Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 6CoP/48/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5611207746 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5611207746.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a členov senátu JUDr. Františka Potockého a JUDr. Oľgy Belkovej, vo veci starostlivosti súdu o mal. W. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, dieťa matky: W. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX/XX, J. Q. - V., zastúpená JUDr. Petrom Jančim, advokátom, so sídlom F. XXX, J. Q. a otca: X. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, J. Q., zastúpený JUDr. Jaroslavom Kiapešom, advokátom, so sídlom B. XXXX/XX, J. Q., o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, v konaní o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 9P/27/2011-181 zo dňa 20. júla 2012, v spojení s dopĺňacím uznesením, č. k. 9P/27/2011-206 zo dňa 21. marca 2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím uznesením vo výrokoch I., II., VI., a vo výroku o trovách štátu p o t v r d z u j e. Ostatné výroky rozsudku okresného súdu v spojení s dopĺňacím uznesením, odvolaním nenapadnuté, zostávajú n e d o t k n u t é. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 4C/138/2009-23 zo dňa 29.12.2009 v časti o výživnom tak, že otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu mal. W. I., nar. XX.XX.XXXX (ďalej už len mal. W.), sumou 120,- eur mesačne, počnúc dňom 01.09.2011. Zameškané výživné za čas od 01.09.2011 do 31.07.2012 vo výške 220,- eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20,- eur spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou rozsudku pod následkom straty výhody splátok (výrok I.). Vo zvyšnej časti návrh matky na zvýšenie výživného na mal. W. zamietol (výrok II.) a zamietol i návrh otca na striedavú osobnú starostlivosť (výrok III.). Okresný súd napadnutým rozsudkom upravil i styk otca s mal. W. (výroky IV., V.) vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (výrok VI.) a doplňujúcim uznesením uložil otcovi povinnosť zaplatiť trovy štátu vo výške 100,80 eur. V odôvodnení uviedol, že manželstvo rodičov mal. W. bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 4C/138/2009-23 zo dňa 29.12.2009, ktorý v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, č. k. 6Co/59/2010-38 zo dňa 16.06.2010 nadobudol právoplatnosť dňa 25.08.2010. Mal. W. bola na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia ju budú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach. Otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu mal. W. sumou 100,- eur mesačne. Na základe návrhu matky zo dňa 19.08.2011 a po vykonanom dokazovaní upravil styk otca s mal. W. spôsobom a v rozsahu uvedenom vo výrokoch IV. a V. napadnutého rozsudku. Pokiaľ otec v priebehu konania podal vzájomný návrh na striedavú osobnú starostlivosť, v odôvodnení rozsudku uviedol, že na základe vykonaného dokazovania nemal preukázané okolnosti, ktoré by si vyžadovali zmenu z osobnej starostlivosti matky na striedavú starostlivosť obidvoch rodičov. Z tohto dôvodu zamietol návrh otca na striedavú osobnú starostlivosť (výrok III.). Odvolací súd poznamenáva, že výroky III., IV., V., neboli odvolaním napadnuté, preto dôvody rozhodnutia prvostupňového súdu konštatované v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku vo svojom rozhodnutí bližšie nereprodukuje. Vo vzťahu k výrokom I., II., rozsudku, ktoré boli napadnuté odvolaním matky dieťaťa, okresný súd v odôvodnení uviedol, že od posledného rozhodnutia o výživnom došlo k zmene pomerov tak na strane rodičov, ako i na strane mal. W.. Rodičom od posledného rozhodnutia o výživnom odpadla vyživovacia povinnosť k plnoletému synovi Q.. Mal. W. je toho času žiačkou základnej školy (v čase posledného rozhodnutia o výživnom bola predškoláčka) s čím sú spojené zvýšené náklady na nákup školských pomôcok, na stravovanie v školskej jedálni, za pobyt v družine a za krúžky, ktoré mal. W. navštevuje. Okrem toho obom rodičom oproti obdobiu, keď sa naposledy rozhodovalo o výživnom sa mierne (približne o 90,- eur) zvýšil priemerný mesačný príjem. Pokiaľ rodičia poukazovali na úvery resp. poistky, ktoré platia, poznamenal, že tieto nezohľadnil, nakoľko vyživovacia povinnosť má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov. Zameškané výživné, ktoré predstavuje rozdiel medzi posledne určeným výživným (100,- eur) a nanovo určeným výživným (120,- eur), povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20,- eur spolu s bežným výživným. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a o trovách štátu podľa § 148 ods. 1 O.s.p. Proti rozsudku v časti o výživnom podala odvolanie matka dieťaťa, ktorá ho navrhla zmeniť tak, že otcovi sa uloží povinnosť prispievať na výživu mal. W. sumou po 170,- eur mesačne, počnúc dňom 01.09.2011. V dôvodoch odvolania uviedla, že pokiaľ mal okresný súd preukázaný čistý priemerný mesačný zárobok otca vo výške 428,89 eur, takýto mesačný príjem by otcovi nepostačoval ani na jeho základné mesačné výdavky, ktoré špecifikoval na sumu 500 - 600,- eur mesačne. Otec mal. W. až na poslednom pojednávaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že mu prispievajú jeho rodičia. Je pritom zarážajúce, že takúto finančnú pomoc otec neuviedol už hneď na prvom resp. druhom pojednávaní. Okresný súd nezohľadnil ani jej námietku, že otec mal. W. býva v 3-izbovom prenajatom byte, ktorý ako uviedol obýva sám, resp. s mal. W. v čase, keď sú spolu. Ak tvrdí, že jeho mesačný príjem je približne 428,- eur a prenajíma si 3-izbový byt za sumu 280,- eur, tým vlastne preukazuje, že mesačne vynakladá reálne vyššiu sumu na svoje živobytie, ako v skutočnosti deklaruje. Po odpočítaní mesačného nájmu a sumy výživného, by mu reálne zostávalo len 48,89 eur. Z uvedeného je evidentné, že jeho príjmové možnosti sú vyššie, a to aj vzhľadom k tomu, že s mal. W. absolvoval dovolenky v zahraničí a rôzne výlety. Pritom nikdy neuviedol, že by tieto dovolenky, resp. výlety mu platili jeho rodičia, resp. iná tretia osoba. Otec sa k odvolaniu matky písomne nevyjadril. Kolízny opatrovník vo vyjadrení uviedol, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu mal. W. sumou, ktorú navrhuje matka, a preto navrhol, aby odvolací súd zvýšil výživné na mal. W. na sumu, akú navrhla matka. Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vymedzenom v § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 za použitia § 156 ods. 3 O.s.p.), podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v napadnutých výrokoch ako i v závislých výrokoch o trovách konania potvrdil z nasledovných dôvodov: Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočnosti, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku je vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje. Odvolacie námietky matky dieťaťa nepovažuje odvolací súd za dôvodné. Základné pravidlá pre určenie výšky výživného sú uvedené v ust. § 75 Zákona o rodine, osobitné (špeciálne) pravidlá pre určenie výšky vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom sú uvedené v ust. § 62 a § 63 Zákona o rodine. Ich spoločným menovateľom je skutočnosť, že súd pri určení výživného na mal. dieťa prihliada na jednej strane na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov a na strane druhej na odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré má zároveň právo podieľať sa životnej úrovní oboch rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa prihliada aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. V prípade, ak rodičia žijú spolu (čo nie je prejednávaný prípad) sa prihliada aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci postupoval v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami Zákona o rodine a podľa nich vo veci aj správne rozhodol. Námietky odvolateľky (ktorej podstata spočívala v domnienke, že otec musí mať vyšší skutočný príjem, ako bol deklarovaný v jeho daňovom priznaní) neobstojí, nakoľko z predloženého spisového materiálu nevyplýva, že by táto domnienka bola založená na reálnom základe. Odvolací súd v závere poznamenáva, že výška výživného bola otcovi určená správne i s prihliadnutím na pomerne široký rozsah úpravy styku s mal. W.. Zameškané zvýšené výživné, ktoré bolo napadnutým rozsudkom určené za čas od 01.09.2011 do 31.07.2012 vo výške 220,- eur, bolo vypočítané správne. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zároveň konštatujúc, že stavu veci a zákonu zodpovedá i rozhodnutie o náhrade trov konania a náhrade trov štátu, rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch o výživnom a v závislých výrokoch o trovách konania podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Ostatné výroky rozsudku okresného súdu, ktoré neboli napadnuté odvolaním, t. j. výrok, ktorým bol návrh otca na striedavú osobnú starostlivosť zamietnutý, ako i výrok o úprave styku, zostali nedotknuté. Odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, a to v súlade s ust. § 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., nakoľko v danej veci išlo o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.