Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 8Co/82/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5707200428 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5707200428.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táni Rapčanovej a sudcov JUDr. Oľgy Belkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci navrhovateľa: SUAR, s. r. o., so sídlom Žilina, ul. Hálkova č. 3, IČO: 36 429 252, zastúpeného splnomocneným zástupcom Mgr. Richardom Karkóom, advokátom, so sídlom L., N. na N. č. XXXX/XX proti odporcovi: Slovenská republika - Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, so sídlom Bratislava, ul. Chlumeckého č. 2, o zaplatenie sumy 359.043,48 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok zo dňa 22. novembra 2011 č. k. 4C/99/2008-307, takto r o z h o d o l : rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . O trovách odvolacieho konania r o z h o d n e súd prvého stupňa. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Ružomberok rozsudkom zo dňa 22. 11. 2011 č. k. 4C/99/2008-307 návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Zároveň vyslovil, že o trovách rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie odôvodnil tým, že po dôkladne vykonanom dokazovaní, na základe listinných dôkazov, platnej a účinnej právnej úpravy, výpovedí navrhovateľa a odporcu, svedkov, pracovníkov a právnych zástupcov navrhovateľa a odporcu, mal za preukázané, že navrhovateľ napriek svojmu tvrdeniu o nemožnosti rozhodnutia o prerušení konania o vklade napadnúť riadnym opravným prostriedkom, opomenul voči predmetným rozhodnutiam konať a vyvinúť snahu dosiahnuť v ad hoc podanie protestu prokurátora v korelácii s § 22 ods. 1 písm. c/ zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, pretože jeho tvrdenia o porušení zákona rozhodnutiami Správou katastra Martin zo dňa 23. 05. 2005, 21. 07. 2005 a 05. 09. 2005, sú v pozícii nepreukázaného tvrdenia. Konkrétne o jednotlivých prerušeniach konania o vklade vlastníckeho práva Správou katastra Martin: - na základe podania návrhu na vklad vlastníckeho práva dňa 01. 04. 2005 bola na vedenom LV č. XXXX, katastrálne územie S. vyznačená (podľa § 44 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálneho zákona), ďalej len „Katastrálneho zákona“) plomba o začatí katastrálneho konania o oprave chyby, a to ešte pred podaním návrhu na vklad, Správou katastra nemohlo byť meritórne rozhodnuté o vklade skončené dovtedy, pokiaľ Správa katastra Martin právoplatne neskončila konanie o oprave chýb v katastrálnom operáte, čo bolo právoplatne skončené dňa 29. 06. 2005, a plomba sa vyznačí v poradí, v akom sa Správe doručili návrhy na zápis do katastra (§ 44 ods. 2 Katastrálneho zákona), teda k porušeniu zákonov nedošlo (v prvom prípade), - na základe rozhodnutia Správy katastra Martin zo dňa 21. 07. 2005 bolo doručené Správe katastra Martin uznesenie Okresného súdu Martin sp. zn. 10C 87/05 zo dňa 25. 05. 2005 zakazujúce spoločnosti MISTA, s. r. o., Žilina, nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na liste vlastníctva č. XXXX do právoplatného skončenia konania o určenie vlastníckeho práva, avšak správa katastra bez ohľadu na jeho vykonateľnosť, musela na túto skutočnosť prihliadať (§ 31 ods. 2 Katastrálneho zákona), čo znamená, že citované uznesenie bolo vykonateľné už v čase doručenia na Správu katastra Martin, ktorá konala v súlade s platným znením (§ 31 ods. 1 a 2 Katastrálneho zákona), s tým, že konanie o vklade vlastníckeho práva do katastra je správnym konaním, v ktorom sa (podľa § 22 ods. 4 Katastrálneho zákona) postupuje podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov, ak Katastrálny zákon (lex specialis) alebo iný zákon neustanovujú inak, z čoho vyplýva, že Správa katastra Martin konala na základe predbežného opatrenia o zákaze nakladať s nehnuteľnosťou vydanom súdom, a opäť nedošlo k porušeniu zákonov (v druhom prípade), - na základe rozhodnutia Správy katastra Martin bolo predmetné konanie o vklade prerušené dňa 05. 09. 2005 z dôvodu doručenia návrhu dňa 22. 08. 2005 na opravu chyby zápisu na predmetných nehnuteľnostiach s tým, že podaný návrh na opravu chyby podmieňuje rozhodnutie vo veci, ktorá je predmetom konania o vklade do katastra nehnuteľností. Na Správu katastra bol dňa 22. 08. 2005 (a to 4 dni po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia krajského súdu zo dňa 21. 07. 2005) doručený návrh na opravu chyby zo strany SAT s. r. o., Martin, a Správa katastra Martin predmetný návrh vyhodnotila ako predbežnú otázku, čo neumožnilo Správe katastra Martin pokračovať v konaní o vklade, a Správa katastra Martin konala a vydala dňa 05. 09. 2005 rozhodnutie o prerušení konania, a postupovala správne (podľa § 59 ods. 1 písm. a/ Katastrálneho zákona), pretože konanie mohlo začať aj bez návrhu (ex offo), a znova a opäť nedošlo k porušeniu zákonov (v treťom prípade). Súd zistil, konštatoval a mal za preukázané, že medzi jednotlivými konkrétnymi prerušeniami konania o vklade bola neprerušovaná nadväznosť, že ani v jednom prípade Správou katastra Martin nedošlo k porušeniu zákona nesprávnym úradným postupom, k nečinnosti, a ani k príčinnej súvislosti pre ad hoc. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a preukázané zistenia dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa je nedôvodný a preto ho v celom rozsahu zamietol. Zároveň rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“). Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu. Navrhovateľ sa nestotožnil s názormi prvostupňového súdu vyjadrenými a napádanom rozsudku a považoval ich za nesprávne. V prvom rade navrhovateľ zdôraznil, že voči žiadnemu z troch rozhodnutí Správy katastra Martin, ktorými bolo konanie o návrhu na vklad prerušené, nemohol podať riadny opravný prostriedok - odvolanie, keďže voči takémuto rozhodnutiu zákon podať odvolanie neumožňuje. Preto tieto rozhodnutia procesnej povahy nadobudli právoplatnosť ich doručením. Ďalej uviedol, že žiadne z predmetných rozhodnutí o prerušení konania nebolo rozhodnutie meritórne. Navrhovateľ sa nedomáha náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím (meritórnym), ale náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, t.j. prieťahmi v predmetom katastrálnom konaní, kde sa, okrem iného, vyskytovali procesné rozhodnutia (ako tie o prerušení konania), ktorých zákonnosť sa neposudzuje nezávisle (§ 248 písm. a/ O. s. p.), ale v rámci rozhodovania o tom, či došlo alebo nedošlo k prieťahom v správnom konaní. Preto súd zisťuje, či boli alebo neboli dané prieťahy v konaní č. V 1605/2005, a preto zisťuje, či správny orgán mohol alebo nemohol konanie prerušiť, a teda, či rozhodnutie o prerušení konania bolo alebo nebolo zákonné. Je teda podľa navrhovateľa veľmi veľký rozdiel, či sa náhrada škody voči štátu uplatňuje prostredníctvom argumentácie nesprávnosti meritórneho správneho rozhodnutia, ktorého nezákonnosť musí už byť konštatovaná a súd teda právoplatné meritórne rozhodnutie nemôže predbežne spochybniť alebo, či ide, ako v tomto prípade, o nečinnosť orgánu verejnej moci, kde sa všetky úkony (postup konaní, dokazovanie, predvolávanie, prerušenie konania, odmietnutie podania, jeho zastavenie, atď.) posudzujú ako predbežné otázky vo vzťahu ku konaniu o nečinnosti a na žiadne z procesných rozhodnutí (v danom prípade skôr obštrukcií) nemožno hľadieť ako na vec vo vzťahu k súdnemu konaniu za definitívne vyriešenú a súdom nepreskúmateľnú, a to práve pre ich procesný a nie hmotnoprávny charakter. V tejto súvislosti navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že dokonca i v prípade uplatnenia práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím zákon vyžaduje, aby poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov (v zmysle § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.), nevyžaduje však podanie mimoriadnych opravných prostriedkov. Rozhodnutie o prerušení konania teda nadobudlo právoplatnosť jeho doručením, nebolo preskúmateľné ani v odvolacom konaní, ani v súdnom konaní (pre jeho procesný charakter). Pokiaľ ide o mimoriadne prostriedky nápravy, tieto pravdaže možno využiť zo strany účastníka konania, ale ich využitie nepodmieňuje uplatnenie svojich nárokov zo spôsobených prieťahov v konaní. Navrhovateľ mal za to, že v danej veci on sám, resp. s. r. o. Mista využila proti Správe katastra Martin skutočne dostatok právnych prostriedkov na „donútenie“ štátneho orgánu, aby začal dodržiavať zákon (jeho mimoriadne aktívny prístup k hájeniu svojich práv bol na súde preukázaný). Čo sa týka samotného protestu prokurátora, tento inštitút nie je prostriedkom zmeny alebo zrušenia nezákonného rozhodnutia, nemá ani len potenciál konštatovať porušenie zákona. Protest prokurátora je mimoriadny prostriedok nápravy iniciovaný nezávislou mocou - prokuratúrou SR a prokurátor v danom prípade nie je orgán oprávnený o nezákonnom postupe Správy katastra rozhodnúť, iba iniciuje tzv. konanie o proteste prokurátora na nadriadenom orgáne štátnej správy. Takže upozornenie prokuratúry SR zo strany navrhovateľa by nevyhnutne neviedlo priamo k odstráneniu nezákonného stavu, nakoľko tento orgán nemá právomoc zaväzovať Správu katastra na akékoľvek konanie a nemá ani právomoc konštatovať porušenie zákona. Ďalej považoval za potrebné uviesť, že i v prípade konania o proteste prokurátora, ak by mu nebolo vyhovené zo strany dotknutého štátneho orgánu, ani len prokurátor by nemohol v tomto prípade podať žalobu na súd na preskúmanie zákonnosti iba procesného rozhodnutia o prerušení konania (§ 248 písm. a/ O. s. p.). Ďalej navrhovateľ poukázal na právnu vetu uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 16/2000 z 15. marca 2000, ktorá sa týka povinnosti vyčerpať právne prostriedky nápravy pri nečinnosti v katastrálnom konaní pri rozhodovaní o povolení vkladu: „Pri predbežnom prerokovaní podnetu o porušení základného práva podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky katastrálnym orgánom v katastrálnom konaní nemožno od navrhovateľa požadovať splnenie procesnej podmienky vyčerpania právnych prostriedkov nápravy proti nečinnosti tohto orgánu v prípade, ak Katastrálny zákon a ani zákon o správnom konaní žiadne právne prostriedky nápravy proti nečinnosti správneho orgánu dostupné účastníkovi katastrálneho konania neposkytujú“. Súdom prezentovaný názor by tak podľa navrhovateľa v konečnom dôsledku znamenal, že pokiaľ správny orgán vydá nepreskúmateľné rozhodnutie o prerušení konania, v dôsledku čoho vlastník vecí je pozbavený práva scudzovať nehnuteľnosť, toto rozhodnutie je vždy zákonné a dokonca i nepreskúmateľné súdom v rámci posudzovania predbežnej otázky. Navrhovateľ však akcentuje, že súd v rámci rozhodovania o pochybení správneho orgánu, či už v rámci správneho súdnictva alebo v rámci konania o náhradu škody spôsobenú štátnym orgánom, je autonómnym a zvrchovaným orgánom pre zistenie, či bol porušený postupom štátu zákon. Toto oprávnenie vyplýva z vlastnej funkcie súdu, ako aj z povahy veci. Navrhovateľ v tejto súvislosti poukazuje na cca 10 rozhodnutí Krajského súdu Žilina vydaných v správnom súdnictve (predložených v tomto konaní navrhovateľom) ohľadne práve postupu Správy katastra Martin, ktorý dostatočným spôsobom vyriešil otázku zákonnosti alebo nezákonnosti k postupu tohto štátneho orgánu. Čo sa týka jednotlivých rozhodnutí o prerušení konania, k prerušeniu konania došlo celkovo trikrát - dňa 23. 05. 2005, dňa 21. 07. 2005 a dňa 05. 09. 2005. Rozhodnutie o prerušení konania z 23. 05. 2005 - Správa katastra Martin konanie prerušila z dvoch dôvodov - jednak Správe katastra nepostačovala ako dôkaz oprávnenia konať za spoločnosť SUAR, s. r. o., zápisnica z valného zhromaždenia spoločnosti a jednak z dôvodu neskončenia konaní X 46/2005 a X 47/2005. Pokiaľ ide o to, či zápisnica z valného zhromaždenia spoločnosti, na ktorej došlo k zvoleniu nového konateľa, je alebo nie je listinou, ktorá musí byť rešpektovanou Správou katastra pri povoľovaní vkladu, navrhovateľ poukázal na odôvodnenie dotknutého rozhodnutia Správou katastra Martin z 23. 05. 2005, ktorá argumentuje § 27 ods. 1 Obchodného zákonníka. Ustanovenie do funkcie konateľa pritom nie je účinné jeho zápisom v obchodnom registri, ale samotným zvolením, pričom správny orgán mal ustanovenie do funkcií preukázané práve v súlade s § 27 ods. 3 a 5 Obchodného zákonníka. Napriek tejto dikcii zákona a nesprávnej, resp. absolútne neodôvodnenej požiadavke Správe katastra Martin, navrhovateľ jej vyhovel a dňa 09. 06. 2005 predmetný výpis z Obchodného registra SR Správe katastra Martin zaslal. Pokiaľ ide o konanie X 46/2005 - išlo o konanie o zrušení poznámky P2 151/2005 a v konaní X 47/2005 išlo o konanie o zrušení poznámky P2 748/05. Čiže išlo v týchto konaniach o to, či Správa katastra Martin tieto informatívne poznámky nechá alebo nenechá v platnosti. Nakoľko išlo o informatívnu poznámku, jej existencia alebo neexistencia nemala žiaden vplyv na otázku, či Správa katastra Martin právo spoločnosti SUAR, s. r. o., zavkladuje alebo nie. Je teda úplne zrejmé, že prerušenie konania z oboch vyššie uvedených dôvodov neobstojí, toto prerušenie konania bolo zjavne účelové a nezákonné. Napriek uvedenému Správa katastra Martin, hoci jej to zákon neumožňoval, v konaní v rozpore so zákonom nerozhodla, a to až do 21. 07. 2005, keď vydala ďalšie nezákonné rozhodnutie o prerušení konania, a to ako reakciu na rozhodnutie Katastrálneho úradu v Žiline č. Xo-19/2005-Le, ktorým bolo konanie č. X 46/2005 právoplatne skončené (konania č. X 46/2005 a X 47/2005 boli právoplatne skončené dňa 29. 06. 2005). Rozhodnutie o prerušení konania z 21. 07. 2005 - Správa katastra Martin prerušila druhýkrát konanie č. V 1601/2005 z dôvodu, že bolo vydané predbežné opatrenie Okresného súdu Martin č.k. 10C 87/05 z 25. 05. 2005, ktorým súd zakázal spoločnosti MISTA, s. r. o., dispozíciu s predmetnými nehnuteľnosťami. Navrhovateľ mal za to, že toto rozhodnutie Okresného súdu Martin nemohlo byť dôvodom pre nezavkladovanie vlastníckeho práva spoločnosti SUAR, s. r. o., nakoľko prevod MISTA, s.r.o. - SUAR, s. r. o., sa uskutočnil dňa 01. 05. 2005, to znamená v deň, keď spoločnosť MISTA, s.r.o. v svojej dispozícii ešte nebola obmedzená. Odhliadnuc od toho však navrhovateľ uvádza, že predmetné rozhodnutie Okresného súdu Martin bolo vydané nezákonne, nakoľko Krajský súd Žilina rozhodnutím sp. zn. 5Co/289/2005 zmenil uznesenie Okresného súdu Martin a konanie o vydaní predbežného opatrenia zastavil. Toto rozhodnutie Krajského súdu Žilina nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 08. 2005. Ani napriek tejto skutočnosti nebolo právo navrhovateľa v katastri nehnuteľnosti zavkladované. Rozhodnutie o prerušení konania z 05. 09. 2005 bola posledná obštrukcia Správy katastra Martin vykonaná predo dňom 15. 10. 2005, ktorou chcel tento evidenčný orgán zabrániť napriek objektívne existujúcemu právu spoločnosti SUAR, s. r. o., k zavkladovaniu jej vlastníckeho práva. Tentoraz Správa katastra Martin odôvodnila toto prerušenie existenciou predbežnej otázky - konania X 130/2005. V zmysle § 31a písm. a/ Katastrálneho zákona v platnom a účinnom v čase rozhodovania Správy katastra Martin, sa konanie o návrhu na vklad preruší, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke. Z povahy veci je však zrejmé, že musí ísť o predbežnú otázku, ktorá môže mať vplyv na samotné rozhodnutie o zavkladovaní vlastníckeho práva. Navrhovateľ považoval za potrebné uviesť, že konanie X 130/2005 bolo započaté špekulatívnym podaním spoločnosti SAT, s. r. o., ktorá nemala v danom čase žiaden právny vzťah k nehnuteľnosti a ktorá v predmetnom podaní žiadala opravu zápisu záložnej zmluvy a kúpnej zmluvy na LV č. XXXX, čo však nie je návrhom oprávnenej osoby v zmysle ust. § 59 ods. 3 Katastrálneho zákona (nebol vlastník a ani povinný alebo oprávnený zo záložného práva), na základe ktorého je Správa katastra povinná začať konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte. Naviac je podľa neho potrebné zdôrazniť, že postup Správy katastra Martin, ktorá na základe podnetu SAT, s.r.o. začala konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte, bol v rozpore s ust. § 59 ods. 5 Katastrálneho zákona v spojení s ust. § 18 ods. 1 Správneho poriadku, naviac, podľa § 59 ods. 4 Katastrálneho zákona nemôže mať oprava vplyv na vkladové konanie (vykonávala sa oprava počas práva prednosti - plomby v prospech navrhovateľa). Teda i toto prerušenie konania o vklade bolo nezákonné. Z uvedeného je podľa navrhovateľa zrejmé, že Správa katastra Martin mala zákonom určenú povinnosť o vklade rozhodnúť do 30 dní. Návrh na vklad bol podaný dňa 16. 05. 2005. Predmetná kúpna zmluva medzi navrhovateľom a spoločnosťou DOXX, s. r. o., mala byť uzatvorená dňa 15. 10. 2005. To znamená, navrhovateľovi by nevznikla škoda, keby Správa katastra Martin rozhodla v lehote 150 dní od podania návrhu na vklad. Správa katastra Martin však ani v tejto lehote v konaní č. V 1601/2005 nedokázala rozhodnúť (rozhodla až 30. 05. 2008, t.j. po viac ako troch rokoch, po viacerých upozorneniach Krajského súdu Žilina a mimoriadne aktívnemu upozorňovaniu na porušovania zákona zo strany ďalších štátnych orgánov, ako aj účastníkov konania) a alibisticky v súčinnosti so spoločnosťou SAT, s. r. o. predmetné konanie prerušovala. Ako je zrejmé z vyššie uvedeného, raz konanie prerušila z dôvodu predbežnej otázky, ktorá však nemala žiaden vplyv na rozhodovanie o vklade, druhýkrát pre neskôr vydané predbežné opatrenie súdu, ktoré však bolo o pár dní právoplatne zrušené a konečne konanie prerušila z dôvodu podania neoprávnenej osoby, ktorému navyše nesvedčilo právo prednosti. Tvrdenie odporcu, že vklad nemohol byť povolený pre existenciu predbežného opatrenia vydaného súdom, je preto irelevantné, vzhľadom na skutočnosť, že toto predbežné opatrenie bolo vykonateľné od 25. 05. 2005 do 18. 08. 2005, od kedy aj tak mala Správa katastra Martin temer dva mesiace na rozhodnutie o vklade, čiže toto predbežné opatrenie jej logicky v žiadnom prípade nemohlo zabrániť vo veci zákonne, v lehote 30 dňoch a pritom stále pred 15. 10. 2005 rozhodnúť (odhliadnuc od vyššie uvedenej irelevantnosti predmetného predbežného opatrenia pre konanie č. V 1601/2005). Pokiaľ ide o konštatovanie, že posledné prerušenie konania z 05. 09. 2005 bolo legitímne, nakoľko zo strany spoločnosti SAT, s.r.o. nešlo o návrh, ale o podnet na konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte, toto tvrdenie neobstojí jednak vo svetle samotnej právnej úpravy a logiky vkladového konania, ako ani vo svetle základných princípov reglemetácie evidencie vlastníctva k nehnuteľnostiam. Podľa tejto logiky totiž, keď vlastník veci podá návrh na vklad vlastníckeho práva v prospech nadobúdateľa z kúpnej zmluvy, tak potom hocikto (nezapísaná osoba), tvrdiac svoje vlastné právo k veci, môže toto vkladové konanie jednoducho bez akýchkoľvek verejných lestí alebo relevantného právneho úkonu prerušiť vkladové konanie i ex post po vyznačení plomby o zmene práva k veci. Čiže právo vlastníka veci vecou disponovať by v zmysle odporcovej logiky vôbec nebolo právne vynútiteľné na štátnom orgáne, záležalo by na svojvôli evidenčného orgánu a tento by posudzoval právo k veci bez zreteľa nielen na zapísané údaje v katastrálnom operáte, ale i bez potreby súdneho rozhodnutia. Hrubo nezákonné a šikanózne konanie Správy katastra Martin je umocnené i vykonaným dokazovaním - výsluchom dotknutej pracovníčky Správy katastra Martin z 09. 01. 2009, kde táto uvádzala, že si nebola istá vlastníkom veci, a preto v konaní nerozhodla (z hľadiska evidenčného orgánu absolútne neprípustný postup), hoci bola zapísaná spoločnosť MISTA, s. r. o. alebo, že vo veci nerozhodla, lebo mala vedomosť o existencii súdneho konania 5C/115/2004 medzi SAT, s. r. o. a M-REAL, a. s. a podľa jej názoru medzi samotnou existenciou konania o určenie vlastníckeho práva a vydaným predbežným opatrením súdu, ktorým sa zakazuje prevod vlastníckeho práva, nie je žiaden pre vkladové konanie praktický rozdiel (obe skutočnosti sú podľa jej názoru skutočnosťami odôvodňujúcimi nezavkladovanie vlastníckeho práva, potom pravda je úplne legitímnou otázkou, na čo existuje vôbec súd, na čo potom vôbec existuje právny inštitút predbežného opatrenia a prečo jediným orgánom, ktorý môže zasiahnuť v zmysle Ústavy SR do výlučného vlastníckeho práva, je práve súd, keď tieto oprávnenia môže svojvoľne vykonávať i bez návrhu Správa katastra Martin), alebo, že ju vôbec nevyrušilo pri zabránení rozhodovania o vklade to, že súdne konanie je vedené medzi inými osobami, ako je zapísaný vlastník v katastri nehnuteľnosti. Tieto výroky ako dôvody pre nezavkladovanie navrhovateľovho vlastníckeho práva sú pritom dostatočným dôkazom nielen o absolútnej nekompetentnosti tohto pracovníka pri rozhodovaní o vklade, ale i o zrejmom porušovaní základných práv vlastníka nehnuteľnosti v rámci vkladového konania. Veď nezákonnosť postupu Správy katastra Martin i viackrát konštatoval Krajský súd Žilina, vydal na podnet spoločnosti MISTA, s. r. o., ako aj navrhovateľa, viac súdnych rozhodnutí, ktoré zostali zo strany správneho orgánu ignorované a až konečne musel nový pracovník Správy katastra Martin dňa 30. 05. 2008 o vklade rozhodnúť tak, že ho povolil. Navrhovateľ ďalej poukázal aj na nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku pre neúplné, nejasné, nedostatočné odôvodnenie a nezrozumiteľnosť. Prvostupňový súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku obmedzil len na konštatovanie priebehu konania a citáciu zákonných ustanovení, samotnému odôvodneniu rozsudku však nevenoval dostatočnú pozornosť, najmä neuviedol, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Z rovnakého dôvodu sa odôvodnenie napadnutého rozsudku javí podľa navrhovateľa ako nepresvedčivé a v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O. s. p. Navrhovateľ žiadal preto, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil a návrhu v celom rozsahu vyhovel a priznal navrhovateľovi aj trovy konania z titulu právneho zastupovania advokátom v celkovej výške 27.234,27 eur. Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť. Mal za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru odporcu okresný súd doplnil dokazovanie presne v intenciách rozhodnutia Krajského súdu v Žiline zo dňa 30. 04. 2010 č. k. 8Co/378/2009-223. Považoval za pravdivé, že navrhovateľ sa domáhal listami adresovanými Správe katastra Martin, aby Správa katastra pokračovala v konaní, avšak na jednej strane tvrdil, že všetky rozhodnutia o prerušení konania boli nezákonné a na druhej strane napriek svojmu tvrdeniu nevyužil možnosť danú mu zákonom na nápravu tohto stavu, a to zákonom č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, podľa ktorého má prokurátor možnosť podať protest proti každému rozhodnutiu verejnej správy, teda aj proti rozhodnutiu o prerušení konania. Odporca bol toho názoru, že pokiaľ rozhodnutie o prerušení konania nebolo v stanovenej lehote zrušené správnym orgánom vyššieho stupňa alebo súdom, takéto rozhodnutie je právoplatné a súd ho nemôže v inom konaní posudzovať ako predbežnú otázku. Zákon síce nedefinuje pojem „nesprávny úradný postup“, ale ho definuje platná judikatúra (napr. R 28/2008, podľa ktorého nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie rozhodnutia alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci „bez zbytočných prieťahov“). Podľa odporcu možno to povedať aj tak, že nečinnosť správneho orgánu, zbytočné prieťahy v správnom konaní, nevydanie rozhodnutia alebo oneskorené vydanie rozhodnutia je vždy nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej správy. Ak sa navrhovateľ domnieval, že došlo k nečinnosti správneho orgánu alebo k zbytočným prieťahom, mal možnosť nápravy podľa § 50 Správneho poriadku alebo podľa § 250t O. s. p. Čo sa týka nevydania rozhodnutia alebo oneskorene vydaného rozhodnutia, odporca mal za to, že Najvyšší súd SR mal na mysli vydanie akéhokoľvek rozhodnutia v konaní, teda aj procesného, nielen v merite veci. Takéto rozhodnutia boli vydané a ak je navrhovateľ presvedčený, že nesprávnosť úradného postupu tkvela v nezákonnosti rozhodnutia o prerušení, nie však nečinnosti správneho orgánu, mal možnosť nápravy tým, že podal podnet na protest prokurátora. V každom prípade je odporca presvedčený, že rozhodnutia o prerušení konania nadobudli právoplatnosť a súd ich v skúmaní toho, či týmito rozhodnutiami bol porušený zákon, nemôže posudzovať v konaní o náhradu škody ako predbežnú otázku. Čo sa týka jednotlivých prerušení konania v dobe od 16. 05. 2005 do 15. 10. 2005, toto konanie bolo prerušené trikrát, a to dňa 23. 05. 2005, dňa 21.07. 2005 a dňa 05. 09. 2005. K týmto prerušeniam sa odporca vyjadril doplňujúcim vyjadrením 22. 09. 2011 a súd sa argumentmi oboch účastníkov doplňujúcich vyjadrenia v tejto otázke podrobne zaoberal na poslednom pojednávaní dňa 22. 11. 2011, na ktorom vyniesol aj rozsudok v predmetnej veci a s tým, ako tieto prerušenia posúdil okresný súd, sa odporca stotožnil. Napriek tomu, že okresný súd posudzoval všetky 3 prerušenia konania v čase od 16. 05. do 15. 10. 2005 z tej strany, či nimi nebol naplnený obsah pojmu „nesprávny úradný postup“ v konaní o vklade, odporca poznamenal to, čo uviedol jeho právny zástupca na pojednávaní dňa 18. 08. 2011 a aj, čo odporca uviedol v doplňujúcom vyjadrení zo dňa 22. 09. 2011. Ide totiž o to, že pre konanie o náhradu škody má význam len prerušenie konania na základe rozhodnutia Správy katastra Martin z 05. 09. 2005, a to preto, že zmluva o budúcej zmluve bola uzavretá dňa 20. 08. 2005 a účinná bola do 15. 10. 2005. V tomto čase totiž bolo konanie o vklade prerušené len raz, a to 05. 09. 2005. Zo žalobného návrhu vyplýva, že škodou by tu mal byť ušlý zisk navrhovateľa z nerealizovanej budúcej kúpnej zmluvy, ktorá mala byť uzavretá medzi navrhovateľom a spoločnosťou DOXX, a.s. Žilina a ktorá podľa žalobného návrhu nemohla byť uzavretá údajne dôsledkom nesprávneho úradného postupu Správy katastra Martin v čase od 20. 