Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 20S/66/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5013200530 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5013200530.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. Juraj Ďurajda, nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, F., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, so sídlom Námestie Slobody 12, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. 965/13, R.z. 13471/13 zo dňa 10.04.2013, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Krajský súd žalobu z a m i e t a. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Centrum právnej pomoci so sídlom v Bratislave ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č.k. 965/13, R.z. 1934/2013 zo dňa 18.01.2013 konanie o náhrade trov právneho zastúpenia účastníka konania U. K. advokátovi JUDr. Jurajovi Ďurajdovi v časti náhrady za úkony právnej služby vykonané za účinnosti Vyhlášky MS SR č. 163/2002 Z.z. podľa § 30 ods. 1 písm. e) a v časti náhrady za úkony právnej služby vykonané za účinnosti Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. podľa § 30 ods. 1 písm. i) zákona č. 71/1967 Zb. zastavilo. V odôvodnení uviedlo, že advokát si dňa 21.05.2012 uplatnil voči centru vyplatenie trov právneho zastúpenia vo výške 12.391,50 Eur. Centrum rozhodnutím č.k. 1579/12, Ev.č. 1784/12 zo dňa 04.06.2012 priznalo advokátovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 4.603,72 Eur. Nepriznalo v tomto rozhodnutí žiadateľovi celú uplatnenú sumu, pretože vychádzalo z tretej hlavy druhej časti Vyhlášky č. 655/2004 Z.z., a nie z druhej hlavy druhej časti vyhlášky, ako to požadoval žiadateľ. Rozhodnutie centra zo dňa 04.06.2012 bolo odvolacím orgánom potvrdené rozhodnutím č.k. 1579/12, Ev. č. 2556/12 zo dňa 03.08.2012 a dňa 09.08.2012 nadobudlo právoplatnosť. Dňa 20.12.2012 si advokát opätovne voči centru uplatnil náhradu na vyplatenie trov právneho zastúpenia vo výške 7.787,78 Eur, čo predstavuje rozdiel medzi pôvodne uplatnenou sumou 12.391,50 Eur uplatnenú dňa 21.05.2012 a sumou 4.603,72 Eur priznanou právoplatným rozhodnutím centra zo dňa 04.06.2012, pritom skutkový stav vo vzťahu k druhému uplatneniu sa nijakým spôsobom nezmenil a advokát si uplatnil len náhradu v tej výške, ktorá nebola pôvodným rozhodnutím priznaná. Od 01.01.2013 bolo do právnej úpravy zavedené ustanovenie § 24e zákona č. 327/2005 Z.z. Pre postup podľa tohto ustanovenia, ktoré by prichádzalo do úvahy v prípade úkonov vykonaných za účinnosti Vyhlášky č. 162/2002 Z.z., je potrebné, aby boli kumulatívne naplnené nasledovné podmienky: vznik nároku na náhradu trov konania účastníkovi a chýbajúce rozhodnutie súdu o trovách napriek riadnemu a včasnému uplatneniu nároku na náhradu trov konania advokáta zároveň. Podmienkou vzniku nároku účastníka na náhradu trov podľa tohto ustanovenia, a to priznanie účastníkovi náhrady trov konania, nemožno považovať v tomto prípade za splnenú, preto centrum aplikujúc § 30 ods. 1 písm. e) Správneho poriadku konanie zastavilo, keďže nie je príslušné na konanie a vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu. Čo sa týka zastavenia konania podľa § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku, k zastaveniu konania v tejto časti došlo z dôvodu, že o nároku žiadateľa v časti úkonov právnej služby vykonaných za účinnosti Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. bolo už právoplatne rozhodnuté a teda vec sa nemôže prejednať znova. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodoval žalovaný rozhodnutím č.k. 965/13, R.z. 13471/13 zo dňa 10.04.2013, ktorý prvostupňové rozhodnutie zmenil tak, že centrum konanie o náhrade trov právneho zastúpenia účastníka konania U. K. advokátovi JUDr. Jurajovi Ďurajdovi v časti náhrady trov právneho zastúpenia za úkony právnej služby vykonané pred zavedením druhej časti tretej hlavy Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. podľa § 30 ods. 1 písm. e) a vo zvyšnej časti podľa § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku zastavuje. V odôvodnení poukázal na skutkový stav tak, ako bol zistený prvostupňovým orgánom, t.j. že advokát podal dve žiadosti o priznanie náhrady trov právneho zastúpenia, a to dňa 21.05.2012, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté prvostupňovým orgánom dňa 04.06.2012, ktoré rozhodnutie bolo druhostupňovým orgánom dňa 03.08.2012 potvrdené, pričom týmto rozhodnutím mu bola priznaná len časť z uplatnenej sumy vo výške 4.603,72 Eur. Čo sa týka druhého uplatnenia, toto si uplatnil dňa 20.12.2012, a to v totožnej veci, vo výške 7.787,78 Eur, t.j. v tej časti, ktorá predchádzajúcimi rozhodnutiami nebola žiadateľovi priznaná. Odvolací orgán sa stotožnil s názorom prvostupňového orgánu pokiaľ ide o rozhodnutie o zastavení konania podľa § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku, nakoľko je zrejmé, že o nároku advokáta bolo sčasti už právoplatne rozhodnuté. Nemožno ju teda prejednať znova a z uvedeného vyplýva, že konanie o úkonoch právnej pomoci od zavedenia tretej hlavy druhej časti Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. do právneho poriadku SR už bolo definitívne ukončené a nie je možné domáhať sa priznania odmeny za toto časové obdobie opätovne. Nestotožnil sa však so zastavením konania ako bolo špecifikované v prvej časti výroku prvostupňového orgánu, t.j. v časti náhrady za úkony právnej služby vykonané za účinnosti Vyhlášky č. 163/2002 Z.z., ktoré konanie bolo zastavené podľa § 30 ods. 1 písm. e) Správneho poriadku. Z obsahu spisového materiálu jasne vyplynulo, že advokát úkony právnej služby za účinnosti menovanej vyhlášky nevykonal (ustanovený bol až 04.11.2005), preto ani nemohlo byť o takýchto úkonoch rozhodnuté. V skutočnosti je dôvodom pre zastavenie konania podľa cit. ust. v menovanej časti to, že vzhľadom na nemožnosť aplikácie § 24c zák.č. 327/2005 Z.z. (správne malo byť uvedené §24e) sa v takomto prípade postupuje podľa § 149 ods. 2 O.s.p s ohľadom na prechodné ustanovenie § 372t O.s.p. s odkazom na § 15 zákona č. 327/2005 Z.z. v platnom znení. Pre rozhodovanie o nároku advokáta by preto pre centrum podľa § 15 tohto zákona prichádzal do úvahy jedine postup v zmysle ustanovení druhej časti tretej hlavy vyhlášky. Nakoľko táto hlava bola do cit. vyhlášky zavedená až 01.01.2006, pre úkony právnej služby vykonané pred zavedením menovanej hlavy cit. vyhlášky neexistuje ustanovenie, podľa ktorého by bolo centrum oprávnené rozhodnúť a zároveň neexistuje orgán, ktorému by mohlo vec v tejto časti postúpiť. Dňa 17.04.2013 žalobca podal žalobu, ktorou žiadal zrušiť druhostupňové rozhodnutie Centra právnej pomoci č.k. 1579/12, Ev. č. 2556/12 zo dňa 03.08.2012 spolu s prvostupňovým rozhodnutím č.k. 1579/12, Ev. č. 1784/12 zo dňa 04.06.2006, ako aj druhostupňové rozhodnutie č.k. 965/13, R.z. 13471/13 zo dňa 10.04.2013 spolu s prvostupňovým rozhodnutím 960/13, R.z. 1934/13 zo dňa 18.01.2013 (správne malo byť uvedené 965/13, R.z. 1934/13 zo dňa 18.01.2013, čo vyplýva zo správneho spisu). Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 20S/66/2013-39 zo dňa 14.08.2013 konanie v časti o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.k. 1579/12, Ev. č. 2556/12 zo dňa 03.08.2012 zastavil. Dôvodom zastavenia bolo, že ohľadne tohto druhostupňového správneho rozhodnutia i jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia č.k. 1579/12, Ev.č. 1784/12 zo dňa 04.06.2012 prebieha na Krajskom súde v Žiline konanie pod sp.zn. 20S/64/2013, ktoré začalo skôr. Pre neodstrániteľnú procesnú prekážku litispendencie bolo konanie ohľadne druhej žaloby v poradí na preskúmanie týchto rozhodnutí podľa § 83 O.s.p. zastavené. Predmetom prieskumu tak zostalo rozhodnutie žalovaného č.k. 965/13, R.z. 13471/13 zo dňa 10.04.2013, ktoré zmenilo prvostupňové rozhodnutie č.k. 965/13, R.z. 1934/13 z 18.01.2013. Čo sa týka dôvodov žaloby vo vzťahu k týmto rozhodnutiam, žalobca uviedol, že dňa 17.12.2012 podal centru novú žiadosť o úhradu trov právneho zastúpenia, a to vzhľadom na novelu Zákona o advokácii č. 586/2003 Z.z. vo vzťahu k zákonu č. 327/2005 Z.z. - § 25. Namietal, že je nesporné, že prinajmenšom napadnuté rozhodnutia sú v rozpore s § 3 Občianskeho zákonníka vo vzťahu, že je v rozpore so zásadou dobrých mravov, aby nedošlo k priznaniu a úhrade trov právneho zastúpenia za skutočne realizované úkony advokáta. Žalovaný vec nesprávne právne posúdil. Žiadal napadnuté rozhodnutia a zrušiť a vec vrátiť príslušnému orgánu na ďalšie konanie. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 19.09.2013. Zotrval na právnom posúdení, ako ho uviedol v napadnutom rozhodnutí. Zaoberal sa aplikáciou § 24e ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. zavedeného do právnej úpravy 01.01.2013. Toto ustanovenie nemôže mať na právoplatné rozhodnutie správneho orgánu spätné účinky. Toto ustanovenie má riešiť nároky advokátov, ktorí boli ustanovení súdom do 31.12.2009 a o nich doposiaľ nebolo súdom rozhodnuté. O týchto nárokoch má rozhodovať centrum. Ide o nároky vzniknuté v konaniach, kde bol účastník zastúpený advokátom úspešný. Dátum 31.12.2009 sa viaže k ustanoveniu advokáta s ohľadom na to, že s účinnosťou od 01.01.2010 sa zmenil orgán oprávnený rozhodovať o týchto nárokoch aj v prípadoch, keď došlo k ustanoveniu advokáta súdom. Keďže nebola splnená podmienka nároku na náhradu trov konania účastníkov konania, nebolo možné postupovať podľa § 24e cit. zákona. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu podľa § 247 a nasl. O.s.p., pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je zákonné a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol ako nedôvodnú z nasledovných dôvodov: Zo správneho spisu vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 2C/225/2005-192 zo dňa 12.04.2010súd zamietol navrhovateľa U. K., ktorému bol žalobca ustanovený súdom ako zástupca, žalobu o určenie, že je vlastníkom nehnuteľnosti, zaviazal navrhovateľa na náhradu trov konania odporcovi 8.290,86 Eur a zároveň súd priznal žalobcovi (advokátovi) trovy právneho zastúpenia vo výške 11.759,71 Eur, ktoré mali byť vyplatené z rozpočtových prostriedkov súdu. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, rozsudkom č.k. 9Co/17/2011 zo dňa 07.04.2011, výrok rozsudku okresného súdu pokiaľ žalobu navrhovateľa zamietol, potvrdil. Výrok v rozsudku, ktorým navrhovateľovi uložil zaplatiť odporcom trovy konania 8.290,86 Eur a ktorým priznal žalobcovi ako advokátovi trovy právneho zastúpenia 11.759,71 Eur zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Čo sa týka náhrady trov konania medzi účastníkmi, tento výrok zrušil z dôvodu, že súd sa nedostatočne zaoberal hodnotou predmetu sporu, ktorý vychádzal iba z vyjadrení právnych zástupcov. Čo sa týka výroku o náhrade trov JUDr. Ďurajdovi, poukázal na § 15 ods. 1, 2 zákona č. 325/2005 Z.z. s tým, že centrum rozhodnutím podľa osobitného predpisu prizná advokátovi náhradu trov konania po skončení zastupovania na základe jeho vyčíslenia podľa osobitného predpisu (§ 14a až 14e Vyhlášky č. 655/2004 Z.z.). Okresný súd Žilina uznesením č.k. 2C/225/2005-271 z 11.10.2011 konanie o návrhu právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Juraja Ďurajdu na priznanie odmeny hotových výdavkov zastavil a postúpil Centru právnej pomoci Bratislava. Žalobca žiadosťou z 07.05.2012, ktorá došla Centru právnej pomoci Bratislava 21.05.2012, požiadal o uhradenie trov právneho zastúpenia, ktoré si vyčíslil v podaní zo dňa 15.04.2010 podľa § 10, 14 a 15 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. podľa tarify uvedenej v § 10 cit. vyhlášky, celkovo vo výške 12.391,50 Eur. Prvý úkon právnej pomoci mal nastať 10.11.2005. Prvostupňovým správnym rozhodnutím č.k. 1579/12, Ev.