Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 7Co/443/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5611220003 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5611220003.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členiek senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Kataríny Beniačovej, v právnej veci navrhovateľa: FIN.M.O.S., a.s., so sídlom v Bratislave, Pekná cesta 19, IČO: 35 925 094, právne zastúpený JUDr. Andrejom Dankom, advokátom, so sídlom v V., U. O. XX/a, proti odporcovi: Verejnoprospešné služby Liptovský Mikuláš, so sídlom Družstevná 1, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 00 183 636, právne zastúpený JUDr. Dagmar Burdovou, advokátkou, so sídlom v G. U., T. XXXX, o zaplatenie 14.297,48 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, zo dňa 13. septembra 2012, sp. zn. 7C/1/2012-292, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Navrhovateľ j e p o v i n ý zaplatiť odporcovi trovy odvolacieho konania vo výške 699,- Eur na účet JUDr. Dagmar Burdovej, vedený v Z., a.s., č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka - zaplatenia sumy 14.297,48 Eur s úrokom z omeškania vo výške o osem percentuálnych bodov vyšším ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platnej ku dňu doručenia návrhu odporcovi, odo dňa nasledujúceho po dni doručenia návrhu odporcovi do zaplatenia. Vykonaným dokazovaním zistil, že na základe Zmluvy o zabezpečení verejného osvetlenia VO-345 zo dňa 30.07.2007 uzavretej medzi mestom Liptovský Mikuláš a navrhovateľom bolo zistené, že hlavným podnikateľským cieľom navrhovateľa bolo vybudovať v jednotlivých mestách a obciach na Slovensku fungujúcu sieť verejného osvetlenia, resp. rekonštruovať existujúce verejné osvetlenie, udržiavať verejné osvetlenie na požadovanej úrovni, z hľadiska technického o spotrebe elektrickej energie, ekologických a estetických požiadaviek a následne zabezpečiť verejné osvetlenie v týchto mestách a obciach. Podľa článku II. bod 1. zmluvy sa navrhovateľ zaviazal uskutočniť na vlastné náklady investíciu, šetriacu energiu všetkých zariadení verejného osvetlenia patriacich do vlastníctva mesta. Súčasne sa zaviazal prevádzkovať pre samosprávu verejné osvetlenie. Podľa článku III. bod 2. zmluvy mesto schválilo projekt Investície do siete verejného osvetlenia na zasadnutí mestského zastupiteľstva zo dňa 27.06.2007 uznesením č. 73/2007 zo dňa 27.06.2007. Podľa článku III. bod 4. zmluvy prevádzkovanie a údržbu zariadení verejného osvetlenia vykonáva v súčasnosti spoločnosť Verejnoprospešné služby mesta Liptovský Mikuláš. Mesto sa zaviazalo iniciovať vyňatie činnosti spojenej s prevádzkovaním siete verejného osvetlenia z kompetencie tejto spoločnosti. Podľa článku V. bod 5. zmluvy, majetok, ktorý vznikne investovaním navrhovateľa bude tvoriť majetok navrhovateľa. Z uznesenia mestského zastupiteľstva Liptovský Mikuláš zo dňa 27.06.2007, č. 73/2007 bolo zistené, že mestské zastupiteľstvo schválilo projekt investície spoločnosti FIN.M.O.S., a.s., (navrhovateľa), do siete verejného osvetlenia na území mesta Liptovský Mikuláš, ako aj vstup Mesta Liptovský Mikuláš do akciovej spoločnosti navrhovateľa. Zo zápisnice č. 5/2007 zo zasadnutia mestského zastupiteľstva v Liptovskom Mikuláši bolo zistené, že predmetom programu bol aj projekt investície do modernizácie siete verejného osvetlenia v meste Liptovský Mikuláš. Tohto zasadnutia sa zúčastnil aj štatutárny zástupca navrhovateľa Ing. Peter Schramm s riaditeľ Verejnoprospešných služieb. Poslanec V. sa zaujímal, do akej miery bude možnosť využívať stĺpy verejného osvetlenia na reklamu (spoplatnenie). Štatutárny zástupca navrhovateľa Ing. Schramm uviedol, že čo sa týka umiestňovania reklám, spoločnosť navrhuje stožiare z hľadiska statiky. Mesto, resp. spoločnosť, ktorá verejné osvetlenie prevádzkuje, je povinná obrátiť sa na nich s požiadavkou na posúdenie navrhovaného umiestnenia reklamy (nosnosti stĺpov); poplatky za umiestnenie reklám sú platné - zostávajú v kompetencii mesta. Z uznesenia mestského zastupiteľstva Liptovský Mikuláš, zo dňa 03.07.2007 č. 76/2007 bolo zistené, že mestské zastupiteľstvo schválilo na svojom zasadnutí dňa 27.06.2007 projekt investícii spoločnosti FIN.M.O.S., a.s. Z rámcovej zmluvy zo dňa 12.01.2007 uzatvorenej medzi zriaďovateľom (vlastníkom) - Mestom Liptovský Mikuláš a správcom - príspevkovou organizáciou Verejnoprospešné služby Liptovský Mikuláš (žalovaný) vyplýva, že uvedené subjekty sa dohodli na rozsahu, spôsobe, údržbe a prevádzkovaní majetku mesta, pričom podľa článku III. bod 1 písm. a/ bol správca oprávnený majetok užívať, brať z neho úžitky, nakladať s nimi. Od 30.07.2007 v súlade so Zmluvou o zabezpečení verejného osvetlenia uzavretou medzi Mestom Liptovský Mikuláš a navrhovateľom, údržbu a prevádzkovanie siete verejného osvetlenia zabezpečoval navrhovateľ. Z protokolu o ukončení realizácie investície so siete verejného osvetlenia zo dňa 23.06.2008 bolo zistené, že realizácia investície - rekonštrukcia, modernizácia existujúceho verejného osvetlenia bola ukončená. Zo zmluvy o dielo zo dňa 14.02.2008, uzavretej medzi Verejnoprospešnými službami Liptovský Mikuláš a navrhovateľom bolo zistené, že odporca sa zaviazal zmluvou vykonávať pre navrhovateľa riadne a včas dielo, t.j. priebežne vykonávať údržbu a opravu siete verejného osvetlenia na území mesta Liptovský Mikuláš, ktoré patrí do majetku navrhovateľa. Dodatkom č. 12 zo dňa 27.06.2011 k zmluve o zabezpečení verejného osvetlenia, správu, prevádzku, opravy a komplexnú údržbu modernizovaného verejného osvetlenia zabezpečuje od 01.07.2011 Mesto Liptovský Mikuláš prostredníctvom Verejnoprospešných služieb. Navrhovateľ návrhom na začatie konania si uplatňoval nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že odporca na stĺpoch verejného osvetlenia v období rokov 2009 až 2011 umiestňoval informačné zariadenia (reklamné tabule), ktoré odplatne prenajímal tretím osobám na účely umiestnenia reklamy, od ktorých získal nájomné na základe faktúr v celkovej výške 14.297,48 Eur. Na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je dôvodný. Zápisnicami zo zasadania mestského zastupiteľstva zo dňa 27.06.2007a 03.07.2007 vrátane uznesení bolo preukázané prerokovanie a schválenie projektu predloženého navrhovateľom, ktorý mal zabezpečiť financovanie, realizáciu a prevádzkovanie verejného osvetlenia na území Mesta Liptovský Mikuláš, a to prostredníctvom odporcu. Na zastupiteľstve konanom dňa 27.06.2007 štatutárny zástupca navrhovateľa, okrem iného, predniesol a vysvetlil ekonomickú a technickú stránku umiestňovania reklám na stĺpoch verejného osvetlenia. Jednoznačne poslancom, primátorovi mesta a štatutárnemu zástupcovi odporcu predstavil projekt tak, že poplatky a financie za umiestnenie reklamných tabúľ zostávajú naďalej v majetkovej sfére mesta (všetky finančné toky ostávajú pôvodné). S navrhovateľom bolo potrebné odsúhlasiť technické riešenie tabúľ z hľadiska zabezpečenia statiky a bezpečnosti ochrany majetku a osôb. Tomuto zodpovedalo aj následné správanie sa navrhovateľa. Štatutárny zástupca navrhovateľa vo svojej výpovedi potvrdil, že navrhovateľ nadobudol vedomosť o umiestnení reklamných zariadení na svojich stĺpoch verejného osvetlenia prostredníctvom bežných kontrol. Napriek tomu uvedenú záležitosť žiadnym spôsobom neriešil. Na pravidelných