08. 2005 do 15. 10. 2005. Podľa názoru odporcu by tak mal súd posudzovať, či nedošlo ku škode v priamej príčinnej súvislosti dôsledkom nesprávneho úradného postupu Správy katastra Martin v uvedenom čase. Obdobie pred 20. 08. 2005 je podľa názoru odporcu irelevantné. Vzhľadom na to však, že prvostupňový súd bol viazaný uznesením odvolacieho súdu zo dňa 30. 04. 2010, posudzoval všetky prerušenia konania o vklade v období od 16. 05. 2005 do 15. 10. 2005, čo je pochopiteľné. V celku tak považoval odporca odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu za správny. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.) preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.) z nasledovných dôvodov: V preskúmavanej veci súd rozsudkom zo dňa 24. 09. 2009 č. k. 4C/99/2008-182 (v prvom poradí) zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 359.043,48 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7 % ročne zo sumy 359.043,48 eur od 22. 03. 2006 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku. Zároveň zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 15.583,90 eur na účet vedený Y. G., a.s., pobočka L., č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku. V dôsledku podaného odvolania odporcu krajský súd uznesením zo dňa 30. 04. 2010 č. k. 8Co/378/2009-223 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Preskúmajúc napadnuté rozhodnutie odvolací súd dospel k záveru, že nespĺňa náležitosti riadneho rozhodnutia v zmysle ust. § 157 ods. 2 O. s. p. preto, lebo prvostupňový súd nedostatočným spôsobom, resp. nepresvedčivo uviedol dôvody, na základe ktorých vo veci rozhodol. Oboznámiac sa totiž s obsahom návrhu navrhovateľa (č. l. 1 - 6 spisu) odvolací súd tiež musel konštatovať, že okresný súd v odôvodnení rozhodnutia (strany 12 - 15) uviedol opisujúc tie isté dôvody, ktoré navrhovateľ použil v návrhu a to nielen čo sa týka tvrdení o nezákonnosti prerušení konania o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Z toho dôvodu záver okresného súdu nemohol byť presvedčivý z hľadiska zákonnosti. Okrem toho sa súd nedostatočne vysporiadal aj so všetkými predpokladmi zodpovednosti za škodu v zmysle § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Predpoklady zodpovednosti za škodu musia byť splnené naraz, až keď bol splnený prvý predpoklad v nesprávnom úradnom postupe, mohol sa súd zaoberať tým, či došlo k vzniku škody a ak k tejto došlo následne tým, či je daná aj príčinná súvislosť medzi týmito predpokladmi. V súvislosti s prvým predpokladom, keďže je nesporné, že o návrhu na vklad nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenej lehoty by sa mal súd zaoberať na jednej strane konkrétnymi konaniami, ktoré navrhovateľ považuje za nezákonne prerušené a na strane druhej aj tvrdeniami odporcu, že súd nemôže posudzovať ani ako predbežnú otázku, či k prerušeniu konania o povolení vkladu došlo zákonne alebo nezákonne, keď tak došlo právoplatnými rozhodnutiami správneho orgánu, ktoré doteraz neboli zrušené. Okrem toho aj tým, že podľa odporcu Správa katastra s poukazom na ust. § 31 ods. 2 Katastrálneho zákona prihliada aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Tiež tým, že vzhľadom na to, že kúpna zmluva mala byť uzavretá dňa 15. 10. 2005 je podľa odporcu rozhodujúci stav len od podania návrhu na vklad t.j. 16. 05. 2005 do tejto doby (15. 10. 2005). Na tieto skutočnosti odporca poukazoval aj v konaní pred okresným súdom. Až v prípade splnenia prvého predpokladu je potrebné zaoberať sa zo strany okresného súdu tým, či navrhovateľ preukázal vznik škody a tiež existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom katastrálneho úradu a znížením majetku navrhovateľa. Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh zamietol zistiac, konštatujúc a majúc za preukázané postupom, k nečinnosti, ani k príčinnej súvislosti a to potom ako sa jednotlivými prerušeniami konaní o vklade vlastníckeho práva Správa katastra Martin zo dňa 23. 05. 2005, 21. 07. 2005 a 05. 09. 2005 zaoberal, že medzi jednotlivými prerušeniami konania bola neprerušovaná nadväznosť, že ani v jednom prípade Správou katastra Martin nedošlo k porušeniu zákona nesprávnym úradným postupom pre ad hoc - podanie protestu prokurátora v korelácii s § 22 ods. 1 písm. c/ zákona č. 153/2002 Z. z. o prokuratúre. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. O. s. p. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O. s. p.). Na doplnenie považoval krajský súd za potrebné vyporiadať sa s námietkami žalovaného vyjadrenými v odvolaní. V prvom rade navrhovateľ v odvolaní vytýkal súdu, že písomné vyhotovenie rozsudku je nepreskúmateľné pre neúplnosť, nejasnosť, nedostatočnosť odôvodnenia a nezrozumiteľnosť. Rozhodnutie súdu musí obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie a nepochybne musí byť zrozumiteľné. Podľa ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p. musí súd v odôvodnení rozsudku podať výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozsudku a musí sa vyrovnať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté závery. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní. Ak rozhodnutie okresného súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O. s. p. je nepreskúmateľné. Podľa odvolacieho súdu z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplývajú skutkové zistenia, úvahy pri hodnotení dôkazov a jeho závery sú dostatočne vysvetlené. Dospel preto k záveru, že odôvodnenie rozsudku okresného súdu zodpovedá citovanému ust. § 157 ods. 2 O. s. p. a právu účastníkov na spravodlivé súdne konanie. Správny orgán pri konaní o vklade musí dbať o to, aby nespôsobil zbytočné prieťahy v konaní. Aj odvolací súd v danom prípade za rozhodujúce považoval či v období od podania návrhu na vklad t.j. 16. 05. 2005 do 15. 10. 2005 kedy malo na základe zmluvy o budúcej zmluve dôjsť k uzavretiu kúpnej zmluvy došlo k dodržaniu lehoty na vydanie rozhodnutia o návrhu na vklad. Správa katastra mala totiž povinnosť rozhodnúť o návrhu na vklad do 30 dní odo dňa doručenia návrhu na vklad (§ 32 ods. 1 Katastrálneho zákona účinného do 31. 08. 2009). Keďže bolo nesporné, že lehota nebola dodržaná, bola táto skutočnosť nesprávnym úradným postupom, ktorý by mohol založiť zodpovednosť štátu za škodu podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. Podľa tvrdenia navrhovateľa v konaní pred okresným súdom ako aj pred odvolacím súdom boli vkladové konania niekoľkokrát nezákonne prerušené na základe právnych skutočností, ktoré nemali súvis s predmetným vkladovým konaním. Prerušenie konania o návrhu na vklad je v záujme účastníkov konania (veľmi častým nedostatkom návrhu na vklad je absencia niektorých dokumentov - príloh návrhu) a správny orgán poskytuje prerušením konania navrhovateľovi lehotu na odstránenie nedostatkov návrhu. Ak sa v ustanovenej lehote nesplnia požadované úkony, nasleduje zastavenie konania. Proti rozhodnutiu o prerušení konania sa nemožno odvolať. Preskúmaním obsahu spisu aj odvolací súd dospel k záveru, že vydaniu rozhodnutia o návrhu na vklad v danom prípade bránili okolnosti objektívneho charakteru. Takýmito objektívnymi dôvodmi boli rozhodnutia o prerušení konania ako dôsledok toho, že podľa § 31 ods. 2 Katastrálneho zákona účinného do 31. 08. 2009 pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada Správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenia vkladu. Katastrálny zákon teda umožňuje prerušiť konanie a ak sa po odstránení dôvodov zistí iný nedostatok návrhu, ako ten, ktorý bol dôvodom na prerušenie konania, môže Správa katastra konanie o návrhu na vklad môže opätovne prerušiť. Zákon totiž nestanovuje koľkokrát možno konanie prerušiť. Taktiež sa odvolací súd stotožnil s tým, že keďže proti rozhodnutiu o prerušení konania sa nemožno odvolať bolo zo strany navrhovateľa možné postupovať len podaním protestu prokurátora (§ 22 ods. 1 písm. c/ zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre). K poukazovaniu navrhovateľa v odvolaní aj na to, že on sám, resp. s.r.o. MISTA využila proti Správe katastra Martin skutočne dostatok právnych prostriedkov, odvolací súd dodáva, že tieto prostriedky využil navrhovateľ po 15. 10. 2005. Uvedené obdobie však okresný súd ani odvolací súd pokiaľ ide o nesprávnosť úradného postupu Správy katastra neposudzoval. Z týchto dôvodov odvolací súd odvolanie navrhovateľa nepovažoval za dôvodné a rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v zmysle ustanovenia § 224 ods. 4 O. s. p. Podľa tohto ustanovenia totiž, ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 O. s. p., (ako tomu bolo v danej veci) o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .