Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 10Co/7/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5708201895 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5708201895.2 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: X. N., nar. X.X.XXXX, bytom U. X, právne zastúpený advokátom JUDr. Jánom Repáňom, so sídlom D., M.R. J. XX, proti odporcovi: Ing. D. J., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. Y., X. XX, právne zastúpenému advokátkou JUDr. Zuzanou Bejdovou, so sídlom Y. Y., H. XX, o doplácanie dôchodku, na základe odvolania odporcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 7/32/2008-241 zo dňa 6. septembra 2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu z r u š u j e vo výrokoch, ktorými bola odporcovi uložená povinnosť doplatiť navrhovateľovi stratu na dôchodku za obdobie od 17.9.2007 do 31.8.2012 v sume 301,04 eur a doplácať k dôchodku navrhovateľa za mesiace september až december 2012 po 4,80 eur a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia mu vec v r a c i a na ďalšie konanie. Rozsudok okresného súdu zostáva n e d o t k n u t ý vo výroku o zamietnutí návrhu navrhovateľa vo zvyšku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť doplatiť navrhovateľovi stratu na dôchodku za obdobie od 17.9.2007 do 31.8.2012 v sume 301,04 eur a doplácať ku dôchodku za mesiace september až december 2012 po 4,80 eur. Vychádzal z ust. § 447a Obč. zák. a zo znaleckého posudku Ing. U.. Mal za to, že „nárok navrhovateľa na doplácanie straty rozdielu medzi starobným dôchodkom vypočítaným Sociálnou poisťovňou a fiktívnym starobným dôchodkom vznikol navrhovateľovi už dňa 16.11.2006“. Okresný súd konštatoval, že v zmysle § 106 ods. 1 Obč. zák. k premlčaniu nároku nedošlo, nakoľko navrhovateľ si náhradu škody - stratu na dôchodku - uplatnil dňa 17.09.2007. Zároveň uzavrel, že povinnosťou odporcu je doplácať navrhovateľovi mesačne po 4,80 eur, keďže je právom konkrétnej osoby (teda i navrhovateľa) požiadať o dôchodok. Nejedná sa o jeho povinnosť, a preto zohľadnil dôchodok vypočítaný navrhovateľovi Sociálnou poisťovňou k 16.11.2006. Pokiaľ sa týkalo doplácania rozdielu medzi starobným dôchodkom a fiktívnym dôchodkom do budúcna vo výške 4,80 eur, tento nárok na obdobie po 31.12.2012 okresný súd zamietol. Nie je totiž možné do budúcna predvídať ekonomický vývoj štátu, od ktorého sa odvíja valorizácia a tiež ani prípadnú „novú legislatívu“. Rozhodnutie o trovách konania si v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. vyhradil na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Proti tomuto rozsudku vo výrokoch ukladajúcich mu povinnosť (do)platiť stratu na dôchodku navrhovateľovi podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktorý sa domáhal ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Namietal, že okresný súd založil svoje rozhodnutie výlučne na záveroch znaleckého dokazovania, pričom však znalkyňa nedokázala jasne odpovedať na to, či do výpočtu starobného dôchodku navrhovateľa bola zahrnutá aj odporcom vyplácaná strata na zárobku v roku 2004. Odporca zdôraznil, že navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok už 3.6.2005, a preto pri stanovení straty na dôchodku sa malo vychádzať z fiktívneho dôchodku určeného k tomuto dátumu. Pasivita navrhovateľa totiž nemôže ísť na ťarchu odporcu. Z rovnakej úvahy pritom vychádzal i odvolací súd vo veci zrušenia povinnosti odporcu uhrádzať navrhovateľovi stratu na zárobku. Napokon odvolateľ namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia; predovšetkým vzhľadom na to, že podľa výroku rozsudku má doplácať stratu na dôchodku za obdobie od 17.9.2007, ale podľa odôvodnenia už od 16.11.2006. V tejto súvislosti poukazoval i na nesprávny súčet súm v znaleckom posudku ohľadne straty na dôchodku od 16.11.2006 do 31.5.2012. Navrhovateľ zostal v odvolacom konaní nečinný. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. (z toho titulu zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý vo výroku o zamietnutí návrhu navrhovateľa vo zvyšku) a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 a § 167 ods. 2 O.s.p.) v preskúmavanej časti zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm. f/, ods. 2 O.s.p. V zmysle § 212 ods. 3 O.s.p. odvolací súd z úradnej povinnosti prihliada i na vady konania, ktoré mali za následok vydanie nesprávneho rozhodnutia vo veci. Jedným zo základných predpokladov účinného naplnenia ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu je náležité vymedzenie nároku, ktoré mu má byť táto ochrana poskytnutá. Pokiaľ účastníci (v sporovom konaní predovšetkým navrhovateľ) nie sú v tomto smere dostatočne aktívni, je úlohou konajúceho súdu príslušnými procesnými prostriedkami dosiahnuť jednoznačné vymedzenie predmetu konania. Navrhovateľ v súdenej veci na pojednávaní dňa 17.9.2007 vo veci Okresného súdu Martin sp. zn. 7C/128/2006 (v ktorom vystupoval ako odporca) vzniesol protinávrh a „žiadal, aby bol navrhovateľ (v tomto konaní odporca) zaviazaný prispievať z titulu 2.520,- Sk, čo je rozdiel medzi dôchodkom, ktorý by dostával klient, keby neutrpel úraz, teda o koľko by poberal vyšší dôchodok. Toto by zdôvodnil dodatočne písomne“. Na uvedený prednes súd prvého stupňa reagoval uznesením o vylúčení návrhu právneho zástupcu odporcu (v tomto konaní navrhovateľa) na samostatné konanie. V písomnom uznesení zo dňa 17.9.2007 formuluje okresný súd predmetné uznesenie už odlišne a konštatuje, že „vylučuje návrh odporcu (v tomto konaní navrhovateľa) zo dňa 17.9.2007 o určenie povinnosti navrhovateľovi (v tomto konaní odporcovi) platiť odporcovi (v tomto konaní navrhovateľovi) sumu 2.500,- Sk na samostatné konanie“. Na základe citovaných vymedzení návrhu/nároku, či už navrhovateľom na pojednávaní 17.9.2007 alebo okresným súdom v písomnom uznesení z daného dňa (odhliadnuc od toho, že výrok vyhláseného uznesenia sa odlišuje od jeho písomnej verzie), možno konštatovať, že nezodpovedajú náležitému vymedzeniu predmetu konania. Svojim charakterom sa jednalo o neúplný návrh na začatie súdneho konania; absentovali akékoľvek časové údaje (pre nárok na doplácanie straty na dôchodku sú pritom zásadné) , o (ne)opísaní rozhodných skutočností a (ne)označení dôkazov nehovoriac. Hoci odporca opakovane poukazoval na to, že nie je zrejmé, čoho konkrétne sa navrhovateľ v prebiehajúcom konaní domáha, okresný súd zostal v otázke/v procese vymedzenia jeho predmetu (dlhodobo) nečinný. V neskoršom štádiu - podaním z 26.9.2011 navrhovateľ upravil návrh tak, že navrhovateľ (zrejme myslel odporcu) „je povinný z titulu straty na dôchodku za obdobie od 16.11.2006 do 16.9.2011 doplatiť čiastku 221,60 eur a počnúc dňom 17.9.2011 doplácať čiastku 4,10 eur mesačne“. Na uvedené podanie okresný súd (opätovne) žiadnym procesným spôsobom nereagoval. Na pojednávaní dňa 20.8.2012 právny zástupca navrhovateľa uviedol, že vzhľadom na vypracovaný znalecký posudok „žiadame o vyplatenie dôchodku od 16.11.2006 do 31.5.2012, rozširujeme návrh tiež o sumu 4,80 eur za 6,7,8“. Okresný súd nadväzne vyhlásil uznesenie „súd pripúšťa rozšírenie návrhu“. Písomne dotknuté uznesenie nevyhotovoval a po vykonaní pojednávania v označený deň vec odročil „už len“ na vyhlásenie rozsudku dňa 6.9.2012. Z popísanej procesnej situácie je jednoznačné, že okresný súd v celom priebehu konania v súdenej veci náležite neustálil predmet konania, ktorá vada konania bezprostredne podmieňuje vecnú nesprávnosť posudzovaných výrokov napadnutého rozhodnutia. Následne odvolací súd musel v preskúmavanej časti napadnuté rozhodnutie zrušiť, keďže postupom okresného súdu bolo znemožnené účastníkom konkrétne reagovať na presne vymedzený predmet konania, navrhovať tomu zodpovedajúce dôkazy, resp. zaujímať konkrétne vecné, prípadne procesné stanoviská. Úlohou okresného súdu bude vyzvať navrhovateľa na výslovné vyjadrenie/vymedzenie, čoho sa v súdenej veci domáha. Pokiaľ bude takéto vymedzenie vyžadovať „korekciu“ zo strany súdu, pristúpi k uvedenému okresný súd v zmysle príslušných zákonných ustanovení - predovšetkým § 95, prípadne 96 O.s.p. Z dôvodu nepodania odvolania aj voči zamietajúcemu výroku napadnutého rozsudku, sa tento výrok stal právoplatným, okresný súd preto musí v ďalšom postupe vo veci náležite vyhodnotiť i dotknutú skutočnosť a dôsledne skúmať podmienky konania (osobitne neodstrániteľnú prekážku postupu v konaní, a to prekážku veci rozhodnutej). S poukazom na to, že konanie v súdenej veci trvá takmer šesť rokov a vo veci je vykonávaný i dohľad orgánmi správy súdov, krajský súd nad bezprostredný rámec aktuálneho odvolacieho konania uvádza aj ďalšie usmernenia pre postup súdu prvého stupňa. V zmysle § 447a Obč. zák. (citovaný v napadnutom rozhodnutí) náhrada za stratu na dôchodku sa odvíja od dôchodku, na ktorý poškodenému vznikol nárok. Termín „vznikol nárok“ zdôrazňuje objektívny charakter nároku, ktorý nie je závislý od toho, kedy poškodený (v súdenej veci navrhovateľ) požiadal o priznanie dôchodku a ani od momentu, kedy mu bol dôchodok priznaný. Inými slovami, podstatným je okamih vzniku nároku navrhovateľa na starobný dôchodok t.j. deň 3.6.2005. Strata na dôchodku vzniká v zmysle § 447a Obč. zák. práve z titulu, že do priemerného mesačného zárobku, z ktorého bol vymeraný dôchodok nie je zahrnutá náhrada za stratu na zárobku. Z konštatovaného by vyplývalo, že náhrada za stratu na zárobku nemôže byť logicky započítaná/zohľadnená v „zárobku“, z ktorého sa určuje dôchodok. Uvedené by zároveň znamenalo vecnú nedôvodnosť námietky odvolateľa o potrebe zarátania aj náhrady za stratu na zárobku do vymeriavacieho základu dôchodku navrhovateľa za rok 2004. V súdenej veci však pretrváva určitá nejasnosť vo vzťahu k roku 2004, ktorý bol súčasťou rozhodného obdobia pre výpočet starobného dôchodku, hoci navrhovateľ v tomto čase poberal už len invalidný dôchodok a odporca mu vyplácal náhradu za stratu na zárobku. Vyjadrenie znalkyne v danej súvislosti nebolo dostatočne jednoznačné v tom ohľade, či náhrada za stratu na zárobku mala alebo nemala byť zahrnutá do „príjmu“, z ktorého vo vzťahu v roku 2004 bol vymeriavaný základ dôchodku. K uzavretiu dotknutej problematiky smerovala i otázka č. 5 uznesenia o nariadení znaleckého dokazovania (č. l. 128 a nasl.), ktorá však ani po písomnej výzve a ani na pojednávaní nebola bez pochybností zodpovedaná. V tejto súvislosti krajský súd dopĺňa, že v zmysle § 447a Obč. zák. náhrada za stratu na dôchodku sa nestanovuje podľa dôchodku určeného/vypočítaného Sociálnou poisťovňou, ale podľa dôchodku na ktorý vznikol (alebo by vznikol) nárok poškodenému. Napokon opodstatnenou je i námietka odvolateľa o čiastočnej nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku, keď zodpovedá stavu veci odporcom označený nesúlad výroku rozsudku a dotknutej časti jeho odôvodnenia ohľadne obdobia, za ktoré mu bola uložená povinnosť doplácať stratu na dôchodku. V „novom“ rozhodnutí okresný súd odstráni i predmetnú nedôslednosť. Zrušenie výroku o trovách konania je dôsledkom „len“ jeho bezprostrednej závislosti od výroku vo veci samej. Z obsahového hľadiska, s prihliadnutím na konkrétnosti prejednávanej veci, sa inak javí ako primeraný. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.