovne je konečné a nemenné. Odporca síce uznáva a potvrdzuje, že škodový dej sa stal tak ako súhlasne uviedol s navrhovateľom, avšak nemá možnosť uložiť povinnosť Wüstenrot poisťovni, a.s., aby zmenila stanovisko a preto nemôže zabezpečiť uspokojenie nárokov navrhovateľa z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Podaním zo dňa 20.4.2012, ktorým zobral v časti o zaplatenie sumy 484,74 eur svoj návrh späť, uviedol, že v tomto rozsahu mu plnila poisťovňa UNIQUA poisťovňa, a.s. z havarijného poistenia. S poukazom na ust. § 427 ods. 1 a 2 a § 428 Občianskeho zákonníka sa okresný súd v prvom rade zaoberal opisom priebehu škodového deja. V tejto súvislosti vyslovil pochybnosti o tom, v akom rozsahu bola spôsobená škoda vymrštením kameňa spod motorového vozidla odporcu na motorovom vozidle navrhovateľa. Navrhovateľ počas výsluchu uviedol, že prasklina mu bránila vo výhľade pokiaľ sa nenaklonil. Odporca uviedol, že na vozidle boli asi dve praskliny a svedok ktorý cestoval s navrhovateľom v jeho vozidle uviedol, že na čelnom skle v hornej časti na strane spolujazdca bola prasklina dlhá asi 15 až 20 cm. Skutkové tvrdenia sú preto čiastočne si odporujúce. Naviac, prvostupňový súd preskúmaním fotodokumentácie založenej v spise poisťovne UNIQUA poisťovňa, a.s. o likvidácii poistnej udalosti sp.zn. PU 9108347911 zistil, že na čelnom skle boli len známky vylúpnutia skla, nie však praskliny alebo iné rozsiahlejšie poškodenia. Čelné sklo bolo poznačené v pravej hornej časti preškrtaním z dôvodu nemožnosti jeho použitia pri inej ohliadke (jednoznačne takéto poškodenie nemôže byť spôsobené odmršteným kameňom) a následne zdokumentované dve poškodenia skla vylúpnutím jeho časti po náraze, t.j. na č.l. 63, 65 spisu, pričom fotografie na č.l. 64 a 66 spisu sú duplicitné znázorňujúce poškodenie z iného uhla. Pri fotografii zo vzdialenejšieho miesta poškodenia nie sú viditeľné. Podľa zápisu je poškodenie dokumentované v dolnej pravej časti z predného pohľadu, teda na strane spolujazdca. Fotografia na čl. 70 znázorňuje možné poškodenie aj v ľavej dolnej časti na strane vodiča. Okresný súd nemal pochybnosti na základe vykonaného dokazovania o tom, že došlo k vymršteniu kameňa spod vozidla odporcu a jeho nárazu do čelné skla vozidla navrhovateľa, avšak k poškodeniu skla kameňom je možné len na jednom mieste. Preto ak na čelnom skle vozidla navrhovateľa bolo viacero poškodení, museli byť aj následkom poškodenia iným priebehovým dejom, pričom navrhovateľ nepreukázal, ktoré poškodenie bolo spôsobené práve vozidlom odporcu, čo je podstatné najmä pri rozhodovaní o zodpovednosti za škodu spôsobenú viacerými škodcami. Súd sa I. stupňa ďalej zaoberal aj skutočnosťou, či vymrštenie kameňa spod kolesa idúceho motorového vozidla je možné považovať za okolnosť spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, pri ktorej nie je možná exkulpácia. Podľa judikatúry je ustálené, že pod prevádzkovou činnosťou je potrebné rozumieť stav podľa ktorého je motorové vozidlo v prevádzke nielen vtedy, keď sa pohybuje, ale aj vtedy, keď síce stojí, ale v chode je jeho motor. Prevádzkou motorového vozidla je aj príprava k jazde a bezprostredné výkony po ukončení jazdy, ako aj výkony potrebné na udržiavanie vozidla. Už samo uvedenie motoru do chodu patrí k prevádzke motorového vozidla bez ohľadu na to, či sa vozidlo uvedie do pohybu a či nie, či sa to stalo na ceste, prípadne na inom priestranstve verejnosti prístupnom alebo ešte v garáži, a či motor uviedol do chodu sám prevádzateľ alebo jeho pracovník. Medzi okolnosti majúce pôvod v prevádzke patria aj nedostatky, či vady materiálu, aj nespoznateľné. Za takto spôsobenú škodu, ako škodu odvodzujúcu svoj pôvod z prevádzky, nemôže sa prevádzateľ zodpovednosti zbaviť. (pozri rozsudok NS SR č.k. 1CZ 42/71). Od tejto definície sa súdna prax neodchýlila. Okresný súd poukázal aj na rozhodnutie NS SR v súvislosti so zjednotením postupu súdov, podľa názoru ktorého exkulpácia je