Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 11Co/137/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111237364 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5111237364.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Adriany Gallovej v právnej veci navrhovateľa: E. C., nar. X. XX. XXXX, bytom X. - P., L. T. XXX/XX, zastúpeného JUDr. Ivanom Pádejom, advokátom - AK, s. r. o., so sídlom Krížna 336/2, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 36 863 041, proti odporcovi: Ing. I. E., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka: Wüstenrot poisťovňa, a. s., so sídlom Karadžičova 17, 825 22 Bratislava 26, IČO: 31 383 408, o zaplatenie 525,13 eur s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 4C/6/2012-188 zo dňa 8. 3. 2013, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Vedľajší účastník j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 42,67 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Ivana Pádeja, advokáta - AK, s.r.o., vedený v V. a.s., pobočka G. J., číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť uhradiť navrhovateľovi sumu 525,13 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 525,13 eur od 1. 4. 2010 do zaplatenia a trovy konania vo výške 31,50 eur titulom zaplateného súdneho poplatku. Zároveň uložil odporcovi nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 292,33 eur. Prvostupňový súd vychádzal z toho, že účastníci konania jazdili dňa 25. 3. 2010 po ul. T. v X. tým spôsobom, že auto odporcu išlo pred autom navrhovateľa asi vo vzdialenosti 10 metrov, obidve motorové vozidla sa pohybovali rýchlosťou 30 - 40 km/hod.. T. ulica bola v tom čase posypaná štrkom po zimnej údržbe a zároveň bola v ľavej časti rozkopaná v dôsledku rekonštrukcie kanalizačných prípojok. Zo zhodných tvrdení účastníkov mal súd preukázané, že spod kolesa motorového vozidla odporcu odprskol kameň na predné čelné sklo motorového vozidla navrhovateľa a spôsobil znehodnotenie tohto skla vyžadujúceho jeho výmenu. Súd v danej veci posudzoval nárok navrhovateľa podľa ust. § 427 ods. 1, 2, § 428, § 822 Občianskeho zákonníka a § 4 ods. 1, 2, 4, § 5 ods. 1 písm. h) zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Navrhovateľ sa domáhal voči odporcovi náhrady škody, nakoľko poisťovateľ odporcu odmietol navrhovateľovi uhradiť škodu spôsobenú odporcom dôvodiac, že medzi prevádzkou motorového vozidla poisteného Ing. I.O. - PROMPT a škodou, vzniknutou na motorovom vozidle navrhovateľa, nie je príčinná súvislosť a i v prípade, ak by súd došiel k záveru, že príčinná súvislosť je preukázaná, je návrh potrebné zamietnuť z dôvodu existencie liberačných dôvodov na strane poisteného. Ďalej okresný súd dôvodil, že skúmal, či v danom prejednávanom prípade sa jedná o škodu, ktorá bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla a dospel k záveru, že sa jedná o okolnosť vonkajšiu a nesúvisiacu s prevádzkou vozidla, nakoľko sa jednalo o okolnosť na vozovke ležiacich kameňov - kamienkov, teda existujúcich mimo samotné vozidlo nemajúcich pôvod v prevádzke a postavil ju na roveň s vonkajšími okolnosťami, ako sú konanie tretích osôb, alebo zvierat a prírodných javov. Prevádzka samotná nie je spôsobilá takúto škodu spôsobiť bez toho, aby s týmto predmetom, alebo skutočnosťou prišla do stretu a v danom prípade rotačný pohyb kolesa vozidla (teda prevádzka vozidla) udelil kinetickú energiu kamienku ležiacemu na ceste, teda predmetu, ktorý nemá žiadny súvis s prevádzkou. V prejednávanom prípade teda došlo osobitnou povahou tejto prevádzky ku škode, škoda však bola spôsobená okolnosťami, ktoré pôvod v prevádzke nemajú. Táto situácia je teda predpokladaná v ust. § 428 OZ upravujúcim liberáciu prevádzateľa, a síce, že škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla bola spôsobená okolnosťou nemajúcou pôvod v prevádzke. V danom prípade podľa súdu je možné konštatovať, že pri prevádzke motorového vozidla odporcu jazdiaceho pred vozidlom navrhovateľa došlo k spôsobeniu škody na motorovom vozidle navrhovateľa odprsknutím kameňa spod kolesa vozidla odporcu jazdiaceho pred vozidlom navrhovateľa. Pokiaľ vedľajší účastník tvrdil neexistenciu príčinnej súvislosti medzi prevádzkou motorového vozidla a vznikom škody na vozidle poisteného a tvrdil, že poistený neporušil žiadnu povinnosť uloženú právnymi predpismi, súd dospel k záveru, že uvedené nezodpovedá skutočnosti, pretože existuje príčinná súvislosť jednak medzi prevádzkou motorového vozidla a vznikom škody, ako i existuje príčinná súvislosť medzi konaním vodiča motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda a škodou. Škoda bola spôsobená okolnosťou, ktorá nemá pôvod v prevádzke vozidla, ale okolnosťou vonkajšou, pričom však nie nepredvídateľnou. Z výpovede samotného odporcu mal súd preukázané, že odporca neprispôsobil rýchlosť jazdy stavu a povahe vozovky, čím porušil ust. § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že ulica, na ktorej došlo k vzniku škody, bola v čase spôsobenia škody rozkopaná, bola znečistená v dôsledku realizácie novej kanalizácie a taktiež po zimnej údržbe. Všetky tieto okolnosti mal brať odporca do úvahy a prispôsobiť stavu vozovky rýchlosť jazdy. Odporca teda mohol škode zabrániť tým, že by jazdil tak, ako mu ukladá cit. zákonné ustanovenie, čo neučinil a porušil tak svoju povinnosť vodiča v súvislosti s cestnou premávkou. Odporca teda nevynaložil ani minimálne úsilie na predídenie vzniku škody, k čomu by stačilo, keby si plnil svoje povinnosti vodiča podľa cit. zákona. Vymrštenie kameňa ležiaceho na vozovke spod kolies vozidla nie je okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke vozidla. Len samotná prevádzka, teda rotácia kolies motorového vozidla bez ďalšieho, teda stretu motorového vozidla s kameňom by nebola spôsobilá privodiť škodu na čelnom skle vozidla navrhovateľa. Vzhľadom však na porušenie povinnosti odporcu ako vodiča motorového vozidla súd dospel k záveru, že odporca sa zodpovednosti prevádzateľa motorového vozidla za škodu spôsobenú osobitnou povahou tejto prevádzky zbaviť nemôže s poukazom na ust § 428 druhej vety OZ, nakoľko sa v danom prípade jedná o škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky, ktorá však pôvod v prevádzke nemá, avšak v konaní nebolo preukázané, že odporca škode nemohol zabrániť pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať, čo odporca výslovne uznal. Vo výroku o trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 veta prvá O. s. p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Nakoľko navrhovateľ mal vo veci plný úspech, priznal mu súd náhradu trov konania voči odporcovi ako neúspešnému účastníkovi konania. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonnej lehote vedľajší účastník. Uviedol, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní poukazoval na to, že súdom zistený skutkový stav nevyplýva z vykonaného dokazovania, nakoľko z listinných dôkazov ako „oznámenie o poistnej udalosti“ a oznámenie poškodeného o poistnej udalosti sú neverifikovateľné tvrdenia majúce pôvod výlučne vo výpovedi navrhovateľa. Tvrdenia navrhovateľa však musia byť opreté aj o iné dôkazy, ak sa majú preukázať jeho nároky, vzhľadom na to, že dôkazné bremeno je na navrhovateľovi. Okresný súd bez toho, aby navrhovateľ produkoval dôkazy na podporu svojich tvrdení, zjavne suploval nesplnenie povinnosti navrhovateľa uniesť dôkazné bremeno, čím došlo k inej vade, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ďalej v odvolaní uviedol, že právny názor súdu je nesprávny z dôvodu neunesenia dôkazného bremena navrhovateľom ako (i pri súdom - hoci nedostatočne a nesprávne - ustálenom skutkovom stave) existencie liberačných dôvodov na strane škodcu. Poukázal na ust. § 428 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ktorý škody vyvolané osobitnou povahou tejto prevádzky rozdeľuje na škody bez možnosti liberácie (škoda spôsobená okolnosťami majúcimi pôvod v prevádzke) a škody s možnosťou liberácie (škody, ktoré nemajú pôvod v prevádzke motorového vozidla, sú však spôsobené v súvislosti s osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla - § 427 OZ, ak prevádzkovateľ preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať). V tejto súvislosti poukázal na to, že nemožno stotožňovať každú škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a škodu spôsobenú okolnosťou v prevádzke, keďže ku škode dôjde vždy prevádzkou motorového vozidla. Rozhodujúcim znakom pre možnosť liberácie v danom prípade je teda to, či kameň na cestnej komunikácii je alebo nie je okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke. Odporca vo svojom odvolaní má za to, že skalka ležiaca na ceste nespĺňa znaky súčasti prevádzky, ani ju nerobí súčasťou prevádzky jej odmrštenie kolesom vozidla. Došlo len k pôsobeniu osobitnej povahy prevádzky na okolnosť, ktorá nemá pôvod v prevádzke, a preto túto škodu je možné liberovať. Skalka ležiaca na ceste je jednoznačne okolnosťou vonkajšou, teda nemá pôvod v prevádzke a je možné za predpokladu preukázania, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od prevádzkovateľa požadovať, prevádzkovateľa liberovať zo zodpovednosti za takúto škodu. Ku škode na motorovom vozidle tak síce došlo v dôsledku prevádzky motorového vozidla, avšak následkom okolnosti, ktorá nemala žiadny súvis s jeho prevádzkou. Týmto je vodič (a s ním rovnako prevádzateľ) liberovaný zo zodpovednosti za škodu a je nespravodlivé požadovať od poisťovne zaplatenie náhrady škody, pri ktorej sa škodca zbavil zodpovednosti. Poisťovňa v takomto prípade nie je povinná škodu nahradiť, nakoľko nie je daná zodpovednosť poisteného. Čo sa týka odvolania voči priznaniu úrokov z omeškania, odporca poukázal na to, že poisťovňa splnila povinnosť v trojmesačnej lehote oznámiť, že odmieta plnenie a odôvodnila toto rozhodnutie, nie je povinná poškodenému uhradiť úroky z omeškania, a to až do okamihu splatnosti poistného plnenia, ktorým je 15 dní odo dňa doručenia právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poistiteľovi. Nie je možné priznať úrok z omeškania skôr, než sa stane pohľadávka splatnou, čiže pohľadávka sa stane splatnou až po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. V tomto prípade by sa priznalo navrhovateľovi príslušenstvo pohľadávky, ktoré ešte nevzniklo. Až keby odporca neuhradil navrhovateľovi istinu do 3 dní po právoplatnosti rozhodnutia o povinnosti uhradiť istinu, dostal by sa štvrtý deň do omeškania a navrhovateľ by mohol žiadať úrok z omeškania osobitným návrhom. Z dôvodov uvedených v odvolaní záverom odporca navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že návrh navrhovateľa zamieta, resp. napadnutý rozsudok zrušil a vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. K podanému odvolaniu sa vyjadril navrhovateľ, ktorý konštatoval, že vydaný rozsudok je vecne i procesne správny. Výklad ust. § 427 a § 428 Občianskeho zákonníka odvolateľom pokladá za účelový a zjavne smerujúci k tomu, aby spôsobenú škodu zo zákonného poistenia nemusel uhradiť. Odvolateľ poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Bardejov, ktorým bolo taktiež rozhodované o škode, ktorú spôsobil kameň odskočený od kolesa vozidla jazdiaceho pred navrhovateľom. Na obsah predmetného rozsudku sp. zn. 6C/76/2011 podľa odvolateľa nie je možné prihliadať, nakoľko v uvedenej veci odporca absolútne nepripustil, že takúto škodu navrhovateľovi spôsobil, čo nebolo možné objektívne v spore preukázať. V tomto konaní odporca jednoznačne potvrdil, že išiel svojím motorovým vozidlom pred motorovým vozidlom navrhovateľa a že teda k poškodeniu predného skla nemohlo dôjsť iným spôsobom ako tým, že spod kolies jeho auta vyletel kameň, ktorý poškodil sklo motorového vozidla navrhovateľa. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) postupom v zmysle ust. § 156 ods. 3 O.s.p. napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil v zmysle ust. § 219 ods. 1 O. s. p.. Podľa § 212 ods. 1 O. s. p., odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Podľa § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Odvolací súd uvádza, že dôkazy vyhodnotil súd prvého stupňa podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O. s. p.). So skutkovými závermi prvostupňového súdu sa odvolací súd stotožnil, pretože z vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že účastníci konania jazdili dňa 25. 3. 2010 po ulici T. v X. tým spôsobom, že auto odporcu išlo autom navrhovateľa asi vo vzdialenosti 10 metrov, pričom obidve motorové vozidlá sa pohybovali rýchlosťou 30 - 40 km/hod.. T. ulica bola v tom čase posypaná štrkom po zimnej údržbe a zároveň bola v ľavej časti rozkopaná v dôsledku rekonštrukcie kanalizačných prípojok. Zo zhodných tvrdení účastníkov vyplynulo, že spod kolesa motorového vozidla odporcu odprskol kameň na predné čelné sklo motorového vozidla navrhovateľa a spôsobil znehodnotenie tohto skla, vyžadujúceho jeho výmenu. Ďalej prvostupňový súd správne postupoval, keď skúmal v danom prípade, či sa jedná o škodu, ktorá bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla, avšak odvolací súd sa nestotožnil so záverom a argumentáciou prvostupňového súdu, že sa jedná o okolnosť vonkajšiu a nesúvisiacu s prevádzkou vozidla, nakoľko sa jednalo o okolnosť spočívajúcu na vozovke ležiacich kameňov, teda existujúcich mimo samotné vozidlo, nemajúcich pôvod v prevádzke a postavil ju na roveň s vonkajšími okolnosťami, ako sú konanie tretích osôb, alebo zvierat a prírodných javov. Rozhodujúcou otázkou v odvolacom konaní bolo posúdenie, či podľa § 427 Občianskeho zákonníka zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je zodpovednosťou objektívnou, t. j. bez ohľadu na zavinenie. V tejto súvislosti sa zaoberal aj odvolacími dôvodmi vedľajšieho účastníka. Podľa názoru odvolacieho súdu sa jedná o škodu, ktorá bola spôsobená okolnosťami majúcimi pôvod v prevádzke motorového vozidla, nakoľko samotné odskočenie skaliek spod motorového vozidla bolo spôsobené rotáciou kolies motorového vozidla škodcu, pričom predmetná rotácia je sprievodným javom pohybu motorového vozidla (bez rotácie kolies motorového vozidla by nedošlo k jeho pohybu). Súd zdôrazňuje, že k odskočeniu skalky spod kolies predmetného motorového vozidla došlo v nadväznosti na jeho pohyb po vozovke, a teda v žiadnom prípade sa nejedná o okolnosť nemajúcu pôvod v prevádzke motorového vozidla, a preto zodpovednosti za škodu sa odporca nezbavil. K zbaveniu zodpovednosti za škodu by mohlo dôjsť len v prípade, ak by sa jednalo o škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke motorového vozidla, to znamená, ak by škodca preukázal, že by škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia. Ak teda bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla, ide o absolútne objektívnu zodpovednosť za škodu a prevádzkovateľ sa za žiadnych okolností nemôže zbaviť zodpovednosti za vznik takejto škody. Ak teda udalosť - škoda na čelnom skle - bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke, škoda vznikla a existuje príčinná súvislosti medzi udalosťou a vznikom škody, prevádzkovateľ zodpovedá za škodu na prednom skle, a pokiaľ má uzavreté zmluvné poistenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, je poisťovateľ povinný takúto škodu za neho uhradiť. V žiadnom prípade nie je možné stotožniť sa s názorom vedľajšieho účastníka, ako aj prvostupňového súdu, že skutočnosť, že skalka odmrštená kolesom vozidla ju nerobí súčasťou prevádzky, pretože kinetická energia udelená krútiacou silou kolesa, teda predmetu, ktorý nemá žiadny súvis s prevádzkou a ide len o pôsobenie osobitnej povahy prevádzky na okolnosť nemajúcu pôvod v prevádzke. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že nebyť rotácie kolies, nebolo by možné pôsobením kinetickej energie krútiaceho momentu kolesa automobilu docieliť vymrštenie kameňa spod pneumatiky, nakoľko v momente státia, resp. pokojného stavu nepôsobí na kameň žiadna odstredivá sila. Inak povedané, ak by vozidlo škodcu nebolo v prevádzke, nedošlo by ani k rotácii kolies, a teda nedošlo by ani k vymršteniu kameňa do čelného skla navrhovateľa, resp. ak by pred navrhovateľom nešlo žiadne vozidlo, nedošlo by k vzniku škody. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na definíciu prevádzky motorového vozidla v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cz/42/1971 (R 9/1972): „motorové vozidlo je v prevádzke nielen vtedy, keď sa pohybuje, ale aj vtedy keď síce stojí, ale v chode je jeho motor“. Prevádzkou motorového vozidla je aj príprava k jazde a bezprostredné výkony po ukončení jazdy, ako aj výkony potrebné na udržovanie vozidla. Už samé uvedenie motora do chodu patrí k prevádzke motorového vozidla bez ohľadu na to, či sa vozidlo uvedie do pohybu a či nie, či sa to stalo na ceste, prípadne na inom priestranstve verejnosti prístupnom, alebo ešte v garáži, a či motor uviedol do chodu sám prevádzateľ, alebo jeho pracovník. Argumentácia prvostupňového súdu a vedľajšieho účastníka, podľa ktorej ležiaci kameň na vozovke nie je okolnosť, ktorá by mala pôvod v prevádzke motorového vozidla, je nesprávna. V zmysle vyššie citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR je zrejmé, že vozidlo je v prevádzke, keď je v pohybe, čo znamená, že kolesá počas pohybu vozidla rotujú okolo vlastnej osi. Rotácia kolies jednoznačne má pôvod v prevádzke, nakoľko to je základný znak a predpoklad prevádzky motorového vozidla. Kameň bol uchytený na dezéne rotujúcej pneumatiky a v dôsledku rotácie vymrštený do čelného skla motorového vozidla navrhovateľa, v dôsledku čoho došlo k vzniku škody na tomto čelnom skle. Odvolací súd zastáva názor, že pôvod v prevádzke motorového vozidla nemožno vzťahovať k vymrštenému kameňu ako takému, práve naopak, je potrebné vzťahovať ho k rotácii kolies pohybujúceho sa vozidla. Rotácia kolies pohybujúceho sa vozidla je bezpochyby prevádzkou motorového vozidla, čo jednoznačne potvrdzuje vyššie uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR. Odvolací súd konštatuje, že v rámci odvolacieho konania nebolo použité ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a pre rozhodnutie veci rozhodujúce, preto v zmysle § 213 ods. 2 O. s. p. nebol dôvod, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili účastníci konania. V danom prípade odvolací súd len interpretoval použitú právnu normu prvostupňovým súdom spôsobom, ktorý zodpovedá účelu aplikovanej právnej normy. Pokiaľ ide o námietky vedľajšieho účastníka týkajúce sa priznania úrokov z omeškania, treba konštatovať, že základnou ideou Zákona o PZP bolo a stále je ochrana práv poškodených osôb, najmä práva na rýchle poskytnutie poistného plnenia. Uvedený zákon je v súlade so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2000/26 (Smernica o poistení motorových vozidiel), ktorou sa poškodenému priznalo právo podať žalobu proti poisťovni zodpovednej osobe, a to priamo. Predmetné ustanovenia implementované do nášho Zákona o PZP zaviedli účinné sankcie pre prípad, že poisťovňa si nesplní povinnosť nahradiť škodu v primeranej lehote. Okrem týchto sankcií zmluvné štáty boli zaviazané implementovať aj do svojich vnútroštátnych poriadkov aj povinnosť platenia úrokov z výšky náhrady stanovenej poisťovňou alebo súdom poškodenej osobe, ak sa plnenie nerealizovalo v predpísanej lehote. Uvedené úroky z omeškania ukladá zákon poisťovateľom automaticky, bez ohľadu na to, či si úrok z omeškania uplatní alebo nie, len ich výška sa posudzuje podľa občianskoprávnych predpisov. Teleologickým výkladom smernice a zákona je možné vyvodiť, že poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie v lehote 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahov povinnosti poisťovateľa, pričom skončiť prešetrovanie je povinný v lehote 3 mesiacov odo dňa oznámenia škodovej udalosti. Súd je toho názoru, že poisťovateľ riadne nesplnil svoju povinnosť poskytnúť poistné plnenie poškodenému za poisteného podľa § 4 ods. 2 a 4 Zákona o PZP tým, že nesprávne vyhodnotil rozsah jeho zákonnej povinnosti (odmietol poskytnúť poškodenému riadne uplatnenú a preukázanú náhradu škody), a preto nemôže byť na škodu navrhovateľa. Ďalšia argumentácia odvolateľa, ktorý pripojil rôzne rozhodnutia súdov v obdobnej veci, nemala podstatný význam pre posúdenie prejednávanej veci, pretože predmetné rozhodnutia sa v konkrétnostiach odlišovali od skutočností prejednávaných v danej veci, s tým, že odvolateľ ich ani len čiastkovo nepoužil pri argumentácii svojho odôvodnenia. Výrok o trovách konania prvostupňového súdu odvolací súd potvrdil, keďže prvostupňový súd správne aplikoval ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p., keď priznal navrhovateľovi, ktorý mal plný úspech vo veci, náhradu trov konania, ktorá pozostávala zo súdneho poplatku vo výške 31,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 292,33 eur. Odvolací súd konštatuje, že súd nezistil vo vyčíslení náhrady trov konania žiadne nesprávnosti. Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 224 ods. 1 s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O. s. p.. Navrhovateľ bol v odvolacom konaní úspešný, trovy odvolacieho konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia vyčíslených písomným podaním zo dňa 18. 7. 2013 za písomné vyjadrenie doručené súdu dňa 24. 7. 2013 vo výške 34,86 eur + režijný paušál 7,81 eur, spolu vo výške 42,67 eur. Vo vyčíslení náhrady trov právneho zastúpenia navrhovateľa nezistil súd žiadne nesprávnosti, a preto mu ich priznal v uplatnenej výške, keď vychádzal z príslušných ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, a to najmä z ustanovenia § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c), § 16 ods. 3, § 20c cit. vyhlášky. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.