Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 6Co/571/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113230367 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5113230367.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky: F. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXXX/XX, F. X. H., štátna občianka SR, zastúpená JUDr. Martou Wertlenovou, advokátkou so sídlom J. XXXX/XB, B., proti odporcovi: K. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXXX/XX, štátny občan SR, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Milan Chovanec s.r.o. so sídlom V. Tvrdého 17, Žilina, v konaní o vydanie predbežného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 7C/256/2013-24 zo dňa 18. 09. 2013, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 7C/256/2013-24 zo dňa 18. 09. 2013 p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením Okresný súd Žilina uložil odporcovi, aby dočasne nevstupoval do bytu č. 50, vchod 5, 4. poschodie nachádzajúceho sa v bytovom dome č. s. XXXX postavenom na pozemku parc č. KNC 1105/5 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 732 m2, nehnuteľnosť nachádzajúca sa v kat. úz. F. X. H., zapísaná v katastri nehnuteľností, Správa katastra Kysucké Nové Mesto na LV č. XXXX. Navrhovateľku zaviazal k povinnosti do 30-tich dní od vykonateľnosti tohto rozhodnutia podať na súde proti odporcovi žalobu o vylúčenie odporcu z užívania bytu. Rozhodnutie o trovách si súd vyhradil na konečné rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že návrhom na vydanie predbežného opatrenia zo dňa 18. 09. 2013 sa navrhovateľka domáhala uloženia povinnosti odporcovi, aby dočasne nevstupoval do bytu špecifikovaného vo výroku samotného uznesenia. Návrh odôvodnila tým, že účastníci sú bezpodieloví spoluvlastníci predmetného bytu. Z dôvodu trvalého a vážneho narušenia manželstva s odporcom navrhovateľka podala dňa 03. 10. 2012 návrh na rozvod manželstva účastníkov a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, ktoré konanie nie je doposiaľ právoplatne skončené. Z manželstva účastníkov pochádzajú 3 maloleté deti G., L. a R.. Maloletý G. sa narodil chorý, je ťažko zdravotne postihnutý, jeho zdravotný stav vyžaduje celodennú opateru, ktorú vykonáva navrhovateľka. Aj ďalšie dve maloleté deti L. a R. majú zdravotné problémy. Manželstvo účastníkov od narodenia maloletého G. bolo poznamenané tým, že jeho opatera vyžadovala celodennú starostlivosť navrhovateľky, čo odporca neuznával a vytýkal, že rodina žije len z jeho finančných prostriedkov. Vzťahy medzi účastníkmi sa postupne zhoršujú, keď odporca pri akomkoľvek i bežnom nedorozumení sa správa voči navrhovateľke agresívne, používa hrubé výrazy. V decembri 2011 navrhovateľku i fyzicky napadol, čo sa potom viackrát opakovalo, a to aj v prítomnosti maloletých detí. Navrhovateľka bola nútená zo strachu pred odporcom z dôvodu jeho prchkej a výbušnej povahy požiadať o ochranu policajné orgány. Správanie sa odporcu voči navrhovateľke sa negatívne odrazilo na jej zdravotnom stave. Bola uznaná čiastočne invalidnou a bol jej aj priznaný čiastočný invalidný dôchodok. Odporca nemá záujem vypočuť navrhovateľku ohľadom zdravotných problémov detí, vyvoláva nedorozumenia a prítomnosť detí ho znervózňuje. Deti majú z odporcu strach pre jeho nepredvídateľné správanie sa. Odporcovi sa vyhýbajú, nemajú záujem sa s ním stretávať, keďže sa voči nim správa hrubo. Naposledy sa tak stalo aj na verejnosti dňa 30. 08. 2013, kedy došlo k fyzickému napadnutiu maloletého G. odporcom. Od uvedenej doby maloleté deti naliehajú na matku, aby otca nevpustila do bytu a nedovolila mu pobyt v byte. Navrhovateľka s troma maloletými deťmi žije v sústavnom strese a obavách z nevyspytateľného agresívneho správania sa odporcu. S poukazom na uvedené mala navrhovateľka za to, že je potrebné pomery medzi účastníkmi naliehavo riešiť, keďže správanie sa odporcu sa stupňuje a dosahuje také intenzity, ktoré sú už neúnosné. Navrhovateľka spolu s deťmi je v čase prítomnosti odporcu uzavretá zo strachu pred ním v jednej izbe, z ktorej vychádzajú len v prípade nutnej potreby. Oboznámiac sa so skutkovými tvrdeniami uvedenými v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ako i obsahom predložených listinných dôkazných prostriedkov (záznamu OR PZ Čadca o podaní oznámenia, prepúšťacou lekárskou správou, potvrdením o poberaní peňažného príspevku na opatrovanie, potvrdením OO PZ Kysucké Nové Mesto o ústnom oznámení zo dňa 20. 04. 2013, rozhodnutím Sociálnej poisťovne o zvýšení invalidného dôchodku, výpisom z LV XXXX pre kat. úz. F. X. H.) sa prvostupňový súd v celom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi uvádzanými navrhovateľkou, a preto jej návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyššie uvedeného znenia v celom rozsahu vyhovel po právnej stránke poukazujúc na ust. § 74 ods. 1 a § 76 ods. 1 písm. g), ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“). Zároveň bola okresným súdom uložená navrhovateľke povinnosť podať návrh na začatie konania vo veci samej o vylúčenie odporcu z užívania bytu. Proti vyššie uvedenému uzneseniu podal odporca prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu odvolanie, na základe ktorého odvolací súd žiadal, aby napadnuté uznesenie okresného súdu zmenil a návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol. Prvostupňovému súdu vytýkal v prvom rade, že nemal možnosť sa s návrhom na vydanie predbežného opatrenia pred samotným rozhodnutím oboznámiť. Za ďalšie, uviedol, že tvrdenia navrhovateľky, na základe ktorých požiadala súd o vydanie predbežného opatrenia, sa nezakladajú na pravde. Jej konanie bolo motivované tým, že odo dňa 03. 10. 2012 sa medzi účastníkmi vedie rozvodové konanie, pričom odporca s podaným návrhom nesúhlasil. Svoje stanovisko však v súčasnosti prehodnotil. Počas trvania manželstva sa odporca rovnakou mierou tak isto, ako navrhovateľka, snažil o zabezpečenie potrieb rodiny, a preto vyjadrenia navrhovateľky v tomto smere sú účelové a nepravdivé. To platí aj o jeho údajnom agresívnom správaní. Pravda je skôr opačná, je to manželka, ktorá trávi podstatu svojho času na sociálnych sieťach na internete, potom nič nestíha a je na všetkých podráždená a používa hrubé výrazy. Navrhovateľka nedokáže ovládať svoje emócie pred deťmi. Na odporcu často aj pred deťmi kričí vulgarizmy, tiež nemá problém pred nimi na odporcu fyzicky zaútočiť. Odporca to však nikdy neriešil podaním trestného oznámenia na polícii, pretože dúfal v nápravu stavu. Je to navrhovateľka, ktorá úmyselne vyvoláva napätie v rodine sama nezmyselnými udaniami na polícii, ktoré nie sú pravdivé. Vykonštruované obvinenia navrhovateľky odporcovi komplikujú život, či už súkromný, ale aj pracovný. S poukazom na uvedené, ako aj ďalšie skutočnosti opisujúce spolužitie účastníkov konania v rodine mal odvolateľ za to, že neboli osvedčené dôvody pre vydanie predbežného opatrenia. Prvostupňový súd pri vydávaní predbežného opatrenia vychádzal len z tvrdení navrhovateľky, ktoré však neboli ničím doložené. O žiadnom jej vymyslenom obvinení doposiaľ nebolo rozhodnuté. Navrhovateľka prostredníctvom svojej splnomocnenej zástupkyne odvolací súd žiadala, aby napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil stotožňujúc sa s jeho dôvodmi. Zopakovala, že odporca nemá záujem pomáhať navrhovateľke so starostlivosťou o maloleté deti ani túto starostlivosť nerešpektuje, vyčíta navrhovateľke, že rodina žije len z jeho finančných prostriedkov. Odporca je vojakom z povolania, ktorú službu vykonáva vo VÚ 4977 Sliač, počas pracovného týždňa sa zdržuje v mieste svojho pracoviska v Sliači, domov prichádza v piatok večer a odchádza v nedeľu večer. Odporca sa správal veľakrát agresívne nielen voči navrhovateľke, ale aj voči deťom. Nemal záujem riešiť ich každodenné problémy, nestaral sa o domácnosť. Pokiaľ aj odporca tvrdí, že si v súčasnosti upravil pracovnú dobu tak, aby s deťmi mohol tráviť viac času, toto tvrdenie je účelové a zavádzajúce. Pracovnú dobu si upravil z dôvodu, že mu to takto lepšie vyhovovalo s ohľadom na spojenie do práce. Odporca v súčasnosti nemá záujem podieľať sa na chode domácnosti, na maloleté deti prispieval do júla 2013 podľa vlastnej úvahy minimálnymi sumami a aj to nepravidelne, od mesiaca júl 2013 neplatí na maloleté deti žiadne výživné. Z dôvodu finančnej tiesne bola navrhovateľka nútená si na výživu maloletých detí zapožičať finančné prostriedky. Taktiež podala návrh na určenie manželského výživného, ktoré konanie je vedené na Okresnom súde v Žiline pod sp. zn. 8C/163/2013. Internetové stránky navštevuje navrhovateľka len po tom, ako zabezpečí deťom potrebnú starostlivosť a internet navštevuje predovšetkým z dôvodu získať informácie o zdravotných ťažkostiach svojich detí, čo by im pri diagnózach mohlo pomôcť, ďalej komunikuje s ostatnými mamičkami, s ktorými sa stretli v nemocnici a odovzdávajú si takýmto spôsobom svoje rady a skúsenosti. Tvrdenia, že navrhovateľka „hýri“ celý víkend po nociach, vracia sa domov až nad ránom, označila za hrubo urážajúce a nepravdivé v snahe zdiskreditovať jej osobu. Výnimočne sa zdržala mimo domu vo večerných hodinách len z dôvodu rodinných osláv a tiež jedenkrát z dôvodu zorganizovaného stretnutia spolužiakov po rokoch. Taktiež je hrubo urážajúce tvrdenie, že navrhovateľka má v domácnosti neporiadok. Všetok svoj voľný čas venuje deťom, zabezpečuje všetky potrebné veci týkajúce sa starostlivosti o ne. V byte s troma deťmi, v ktorom žije, je samozrejmé, že nie sú vždy všetky veci poukladané, všetko prádlo vyžehlené a opraté. Odporca ale nemal nikdy záujem vypočuť navrhovateľku ohľadom zdravotných problémov detí, vyvolával nedorozumenia, prítomnosť detí ho znervózňovala. V závere svojho vyjadrenia navrhovateľka uviedla, že Ústava SR, ale i normy medzinárodného práva zaručujú právo na nedotknuteľnosť súkromného života osoby. Obsahom tohto práva je v zmysle judikatúry právo na pokojný rodinný život a slobodný rozvoj osobnosti v oblasti jej psychickej a fyzickej integrity, možnosti sebarealizácie z pozície rovnocennosti, zachovanie cti a dôstojnosti. Akákoľvek forma násilia je absolútnym potlačením týchto práv. Násilie sa pritom prejavuje nielen vo fyzickej rovine, ale aj ako násilie psychické, sociálne, ekonomické alebo sexuálne. V konkrétnom prípade bolo nad akúkoľvek pochybnosť preukázané, že vzťahy medzi účastníkmi je potrebné upraviť predbežným opatrením, a to dočasným zákazom vstupu odporcu do bytu. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúceho z ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. toto rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil. Podľa § 74 ods. 1 O. s. p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Podľa § 76 ods. 1, písm. b/ O. s. p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia. Predbežné opatrenie pred začatím konania (§ 74 O. s. p.) alebo po začatí konania (§ 102 O. s. p.), je možné nariadiť z dvoch dôvodov: jedným je dočasná úprava právnych pomerov účastníkov a druhým je zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, ak by mal byť ohrozený. Spoločným znakom oboch typov predbežných opatrení je ich predbežný - dočasný charakter. Predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo účastníka ohrozené. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je nebezpečie bezprostrednej ujmy. Úpravou predbežných opatrení umožňuje osnova rýchlo a pružne riešiť takú situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. Odvolací súd vychádzajúc z vyššie uvedeného, v konaní skúmal naplnenie jednotlivých podmienok nariadenia predbežného opatrenia a oboznámiac sa s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ako aj obsahom celého prislúchajúceho spisového materiálu dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Predbežné opatrenie o uložení povinnosti dočasne nevstupovať do domu alebo bytu môže byť nariadené vtedy, ak odporca je vo vzťahu k osobe, voči ktorej je podozrivý z násilia v pozícii blízkej osoby podľa § 116 Občianskeho zákonníka alebo v pozícii osoby, ktorá sa o ňu stará alebo ju vychováva. Predpokladom na nariadenie predbežného opatrenia je to, že povinná osoba je dôvodne podozrivá z násilia, predovšetkým z fyzického násilia, hoci sa nedá vylúčiť ani psychické týranie. Osvedčenie takého podozrenia musí vyplývať napríklad z obsahu trestného oznámenia alebo oznámenia priestupku, prípadne zo spisov orgánu povereného starostlivosťou o rodinu a deti alebo z vedomostí tzv. predvedených osôb, spolubývajúcich alebo susedov, ale aj tvrdenie rodiča, manželky, družky. Podľa dôvodovej správy právo na ochranu života a zdravia, ktoré je násilníkom ohrozované, má absolútnu povahu, a teda je silnejšie ako vlastnícke právo násilníka, či právo, ktoré mu vyplýva zo spoločného nájmu bytu. Preto užívacie právo násilníka k spoločnému obydliu, ktoré vyplýva z bezpodielového spoluvlastníctva, či spoločného nájmu je nutné v záujme ochrany života a zdravia obetí jeho násilníckeho konania obmedziť. Vlastnícke právo, ale aj právo spoločného nájmu zostáva zachované, obmedzila by sa len jedna jeho zložka - ius utendi, a to buď na určitý čas, alebo na neurčito. Oboznámiac sa s obsahom navrhovateľkou predložených listinných dôkazov bol aj odvolací súd toho názoru, že navrhovateľka v súčasnom štádiu konania osvedčila jednotlivé podmienky odôvodňujúce nariadenie predbežného opatrenia vyššie uvedeného znenia. Záver o dôvodnosti podozrenia odporcu z násilia voči navrhovateľke vyplýva najmä z predložených lekárskych správ, ktoré uvádzajú, že zranenie zistené u navrhovateľky zodpovedajú údajom, ktoré uviedla pri ošetrení. Súčasne, ale odvolací súd dodáva, že v konečnom dôsledku je záver o tom, či sa odporca dopustil násilia voči navrhovateľke na orgánoch činných v trestnom konaní, keďže sa vychádza zo zásady prezumpcie neviny. Pokiaľ sa týka odvolacej námietky, že odporca nemal možnosť sa s návrhom na vydanie predbežného opatrenia pred samotným rozhodnutím oboznámiť, odvolací súd dáva odvolateľovi do pozornosti ustanovenie § 75 ods. 8 O. s. p. podľa ktorého návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručuje súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Aj v tomto bode bolo teda odvolanie odporcu nedôvodné. Napokon je potrebné uviesť, že dočasnosť trvania nariadeného predbežného opatrenia sa vzťahuje k dobe trvania samotného konania o vylúčenie odporcu z užívania bytu, ktoré medzičasom iniciovala samotná navrhovateľka. O trovách odvolacieho konania o nariadenie predbežného opatrenia rozhodne prvostupňový súd v konečnom rozhodnutí. Toto rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.