možná vtedy ak škoda bola vyvolaná zvláštnou povahou prevádzky (§ 427 OZ), ale nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke (R 3/1984). V danej veci prvostupňový súd dospel k názoru, že vymrštenie kameňa alebo iného predmetu ležiaceho na vozovke (za predpokladu, že jeho umiestnenie na vozovke nie je následkom činnosti daného motorového vozidla) spod pneumatiky prechádzajúceho vozidla nie je okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke. Pod prevádzkou je potrebné rozumieť priame pôsobenie fyzikálnych, chemických, biologických veličín zdroja, ktorý je v prevádzke. Naopak vymrštenie kameňa spod pneumatiky predstavuje odovzdanie kinetickej energie krútiaceho momentu kolesa automobilu pri súčasnom pôsobení trecej a odstredivej sily. Takéto fyzikálne sily sú však neustále prenášané aj na vozovku a tým aj všetky predmety nachádzajúce sa na vozovke. Nemusí sa vždy jednať len o voľne položený kameň, ale môže ísť aj o súčasť vozovky, ktorá sa skladá zo živíc ropných produktov, štrku, kameniva či iného adhézneho materiálu. Preto vymrštenie kameňa predstavuje skutočnosť, ktorá je vyvolaná zvláštnou povahou prevádzky, nie však priamo prevádzkou vozidla alebo okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. V danom prípade vo vzťahu k okolnostiam, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla chýba priama príčinná súvislosť, pretože sa nejedná o priamy následok dvoch súvisiacich javov, ale len sprostredkovaný následok, v ktorom odovzdaná kinetická energie je jednou z príčin vymrštenia predmetu z vozovky. Okresný súd sa v súdenom prípade priklonil k zdôvodneniu prezentovanom vedľajším účastníkom na strane odporcu, ktorý uvádzal, že sa jedná o ostatnú okolnosť v prevádzke, teda okolnosť existujúcu mimo samotného vozidla, ktorá je okolnosťou vonkajšou a priamo nesúvisiacou s prevádzkou motorového vozidla. Obdobná okolnosť by bola, keď by predchádzajúci automobil splašil zviera, ktoré by spôsobilo škodu. Príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou je základným predpokladom, ktorý musí byť splnený bez ohľadu na to, či ide o povinnosť k náhrade škody vyvodzovanú zo zodpovednosti založenej na princípe zavinenia alebo na základe objektívnej zodpovednosti. Vzťah príčiny a následku musí byť bezprostredný (priamy). V danom prípade prevádzka vozidla pôsobila priamo na predmet ležiaci na vozovke, kameň či skalku, ktorá následkom pôsobenia vozidla sa uviedla do pohybu a až samotná skalka, teda odmrštený predmet spôsobil škodu. Pri predmete, ktorý spôsobil škodu poškodením čelného skla na automobile idúcom za takýmto vozidlom, sa nejedná o súčasť vozidla alebo jeho nákladu, ktoré vymrštenie kameňa spôsobila. Preto v danej veci prichádza do úvahy exkulpácia, teda vyvinenie sa odporcu. Súd I. stupňa mal v konaní z tvrdení účastníkov a výsluchu svedkov preukázané, že motorové vozidlo navrhovateľa sa približovalo k vozidlu odporcu, ktoré nebolo špeciálne upravované, bolo vybavené zásterkami proti odmršťovaniu nečistôt z kolies, odporca ako vodič sled udalostí spôsobujúcich nehodu ani neregistroval, len prijal tvrdenie navrhovateľa, teda nemohol udalosti predísť ani pri všetkom možnom úsilí, ktoré je možné od neho požadovať. Preto pri plnení si účastníka cestnej premávky vodiča motorového vodidla, ktoré je povinné pohybovať sa tak, aby nebránilo ostatným účastníkom v premávke nedôvodne pomalou jazdou a viesť vozidlo pri krajnici, nebolo možné odmršteniu kameňa predísť. Totiž nešlo o znečistené pneumatiky, ani absenciu "zásterok", nevhodnú jazdu, pričom takéto skutočnosti navrhovateľ ani netvrdil. Naviac, prvostupňový súd nezistil ani ďalší predpoklad vzniku škody, a to porušenie povinnosti odporcu, pričom bez porušenia zodpovednosti nemôže byť daný dôvod zodpovednosti za vznik škody a to ani pri objektívnej zodpovednosti "za výsledok". Navrhovateľ sám vôbec netvrdil porušenie povinnosti, tvrdil len vznik škody a konanie odporcu. Nakoľko nebolo v silách odporcu zabrániť takejto udalosti a z dôvodu, že udalosť nie je priamo spôsobená okolnosťami v prevádzke motorového vozidla návrh zamietol, pričom sa už ďalej nezaoberal možnosťami liberalizácie a spoluúčasti navrhovateľa na vzniku škody. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Nakoľko odporca ani vedľajší účastník na strane odporcu si náhradu trov konania neuplatnili, súd im náhradu trov konania nepriznal, hoci podľa úspechu vo veci im takýto nárok vznikol. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že odvolací súd uloží odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 165,97 eur s 9 % ročným úrokom počítaným od právoplatnosti rozsudku a nahradiť mu trovy konania v sume 39,00 eur a tiež trovy právneho zastúpenia vo výške 77,67 eur na účet jeho právneho zástupcu. Uviedol, že navrhovateľ v konaní zdôrazňoval, že uplatňuje nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla v zmysle § 427 OZ. Podľa jeho názoru došlo k poškodeniu jeho motorového vozidla skutočnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke iného účastníka cestnej premávky. Týmto iným účastníkom cestnej premávky bol vodič motorového vozidla typu NISSAN DOUBLE, čo je možné považovať za terénne motorové vozidlo. Vodič tohto vozidla si skutočne nemusel uvedomiť, že spod kolesa jeho vozidla bol odmrštený kameň do čelného skla navrhovateľa, avšak neodkladne po zastavení obidvoch vozidiel (na základe blikania navrhovateľa) túto skutočnosť nevylúčil a subjektívne ju považoval za pravdepodobnú. Navrhovateľ oznámil škodovú udalosť aj svojej poisťovni UNIQUA a.s., ktorá ju považovala za poistnú udalosť. Prvostupňový súd pochybil, ak pri odôvodnení rozsudku uviedol, že vymrštenie kameňa nebolo vyvolané priamo prevádzkou motorového vozidla. Takýto záver by bol logický iba vtedy, ak by sa motorové vozidlá pohybovali po ideálnej komunikácii, na ktorej sa nenachádzajú nijaké nečistoty a drobné kamienky. Udalosť sa však stala na komunikácii medzi centrálnou časťou obce Divina a miestnou časťou obce Divina. Na tejto komunikácii sa stále nachádzajú drobné kamienky a iný posypový materiál, nakoľko ide o kopcovitý terén so serpentínami. Kinetická energia krútiaceho momentu automobilu je natoľko silná, že je spôsobilá vymrštiť kamienok (ktorých je na komunikácii dosť) do čelného skla za ním idúceho vozidla. Takéto poškodenie vozidla, podľa názoru navrhovateľa má teda priamu príčinnú súvislosť s prevádzkou motorového vozidla škodcu. Aplikácia judikátu (rozhodnutia NS SR Rv I 299/37) ako aplikácia historického výkladu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je podľa názoru odvolateľa v súdenej veci neprimeraná a s ohľadom na konkrétnu situáciu nevhodná. Skutočne nie je možné považovať od vodiča, aby sústredil svoju pozornosť na každú skalku na ceste, avšak existencia podobných nástrah a iných vonkajších okolností je dôvodom na legislatívnu úpravu, akým je práve ust. § 427 OZ o objektívnej zodpovednosti prevádzateľa motorového vozidla. S poukazom na uvedené skutočnosti považuje odvolateľ napadnutý rozsudok za skutkovo a právne neodôvodnený a teda nesprávny. Okresný súd teda dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Odporca zostal v odvolacom konaní nečinný. Vedľajší účastník na strane odporcu vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že pri zodpovednosti prevádzateľa upravuje ust. § 428 OZ možnú liberáciu prevádzateľa tak, že svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Z uvedeného vyplýva, že prevádzkovateľ síce zodpovedá za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla (§ 427 OZ), avšak Občiansky zákonník v zmysle § 428 škody vyvolané osobitnou povahou tejto prevádzky rozdeľuje na 1/ škody vyvolané bez možnosti liberácie - vždy ak škoda bola spôsobená okolnosťami, majúcimi pôvod v prevádzke a 2/ škody s možnosťou liberácie - t.j. škody, ktoré sú vyvolané osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, sú však spôsobené okolnosťou, ktorá nemá pôvod v prevádzke motorového vozidla (§ 427 OZ), ak prevádzateľ preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať. V tejto súvislosti je dôležité si uvedomiť, že nemožno stotožňovať každú škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (§ 427 OZ) a škodu spôsobenú v prevádzke (§ 428 veta prvá OZ), keďže ku škode dôjde vždy prevádzkou motorového vozidla. Z toho vyplýva, že existujú škody spôsobené prevádzkou motorového vozidla (§ 427 OZ), avšak nespôsobené okolnosťami majúcimi pôvod v prevádzke (§ 428 vety prvej OZ). Zároveň z toho vyplýva i to, že skupina škôd vzniknutých prevádzkou motorového vozidla (§ 427 OZ) je širšia než skupina škôd vzniknutých z okolností majúcich pôvod v prevádzke (§ 428 vety prvej OZ). Pokiaľ by boli tieto skupiny stotožnené alebo by bola širšou skupinou skupina škôd spôsobených okolnosťami majúcimi pôvod v prevádzke (§ 428 veta prvá OZ) nebola by vôbec možná liberácia prevádzkovateľa v zmysle § 428 vety druhej OZ, čo by viedlo k rozporu v zákone, ktorý ju práve v posledne uvedenom ustanovení umožňuje. Logicky je potom škody všeobecne potrebné rozlišovať v dvoch korelačných dvojiciach definičných znakov a to na: A1/ škody vyvolané osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla (§ 427 OZ); A2/ škody nevyvolané osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla (§ 427 OZ per negationem); B1/ škody spôsobené okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke (§ 428 veta prvá OZ) a B/ škody nespôsobené okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke (§ 427 veta prvá OZ per negationem). Škody A2/ nemôžu byť predmetom zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (A1/ nesmie byť stotožňovaná s A2/ - zákon vylúčenia tretieho). Škody A1/, B1/ sú neliberovateľné (§ 428 veta prvá OZ) a škody A2, B2/ sú liberovateľné (§ 428 veta druhá OZ). V zásade teda prevádzateľ podľa ust. § 428 vety druhej OZ sa môže zbaviť zodpovednosti za škodu, ktorá síce bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla (§ 427 OZ), avšak bola spôsobená vonkajšími okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke. Okolnosťou nemajúcou pôvod v prevádzke motorového vozidla treba chápať, taký predmet alebo skutočnosť, ktorej danosť nemá súvis s prevádzkou, avšak je v príčinnej súvislosti so škodou spôsobenou prevádzkou motorového vozidla, no prevádzka nie je sama spôsobilá takúto škodu spôsobiť bez toho, aby s týmto predmetom alebo skutočnosťou prišla do stretu. Vedľajší účastník je toho názoru, že okresný súd presne podľa vyššie uvedenej argumentácie zdôvodnil svoje zamietajúce rozhodnutie. Uvedené explicitne vyplýva z časti jeho odôvodnenia na strane 7 rozsudku, v ktorom uviedol, že v danom prípade prevádzka vozidla pôsobila priamo na predmet ležiaci na vozovke, kameň či skalku, ktorá následkom pôsobenia vozidla sa uviedla do pohybu a až samotná skalka, teda odmrštený predmet spôsobil škodu. Pokiaľ ide o možnosť zabránenia vzniku škody vynaložením všetkého úsilia, ktoré možno požadovať, táto sa posudzuje objektívne, t.j. nevychádza sa zo subjektívnych možností konkrétneho vodiča. Práve naopak, vychádza sa z objektívne možnej starostlivosti, ktorú možno od ktoréhokoľvek vodiča očakávať v danej situácii. V danom prípade to znamená, či poistený vyvinul všetko objektívne možné úsilie, ktoré možno požadovať, aby zabránil vymršteniu skalky. Ak skutočne bol na ceste kamienok, podľa názoru vedľajšieho účastníka od údajného škodcu nebolo možné požadovať väčšie úsilie na odvrátenie škody ako jazdiť primeranou rýchlosťou, a preto je zbavený zodpovednosti za škodu. Opačný výklad robí vodiča zodpovedným len za náhodu, čo je z hľadiska práva neprijateľné i vzhľadom na historický výklad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nesprávne (rozhodnutie NS ČR Rv I 299/37). Bolo by teda absurdne formalistické a nespravodlivé požadovať od vodiča, aby sústredil svoju pozornosť na každú, i na najmenšiu skalku na ceste a snažil sa jej vyhnúť, pretože je to objektívne nemožné. V takej situácii skutočne nemožno objektívne vynaložiť viac úsilia na to, aby škoda nevznikla. Vedľajší účastník na strane odporcu je toho názoru, že vodič je (a s ním rovnako prevádzateľ) liberovaný zo zodpovednosti za škodu. Rovnako je potom nespravodlivé požadovať od poisťovne v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov zaplatenie náhrady škody, pri ktorej sa škodca zbavil zodpovednosti. Poisťovňa v takomto prípade nie je povinná škodu nahradiť, nakoľko nie je daná zodpovednosť poisteného. Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 O.s.p. za použitia ust. § 156 ods. 3 O.s.p.) ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým zisteniam a návrh navrhovateľa o zaplatenie sumy 165,97 eur aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku napadnutého odvolaním zodpovedá kritériám uvedených v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje. Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky navrhovateľa uvedené v opravnom prostriedku a po ich preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné. S poukazom na ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p., ktoré tvorili základ potvrdzujúceho rozhodnutia v danej odvolacej veci, odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku okresného súdu potom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho spisu a s prihliadnutím na uvedené zákonné ustanovenia dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie napadnutého výroku rozsudku prvého stupňa, ako je to vyjadrené vo výrokovej časti jeho rozhodnutia. Právna argumentácia prezentovaná okresným súdom a vyjadrená v dôvodoch napadnutého rozhodnutia vyčerpávajúcim spôsobom vyjadrila podstatu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a zodpovedala na všetky námietky navrhovateľa vyjadrené v konaní pred prvostupňovým súdom i v podanom odvolaní. Aj podľa názoru odvolacieho súdu vymrštenie kameňa alebo iného predmetu ležiaceho na vozovke (za predpokladu, že jeho umiestnenie na vozovke nie je následkom činnosti daného motorového vozidla) spod pneumatiky prechádzajúceho vozidla nie je okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke. Vymrštenie kameňa totiž predstavuje skutočnosť, ktorá je vyvolaná zvláštnou povahou prevádzky, nie však priamo prevádzkou vozidla alebo okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. V danom prípade vo vzťahu k okolnostiam, ktoré majú pôvod v prevádzke chýba priama príčinná súvislosť, pretože sa nejedná o priamy následok dvoch súvisiacich javov, ale len sprostredkovaný následok, v ktorom odovzdaná kinetická energia je jednou z príčin vymrštenia predmetu z vozovky. Príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou je základným predpokladom, ktorý by musel byť splnený bez ohľadu na to, či ide o povinnosť za náhradu škody vyvodzovanú zo zodpovednosti založenej na princípe zavinenia alebo na základe objektívnej zodpovednosti. Vzťah príčiny a následku musí byť pritom bezprostredný (priamy). V danom prípade prevádzka vozidla pôsobila priamo na predmet ležiaci na vozovke, kameň či skalku, ktorá následkom pôsobenia vozidla sa uviedla do pohybu a až samotná skalka, teda odmrštený predmet spôsobil škodu. Pri predmete, ktorý spôsobil škodu poškodením čelného skla na automobile idúcom za takýmto vozidlom, sa nejedná o súčasť vozidla alebo jeho nákladu, ktoré vymrštenie kameňa spôsobilo. Z uvedených dôvodov v súdenej veci prichádza do úvahy exkulpácia (vyvinenie) odporcu. Z vykonaného dokazovania pred okresným súdom vyplýva, že motorové vozidlo navrhovateľa sa približovalo k vozidlu odporcu, ktoré nebolo špeciálne upravované, bolo vybavené zásterkami proti odmršťovaniu nečistôt z kolies, odporca ako vodič sled udalostí spôsobujúcich nehodu ani neregistroval, ale len prijal tvrdenie navrhovateľa, a teda nemohol udalosti predísť ani pri všetkom možnom úsilí, ktoré je možné od neho požadovať. Preto, ak si odporca riadne plnil svoje povinnosti vodiča motorového vozidla ako účastníka cestnej premávky, t.j. povinnosť pohybovať sa na ceste tak, aby nebránil ostatným účastníkom v premávke nedôvodne pomalou jazdou a viezť vozidlo pri krajnici, nebolo možné odmršteniu kameňa predísť. Nešlo totiž o znečistené pneumatiky, ani absenciu „zásterok“, nevhodnú jazdu, pričom tak ako správne konštatoval okresný súd, navrhovateľ tieto skutočnosti v konaní ani netvrdil. Ani odvolací súd teda nezistil ďalší predpoklad vzniku škody, a to porušenie povinnosti odporcu, pričom bez porušenia povinnosti nemôže byť daný dôvod zodpovednosti za vznik škody, a to ani pri objektívnej zodpovednosti „za výsledok“. Navrhovateľ v konaní vôbec netvrdil porušenie povinnosti odporcu, tvrdil len vznik škody a konanie odporcu. Keďže nebolo v silách odporcu zabrániť takejto udalosti a z dôvodu, že udalosť nie je priamo spôsobená okolnosťami v prevádzke motorového vozidla, okresný súd postupoval správne, keď návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol pričom z dôvodu hospodárnosti konania už nebolo ani potrebné aby sa zaoberal možnosťami liberácie a spoluúčasti navrhovateľa na vzniku škody. Úvaha okresného súdu v prejednávanej veci nebola ľubovoľná, ale vychádzala z dostatočne zisteného skutkového stavu a zodpovedala skutočnostiam, ktoré boli v dokazovaní zistené, vyhodnotenia a závery okresného súdu neboli v rozpore s tým, čo bolo v konaní preukázané, a ani v rozpore s formálnou logikou. Naviac, okresný súd výsledky hodnotenia dôkazov zahrnul aj do odôvodnenia napadnutého rozsudku a v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. dostatočne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za rozhodné, preukázané a z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Odvolací súd poukazuje na to, že právna úprava neurčuje ako má súd dôkazy hodnotiť, uvádza len, že súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, tak aby bola súčasne dodržaná právna úprava, formálna logika a aby rozhodnutie, respektíve jeho odôvodnenie, vychádzalo a opieralo sa o zistený skutkový stav, čo v danom prípade bolo splnené. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva neunesenie dôkazného bremena navrhovateľa v tomto súdnom konaní. Z vykonaného dokazovania pred okresným súdom jednoznačne vyplýva, že nebolo v silách odporcu zabrániť škodovej udalosti pri ktorej došlo k poškodeniu čelného skla navrhovateľa a z dôvodu že táto udalosť nebola priamo spôsobená okolnosťami v prevádzke motorového vozidla návrh navrhovateľa nebol jednoznačne nedôvodný. Okresný súd v prejednávanej veci na základe vykonaného dokazovania zistil správne skutkový stav a následne vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 132 O.s.p. a aj správne vo veci rozhodol. Súčasne odvolací súd konštatuje aj správnosť napadnutého rozsudku vo výroku o trovách konania, ktoré plne zodpovedá ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v zmysle ktorého odporca a vedľajší účastník, ktorí boli úspešní v konaní, majú právo na náhradu trov konania proti navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech nemal. S poukazom na skutočnosť, že odporca ako aj vedľajší účastník na jeho strane si náhradu trov prvostupňového konania neuplatnili postupom podľa § 151 ods. 1 O.s.p.) okresný súd postupoval správne, keď im náhradu trov konania nepriznal. Navyše vo vzťahu k výroku o trovách konania odvolateľ nepodal žiadne odvolacie námietky. Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny p o t v r d i l . Odvolateľ - navrhovateľ nemal v tomto štádiu konania úspech, a preto podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. nemá právo na ich náhradu. Naproti tomu úspešný odporca i vedľajší účastník na strane odporcu si náhradu trov aktuálneho odvolacieho konania neuplatnili postupom v zmysle ust. § 151 ods. 1 O.s.p., v dôsledku čoho im odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 . Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .