Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 10Co/120/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5711201547 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5711201547.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci navrhovateľa - P. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C., N. XXXX/X, v zastúpení Advokátska kancelária JUDr. Silvia Tatarková, s.r.o., so sídlom E. B. Lukáča 2, Martin proti odporcovi - AUTOALLES, s.r.o., IČO: 36 359 033, so sídlom Košická 34, 080 01 Prešov, v zastúpení JUDr. Mario Buksa, právne služby, s.r.o., so sídlom Červenej armády č. 1, 036 01 Martin, o zaplatenie 3.731,27 Eur s príslušenstvom na základe odvolania odporcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 8C/220/2011-128 zo dňa 22.5.2012 v spojení s opravným uznesením č.k. 8C/220/2011-146 zo dňa 26.6.2012 takto r o z h o d o l : N e d o t ý k a sa rozsudku vo výroku, v ktorom okresný súd zamietol návrh o zaplatenie 609,58 eur. Vo zvyšnej časti rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania titulom trov právneho zastúpenia v sume 123,16 eur na účet JUDr. Silvie Tatarkovej s.r.o. AK Martin. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 3.121,69 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 141,33 eur od 5.3.2008, zo sumy 140,23 eur od 25.3.2008, zo sumy 141,21 eur od 1.4.2008, zo sumy 140,34 eur od 22.4.2008, zo sumy 140,59 eur od 29.4.2008, zo sumy 220,52 eur od 7.5.2008, zo sumy 137,59 eur od 26.5.2008, zo sumy 130,82 eur od 10.6.2008, zo sumy 130,19 eur od 26.6.2008, zo sumy 130,25 eur od 1.7.2008, zo sumy 119,96 eur od 25.7.2008, zo sumy 190,96 eur od 29.7.2008, zo sumy 103,40 eur od 26.8.2008, zo sumy 83,36 eur od 8.9.2008, zo sumy 200,06 eur od 19.9.2008, zo sumy 193,30 eur od 23.9.2008, zo sumy 184,67 eur od 5.10.2008, zo sumy 190,82 eur od 21.10.2008, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a úrok z omeškania vo výške 7,5 % ročne zo sumy 264,62 eur od 17.11.2008 , vo výške 5 % ročne zo sumy 137,48 eur od 23.12.2008 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Konanie v časti návrhu o zaplatenie 609,58 eur zamietol. Odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 901,13 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, na účet AK JUDr. Silvia Tatarková, s.r.o. a zároveň i povinnosť nahradiť štátu trovy konania v sume 14,40 eur na účet Okresného súdu Martin. Vykonaným dokazovaním súd mal preukázanú dôvodnosť návrhu, ktorým sa navrhovateľ od odporcu domáhal náhrady nákladov (cestovné výdavky i stravné), ktoré mu odporca ako zamestnávateľ nevyplatil za absolvované pracovné cesty v zahraničí. Navrhovateľ bol v pracovnom pomere u odporcu na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa 1.6.2006 vo funkcii výkupcu. Označený pracovný pomer skončil 31.12.2010. Navrhovateľ v čase trvania pracovného pomeru uskutočnil služobné cesty v období od 16.1.2008 do 12.12.2008 (o čom svedčia vyúčtovania cestovných výdavkov). Služobné cesty boli vykonávané na základe splnomocnenia odporcu za účelom účasti na dražbách motorových vozidiel. Svedkovia C. D., I. C. a P. J. potvrdili, že pracovné cesty boli vykonané a nariadené odporcom ako zamestnávateľom ústne, jednalo sa o dlhodobo zaužívanú prax. Uskutočnenie služobných ciest zo strany navrhovateľa potvrdili i ďalšie listinné dôkazy a to, že zo strany daňového úradu zápisnične zo dňa 20.4.2011 bolo konštatované, že výdavkové pokladničné doklady za rok 2008 o vyplatení cestovných náhrad boli predkontované, predkontácia súhlasila so zaúčtovaním v knihe analytickej evidencie. Chýbal iba podpis príjemcu finančnej hotovosti, teda finančné prostriedky neboli navrhovateľovi vyplatené. Obranu odporcu o tom, že navrhovateľovi nedal pokyn na zahraničnú pracovnú cestu súd hodnotil za účelovú. Pri konštatácii dôvodnosti nároku navrhovateľa okresný súd vychádzal z platných ustanovení Zákona 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, keď nároky na stravné boli vypočítané účtovníčkou odporcu v súlade s označeným právnym predpisom, na základe protokolu z daňovej kontroly si tieto výdavky odporca zahrnul do nákladov spoločnosti a uplatnil si ich pre základ dane z príjmu, čím potvrdil aj správnosť týchto vyúčtovaní. Za opodstatnenú vyhodnotil okresný súd námietku premlčania vznesenú odporcom voči nároku navrhovateľa na vyplatenie cestovných náhrad za služobné cesty za obdobie od 1.1.2008 do 15.2.2008. Vychádzal z ustanovenia § 1 ods. 2 Zákona č. 311/2001 Z.z. (Zákonník práce) v spojení s § 101 Občianskeho zákonníka, na daný prípad aplikoval trojročnú premlčaciu lehotu. Je nesporné, že návrh navrhovateľa bol podaný 15.2.2011, preto jeho nárok za obdobie od 16.1.2008 do 15.2.2008 je v sume 609,58 eur premlčaný. Odporca nesplnil svoju povinnosť ako zamestnávateľ zakotvenú v § 36a ods. 8 Zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, pracovnú cestu navrhovateľovi riadne nevyúčtoval, nevyplatil mu cestovné náhrady v lehote uvedenej v označenom ustanovení zákona. Dostal sa preto do omeškania s plnením peňažného dlhu a preto podľa § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka navrhovateľ má právo popri plnení aj na úroky z omeškania od odporcu. Výšku úrokov z omeškania okresný súd stanovil v zmysle § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v účinnom znení ku 31.12.2008. Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. štátu priznal trovy titulom vyplateného svedočného z rozpočtových prostriedkov súdu a zaviazal odporcu ako neúspešného účastníka trovy štátu zaplatiť. O trovách konania rozhodoval súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Vychádzal z pomeru úspechu a neúspechu účastníkov v konaní, konštatoval čistý úspech navrhovateľa vo výške 67,33% a v pomere zodpovedajúcom tomuto čistému úspechu priznal mu od odporcu náhradu trov titulom zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia v celkovej sume 901,13 eur. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie odporca a to do výroku o jeho povinnosti zaplatiť navrhovateľovi 3.121,69 eur i s príslušenstvom, do výroku o náhrade trov konania a do výroku o povinnosti nahradiť trovy konania štátu. Namietal uskutočnenie pracovných ciest navrhovateľom za ktoré by mu mali byť vyplatené cestovné náhrady. V konaní preukázal, že listinné dôkazy predložené navrhovateľom (vyúčtovania cestovných výdavkov) nikdy neboli riadne vystavené. Takýto listinný dôkaz na to, aby mohol byť podkladom na konštatovanie vykonania pracovnej cesty musel byť podpísaný konateľom alebo inou na to podľa vnútorných predpisov zamestnávateľa poverenou osobou. Tieto mala vypísať svedkyňa C. O. túto skutočnosť nepotvrdila. Odvolateľ poukazoval aj na obsah výsluchu svedkov C. D., I. C. a P. J.. Tí síce tvrdili, že na služobné cesty do zahraničia chodili, ale nevedeli sa vyjadriť ku žiadnej z konkrétnych služobných ciest uvádzaných v návrhu. Vypovedali len všeobecne a dokonca o služobných cestách do iných štátov ako uvádzal navrhovateľ. Súd vykonané dôkazy podľa názoru odvolateľa nesprávne vyhodnotil a v nadväznosti na to vec nesprávne právne posúdil. Odvolateľ namietal správnosť rozhodovania súdu prvého stupňa aj do výroku o náhrade trov konania štátu a vo výroku o trovách konania tvrdiac, že návrh ako celok bol navrhovateľom podaný bezdôvodne, tento návrh súd mal v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať navrhovateľa na náhradu trov konania jemu (odvolateľovi) ako aj štátu. Domáhal sa preto zmeny rozsudku, v rámci tejto zmeny žiadal zamietnutie návrhu a zaviazať navrhovateľa k povinnosti nahradiť mu trovy konania titulom súdneho poplatku za odpor v sume 223,50 eur a titulom trov právneho zastúpenia v sume 1.069,78 eur. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu poukazoval na vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa. Mal za to, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v rámci svojej pracovnej náplne a pracovnej pozície: výkupca vykonával pre odporcu zahraničné pracovné cesty v čase od 16.1.2008 do 12.12.2008. Odporca porušil svoje povinnosti ako zamestnávateľ, nevyplatil mu cestovné náhrady. Nestotožnil sa s odvolacou námietkou odporcu, ktorým poukazoval na obsah výpovede svedkov C. D., I. C. a P. J.. Naopak práve uvedení svedkovia sa osobne s navrhovateľom na niektorých zahraničných pracovných cestách zúčastnili. Ich svedecké výpovede dostatočne preukázali dôvodnosť jeho nároku. Potvrdili najmä tú skutočnosť, že pokyn na vykonanie pracovných ciest bol nariadený odporcom - zamestnávateľom ústne, jednalo sa o dlhodobo zaužívanú prax zamestnávateľa. Obrana odporcu o tom, že mu nedal pokyn na zahraničnú pracovnú cestu je účelová. Do pozornosti odvolacieho súdu dal navrhovateľ listinný dôkaz predložený odporcom - protokol z daňovej kontroly. Uvedeným