č. 1784/12 zo dňa 04.06.2012 rozhodlo Centrum právnej pomoci Bratislava o tejto žiadosti tak, že žalobcovi priznalo trovy zastúpenia účastníka konania U. K. v konaní pred súdom v právnej veci o návrhu navrhovateľa o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vo výške 4.603,72 Eur. Na základe odvolania žalobcu Centrum právnej pomoci Bratislava, ako príslušný odvolací útvar rozhodnutím č.k. 1579/12 Ev. č. 2556/12 zo dňa 03.08.2012 odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Žalobca opätovne žiadosťou z 17.12.2012 požiadal centrum o priznanie rozdielu medzi skôr priznanou odmenou vo výške 4.603,72 eur a ním vyčíslenou odmenou vo výške 12.391,50 eur, t.j. rozdiel vo výške 7.787,78 eur. Poukázal na § 25 z.č. 327/2005 Z.z., ktorý odstraňoval nedostatok právomoci centra rozhodovať o trovách do 31.12.2009 podľa druhej hlavy druhej časti vyhl. č. 655/2004 Z.z. O tejto žiadosti rozhodoval žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 372t O.s.p. účinného od 01.01.2012, neskončené konania, v ktorých súd za zástupcu ustanovil advokáta, sa dokončia podľa doterajších predpisov. Podľa § 149 ods. 2 O.s.p., v znení účinnom do 31.12.2011 ak bol účastníkovi súdom ustanovený zástupca alebo ak ide o zastupovanie na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci, pri náhrade trov konania sa postupuje podľa osobitného predpisu. 15) 15) § 15 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov, § 14a až 14e vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov, ak oprávnenej osobe nebola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia, advokátovi prizná centrum odmenu za právne zastupovanie 5a) podľa ustanovení osobitného predpisu. 16) To neplatí, ak advokát právo na náhradu trov konania neuplatnil riadne a včas v konaní pred súdom; v takom prípade advokátovi právo na priznanie odmeny centrom nevznikne. 5a) § 14a a 14b vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. 16) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Podľa § 24e ods. 1 cit. zákona, ak účastníkovi konania vznikol nárok na náhradu trov konania a súd nerozhodol o nároku na náhradu trov právneho zastúpenia advokáta ustanoveného súdom podľa § 30 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 31. decembra 2009 a s nárokom odkázal advokáta na centrum alebo ak o tomto súd nerozhodoval vôbec, napriek tomu, že si advokát nárok na náhradu trov právneho zastúpenia riadne a včas uplatnil, rozhodne o nárokoch advokáta podľa druhej časti druhej hlavy vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov centrum. Podľa § 14a ods. 2 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. účinnej do 31.05.2009, hodnota opakujúcich sa plnení sa určí súčtom hodnôt týchto plnení; na príslušenstvo pohľadávky alebo práva sa neprihliada. Ak ide o plnenie na čas dlhší ako päť rokov alebo na čas neurčitý, určí sa hodnota opakujúcich sa plnení 5- násobkom hodnoty ročného plnenia. Podľa § 14a ods. 2 cit. vyhlášky v znení účinnom od 01.06.2009, odmena je a) vo veciach upravených Občianskym zákonníkom 200 eur, b) vo veciach upravených Zákonom o rodine 130 eur, c) vo veciach upravených Zákonníkom práce 150 eur, d) vo veciach upravených Obchodným zákonníkom 200 eur. Podľa § 20a cit. vyhlášky, za úkony právnych služieb vykonané pred dňom nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky patrí advokátovi odmena podľa doterajších predpisov. Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov, správny orgán konanie zastaví, ak a) zistí, že ten, kto podal návrh na začatie konania, nie je účastníkom konania a nejde o konanie, ktoré môže začať správny orgán, b) účastník konania vzal svoj návrh na začatie konania späť a konanie sa netýka iného účastníka konania alebo ostatní účastníci konania súhlasia so späťvzatím návrhu a nejde o konanie, ktoré môže začať správny orgán, c) účastník konania zomrel, bol vyhlásený za mŕtveho alebo zanikol bez právneho nástupcu a konanie sa týkalo len tohto účastníka konania, d) účastník konania na výzvu správneho orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky svojho podania a bol o možnosti zastavenia konania poučený, e) zistí, že nie je príslušným na konanie a vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu, f) zistí, že vo veci už začal konať iný príslušný správny orgán, ak sa správne orgány nedohodli inak, g) zistí, že pred podaním návrhu vo veci začal konať súd, ak osobitný zákon neustanovuje inak, h) odpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu, i) v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil, j) tak ustanoví osobitný zákon. Podľa § 20 cit. zákona, ak správny orgán nie je príslušný na rozhodnutie, je povinný podanie bez meškania postúpiť príslušnému správnemu orgánu a upovedomiť o tom účastníka konania. Ak je nebezpečenstvo z omeškania, správny orgán urobí nevyhnutné úkony, najmä na odvrátenie hroziacej škody. Nárok žalobcu na odmenu je možné rozdeliť na dve časové obdobia: za úkony vykonané pred 01.01.2006 a po tomto dátume. Čo sa týka úkonov vykonaných pred 01.01.2006, krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia žalovaného o zastavení tejto časti konania podľa § 30 ods. 1 písm. e) Správneho poriadku. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že oprávnenej osobe U. K. nevznikol nárok na náhradu trov právneho zastúpenia. Túto skutočnosť žalobca v celom správnom konaní nenamietal a tým, že prijal trovy právneho zastúpenia jemu priznané na základe skôr právoplatného rozhodnutia prvostupňového orgánu zo dňa 04.06.2012 vydaného podľa § 15 ods. 2 z.č. 327/2005 z.z., je potrebné skonštatovať, že táto skutočnosť medzi účastníkmi sporná nebola. Krajský súd konštatuje, že v prípadoch rozhodovania podľa § 15 ods. 2 cit. zákona centrum nemá právomoc rozhodovať o úkonoch právnej pomoci uskutočnených pred 01.01.2006, keďže za podmienok v tomto ustanovení môže rozhodovať len podľa tretej hlavy druhej časti vyhlášky, ktorá je však účinná od 01.01.2006 a teda v čase vykonania týchto úkonov neexistovala. Preto na tieto úkony nemôže byť aplikovaná, od čoho sa odvíja nemožnosť aplikácie § 15 ods. 2 cit. zákona. Prvostupňové rozhodnutie Centra právnej pomoci zo 04.06.2012 potvrdené druhostupňovým rozhodnutím zo dňa 03.08.2012 vydané na základe pôvodnej žiadosti žalobcu priznalo mu odmenu za právne úkony od 01.01.2006, a to vo výške vyplývajúcej z tretej hlavy druhej časti cit. vyhlášky účinnej od tohto dňa. Keďže žalobca si novou žiadosťou z 17.12.2012 opätovne uplatnil odmenu za právne úkony výslovne aj pred 01.01.2006, správne druhostupňový správny orgán svojím zmeňujúcim rozhodnutím konanie o tejto časti zastavil podľa § 30 ods. 1 písm. e) Správneho poriadku a toto i správne odôvodnil nedostatkom právomoci konať vo veci úkonov pred 01.01.2006. V danej veci teda bolo potrebné konanie zastaviť, pretože vec nepatrí do právomoci žalovaného a nie je možné ju ani postúpiť príslušnému orgánu. Čo sa týka možnosti postúpenia, inštitút postúpenia je zakotvený v § 20 Správneho poriadku. Podľa neho správny orgán je povinný vec postúpiť len príslušnému správnemu orgánu. Z uvedeného vyplýva, že ak vo veci nemá právomoc správny orgán, ale súd, nie je možné postupovať podľa tohto zákonného ustanovenia a vec postúpiť súdu. V danom prípade, keďže o nároku žalobcu na priznanie odmeny za právne úkony vykonané pred 01.01.2006, podľa názoru krajského súdu, nie je príslušný rozhodovať žiadny správny orgán, nie je v kompetencii správneho orgánu postúpiť vec podľa § 20 Správneho poriadku príslušnému správnemu orgánu. Bola tak naplnená dikcia § 30 ods. 1 písm. e) Správneho poriadku ohľadne nemožnosti postúpenia veci príslušnému orgánu. Čo sa týka úkonov vykonaných po 01.01.2006, konanie ohľadne priznania odmeny za tieto úkony žalovaný zastavil podľa § 30 ods. 1 písm. i) O.s.p. a v tomto ohľade sa stotožnil s právnym posúdením prvostupňového orgánu. Krajský súd v Žiline sa taktiež stotožnil s týmto rozhodnutím aj s jeho odôvodnením, pričom poukazuje na to, že v tejto časti nesporne správne orgány už právoplatne rozhodli o nárokoch žalobcu na odmenu za úkony vykonané po tomto dátume. Rozhodnutie prvostupňového orgánu zo 04.06.2012 bolo potvrdené žalovaným rozhodnutím zo dňa 03.08.2012 a konanie bolo právoplatne ukončené dňa 09.08.2012. Skutkový stav sa nezmenil, čo je preukázané i tým, že v žiadosti zo dňa 17.12.2012 žalobca sám poukázal na pôvodné rozhodnutie, ktoré mu priznalo odmenu vo výške 4.603,72 Eur, pričom žiadal priznať tú časť, ktorá mu nebola priznaná týmto rozhodnutím. Za danej situácie je teda potrebné skonštatovať, že o nároku žalobcu bolo právoplatne rozhodnuté a nie je ho možné prejednať znovu. Preto bolo zákonné, keď žalovaný konanie v tejto časti zastavil podľa § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku. Čo sa týka námietky žalobcu, ktorou žiadal aplikovať žalobcom bližšie nešpecifikovanú novelu Zákona o advokácii č. 586/2003 Z.z. vo vzťahu k zákonu č. 327/2005 Z.z., pričom uvádzal len § 25, súd uvádza, že sa jedná o novelu Zákona o advokácii č. 335/2012 Z.z. Ten zakotvil do právneho poriadku SR § 24e (teda nie ako mylne uvádzal žalobca § 25) z.č. 327/2005 Z.z.. Ani znenie tohto ustanovenia však nič nemení na právnej situácii, ako bola uvedená vyššie. Vzhľadom na to, že toto ustanovenie nadobudlo účinnosť 01.01.2013, t.j. po právoplatnosti rozhodnutia Centra právnej pomoci zo dňa 04.06.2012 v spojení s rozhodnutím centra z 03.08.2012 (právoplatnosť dňa 09.08.2012), táto právna úprava nemá na tieto rozhodnutia žiaden vplyv. Čo sa týka úkonov vykonaných pred 01.01.2006, súd poukazuje na to, že na postup v zmysle tohto ustanovenia je potrebné, aby bola splnená podmienka, že účastníkovi zastúpenému advokátom vznikol nárok na náhradu trov konania. V danom prípade však účastník v konaní úspešný nebol (jeho žaloba bola právoplatne zamietnutá) a medzi žalobcom a žalovaným nebolo sporné, že oprávnenej osobe (U. K.) nevznikol nárok na náhradu trov právneho zastúpenia. Keďže nebola splnená táto podmienka, nie je možné ani na tieto úkony aplikovať toto ustanovenie. Keďže oprávnenej osobe nebola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia, bolo možné postupovať jedine podľa § 15 ods. 2 cit. zákona, ktorý však odkazoval na tretiu hlavu druhej časti vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Táto však v čase vykonania úkonov pred 01.01.2006 nebola účinná a preto túto hlavu nie je možné aplikovať, a tým ani § 15 ods. 2 cit. zákona. Jediná konkrétna žalobná námietka žalobcu spočívala v jeho tvrdení, že je v rozpore s dobrými mravmi, aby za úkony, ktoré vykonal, nedostal odmenu. K tomu súd uvádza, že správna aplikácia platnej a účinnej právnej úpravy nemôže byť sama o sebe v rozpore s dobrými mravmi a nemôže spôsobiť nezákonnosť rozhodnutia vydaného na jej základe. Je možné súhlasiť s touto námietkou potiaľ, že advokát ustanovený súdom má právo na odmenu na realizovaný úkon, avšak za splnenia zákonných podmienok. Za úkony realizované po 01.01.2006 bola priznaná odmena v zákonnej výške a na prípady rozhodovania o odmene za úkony vykonané pred účinnosťou druhej časti tretej hlavy vyhlášky č. 655/2004 Z.z. pri absencii prechodného ustanovenia k tejto právnej úprave účinnej od 01.01.2006 je potrebné použiť znenie vyhlášky účinné ku dňu vykonania jednotlivých úkonov právnej pomoci a priznať odmenu podľa doterajších predpisov, t.j. podľa druhej hlavy druhej časti vyhlášky účinnej ku dňu vykonania jednotlivých úkonov, o čom však nemá právomoc rozhodovať žalovaný. Z uvedených dôvodov súd vyhodnotil námietky žalobcu ako plne nedôvodné, stotožnil sa s právnymi závermi oboch správnych orgánov a žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. a contrario. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov konania. Súd mu z týchto dôvodov náhradu trov nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.