Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 5CoE/37/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5611201455 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5611201455.2 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, vo veci exekúcie oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. 1/ Advocate, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, 2/ Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti povinnému: Marián Jurík, s miestom podnikania Vyšné Matiašovce 101, Liptovská Sielnica, IČO: 44 102 496, pre vymoženie pohľadávky 1.634,53 eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu R. XX, N., pod sp. zn. Ex 1903/2011, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 7Er/180/2011-37 zo dňa 29.10.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . Návrh na prerušenie konania z a m i e t a . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č.k. 7Er/180/2011-37 zo dňa 29.10.2012 zastavil exekúciu. Súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému náhradu trov exekúcie nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 57 ods. 1 písm. a), ods. 2 a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a tiež § 4 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd mal preukázané, že oprávnený v návrhu na vykonanie exekúciu za exekučný titul označil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761, č. SR 10214/10 zo dňa 27.10.2010. Preto exekučný súd bol oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. V danom prípade písomná forma rozhodcovskej doložky nebola splnená. Dlžníkovo vyhlásenie obsiahnuté v zmluve o úvere č. 500400047 zo dňa 27.11.2009, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom tejto zmluvy o úvere, ako aj s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy; a že nemá k ním žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať, nie je dodržaním písomnej formy tak, ako ho predpokladá ustanovenie § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka nie je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami (chýba podpis dlžníka aj veriteľa), ale len vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. Exekučný súd konštatoval, že v takejto forme absentuje písomná forma uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy (doložky), ktorá podľa zákona o rozhodcovskom konaní vyžaduje dokument podpísaný zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch. V danom prípade takúto písomnú formu uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy (doložky) oprávnený nepreukázal, nepredložil všeobecné podmienky poskytnutia úveru podpísané oboma zmluvnými stranami. Na základe uvedeného dospel exekučný súd k záveru o neexistencii platne uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy - rozhodcovskej doložky, ktorá ak nie je uzavretá písomnou formou, je neplatná. Keďže právomoc rozhodcovského súdu bola založená na neplatnom právnom úkone, keďže nebola dodržaná písomná forma rozhodcovskej doložky, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k záveru, že je vydaný v rozpore so zákonom, a preto doposiaľ nenadobudol právoplatnosť, pretože ho vydal orgán na to nepríslušný, preto postupom podľa ust. § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku predmetnú exekúciu zastavil. Súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému náhradu trov exekúcie nepriznal, pretože v stanovenej lehote trovy exekúcie nevyčíslil, ani ich vynaloženie súdu nepreukázal. Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Veľmi obšírne, vo viacerých smeroch a v širokých teoretických súvislostiach prezentoval svoje výhrady voči uzneseniu okresného súdu. V prvom rade namietal nedostatok právomocí exekučného súdu preskúmavať exekučný titul a rozhodcovskú doložku, ktorým nesprávnym postupom exekučný súd porušil zásadu právneho štátu - zásadu legality. K takémuto revíznemu postupu došlo v situácií, keď už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Vytýkal exekučnému súdu, že nebol oprávnený skúmať otázku platnosti rozhodcovskej doložky, pretože mu to právny poriadok neumožňuje. Súd tak vec nesprávne právne posúdil a v rozpore so zákonom zastavil exekučné konanie, čím zároveň odňal účastníkovi konania možnosť konať pred súdom. Zdôraznil, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, účinky rozhodcovského rozsudku majú ten dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto rozsudkom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásady rovnocennosti a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného v rozhodcovskom konaní. Rozsudkom rozhodcovského súdu je exekučný súd viazaný rovnako, ako je viazaný rozsudkom všeobecného súdu. Odvolateľ tvrdí, že exekučný súd môže pristúpiť k zastaveniu konania o výkone rozhodnutia rozhodcovského súdu alebo exekučného konania realizovaného na podklade takéhoto rozhodnutia len na návrh účastníka konania. Aj v takomto prípade však exekučný súd pri revízií rozsudku rozhodcovského súdu limitovaný ústavne konformnou interpretáciou ust. § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní, ktorá mu umožňuje nájsť hranice jeho právomoci a odlíšiť sa tak od právomoci všeobecného súdu konajúceho o zrušení rozsudku rozhodcovského súdu. Odvolateľ zotrval na legitimite exekučného titulu oprávneného, a preto žiadal odvolací súd, aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie alebo alternatívne aby konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. prerušil a Súdnemu dvoru EÚ na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ predložil prejudiciálne otázky v nasledovnom znení: 1. Má sa ustanovenie písm. q) ods. 1 prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že za každých okolností zakazuje rozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej doložky prostredníctvom rozhodcovských súdov? 2. V prípade zápornej odpovedi Súdneho dvora na prvú otázku je možné ustanovenie písm. q) ods. 1 prílohy smernice Rady 93/13/EHS vykladať tak, že mu neodporuje uzatvorenie takej rozhodcovskej doložky, ktorá ustanovuje, že „všetky spory vzniknuté zo zmluvy“ budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovskom súdom, ktorý vykonáva svoju činnosť na základe zákona a voči jeho rozhodnutiu možno podať žalobu o zrušenie všeobecného súdu podľa zákona, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde alebo b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde s tým, že ak ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky, čo však neplatí, ak pred podaním žaloby na súde, bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu? 3. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotno-právne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi? Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu ustanovenom v § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil ako vecne správne. Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd preskúmaním napadnutého uznesenia, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedol odvolateľ, konštatuje, že súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď exekúciu zastavil. Z predloženého spisu mal odvolací súd preukázaný skutkový stav tak, ako ho uviedol súd prvého stupňa. Exekučný súd počas celého exekučného konania (t.j. v každom štádiu vedenia exekúcie) je povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Je tak predovšetkým povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého sa exekúcia vedie, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ust. § 41 Exekučného poriadku. Súd môže v tomto rozsahu skúmať exekučný titul na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. Tak to bolo aj v prejednávanej veci, keď exekučný súd mal nepochybne preukázané, že nebola dodržaná písomná forma rozhodcovskej doložky, čo spôsobilo jej neplatnosť. Správne potom exekučný súd konštatoval, že právomoc rozhodcovského súdu v predmetnej veci bola založená na neplatnom právnom úkone, keďže nebola dodržaná písomná forma rozhodcovskej doložky. Preto exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k záveru, že je vydaný v rozpore so zákonom, keďže nenadobudol právoplatnosť, vydal ho orgán na to nepríslušný, a preto podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku predmetnú exekúciu zastavil. Odvolací súd v tomto rozhodnutí pochybenie nezistil, preto ho potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti. Odvolací súd nepovažoval za potrebné prebiehajúce exekučné konanie prerušiť z dôvodu, že požiada Súdny dvor EÚ o rozhodnutie o predbežných otázkach tak, ako ich naformuloval odvolateľ. Predpokladom povinnosti začať konanie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora predovšetkým skutočnosť, či otázka komunitárneho práva týkajúca sa platnosti alebo výkladu úniového práva je pre riešenie daného prípadu relevantná. Zmyslom riešenia predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva. Keď v prejednávanej veci neexistuje potreba obrátiť sa s predbežnou otázkou výkladu úniového práva na Súdny dvor EÚ, návrh oprávneného na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že sa účastníkom náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Oprávnený v odvolacom konaní úspešný nebol a povinnému a súdnemu exekútorovi v priebehu odvolacieho konania žiadne trovy nevznikli. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.