listinným dôkazom sa odporca usvedčuje, že uvedené výdavky zahrnul do nákladov spoločnosti a uplatnil si ich pre základ dane z príjmu. Žiadal preto potvrdiť rozsudok okresného súdu a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal účastník (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 a § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch odvolaním potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Nedotýkal sa výroku rozsudku, v ktorom okresný súd v časti - o zaplatenie sumy 609,58 eur návrh zamietol, uvedený výrok odvolaním napadnutý nebol. Preskúmaním spisu krajský súd zistil, že okresný súd v prejednávanej veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, z vykonaného dokazovania riadne zistil skutkový stav, dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 132 i nasl. O.s.p., t.j. každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver. V predmetnej veci ide o konanie sporové. Povinnosťou účastníkov sporového konania je nielen tvrdiť, ale svoje tvrdenie preukázať. Účastníkov zaťažuje nielen bremeno tvrdenia, ale aj bremeno dôkazné. Je preukázané v konaní, že navrhovateľ ohľadne svojho tvrdenia uniesol dôkazné bremeno keď z ním predložených listinných dôkazov, ale aj z obsahu výsluchu svedkov jednoznačne vyplýva, že v rozhodnej dobe bol zamestnancom odporcu, vykonával pracovné cesty na pokyn odporcu a ako splnomocnený zástupca v rámci pracovných ciest splnil konkrétne pracovné úlohy. Nie je opodstatnený odvolací argument odporcu o verifikovaní jednotlivých listín predložených navrhovateľom podpisom konateľa, prípadne inej zodpovednej osoby na to poverenej zamestnávateľom na vykonanie pracovných ciest navrhovateľom. O tom, že zaužívané zvyklosti boli u zamestnávateľa iné, preukazovali svedecké výpovede C. D., I. C. a P. J. a postupy zaužívané u odporcu ako zamestnávateľa v súvislosti s vyúčtovaním pracovnej cesty vyplynuli i z obsahu svedeckej výpovede C. O. - účtovníčky odporcu v rozhodnom období. Naviac pracovné cesty v rozhodnom období boli i skutočne zrealizované v rámci plnenia povinnosti navrhovateľa. Za uvedené pracovné cesty prislúchajúce zákonné náhrady odporcom navrhovateľovi vyplatené neboli, hoci mu tento nárok v zmysle aplikovaných ustanovení zákona o cestovných náhradách prináležal. Navyše rozhodujúci listinný dôkaz - protokol z daňovej kontroly preukazuje, že výdavky patriace navrhovateľovi za služobné cesty v rozhodnom období, odporca zahrnul do nákladov spoločnosti a uplatnil si ich pre základ dane z príjmu. Z týchto dôvodov krajský súd konštatoval dôvodnosť nároku navrhovateľa do výšky priznanej istiny (keďže vzhľadom na vznesenú námietku premlčania treba uplatňovaný nárok v sume 609,58 eur považovať za nedôvodný). Je jednoznačne preukázané, že odporca sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, je preto jeho povinnosťou popri istine nahradiť navrhovateľovi i úroky z omeškania. Výška týchto úrokov v rozhodnej dobe bola stanovená súdom prvého stupňa v súlade s ustanovením § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. V rozsahu zodpovedajúcemu čistému úspechu navrhovateľa v konaní bola mu priznaná i náhrada trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku a titulom trov právneho zastúpenia. Táto náhrada bola navrhovateľovi súdom prvého stupňa priznaná v správnej výške, bola zohľadnená i účelnosť vynaloženia jednotlivých úkonov právnej služby. Štátu preukázateľne vznikli trovy, tie boli vyplatené titulom svedočného z rozpočtových prostriedkov súdu a povinnosť nahradiť štátu tieto trovy zaťažuje neúspešného účastníka, v danom prípade odporcu. Odvolací súd sa nedotýkal výroku rozsudku, v ktorom okresný súd konanie v časti o zaplatenie 609,58 eur zamietol. Uvedený výrok odvolaním účastníci nenapadli, preto nebol dôvod na odvolací prieskum. Odporca v odvolacom konaní úspech nemal, úspešne procesným účastníkom bol navrhovateľ, ktorý má podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania od odporcu - neúspešného účastníka. Trovy odvolacieho konania navrhovateľa pozostávajú z trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby - písomné vyjadrenie k odvolaniu v sume 95 eur, prislúchajúci režijný paušál 7,63 eur a 20% DPH (§ 14 ods. 1 písm. c/, § 10 ods. 1, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., ) teda v celkovej sume 123,16 eur. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .