Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 20S/69/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5013200545 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5013200545.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, so sídlom Tajovského 28B, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 17 058 520, práv. zast. JUDr. Martin Dianiška, advokát, so sídlom M. XX, XXX XX Z. Z., proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, so sídlom A. Kmeťa 17, 011 39 Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Obvodného lesného úradu Žilina č.k. 2013/00628-02/CHO zo dňa 16.04.2013, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Krajský súd žalobu z a m i e t a. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňovým rozhodnutím č.k. OLÚ-2013/00011-17/TIS zo dňa 12.03.2013 Obvodný lesný úrad Dolný Kubín uložil žalobcovi podľa § 64 písm. c) zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších predpisov pokutu vo výške 30 000,- Eur za porušenie § 28 ods. 3 Zákona o lesoch, ktorého sa dopustila tým, že v r. 2012 v ochranných pásmach(ďalej pufračná zóna) Národnej prírodnej rezervácie (ďalej len „NPR“) Osobitá, NPR Juráňová dolina, NPR Sivý vrch, NPR Roháčske plesá a NPR Kotlový žľab, na lesných hospodárskych celkoch (ďalej len „LHC“) Oravice a Habovka, na lesných celkoch (ďalej len „LC“) Ochranný obvod Oravice, Ochranný obvod Habovka a Ochranný obvod Zverovka nezabezpečila realizáciu opatrení na zabránenie šírenia a premnoženia škodcov z chránených území s piatym stupňom ochrany, v ktorých nebola povolená výnimka orgánom štátnej správy ochrany prírody a krajiny na vykonanie náhodnej ťažby. Realizácia opatrení na zabránenia šírenia a premnoženia škodcov z chránených územní s piatym stupňom ochrany mala byť v ochranných pásmach uvedených NPR vykonaná zo strany ŠOP SR v súlade s odsúhlaseným projektom: „Návrh opatrení na ochranu lesa proti šíreniu škodlivých činiteľov z území s piatym stupňom ochrany prírody v správe a obhospodarovaní ŠL TANAP-u na r. 2012,“ ktorý bol vypracovaný príslušnými odbornými lesnými hospodármi v súlade s § 43 ods. 5 vyhlášky č. 453/2006 Z.z. V projekte sú konkrétne opatrenia uvedené v časti B. Plánované opatrenia bližšie špecifikované v prílohách projektu č. 8., 9. A 10. Vo výroku sa ďalej uvádza, ktoré z plánovaných opatrení, ktoré bolo potrebné v r. 2012 skutočne vykonať, ŠOP SR nevykonala, resp. nezabezpečila vôbec, a to: ochranu lesa v pufračnej zóne, asanačnú ťažbu kalamitnej drevnej s odkôrnením v pufračnej zóne a ostatnú pestovnú činnosť v pufračnej zóne, pričom jednotlivé plánované opatrenia boli vo výroku ďalej špecifikované. Na realizáciu týchto opatrení mala ŠOP SR opatrenia zabezpečovať v období od 15.04.2012 do 15.11.2012. Na základe odvolania účastníka - ŠOP SR, vo veci rozhodoval právny predchodca žalovaného - Obvodný lesný úrad Žilina, ktorý rozhodnutím č.k. 2013/00628-02/CHO zo dňa 16.04.2013 zmenil celú výrokovú časť prvostupňového rozhodnutia takto: Podľa § 64 písm. c) zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších predpisov ukladá ŠOP SR pokutu vo výške 5.000,- Eur za porušenie § 28 ods. 3 Zákona o lesoch, ktorého sa dopustila tým, že v r. 2012 v ochranných pásmach NPR Osobitá, NPR Juráňová dolina, NPR Sivý vrch, NPR Roháčske plesá a NPR Kotlový žľab nezabezpečila v súlade s projektom: „Návrh opatrení na ochranu lesa proti šíreniu škodlivých činiteľov z území s piatym stupňom ochrany prírody v správe a obhospodarovaní ŠL TANAP-u na r. 2012“ realizáciu opatrení na zabránenie šírenia a premnoženia škodcov z chránených území s piatym stupňom ochrany, v ktorých nebola povolená výnimka orgánom štátnej správy ochrany prírody a krajiny na vykonanie