Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 21S/82/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5013200580 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5013200580.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu: Z.. R. R., H. X,. N., zastúpený advokátom: Advokátska kancelária Kováčik Legal s.r.o., Radlinského 1729, Dolný Kubín, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, Andreja Kmeťa 17, Žilina, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. ObÚ-ZA-OVBP2/B/2013/00644/Pál zo dňa 17.06.2013, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou zo dňa 28.06.2013 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ObU-Za-OVBP2/B/2013/00644/Pál zo dňa 17.06.2013, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Mesta Ružomberok (ďalej len stavebný úrad) č. OSS-1717/939/2013-TA1-1-Vl zo dňa 18.02.2013. Prvostupňovým rozhodnutím stavebný úrad rozhodol o umiestnení stavby penzión Blesk - prístavba a stavebné úpravy na pozemku č. KNC 2248, 2249, 2252/1. Žalobca v žalobe namietal, že správne orgány svojimi rozhodnutiami vytvorili nerovnováhu medzi vlastníckym právom stavebníka - W. a žalobcu. Plánovaná stavba podľa projektovej dokumentácie výrazne zasiahne do vlastníckeho práva žalobcu. Žalobca v žalobe poukázal na ust. § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., v ktorom sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a vo všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia. Podľa názoru žalobcu umiestnenie stavby na hranici pozemku CKN parc. č. 2254/2 nerešpektuje nasledovné požiadavky na uskutočnenie stavieb a to protipožiarne požiadavky, keďže bezprostredná blízkosť navrhovanej stavby ku garáži žalobcu predstavuje riziko rozšírenia ohňa z prístavy k penziónu Blesk na garáž u žalobcu a naopak a hygienické požiadavky, nakoľko nedodržanie primeraného odstupu k prístavby k penziónu Blesk od garáže vo vlastníctve žalobcu bude znemožnené vetranie garáže, keďže vetracie otvory na garáži sú umiestnené zo strany prístavby penziónu. Žalobca sa domnieva, že minimálny odstup medzi budovami bude sťažovať odtok dažďovej vody, rovnako bude dochádzať k hromadeniu sa snehu medzi stavbami, čím môže v jednotlivých budovách dochádzať k prenikaniu vlhkosti do muriva a k vzniku plesní. Umiestnením prístavby penziónu bude žalobcovi znemožnení prístup k vonkajšej strane steny garáže susediacej s prístavbou, ako aj k vonkajšej strane plotu ohraničujúcemu pozemok žalobcu, čo by vylučovalo vykonanie prípadných opráv, či udržiavacích prác na stavbe vo vlastníctve žalobcu. Žalobca má z tohto dôvodu aj znemožnený prístup k vonkajšej strane obvodovej steny navrhovanej stavby susediacej s garážou žalobcu a z tohto dôvodu nie je možné udržiavať navrhovanú stavbu. Podľa názoru žalobcu umiestnenie stavby na hranici pozemku výrazným spôsobom narušuje aj pohodu bývania aj z dôvodu nadmerného hromadenia snehu zo strechy prístavby penziónu na uvedenom pozemku, čo môže spôsobiť prenikanie vody aj na ďalšie stavby nachádzajúce sa na pozemku CKN parc. č. 2254/4 a zároveň žalobcovi vzniknú aj náklady na odstraňovanie snehu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhuje, aby súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril. Vo vyjadrení uviedol, že navrhovaná prístavba má byť umiestnená z južnej strany existujúceho objektu penziónu Blesk na hranici pozemkov v k. ú. N., parc. č. KNC 2248 a 2249, vo vlastníctve W. U. (stavebníka) a pozemkov parc. č. KNC 2245/2 a 2245/4 vo vlastníctve žalobcu a J.. D. R., rod. D.. Na parcele č. KNC 2245/2 sa nachádza stavba - garáž so súpisným číslom 3489, ktorá je umiestnená na hranici s pozemkami vo vlastníctve žalobcu. Podľa žalobcu umiestnením prístavby na hranici pozemkov nedôjde k takému zásahu do vlastníckych práv žalobcu, ktoré by mali za následok trvalé obmedzenie užívania stavby a pozemkov v jeho vlastníctve na určený účel. Objekt prístavby je navrhnutý ako dvojpodlažný, zastrešený plochou strechou bez následného ďalšieho využitia, napr. terasy a podobne, v južnej fasáde prístavby, ktorá je orientovaná k pozemkom žalobcu, na ktoré nie sú umiestnené žiadne okenné otvory. Nakoľko zastrešenie navrhovanej prístavby je navrhnuté prostredníctvom plochej strechy, po obvode ktorej bude atika vo výške 30 cm, je výlučné, aby sneh z tejto prístavby padal na stavbu garáže, resp. na pozemok, ktoré sú v spoluvlastníctve žalobcu. Žalovaný vo vyjadrení ďalej uviedol, že žalobca si neuplatnil v územnom konaní námietky týkajúce sa protipožiarnych a hygienických požiadaviek i napriek tomu, že bol stavebným úradom v oznámení o začatí územného konania poučený, že svoje námietky k návrhu si môže najneskôr uplatniť pri ústnom pojednávaní, inak nebude k nim prihliadnuté a taktiež, že v odvolacom konaní sa neprihliada na pripomienky a námietky, ktoré neboli uplatnené v prvostupňovom konaní v určenej lehote, hoci uplatnené mohli byť. Žalovaný sa na koncentračnú zásadu vymedzenú v ust. § 36 ods. 1 a § 42 ods. 5 Stavebného zákona odvoláva, ale i napriek tomu sa námietkami i zaoberal a vyhodnotil ich ako neprípustné. Vo vzťahu k námietke k vyváženosti pre účastníkov konania uviedol, že vzhľadom na charakter stavby žalobcu (garáž) a stavebníka (prístavba penziónu, v ktorej na jej južnej fasáde nie sú umiestnené žiadne okenné otvory), nevidí dôvod, prečo by prístavba penziónu nemohla byť umiestnená na hranici pozemku, keď na tejto hranici je umiestnená stavba garáže vo vlastníctve žalobcu. Vo vzťahu k námietke údržby oboch stavieb žalovaný uviedol, že práve tým, že navrhovaná prístavba sa pristaví ku jestvujúcej garáži na hranici pozemku, žalobcovi odpadne potreba údržby jej severnej steny a pokiaľ žalobca namieta, že nebude zachované odvetranie garáže, je síce dôvodná, avšak nebráni vydaniu územného rozhodnutia o umiestnení stavby, nakoľko až v ďalšom stupni projektovej dokumentácie projektant môže navrhnúť také stavebno-technické riešenie, aby odvetranie susedného objektu garáže bolo zachované a funkčné. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhuje, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Krajský súd v Žiline ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p.. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí postupov orgánov verenej správy. Podľa § 247 ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správnych orgánov a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 37 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. Stavebného zákona, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón, ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné zisťujúce podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zisteným pri miestnom zisťovaní. Podľa § 37 ods. 2 Stavebného zákona, stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledku; preskúma návrh a jeho súlad s pokladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecným technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktorý ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné prostriedky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a podobne, pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom. Podľa § 37 ods. 3 Stavebného zákona stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou. Podľa § 36 ods. 1 Stavebného zákona, stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla s miestnym zisťovaním. Súčasne upozorní účastníkov, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o územné rozhodnutie úplná. Podľa § 42 ods. 5 Stavebného zákona, v odvolacom konaní sa neprihliada na námietky a pripomienky, ktoré neboli uplatnené v prvostupňovom konaní v určenej lehote, hoci uplatnené mohli byť. Stavebný úrad je povinný účastníkov konania na to upozorniť v oznámení o začatí územného konania. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že v územnom konaní začatom na základe návrhu W., N. XX, N. vydal stavebný úrad po zhromaždení všetkých podkladov rozhodnutie č. j. OSS-1717/939/2013-TA1-1-VL zo dňa 18.02.2013, ktorým podľa § 39a a 39 Stavebného zákona s použitím § 4 vyhlášky č. 453/2000 Z.z. umiestnil stavbu „Penzión Blesk - prístavba a stavebné úpravy“ a určil podmienky pre umiestnenie a projektovú prípravu stavby. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom navrhol zrušiť rozhodnutie o umiestnení predmetnej stavby. Namietal, že umiestnenie stavby na hranici pozemku parcela č. KNC 2254/2 nerešpektuje požiadavky na uskutočňovanie stavieb a to protipožiarnej požiadavky, keďže bezprostredná blízkosť navrhovanej stavby ku garáži predstavuje riziko rozšírenia sa ohňa z prístavby k penziónu Blesk na garáž a naopak. Ďalej uviedol, že neboli zohľadnené hygienické požiadavky, nakoľko nedodržaním primeraného vstupu prístavby k penziónu Blesk od garáže, ktorá je v jeho vlastníctve bude znemožnené vetranie garáže, keďže vetracie otvory na garáži sú umiestnené zo strany prístavby penziónu Blesk. Ďalej uviedol, že minimálny odstup medzi budovami bude sťažovať odtok dažďovej vody a bude dochádzať k hromadeniu sa snehu medzi stavbami, čím môže v jednotlivých budovách dochádzať k prenikaniu vlhkosti do muriva, resp. k vzniku plesní a iných škodlivých následkov. Žalovaný rozhodnutím č. ObU-ZA-OVBP2/B/2013/00644/Pál zo dňa 17.06.2013 odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu potvrdil. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že stavebný úrad oznámil listom zo dňa 23.01.2013 dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom začatie územného konania podľa § 36 ods. 1 Stavebného zákona a na prejednanie návrhu nariadil na deň 12.02.2013 ústne pojednávanie. V oznámení účastníkov konania poučil o tom, že títo si môžu uplatniť svoje námietky k návrhu najneskôr pri ústnom pojednávaní, inak nebude k nim prihliadnuté a taktiež, že v odvolacom konaní sa neprihliada na pripomienky a námietky, ktoré neboli uplatnené v prvostupňovom konaní v určenej lehote, hoci uplatnené mohli byť. V odôvodnení ďalej uviedol, že zo zápisnice č. 777/939/2013 spísanej z ústneho pojednávania vo veci územného konania stavby, konaného dňa 12.02.2013 sa osobne zúčastnil aj odvolateľ. Do zápisnice si uplatnil písomne námietku: „Trvám na odstupovej vzdialenosti takej, aby prístavba bola schopná udržiavania z vlastného pozemku, okná na poschodí aj v prízemí žiadam riešiť ako nepriehľadné a neotváravé, na balkóny hneď vedľa mojej garáže žiadam vybudovať zástenu, ktorá znemožní možný prechod na moju garáž a zamedzí aj nahliadaniu na pozemok: Žiadam, aby strecha nikdy v budúcnosti nebola využívaná ako terasa; pred začatím stavby žiadam o vykonanie obhliadky mojej garáže plus fotodokumentácia, vylúčenie narušenia statiky pred začatím stavby.“ Z predmetnej zápisnice vyplýva, že žalobca si neuplatnil námietky týkajúce sa protipožiarneho a hygienického hľadiska narušenia pohody bývania z dôvodu nadmerného hromadenia snehu zo strechy prístavby na jeho pozemok. Žalovaný preto s poukazom na § 42 ods. 5 Stavebného zákona uvedenú odvolaciu námietku zamietol ako neprípustnú vzhľadom na to, že v odvolacom konaní sa neprihliada na námietky a pripomienky, ktoré neboli uplatnené v prvostupňovom konaní v určenej lehote, hoci uplatnené mohli byť. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej uviedol, že považuje za potrebné sa aj k týmto námietkam vyjadriť, resp. zaujať stanovisko. Vo vzťahu k námietke s umiestnením prístavby na hranici pozemku narušenie pohody bývania z dôvodu nadmerného hromadenia snehu zo strechy prístavby k penziónu Blesk na jeho pozemok uviedol, že z projektovej dokumentácie pre územné konanie vypracovanej Z., autorizovaným architektom, ako aj z jej textovej, tak aj z grafickej časti vyplýva, že navrhovaná prístavba k penziónu Blesk bude zastrešená plochou strechou, zakončenou po celom obvode atikou, výškový rozdiel medzi úrovňou strechy a najvyšším bodom atiky je 300 mm. Žalovaný uviedol, že v prípade preskúmavania tejto námietky (ak by bola uplatnená na ústnom pojednávaní) by bola zamietnutá ako nedôvodná. Vo vzťahu k námietke, že umiestnenie stavby na hranici pozemku parc. č. KNC 2254/2 nie sú rešpektované protipožiarne požiadavky na uskutočnenie stavieb uviedol, že podklad pre rozhodnutie stavebného úradu a stanovisko na účely územného konania bolo vydané Okresným riaditeľstvom Hasičského záchranného zboru v Ružomberku pod č. ORHZ-RK1-35/2013 zo dňa 22.01.2013, ktoré sa vyjadrilo tak, že po posúdení projektovej dokumentácie stavby podľa § 28 zák. č. 314/2011 Z.z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov a § 40 vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. 