poradách ako vlastník pravidelne kontrolovali svoj majetok v spolupráci s odporcom. Umiestňovanie reklamných tabúľ však nikdy riešené nebolo. Tvrdenia navrhovateľa o absencii súhlasu na umiestnenie reklamných tabúľ bolo vyvrátené vykonaním dokazovania. Nemohlo preto dôjsť k vytvoreniu bezdôvodného obohatenia na strane odporcu, ktorý spravuje majetok mesta, ktorý mal byť tvorený podľa projektu navrhovateľa financiami získanými z využívania reklamných tabúľ na stĺpoch verejného osvetlenia. Keďže nebol preukázaný primárny atribút zodpovednostného vzťahu odporcu za bezdôvodné obohatenie, nebolo možné návrhu vyhovieť. Bolo potrebné prihliadať na skutočnosť, že umiestňovanie reklamných tabúľ navrhovateľ akceptoval od roku 2007 a až po zmene prevádzkovateľa siete verejného osvetlenia, sa spätne za roky 2009 - 2011 domáha vydania bezdôvodného obohatenia. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a zaviazal neúspešného navrhovateľa zaplatiť odporcovi uplatnené trovy konania (trovy právneho zastúpenia) v celkovej výške 1.245,48 Eur. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Namietal, že okresný súd nesprávne vyhodnotil zistený skutkový stav a dospel k nesprávnemu právnemu záveru. Na zasadnutí mestského zastupiteľstva dňa 27.06.2007 došlo k úvodnému predstaveniu projektu modernizácie verejného osvetlenia pred poslancami mestského zastupiteľstva. V rámci prerokovania tohto bodu programu mali poslanci k dispozícii potrebné písomné podklady, v ktorých boli podrobne definované podmienky projektu. Iba v rámci diskusie položil poslanec mestského zastupiteľstva Ing. L. V. otázku týkajúcu sa umiestňovania reklamných tabúľ na stĺpoch verejného osvetlenia. Prepis položenej otázky poslanca Ing. L. V. tak ako je uvedené na strane 12 zápisnice predloženej odporcom, nezodpovedá skutočnému obsahu otázky, ktorý je zaznamenaný na zvukovom zázname, prehratom na pojednávaní dňa 13.09.2012. V zvukovom zázname sa spomenutý poslanec pýtal na umiestnenie plagátov resp. krátkodobej reklamy, napr. na stoličné dni, či takáto reklama bude spoplatňovaná. Pýtal sa teda na umiestnenie dočasnej reklamy na podujatiach organizované Mestom Liptovský Mikuláš, nie na reklamné zariadenia všeobecne. V tomto kontexte je potrebné chápať odpoveď Ing. Petra Schramma. Nie je možné odpoveď oddeliť od položenej otázky, ako to urobil súd prvého stupňa, v dôsledku čoho potom dospel k nesprávnemu záveru, že odpoveď Ing. Petra Schramma bola všeobecná, vzťahujúca sa na akékoľvek reklamné zariadenia. Pokiaľ Mesto Liptovský Mikuláš sa stotožnilo s požiadavkou poslanca Ing. L. V., prípadne malo záujem o umožnenie užívania majetku navrhovateľa na účely umiestnenia a komerčného prenájmu reklamných zariadení, malo možnosť predložiť túto pripomienku k zmluvnej dokumentácii. Iba odsúhlasenie tejto požiadavky a zakomponovanie konkrétnych podmienok do Zmluvy o zabezpečení verejného osvetlenia VO - 345 zo dňa 30.07.2007 by bolo možné považovať za relevantný právny úkon, ktorý by oprávňoval Mesto Liptovský Mikuláš užívať majetok navrhovateľa. Ako vyplýva z uznesenia mestského zastupiteľstva č. 73/2007 zo dňa 27.06.2007, v bode III. ods. 1 mestské zastupiteľstvo uložilo JUDr. L. Y., zástupcovi primátora mesta, predložiť mestskému zastupiteľstvu na schválenie návrh Zmluvy o zabezpečení verejného osvetlenia a Zmluvy o prevode akcií medzi Mestom Liptovský Mikuláš a spoločnosťou FIN.M.O.S, a.s., Bratislava. Následne na ďalšom zasadnutí mestského zastupiteľstva bolo prijaté uznesenie č. 76/2007 zo dňa 03.07.2007, kde v bode II. ods. 1 mestské zastupiteľstvo „berie na vedomie, že boli predložené návrhy zmlúv súvisiace s prípravou investičnej akcie modernizácie siete verejného osvetlenia v Meste Liptovský Mikuláš“ a v bode III. ods. 1 „ukladá JUDr. L. Y., zástupcovi primátora mesta vytvoriť pracovnú skupinu pre dohodovacie konanie k predloženým návrhom zmlúv“. Z citovaných uznesení mestského zastupiteľstva potom jednoznačne vyplýva, že po tom ako dňa 27.06.2007 prebehla na pôde mestského zastupiteľstva diskusia za prítomnosti predsedu predstavenstva navrhovateľa, malo Mesto Liptovský Mikuláš dostatočný priestor na to, aby v rámci svojich interných procesov zohľadnila prípadné pripomienky poslancov a predložilo požiadavku na zapracovanie takýchto podmienok do zmluvy. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že schvaľovanie projektov investícii do modernizácie siete verejného osvetlenia v mestskom zastupiteľstve na zasadnutí konanom dňa 27.06.2007 bolo len jedno z fáz schvaľovacieho procesu, ktorý predchádzal uzatvoreniu Zmluvy o zabezpečení verejného osvetlenia VO - 345 zo dňa 30.07.2007. Z pohľadu obchodno-právneho vzťahu, ktorý bol uvedenou zmluvou založený medzi Mestom Liptovský Mikuláš a ním, pre neho bol rozhodujúci definitívny obsah uzatvorenej zmluvy. Za nesprávny považuje aj skutkový záver okresného súdu, že jeho súhlasné stanovisko bolo preukázané jeho niekoľkoročným správaním, akceptáciou umiestňovania reklamných tabúľ. Takýto záver je v príkrom rozpore so základnou právnou zásadou, že mlčanie neznamená súhlas. Pri otázke právneho významu nečinnosti, resp. mlčania sa vychádza zo zásady, že nečinnosť alebo mlčanie samo o sebe nie je možné nikdy považovať za prejav vôle: neplatí zásada, že kto mlčí, ten prisvedčuje (rozsudok NS SR zo dňa 26.05.2009, sp. zn. 3 Cdo 233/2008). Nekonanie v určitom časovom období nemôže byť samo o sebe považované za akceptovanie existujúceho protiprávneho stavu. Nekonanie by mohlo byť právne významné iba z hľadiska posúdenia uplatnenia práva v premlčacej dobe. Okresný súd vec aj nesprávne právne posúdil. Z judikatúry Najvyššieho súdu R 77/2004 vyplýva, že u obce ako právnickej osoby je potrebné odlíšiť „vykonávanie právnych úkonov“ od rozhodovania o týchto úkonoch“. Zatiaľ čo rozhodovanie znamená vytváranie vôle vo vnútri, v rámci organizačnej štruktúry obce o tom, či, resp. aký právny úkon obec robí (vykoná), právne konanie je prejavom už takto vytvorenej vôle navonok voči tretej osobe s cieľom založiť, zmeniť alebo zrušiť právny vzťah. Z hľadiska právnych vzťahov medzi ním a Mestom Liptovský Mikuláš je preto významný iba obsah právneho úkonu (v danom prípade Zmluva o zabezpečení verejného osvetlenia VO - 345 zo dňa 30.07.2007), ktorý bol po jeho schválení mestským zastupiteľstvom ako kolektívnym orgánom navonok (voči nemu) prejavený podpisom zmluvy štatutárnym orgánom - primátorom Mesta Liptovský Mikuláš. K vyjadreniam v rámci diskusie na mestskom zastupiteľstve preto nemožno priznať povahu právneho úkonu, pričom je potrebné zohľadniť, že podľa ust. § 6 ods. 6 Zákona 138/91 Zb. o majetku obce v znení neskorších predpisov: „všetky právne úkony spojené s nakladaním majetku obce musia mať písomnú formu, inak sú neplatné“; ústne vyjadrenia v rámci diskusie, požiadavky písomnej formy nespĺňajú. Odporca aj napriek uvedenému nesúhlasu na stĺpoch verejného osvetlenia umiestnil informačné zariadenia (reklamné tabule) a tieto odplatne prenajímal tretím osobám za účelom umiestnenia reklamy. V tomto konaní sa ako vlastník domáhal voči odporcovi vydania bezdôvodného obohatenia z titulu užívania veci odporcom bez právneho dôvodu, povinnosť preukázať právny dôvod užívania cudzej veci zaťažovala v konaní odporcu. Nesprávny je aj právny záver okresného súdu, ktorý zamietol jeho návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu porušenia „dobrých mravov“. Aj podľa rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR (Rozsudok NS SR sp. zn. 3 Cdo 137/2003) za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Rovnako je možné aplikovať právny názor vyslovený Najvyšším súdom SR v rozsudku sp. zn. 3 Cdo 49/1996, publikovaný v ZSP pod č. 38/1997. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd neuviedol s akými konkrétnymi všeobecne akceptovanými morálnymi zásadami má byť uplatnenie nároku v rozpore. Ak okresný súd zamietol návrh preto, že uplatnenie práv vlastníka je v rozpore s dobrými mravmi, ide v podstate o prípad núteného obmedzenia vlastníckeho práva. Aj keď za určitých podmienok nemožno vylúčiť, že uplatnenie práva vlastníka brániť sa proti neoprávneným zásahom môže byť v konkrétnom prípade v rozpore s dobrými mravmi, pôjde však vždy o celkom výnimočné prípady, kedy výkon práva vážne poškodí užívateľa veci, bez toho, aby vlastníkovi priniesol zodpovedajúci prospech a vyhovenie žaloby by sa týkalo zvlášť významného záujmu odporcu. Pokiaľ by mal byť argumentom rozporu s dobrými mravmi odopretý (obmedzený) výkon práva, potom musí byť záver súdu podložený dôkladnými skutkovými zisteniami a zároveň musí súčasne presvedčivo dokladať, že tieto zistenia dovoľujú závery, že výkon práva je skutočne v rozpore s dobrými mravmi (Uznesenie NS SR sp. zn. 1 Cdo 98/2008 zo dňa 27.10.2009). Okresný súd vo svojich právnych záveroch pochybil, keď dôsledne v napadnutom rozsudku nerozlišoval medzi úkonmi týkajúcimi sa Mesta Liptovský Mikuláš a ním a úkonmi odporcu, ktorý je samostatnou príspevkovou organizáciou Mesta Liptovský Mikuláš. Úkony, ktoré boli uskutočnené medzi ním a Mestom Liptovský Mikuláš iba z titulu, že mesto je zriaďovateľom odporcu, nezakladá odporcovi žiadne priame oprávnenie vo vzťahu k nemu. Prenájom reklamných zariadení vykonáva odporca ako svoju podnikateľskú činnosť a v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení ide o samostatnú činnosť, ktorá nie je viazaná na rozpočet mesta. Z týchto dôvodov je potrebné aj odlišovať právnu subjektivitu odporcu od právnej subjektivity jeho zriaďovateľa, ktorým je Mesto Liptovský Mikuláš. Nie je preto podstatné, či odporca spravuje majetok mesta, keďže predmetom sporu nie je majetok mesta, ale neoprávnene užívanie jeho majetku odporcom, ktorý má vlastnú právnu subjektivitu. Žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že odvolací súd jeho žalobnému návrhu vyhovie v plnom rozsahu. Odporca sa k podanému odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania proti rozsudku proti ktorému je opravný prostriedok prípustný ( § 201, § 204 ods. 1 O.s.p.) po nariadení odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1 O.s.p., ktorý podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil z nasledovných dôvodov: Navrhovateľ podaným písomným návrhom na začatie konania si uplatnil nárok na zaplatenie žalovanej sumy vo výške 14.290,48 Eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že bol vlastníkom niektorých stĺpov verejného osvetlenia v Meste Liptovský Mikuláš, ktorého vlastníctvo nadobudol na základe Zmluvy o zabezpečení verejného osvetlenia VO-345 uzatvorenej dňa 30.07.2007 s Mestom Liptovský Mikuláš (článok V. ods. 5 tejto zmluvy), pričom odporca v období od začiatku roku 2009 do dňa podania návrhu na týchto stĺpoch verejného osvetlenia umiestňoval informačné zariadenia (reklamné tabule), ktoré odplatne prenajímal tretím osobám na základe nájomných zmlúv špecifikovaných v návrhu, pričom prijaté platby na základe faktúr (podľa špecifikácie v návrhu) v celkovej výške 14.297,48, považuje za bezdôvodné obohatenie na strane odporcu, ktoré je povinný mu (ako vlastníkovi) vydať. Podľa teórie, bezdôvodné obohatenie, ktoré je majetkovým prospechom získaným plnením bez právneho dôvodu, je, ak právny dôvod v plnení od začiatku vôbec neexistoval. Podstatné je, že ten, kto plnil, si nebol vedomí toho, že k plneniu nie je povinný, alebo že plní tomu, kto nie je oprávnený toto plnenie prijať. K bezdôvodnému obohateniu dochádza v okamžiku, keď obohatený plnenie prijal. Bezdôvodné obohatenie na úkor vlastníka vzniká i užívaním jeho veci (hnuteľnej alebo nehnuteľnej veci) bez právneho dôvodu. Neoprávnený užívateľ tak získava majetkový prospech odpovedajúci čiastke obvykle vynakladanej v danom mieste a čase na užívanie takejto veci, napr. formou nájmu. Z vykonaného dokazovania okresným súdom medzi účastníkmi bolo nesporné, že medzi navrhovateľom a Mestom Liptovský Mikuláš bola dňa 30.07.2007 uzatvorená Zmluva o zabezpečení verejného osvetlenia VO-345, na základe ktorej sa navrhovateľ zaviazal zrekonštruovať existujúce verejné osvetlenie, udržovať verejné osvetlenie na požadovanej úrovni z hľadiska technického v spotrebe elektrickej energie; ďalej uskutočniť na vlastné náklady investíciu, šetriacu energiu všetkých zariadení verejného osvetlenia patriacich do vlastníctva mesta a súčasne sa zaviazal prevádzkovať pre samosprávu verejné osvetlenie. Podľa článku V. bod 5 zmluvy, majetok, ktorý vznikne investovaním navrhovateľa, bude tvoriť majetok navrhovateľa. Krajský súd sa nestotožnil so záverom okresného súdu, že bolo oprávnením odporcu umiestňovať na stĺpoch verejného osvetlenia vo vlastníctve navrhovateľa reklamné tabule s možnosťou ich prenajímať (dať do podnájmu) tretím osobám. Skutočnosť, že by odporca po uzavretí Zmluvy o zabezpečení verejného osvetlenia VO-345 zo dňa 30.07.2007 mohol byť nájomcom navrhovateľa, za účelom umiestňovania reklamných tabúľ na stĺpoch verejného osvetlenia, prípadne, že ako nájomca (prípadne ako bezplatný užívateľ) by mohol reklamné tabule prenechávať za odplatu tretím osobám, z uvedenej zmluvy nevyplýva. Ak aj otázka umiestnenia reklamných tabúľ bola predmetom záujmu jedného z poslancov mestského zastupiteľstva dňa 27.06.2007 v štádiu prerokovania a schválenia projektu realizácie a prevádzkovania verejného osvetlenia na území Mesta Liptovský Mikuláš, nemožno ani prípadný súhlas štatutárneho zástupcu navrhovateľa považovať za záväzný (vykonaný v štádiu prípravy zmluvy), ak nebol následne v zmluve medzi obidvoma stranami dohodnutý (viď v tejto súvislosti podmienky uvedené v § 43 Občianskeho zákonníka). Krajský súd na rozdiel od záveru okresného súdu dospel k záveru, že odporca v spore nie je pasívne legitimovaný. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania okresným súdom a zo zisteného skutkového stavu nevyplýva, že odporca by bol vo vzťahu k navrhovateľovi ako vlastníkovi nájomcom umiestnených reklamných tabúľ na stĺpoch verejného osvetlenia patriacich do vlastníctva navrhovateľa, prípadne, že by mu bolo umožnené navrhovateľom ako vlastníkom, umiestňovať tieto reklamné tabule bezplatne a ďalej, že by bolo medzi navrhovateľom a odporcom dohodnuté umožniť odporcovi prenechať reklamné tabule za odplatu do užívania tretích osôb. Za daného skutkového stavu je možné potom vyvodiť, že na úkor vlastníka (navrhovateľa) došlo k bezdôvodnému obohateniu užívaním reklamných tabúľ tretími osobami. Z hľadiska nároku vlastníka na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného užívaním jeho veci, je nerozhodné, či tomu, kto vec užíval, bola vec odovzdaná subjektom (odporcom), ktorý nebol splnomocnený alebo oprávnený s vecou takto nakladať. Navrhovateľovi podľa názoru krajského súdu vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, avšak