náhodnej ťažby. Z plánovaných opatrení, ktoré bolo potrebné v r. 2012 skutočne vykonať, ŠOP SR nevykonala, resp. nezabezpečila vôbec: - ochranu lesa - monitoring a boj s podkôrnym hmyzom prostredníctvom inštalovanej siete 84 ks feromónových lapačov a zabezpečenie prevádzky siete týchto feromónových lapačov počas celej sezóny r. 2012 v lesných porastoch, ktoré sú špecifikované vo výroku lesnými hospodárskymi celkami, jednotlivými JPRL, - asanačnú ťažbu kalamitnej drevnej hmoty s odkôrnením v objeme, ktorú bolo potrebné z plánovaného objemu skutočne vykonať a to v množstve 811 m3 drevnej hmoty v lesných porastoch špecifikovaných LHC a JPRL uvedených vo výroku - ostatnú pestovnú činnosť - asanáciu aktívnej biomasy - uhadzovanie haluziny v objeme, ktorú bolo potrebné z plánovaného objemu skutočne vykonať a to v množstve 847 m3 v lesných porastoch špecifikovaných LHC, LC a JPRL uvedených vo výroku rozhodnutia. V odôvodnení uviedol, že podľa § 16 ods. 1 písm. b) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov je na území, na ktorom platí piaty stupeň ochrany zakázané zasiahnuť do lesného porastu a poškodiť vegetačný a pôdny kryt. Tento všeobecný zákaz môže byť prelomený povolením výnimky zo zakázaných činností. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o lesoch, v prípade ohrozenia lesov a škôd spôsobených škodlivými činiteľmi je obhospodarovateľ lesa povinný na svoje náklady neodkladne vykonať opatrenia na odvrátenia ohrozenia lesov a odstránenia následkov škôd; v chránených územiach s piatym stupňom ochrany má túto povinnosť len po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia orgánu štátnej ochrany prírody a krajiny o povolení výnimky. Z uvedeného vyplýva, že obhospodarovateľ lesa nie je nositeľom povinnosti na svoje náklady neodkladne vykonať opatrenia na odvrátenie ohrozenia lesov a odstránenie následkov škôd v územiach s piatym stupňom ochrany až do nadobudnutia právoplatnosti výnimky orgánu ochrany prírody podľa § 30 ods. 6, resp. § 67 písm. i) Zákona o ochrane prírody. Do nadobudnutia právoplatnosti výnimky orgánu ochrany prírody a krajiny na vykonanie náhodnej ťažby podľa § 28 ods. 3 Zákona o lesoch je organizácia ochrany prírody a krajiny povinná zabezpečiť vykonanie opatrení proti šíreniu a premnoženiu škodcov z takýchto chránených území v ich ochrannom pásme určenom podľa § 17 Zákona o ochrane prírody. V tejto súvislosti považoval žalovaný odvolávanie sa na rozhodnutie Krajského úradu živ. prostredia v Prešove č. 1/2009/00192-037/KM-R zo dňa 26.03.2009, ktorým nebola ŠL TANAP-u povolená výnimka zo zakázaných činností v zmysle § 16 ods. 1 písm. a), b), g) a f) Zákona o ochrane prírody a krajiny, za právne bezvýznamné. Čo sa týka konkrétnych opatrení, bol vypracovaný aktuálny projekt „Návrh opatrení na ochranu lesa proti šíreniu škodlivých činiteľov z území s piatym stupňom ochrany prírody v správe a obhospodarovaní ŠL TANAP na r. 2012.“ Tento obsahuje konkrétne opatrenia špecifikované v časti B. a prílohách č. 8,9 a 10. Podľa časti B.1 doba vykonávania ochranných opatrení sa datuje od začiatku r. 2012, t.j. od 01.01.2012 do ukončenia opatrení a samotného vyhodnotenia monitoringu a ochranných opatrení za r. 2012, čo predstavuje záver mesiaca november alebo prvá polovica mesiaca december 2012. Príslušný úrad živ. prostredia nevydal súhlas náhodnej ťažby vo vlastných územiach dotknutých NPR a preto povinnosť na vykonanie ochranných opatrení v ich ochranných pásmach v zmysle § 28 ods. 3 Zákona o lesoch prešla nepochybne na ŠOP SR. Rovnako nie je sporným, že ŠOP SR nevykonala žiadne z navrhovaných opatrení podľa vypracovaného projektu. Zodpovednosť právnických osôb za správne delikty je zásadne bez ohľadu na ich zavinenie, teda ide o zodpovednosť objektívnu a preto sa preukazuje len porušenie právnej povinnosti, ktorá v danom prípade ŠOP SR porušená nepochybne bola. Poukazovanie ŠOP SR na dodržiavanie administratívnych postupov (výber dodávateľa materiálu, prác, nedostatok finančných prostriedkov atď.) je možné zohľadniť len pri stanovení výšky sankcie, avšak nemôže byť dôvodom na zbavenie sa zákonnej zodpovednosti. Druhostupňový orgán pristúpil k zmene prvostupňového rozhodnutia, pretože akceptoval pripomienku ŠOP SR súvisiacu s JPRL č. 282, 329a1 a JPRL č. 436 na LHC Habovka, v ktorých boli navrhované opatrenia na zabránenie šírenia škodlivého činiteľa v území s piatym stupňom ochrany (inštalácia feromónových lapačov) napriek tomu, že nie sú súčasťou ochranného pásma území s piatym stupňom ochrany, hoci zaradenie uvedených lesných porastov do projektu ŠOP SR Správa Tatranského národného parku pôvodne nenamietala. Je však zrejmé, že takéto opatrenia nemohli byť vzhľadom na znenie § 28 ods. 3 Zákona o lesoch ŠOP SR realizované. Súčasne boli z výroku napadnutého rozhodnutia vypustené tie časti, ktoré patria skôr do odôvodnenia rozhodnutia, čím sa sledovala snaha o jeho jasnú, stručnú a určitú formuláciu. Zároveň rozhodol aj o výške uloženej sankcie, pričom nechce znižovať závažnosť protiprávneho konania ŠOP SR, ani namietať samotné dôvody na jej uloženie tak, ako ich uviedol prvostupňový správny orgán. Pri stanovení výšky druhostupňový orgán prihliadol na obdobné konania v rámci svojej územnej pôsobnosti a doterajší trend správnych orgánov pri stanovení jej výšky (doteraz nepresiahla výšku 3.000,- Eur). Výška pokuty bola determinovaná najmä tým, že ide o závažné porušenie zákonom uloženej povinnosti súvisiacej s ochranou lesa, a to aj napriek tomu, že príslušný obhospodarovateľ lesa vytvoril všetky podmienky na to, aby ŠOP SR plnila svoje zákonné povinnosti. Napriek tomu obhospodarovateľ lesa v dôsledku jej nečinnosti bol donútený na svoje vlastné náklady realizovať činnosti zabraňujúce šíreniu škodlivých činiteľov. ŠOP SR účelovým spôsobom sa snaží vyhnúť zodpovednosti za nevykonanie primeraných ochranných opatrení, pričom porušenia tohto ustanovenia sa dopúšťa opakovane (napr. rozhodnutie OLÚ Ružomberok č. L25-2011/00193- M). Opakovane poukazuje na skutočnosti, ktorými sa snaží zbaviť svojej objektívnej zodpovednosti za nevykonanie opatrení proti šíreniu škodlivého činiteľa z území s piatym stupňom ochrany. Pri stanovení konečnej výšky sankcie Obvodný lesný úrad Žilina v rámci správneho uváženia zvážil aj dôvody uvádzané ŠOP SR súvisiace s výberom dodávateľa materiálu a prác, systémom financovania a pod., čo samo o sebe nemôže byť dôvodom na absolútne zbavenie sa zodpovednosti za príslušný správny delikt. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podal správnu žalobu žalobca. Ako žalobné body uviedol nezrozumiteľnosť výroku prvostupňového rozhodnutia, kde nie sú uvedené konkrétne povinnosti zo Spoločného usmernenia, za ktorých porušenie bola žalobcovi uložená pokuta, najmä ktoré konkrétne opatrenia mali byť vykonané, v akých termínoch mali byť vykonané, ktoré konkrétne opatrenia nevykonal a zdôvodnenie výšky pokuty. Prvostupňový ani druhostupňový orgán neuviedol, ktoré z opatrení uvedených v Spoločnom usmernení Ministerstva pôdohospodárstva SR a Ministerstva životného prostredia SR mal žalobca podľa názoru žalovaného porušiť. Z rozhodnutia Krajského úradu živ. prostredia v Prešove č. 1/2009/00192-037/KM-R z 26.03.2009 vyplýva, že obhospodarovateľ lesa nemôže namietať nevykonanie opatrení proti podkôrnemu hmyzu v ochranných pásmach NPR Osobitá, Juráňova dolina, Sivý vrch, Roháčske plesá, Kotlový žľab podľa neaktuálneho návrhu opatrení. Ďalej namietal nedodržanie lehoty podľa § 65 ods. 2 Zákona o lesoch. Žalovaný sa o porušení právnych predpisov na úseku lesného hospodárstva dozvedel z podania Lesov SR, š. p. dňa 16.04.2012. Správne konanie tvorí jeden celok a je skončené až právoplatnosťou druhostupňového rozhodnutia. V danej veci došlo k zániku jednoročnej subjektívnej lehoty na uloženie pokuty podľa ust. § 64 Zákona o lesoch. Žalovaný mal teda podľa § 30 ods. 1 písm. h) Správneho poriadku správne konanie zastaviť. Namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pri odôvodňovaní výšky uloženej pokuty. Správne orgány neuviedli, za aké konkrétne obdobie a za ktoré územie bola uložená aká pokuta, ale len kumulatívne udelili pokutu za všetky porušenia Zákona o lesoch a nevymedzili konkrétne, za aký správny delikt uložili žalobcovi pokutu. Ďalej vyslovil právny názor, že rozsah v akom súd vec prejedná a rozhodne, je určený žalobnými dôvodmi a neexistuje obmedzenie, že predmetom súdneho prieskumu mohli byť len tie námietky vznesené v žalobe, ktoré už boli uplatnené v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu. K tomu uvádzal judikatúru NS SR v daňových veciach. Je zásadne možné uplatniť v správnej žalobe aj právne námietky, ktoré neboli vznesené v správnom odvolacom konaní. Žiadal zrušiť prvostupňové i druhostupňové rozhodnutie podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. a správne konanie zastaviť podľa § 30 ods. 1 písm. h) Správneho poriadku. Uplatnil si trovy konania. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 04.10.2013. Namietal, že by nebola dodržaná subjektívna lehota na vydanie napadnutého rozhodnutia. Obvodný lesný úrad Dolný Kubín sa o porušení zákona dozvedel z podania obhospodarovateľa Štátnych lesov TANAP-u, ktoré podanie mu došlo 23.04.2012. Druhostupňové správne rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 23.04.2013. Ostatné v žalobe uvedené námietky žalobca namietal aj v odvolacom konaní. Preto žalovaný poukázal na odôvodnenie žalobou napadnutého rozhodnutia, ktoré považoval za zákonné. Navrhol predmetnú žalobu zamietnuť. Na toto vyjadrenie reagoval žalobca svojím vyjadrením zo dňa 26.11.2013, v ktorom novou námietkou namietal výrok napadnutého rozhodnutia, ktorý podľa neho je chybný, pretože žalovaný nekonal vo vlastnom mene a príslušnou zmenou nenahradil rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa, ale zmenil výrok tohto rozhodnutia z dôvodu odstránenia vád prvostupňového správneho orgánu. Na pojednávaní dňa 11.03.2014 právny zástupca žalobcu vzniesol novú námietku (hoci ju nazval ako spresnenie jedného z hlavných bodov žaloby), a to, že žalobcovi vôbec nevznikla zákonná povinnosť vykonať predmetné opatrenia podľa 28 zák. o lesoch. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu podľa § 247 a nasl. O.s.p., pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je zákonné a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p. z týchto dôvodov: Správne konanie vo veci prešetrenia nezabezpečenia opatrení zo strany žalobcu ustanovených v § 28 ods. 3 Zákona o lesoch bolo začaté dôjdením podnetu účastníka konania - Štátne lesy TANAP-u - prvostupňovému správnemu orgánu, a to žiadosťou o prešetrenie nezabezpečenia opatrení zo dňa 16.04.2012, ktorá došla prvostupňovému orgánu 23.04.2012. Obhospodarovateľ lesa, t.j. ŠL TANAP-u sa opätovne dostáva do situácie z minulých rokov, že celá ťarcha ochranných opatrení bude prenesená na neho. Samotný postup už teraz niekoľko rokov zo strany ŠOP SR Banská Bystrica je nefunkčný pri uplatňovaní a vykonaní § 28 ods. 3 Zákona o lesoch. Štátne lesy TANAP-u vypracovali návrh opatrení na ochranu lesa proti šíreniu škodlivých činiteľov z území s piatym stupňom ochrany prírody v správe a obhospodarovaní ŠL TANAP-u pre r. 2012, ktorý obsahuje všetky povinné náležitosti v súlade so Spoločným usmernením a to v zmysle § 48 ods. 1 písm. g) Zákona o lesoch. Podľa Spoločného usmernenia Ministerstva pôdohospodárstva SR a Ministerstva živ. prostredia SR na realizáciu opatrení podľa § 28 ods. 3 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch zo dňa 28.03.2008, vykonanie opatrení na ochranu lesa podľa § 28 ods. 3 zák. o lesoch sa zabezpečí: bod 6. Dopracovať návrh opatrení na ochranu lesa podľa odporučenia LOS a podpísaný exemplár zaslať ŠOP SR na realizáciu. Termín: 15.03. roka realizácie opatrení, zabezpečí obhospodarovateľ lesa prostredníctvom OLH. bod 7: na základe návrhu opatrení na ochranu lesa podľa bodu 6, zabezpečiť výber dodávateľa materiálu a prác, ak sa tieto budú realizovať dodávateľským spôsobom a uzavrieť dodávateľské zmluvy, požiadavky na dodávateľov prác sú uvedené v prílohe č. 2. Opatrenia na ochranu lesa vykonávané nad rámec návrhu opatrení na ochranu lesa podľa bodu 6 je potrebné odsúhlasiť obhospodarovateľom lesa, resp. OLH. Termín 15.04. roka realizácie opatrení, zabezpečí ŠOP SR. Samotný projekt Návrh opatrení na ochranu lesa proti šíreniu škodlivých činiteľov z území s piatym stupňom ochrany prírody v správe a obhospodarovaní ŠL TANAP-u na r. 2012 vyhotovený v septembri 2011 je súčasťou správneho spisu. Súčasťou správneho spisu je vyhodnotenie účinnosti realizovaných opatrení podľa návrhu opatrení na ochranu lesa vydané ŠL TANAP-u pre Národné lesnícke centrum - LVÚ VS Stredisko lesníckej ochranárskej služby Banská Štiavnica zo dňa 04.12.2012. Uvedené vyhodnotenie bolo realizované na základe Spoločného usmernenia MP SR a MŽP SR zo dňa 28.03.2008, podľa ktorého je potrebné vyhodnotiť účinnosť realizovaných opatrení podľa návrhu opatrení na ochranu lesa (bod 6), stavu a vývoja škodlivých činiteľov v predmetnom území (ŠL TANAP-u) a v súčinnosti s obhospodarovateľom lesa predložiť o nich hlásenie Lesníckej Ochranárskej Službe (LOS) a ŠOP SR a to v stanovenom termíne do 15.12. roku realizácie opatrení na ochranu lesa. Z uvedeného vyplýva, že všetky v tomto dokumente uvedené opatrenia vyplývajúce zo schváleného projektu Návrh opatrení na ochranu lesa proti šíreniu škodlivých činiteľov z území s piatym stupňom ochrany prírody v správe a obhospodarovaní ŠL TANAP-u pre r. 2012 boli v r. 2012 vykonávané ich organizáciou vo vlastnej réžii a z vlastných zdrojov. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 67 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení účinnom ku dňu 16.04.2013, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, 12) ak tento zákon neustanovuje inak. 12) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Podľa § 64 písm. c) cit. zákona v znení účinnom do 31.12.2012, orgán štátnej správy lesného hospodárstva uloží pokutu od 5 000 Sk do 3 000 000 Sk právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorá neplní povinnosti alebo opatrenia orgánov štátnej správy lesného hospodárstva alebo lesníckej ochranárskej služby pri ochrane lesa ( § 28 a 29). Podľa § 65 ods. 1 cit. zákona, pri ukladaní pokuty a určení jej výšky podľa § 64 sa prihliada najmä na závažnosť, spôsob a čas trvania a možné následky porušenia povinností, na spoluprácu a prístup právnických osôb alebo dotknutých fyzických osôb - podnikateľov k odstraňovaniu následkov a k prijatým opatreniam. Podľa § 65 ods. 2 cit. zákona, pokutu podľa § 63 a 64 možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa orgán štátnej správy lesného hospodárstva o porušení dozvedel, najneskôr však do troch rokov, a ak ide o porušenie povinností vlastníka, správcu alebo obhospodarovateľa lesa, najneskôr do desiatich rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. Podľa § 28 ods. 3 cit. zákona, opatrenia na zabránenie šírenia a premnoženia škodcov z chránených území s piatym stupňom ochrany, v ktorých nebola povolená výnimka orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny na vykonanie náhodnej ťažby, zabezpečí v ochranných pásmach území s piatym stupňom ochrany organizácia ochrany prírody a krajiny. 43) Vlastník, správca a obhospodarovateľ lesa je povinný strpieť vykonanie týchto opatrení. Krajský súd v Žiline považuje žalobu žalobcu v celom rozsahu za nedôvodnú. Druhostupňové správne rozhodnutie zmenilo prvostupňové rozhodnutie spôsobom, ktorý má oporu v Správnom poriadku, pričom k zmene došlo vo vlastnom mene druhostupňového správneho orgánu a preto námietka žalobcu vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného je v plnom rozsahu nedôvodná. Z obsahu napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že by došlo k zmene prvostupňového rozhodnutia spôsobom, že by druhostupňový správny orgán konal v mene prvostupňového orgánu. Naopak, bol nahradený celý výrok prvostupňového rozhodnutia výrokom novým a to v mene druhostupňového orgánu. Jednalo sa pritom o zmenu výroku prvostupňového rozhodnutia, ktorá sa premietla do novo koncipovanej skutkovej vety a novej výšky pokuty. Nešlo teda len o opravu prvostupňového rozhodnutia. Čo sa týka ďalších námietok uvedených v žalobe, súd k nim uvádza nasledovné: Čo sa týka nezrozumiteľnosti výroku prvostupňového rozhodnutia, k tejto námietke súd uvádza, že nie je relevantná z toho dôvodu, že celý výrok prvostupňového rozhodnutia bol kompletne nahradený výrokom druhostupňového rozhodnutia. Ak teda aj výrok obsahoval vady, tým, že bol nahradený novým výrokom, nie je možné zaoberať sa prípadnými nezákonnosťami výroku, ktorý už de facto neexistuje, keďže bol nahradený iným. Čo sa týka námietky nezrozumiteľnosti výroku druhostupňového rozhodnutia, táto sa týka toho, že podľa žalobcu druhostupňový orgán neuviedol žiadnu z konkrétnych povinností žalobcu vyplývajúcu mu zo Spoločného usmernenia Ministerstva pôdohospodárstva SR a Ministerstva živ. prostredia SR na realizáciu opatrení podľa § 28 ods. 3 Zákona o lesoch. Táto námietka je zavádzajúca v tom, že vo výroku druhostupňového rozhodnutia bol uvedený dokument „Návrh opatrení na ochranu lesa proti šíreniu škodlivých činiteľov z území s piatym stupňom ochrany prírody v správe a obhospodarovaní ŠL TANAP-u na r. 2012“, čím bolo jasne a zrozumiteľne stanovené, ktoré opatrenia na ochranu lesa mali byť vykonané a pritom samotný návrh opatrení na ochranu lesa bol vypracovaný podľa bodu 6 Spoločného usmernenia Ministerstva pôdohospodárstva SR a Ministerstva živ. prostredia SR z 28.03.2008, ktoré podľa názoru žalobcu malo byť citované vo výroku druhostupňového rozhodnutia. Teda Spoločné usmernenie v bode 6 len všeobecne predpokladá vypracovanie návrhu a to každý rok opätovne. Práve v záujme konkrétnosti a špecifikovania jednotlivých opatrení nie je teda možné odkazovať na všeobecný bod 6 Spoločného usmernenia, pretože tento sa netýka konkrétneho roku, ale bežného roku, ale je potrebné poukazovať na návrh opatrení na konkrétny rok, v danom prípade na r. 2012. Pritom projekt Návrhu opatrení na ochranu lesa na r. 2012 tvorí súčasť správneho spisu a preto správne právny predchodca žalovaného opatrenia, ktoré neboli zo strany žalobcu vykonané, špecifikoval práve týmto projektom. Námietka, že z rozhodnutia Krajského úradu živ. prostredia v Prešove zo dňa 26.03.2009 vyplýva, že obhospodarovateľ lesa nemôže namietať nevykonanie opatrení podľa neaktuálneho návrhu opatrení, je taktiež nedôvodná. Vo všeobecnosti s týmto konštatovaním možno súhlasiť. V danom prípade však boli skutkové okolnosti odlišné, keďže návrh opatrení na ochranu lesa bol aktuálny - vypracovaný pre r. 2012, pre ktorý rok bola aj žalobcovi pokuta udelená. Správne orgány teda vychádzali z aktuálnej potreby vykonávania operatívnych obranných opatrení v závislosti od vývoja podkôrnikovej situácie a nie podľa neaktuálnych údajov za minulé obdobia. Samotný Návrh opatrení na ochranu lesa, ktorý má byť v zmysle bodu 6 Spoločného usmernenia Ministerstva pôdohospodárstva SR a Ministerstva živ. prostredia SR vypracovaný vždy k 15.03. roka realizácie opatrení, má ho zabezpečovať obhospodarovateľ lesa. V danom prípade tomu tak aj bolo, pretože ho zabezpečili Štátne lesy TANAP-u, Tatranská Lomnica. Čo sa týka poukazovania na rozhodnutie Krajského úradu živ. prostredia v Prešove, súd nepreskúmava zákonnosť tohto rozhodnutia správneho orgánu, pričom však súd poukazuje na to, že priamo zo žaloby vyplýva, že týmto rozhodnutím nebola povolená Štátnym lesom TANAP-u výnimka zo zakázaných činností. Skutočnosť, že táto výnimka povolená nebola teda nie je medzi účastníkmi sporná a preto je splnená dikcia § 28 ods. 3 Zákona o lesoch. Čo sa týka námietky, že nebola dodržaná prekluzívna jednoročná lehota na uloženie pokuty, súd uvádza nasledovné: Táto námietka nebola uvedená v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, avšak keďže správne delikty patria do kategórie trestných obvinení, je potrebné, aby správny súd prihliadal k prípadnému zániku zodpovednosti za správny delikt z úradnej povinnosti, bez ohľadu na to, že táto námietka nebola uplatnená v správnom konaní. Podnet obhospodarovateľa lesa - Štátnych lesov TANAP-u došiel do dispozičnej sféry prvostupňového orgánu - Obvodného lesného úradu Dolný Kubín dňa 23.04.2012, čo vyplýva z oznámenia o začatí správneho konania zo dňa 21.06.2012, ako aj z prezenčnej pečiatky Obvodného lesného úradu Dolný Kubín na uvedenom dokumente. Druhostupňové správne rozhodnutie bolo vydané 16.04.2013 a jeho právoplatnosť nastala 23.04.2013, teda správne konanie bolo právoplatne ukončené v lehote jedného roka odo dňa, kedy sa správny orgán o porušení zákona dozvedel (§ 65 ods. 2 Zákona o lesoch). Na uvedenom nič nemení fakt, že samotná žiadosť bola datovaná dňom 16.04.2012, pretože tento dátum je právne irelevantný pre prvý moment subjektívnej vedomosti štátneho orgánu o porušení zákona. Čo sa týka námietky nepreskúmateľnosti výšky pokuty z dôvodu neuvedenia, za aké konkrétne obdobie a za ktoré územie bola aká pokuta uložená, ale správne orgány len kumulatívne udelili pokutu za všetky porušenia Zákona o lesoch, k tomu súd uvádza, že táto námietka je v rozpore s ustálenou judikatúrou súdov SR v prípadoch správneho trestania, keď dochádza k porušeniu právneho predpisu pokračovacím konaním zodpovednostného subjektu. V danom prípade došlo k porušeniu § 28 ods. 3 Zákona o lesoch tým, že žalobca v priebehu r. 2012 nevykonal konkrétne opatrenia, ktoré vyplývajú z Návrhu opatrení na ochranu lesa na r. 2012, teda pokračoval v páchaní toho istého správneho deliktu počas určitého časového obdobia. Na rozdiel od Trestného zákona, právne predpisy, ktoré zakotvujú skutkové podstaty správnych deliktov neupravujú postup správnych orgánov pri postihu za pokračujúci delikt. Pri nedostatku špeciálnej úpravy za pokračovací delikt je potrebné použiť analógiu legis, t.j. vychádzať z Trestného zákona. Podľa § 122 ods. 10 Trestného zákona, za pokračovací trestný čin sa považuje, ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa páchať uvedený trestný čin, to neplatí vo vzťahu k čiastkovým úkonom spáchaným mimo územia SR. Podstata pokračovacieho trestného činu je v tom, že viacero útokov sa pokladá za jeden trestný čin a subsumuje sa pod tú istú skutkovú podstatu trestného činu. Podľa názoru krajského súdu žalovaný správny orgán správne postupoval, ak uložil jednu sankciu za konanie žalobcu, ktoré spojila objektívna súvislosť v čase, spôsobe jeho páchania (omisívny spôsob) a v predmete útoku a aplikoval tzv. absorpčnú zásadu pri ukladaní sankcie, t.j. uložil jednu sankciu za celé konanie žalobcu v r. 2012. Nie je na mieste ani námietka, že správny orgán udelil pokutu za všetky porušenia Zákona o lesoch a nevymedzil konkrétne, za aký správny delikt uložil žalobcovi pokutu. Vo výroku napadnutého rozhodnutia je presne uvedená skutková podstata paragrafovým znením, ktorá bola opomenutím žalobcu naplnená, je tiež uvedené konkrétne správanie sa, resp. konkrétne opomenutia žalobcu, ktoré túto skutkovú podstatu naplnili, ako i tá skutočnosť, že toto nekonanie žalobcu trvalo konkrétne časové obdobie. Ak teda žalobca namieta, že vo výroku nebolo uvedené ustanovenie, podľa ktorého žalovaný rozhodol, táto jeho námietka sa javí súdu ako účelová. Taktiež účelovou sa javí námietka, že z výroku nie je zrejmé, či predmetné opatrenia boli realizované vôbec alebo len čiastočne, resp. oneskorene, keďže z výroku napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že neboli vykonané, resp. zabezpečené vôbec. Z výroku napadnutého rozhodnutia taktiež vôbec nevyplýva, že by žalobca porušil viaceré ustanovenia Zákona o lesoch, ale práve naopak, z výroku napadnutého rozhodnutia vyplýva, že došlo k porušeniu len jedného ustanovenia, a to § 28 ods. 3 Zákona o lesoch. Na námietku žalobcu, že správny súd je povinný preskúmať napadnuté rozhodnutie v medziach vymedzených žalobou bez ohľadu na to, či žalobné body boli uvedené aj v odvolaní voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu, súd uvádza nasledovné: Vo všeobecnosti je pre súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia, najmä čo sa týka hmotnoprávneho posúdenia veci správnymi orgánmi a s tým spojenými námietkami zo strany účastníkov v správnom konaní (§ 250i ods. 1 O.s.p.). V danom prípade súd pristúpil k preskúmaniu napadnutého rozhodnutia aj na žalobnú námietku, ktorá nebola uvedená v správnom konaní, týkajúcu sa možného zániku zodpovednosti žalobcu za správny delikt z dôvodov uvedených vyššie. Súd sa nezaoberal námietkou žalobcu prvý krát vznesenou na pojednávaní pred Krajským súdom v Žiline na pojednávaní dňa 11.03.2014 ohľadne toho, že žalobcovi vôbec nevznikla zákonná povinnosť vykonať opatrenia podľa 28 ods. 3 zák. o lesoch, pretože táto bola uplatnená po uplynutí lehoty podľa § 250b ods. 1 O.s.p. a v zmysle § 250h ods. 1 rozsah napadnutia možno rozšíriť len v tejto lehote. Súd podotýka, že táto námietka je námietkou novou a v žiadnom prípade sa nedá subsumovať pod žiadnu námietku uvedenú v žalobe. Na záver sa súd vyjadruje k rozsudočnému návrhu, t.j. petitu žaloby ako ho formuloval žalobca. V zmysle § 250j ods. 2 O.s.p. súd môže zrušiť napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Zastaviť správne konanie súd má právomoc len v zmysle § 250j ods. 3 O.s.p. za tam splnených podmienok. Keďže v danom prípade orgán vydávajúci napadnuté rozhodnutie mal nepochybne právomoc na vydanie takéhoto rozhodnutia v zmysle § 59 ods. 1 Zákona o lesoch v znení účinnom ku dňu vydania jeho rozhodnutia, aj v prípade, ak by došlo k preklúzii práva na uloženie pokuty, nebolo možné vyhovieť návrhu žalobcu na zastavenie správneho konania. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. a contrario. Žalobca nebol v konaní úspešný, nemá právo na náhradu trov konania a preto mu súd náhradu trov nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky písomne v dvoch vyhotoveniach.