121/2002 Z.z. o požiarnej prevencii v znení neskorších predpisov a riešení protipožiarnej bezpečnosti stavby súhlasí bez pripomienok. Vo vzťahu k odvolacej námietke, že umiestnenie stavby na hranici pozemku parc. č. KNC 2254/2 nie sú rešpektované hygienické požiadavky na uskutočnenie stavieb, nakoľko nedodržanie odstupu prístavby od jestvujúcej garáže bude znemožnené jej vetranie, vzhľadom na to, že vetracie otvory na garáži sú umiestnené zo strany prístavby penziónu Blesk, žalovaný uviedol: Odvolací orgán mal preukázanú fotodokumentáciu na bočnej stene garáže odvolateľa, ktorá je na hranici pozemku, sú umiestnené vetracie otvory, ktoré pravdepodobne slúžia na vetranie strešného plášťa garáže vzhľadom na to, že sa nachádza nad jej stropnou konštrukciou. Pri uskutočňovaní prístavby je teda potrebné stavebno- technickými úpravami zabezpečiť, aby odvetranie ostalo naďalej funkčné. Samotné stavebno-technické riešenie zabezpečenia funkčného odvetrania garáže zachovaním odvetrávacích otvorov je možné riešiť až v dokumentácii pre stavebné povolenie, teda v stavebnom konaní, kde stavebník predpokladá už podrobnejšiu projektovú dokumentáciu na rozdiel od tej, ktorá je predmetom územného konania, v ktorom sa samotná stavba len umiestňuje. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný by aj túto námietku bol vyhodnotil ako nedôvodnú. Administratívny spis žalovaného obsahuje oznámenie o začatí územného konania a nariadenie ústneho pojednávania č. j. OSS-777/939/2013/TA1-1-VL zo dňa 23.01.2013, ktoré bolo doručené všetkým dotknutým účastníkom územného konania. Zároveň oznámenie obsahuje poučenie o tom, že účastníci konania môžu svoje námietky a pripomienky uplatniť najneskôr pri ústnom pojednávaní, inak k nim nebude prihliadnuté. V rovnakej lehote oznámia svoje stanoviská aj dotknuté orgány. V administratívnom spise sa nachádza zápisnica č. 777/939/2013 zo dňa 12.02.2013, ktorá bola spísaná na ústnom pojednávaní, ktorého a zúčastnili dotknutí účastníci územného konania. Žalobca - Z.. R. R. na ústnom pojednávaní namietal nasledovné: 1. Trvám na odstupovej vzdialenosti takej, aby prístavba bola schopná udržiavania z vlastného pozemku. 2. Okná na prízemí aj poschodí žiadam riešiť ako nepriehľadné a neotváravé. 3. Na balkóne hneď vedľa mojej garáže žiadam vybudovať zástenu, ktorá znemožní možný prechod na moju garáž a zamedzí nahliadaniu na pozemok. 4. Žiadam, aby strecha prístavby nikdy v budúcnosti nebola využívaná ako terasa. 5. Pred začatím stavby žiadam o vykonanie obhliadky mojej stavby spolu s vyhotovením fotodokumentácie, ktorá vylúči narušenie statiky garáže pred začatím stavby. Ako vyplýva z prvostupňového rozhodnutia, stavebný úrad sa vysporiadal s námietkami účastníka územného konania - Z.. R. tak, že im nevyhovel. Vyhovel námietke č. 1. s odôvodnením, že stavbu možno umiestniť na hranici pozemku len, ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel. Umiestnením stavby na hranici pozemku nebude obmedzené užívanie susedného pozemku ako dvora, ani nijako obmedzené užívanie zrealizovanej garáže. Udržiavanie navrhnutej stavby bude možné aj z vlastného pozemku a to pomocou využitia technických zariadení určených na tento účel. Krajský súd s poukazom na prvostupňové rozhodnutie - územné rozhodnutie dospel k záveru, že žalobca nemal dôvod podávať odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu, vzhľadom na to, že námietky, ktoré si uplatnil na ústnom pojednávaní stavebný úrad prejednal a námietkam vyhovel. Vo vzťahu k žalobným dôvodom je potrebné uviesť, že tieto súd považuje za predčasné, nakoľko k uvedeným zásahom do práv žalobcu napadnutým rozhodnutím objektívne dôjsť nemôže. V územnom konaní a v rozhodnutí o umiestnení stavby sa predovšetkým určuje stavebný pozemok a umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky pre umiestnenie stavby a požiadavky na obsah projektovej dokumentácie s cieľom zabezpečiť najmä súlad navrhovanej stavby s cieľmi a zámermi územného plánovania danej lokality, chráni životné prostredie a architektonicky a urbanisticky hodnotí v posudzovanom území. Dôležitou súčasťou rozhodnutia o umiestnení stavby je posúdenie a vyhodnotenie námietok účastníkov konania. V konaní o umiestnení stavby stavebný úrad nemá kompetenciu riešiť otázky, ktoré súvisia s výstavbou alebo s užívaním posudzovanej stavby, pretože tieto otázky sú vyhradené neskorším štádiám povoľovacieho konania (stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie). Vzhľadom na uvedené krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie aj postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal boli v súlade so zákonom. Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, postupoval súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. a žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému účastníkovi trovy konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p..