voči tomu subjektu, ktorý skutočne uvedeným spôsobom jeho vec užíval, t.j. voči tým subjektom, s ktorými mal odporca uzavreté nájomné (podnájomné) zmluvy, špecifikované v návrhu na začatie konania. Ak odporca prijal plnenie na základe nájomných zmlúv od tretích osôb, ktoré nebol oprávnený prijať, keďže plnenie na základe užívania veci (bezdôvodné obohatenie) malo byť vyplatené navrhovateľovi ako vlastníkovi, je možné považovať za bezdôvodné obohatenie vzniknuté prijatím plnenia, ktoré malo byť poskytnuté inej osobe (veriteľovi) od jeho dlžníka a nie je obohatením na úkor veriteľa, ale na úkor dlžníka. Krajský súd v zmysle podmienok uvedených v § 213 ods. 2 O.s.p. poučil účastníkov konania o možnom právnom posúdení veci odvolacím súdom, či vzhľadom na skutkové tvrdenie navrhovateľa je odporca v spore pasívne legitimovaný na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ po poučení odvolacím súdom vo vyjadrení 11.04.2013 konštatoval, že odporca je v prejednávanej veci pasívne vecne legitimovaný, pretože bol tým subjektom, ktorý bez právneho dôvodu a bez platenia náhrady realizoval užívateľské oprávnenie k dotknutým stĺpom, teda prijímal od neho plnenie. Za prijímateľa plnenia ním poskytovaného - subjekt realizujúci užívateľské oprávnenia bez právneho dôvodu - treba preto považovať odporcu, ktorý sa vykonávaním jemu nepatriacich oprávnení bezdôvodne obohatil; jeho majetok sa nezmenšil o prostriedky, ktoré by musel vynaložiť za výkon týchto oprávnení v prípade, že by mu vyplývali z právne relevantného titulu (v danom prípade z právneho úkonu uzavretého s ním). Tretie osoby sa nemohli na úkor navrhovateľa obohatiť, keďže neužívali samotné stĺpy, ale informačné zariadenia, ktoré na stĺpoch umiestnil odporca, a to na základe uzatvorených nájomných zmlúv s odporcom. Odporca s právnym posúdením veci jeho nedostatku vecnej pasívnej legitimácie súhlasil, keďže je príspevkovou organizáciou Mesta Liptovský Mikuláš, ktorá vykonáva správu, prevádzku, opravy a komplexnú údržbu verejného osvetlenia. V prípade uzatvorenia nájomných zmlúv na informačné zariadenia (reklamné tabule) na stĺpoch verejného osvetlenia, každá z týchto nájomných zmlúv musela byť podpísaná primátorom mesta. Krajský súd na základe vyššie uvedených skutočností nepovažoval nárok navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia za dôvodný, keďže bezdôvodné obohatenie, ktoré na jeho úkor vzniklo užívaním jeho veci (stĺpov verejného osvetlenia, na ktorých boli umiestnené reklamné zariadenia tretích osôb), v konaní voči tretím osobám neuplatňoval. Poskytnuté plnenie za nájom od tretích osôb, ktoré odporca nebol oprávnený prijať, nie je bezdôvodným obohatením na strane navrhovateľa, ale na strane odporcu. Na základe uvedených skutočností krajský súd s poučením podľa § 213 ods. 2 O.s.p. vzhľadom na dané právne posúdenie veci, rozsudok okresného súdu ako správny (ktorý návrh navrhovateľa zamietol) podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Úspešnému odporcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania, ktoré mu vznikli vykonaním dvoch úkonov právnej pomoci JUDr. Dagmar Burdovou (vyjadrenie zo dňa 15.4.2013, účasť na odvolacom pojednávaní dňa 17. apríla 2013). Podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b/, c/, § 16 ods. 3, § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v platnom znení priznal odmenu za uvedené úkony právnej služby 2 x 303,74 Eur, uplatnený 2 x 73 Eur režijný paušál a náhrada za stratu času 6 x 12,71 Eur. Trovy odvolacieho konania v celkovej výške 699,- Eur zaplatí navrhovateľ na účet JUDr. Dagmar Burdovej (§ 149 ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.