Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 20S/73/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5013200596 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5013200596.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Nory Tomkovej a JUDr. Veroniky Poláčkovej, v právnej veci žalobcu: E. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, práv. zast. JUDr. Michaelou Poláčkovou, advokátkou so sídlom J. XX, O., proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, so sídlom J. Kráľa 4, Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Obvodného lesného úradu Žilina č.k. A/2013/00560R/FUT zo dňa 30.04.2013, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline rozhodnutie Obvodného lesného úradu Žilina č.k. A/2013/00560R/FUT zo dňa 30.04.2013 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 262,62 eur z titulu trov právneho zastúpenia a vo výške 35,- eur z titulu súdneho poplatku, všetko na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Michaely Poláčkovej, advokátky so sídlom J. XX, O., do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňovým rozhodnutím č.k. 2013/25-3 Re zo dňa 31.01.2013 Obvodný lesný úrad Čadca uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku podľa § 63 ods. 2 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch, ktorého sa dopustil tým, že v presne nezistených dňoch a mesiacoch r. 2012 oplotil časť lesného porastu 307 c, KN parcela č. 3990/1, k. ú. Čadca o výmere najmenej 350 m2 a umiestnil v uvedenom lesnom poraste hospodárske objekty - úle, kurín, tým využíval lesný pozemok na iné účely ako plnenie funkcie lesov bez rozhodnutia orgánov štátnej správy lesného hospodárstva o vyňatí alebo obmedzení využívania, čím došlo k porušeniu § 5 ods. 1 cit. zákona a vyťažil 1 ks stromu drevina lipa v lesnom poraste 307 c bez vyznačenia a bez písomného súhlasu na ťažbu dreva vydaného príslušným odborným lesným hospodárom, čím došlo k porušeniu § 23 ods. 1 Zákona o lesoch v znení neskorších predpisov. Za to mu podľa § 11 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v spojení s § 63 ods. 5 Zákona o lesoch bola uložená pokuta vo výške 100 Eur. V odôvodnení správny orgán v súvislosti s tvrdením účastníka konania, že lesný porast 307 c nie je lesným pozemkom, uviedol, že z vykonanej grafickej identifikácie vyplýva, že lesný porast 307 c, EKN parcela č. 3990/1 k. ú. Čadca je totožný s CKN parcelou č. 13192/1 k. ú. S., druh pozemku - lesný pozemok. Je nepochybné, že oplotenie a umiestnenie hospodárskych objektov, ako aj ťažba dreva boli vykonané na lesnom pozemku, t.j. bol porušený lesný zákon. Stavbu plota a umiestnenie hospodárskych objektov je možné vykonať len na základe rozhodnutia tunajšieho úradu o vyňatí lesného pozemku, resp. obmedzení lesného pozemku, ktoré rozhodnutie vydané nebolo. Uvedený skutkový stav bol zistený na základe vykonanej terénnej obhliadky za účasti odborného lesného hospodára a Obvodného lesného úradu Čadca, na ktorej bolo zistené, že na okraji lesného porastu 307 c sú umiestnené železné trúbky s pevným základom (betónom) a v dolnej časti porastu sa nachádzajú drevené úle a kurín bez pevných základov. V uvedenom lesnom poraste je vyťažený jeden kus stromu - drevina lipa. Čo sa týka výšky pokuty, správny orgán prihliadol na to, že účastník je dôchodca, je spoluvlastníkom dotknutého pozemku a zo spoluvlastníkov si nikto nenárokuje náhradu škody, k hodnote dreviny lipa, ktorá sa pohybuje pre Okres Čadca od 40,00 do 98,00 Eur, ako i na výšku odvodov za trvalé vyňatie lesného porastu a za dočasné vyňatie. V odvolaní proti tomuto rozhodnutiu účastník uviedol, že kurín a úle a oplotenie boli postavené na mieste ešte v minulom storočí a poprel, že lipu zrezal on. Na základe odvolania účastníka vo veci rozhodoval Obvodný lesný úrad Žilina č.k. A/2013/00560R/ FUT zo dňa 30.04.2013, ktorý týmto rozhodnutím prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie E. R. zamietol. Druhostupňový správny orgán konštatoval, že je zrejmé, že E. R. využíva časť JPRL 307 c na iné účely než na plnenie funkcií lesov. Takto môže postupovať len na základe rozhodnutia štátnej správy lesného hospodárstva, ktoré vydané nebolo. Na základe svedeckej výpovede E. B. tým, že E. R. vyťažil 1 ks dreviny lipa bez vyznačenia a bez písomného súhlasu odborného lesného hospodára, porušil § 23 ods. 1 Zákona o lesoch. Týmto konaním v oboch prípadoch naplnil skutkovú podstatu priestupku v zmysle § 63 ods. 2 tohto zákona. Za priestupok mu bola uložená pokuta v primeranej výške 100,- Eur. Jej výška je v napadnutom rozhodnutí riadne odôvodnená. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podal správnu žalobu žalobca. Ako žalobné body uviedol: V časti opisu skutku zadefinovaného „spáchania priestupku“ je ďalej jeho slovný opis dvoma samostatnými skutkami a uložením jednej pokuty 100,- Eur, čím sa výrok stal nepreskúmateľným v časti uloženej pokuty, pretože táto nereflektuje relevantnú právnu normu k uloženiu jednej pokuty za viac priestupkov. § 12 ods. 2 Zákona o priestupkoch sa v rozhodnutí vôbec nenachádza. Správna úvaha k výške pokuty je nepreskúmateľná pre chýbajúce určenie výšky pokuty zvlášť za každý priestupok. Namietal tiež zistenie skutkového stavu. Ak ho žalovaný a prvostupňový správny orgán zistili len na základe oznámenia a následnej terénnej obhliadky, z týchto nemohli ustáliť, že stíhaných priestupkov sa dopustil práve žalobca. Oznámenie bolo len podkladom k začatiu konania a následná terénna obhliadka nemohla zistiť páchateľa v osobe žalobcu. P. F. v oznámení neuviedol, že žalobcu videl páchať priestupky, alebo že o tomto jeho konaní počul, aby mohol byť kvalifikovaný ako svedok. Dôkazom, že priestupky spáchal žalobca nie je ani písomná listina s výpoveďou J. F. a J. B.. Ani jeden z menovaných sa totiž neoznačil za svedka konania žalobcu, ani jeden z menovaných nebol ako svedok vypočutý a obaja sa k veci vyjadrovali len ako podieloví vlastníci k pozemku, na ktorom sa priestupky mali spáchať. Ďalej spornou vyvstala otázka, či bol pozemok skutočne lesným pozemkom. Hoci platí, že pozemok bol vedený ako lesný porast, stále ide o hodnovernú evidenciu, iba pokiaľ nie je preukázaný opak. Správny orgán tak mohol využiť zákonnú kompetenciu vlastného úsudku k danej otázke. Správny orgán pochybil uvedením nesprávnej identifikácie s pozemkom registra „C“ parcely č. 13192/1 k. ú. S., na ktorom sa priestupky nestali. Priestupky sa stali na pozemku registra „C“ parcela č. 4178. Ďalej namietal, že v rámci prípravy odvolacieho konania mal vypočuť žalobcu k skutočnostiam uvedeným J. B. vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu, čo správny orgán nevykonal. Žalobca by spochybnil zaujatosť J. B., pretože tento má k žalobcovi negatívny postoj. Okrem toho sa nevysporiadal s dôvodmi žalobcovho odvolania, že žalobca pre svoj vek (89 rokov) a fyzickú predispozíciu sa ani nemohol dopustiť spáchania priestupku zrezaním stromu. Žiadal prvostupňové rozhodnutie i napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Uplatnil si trovy konania. Žalovaný (jeho právny predchodca - Obvodný lesný úrad Žilina) sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 15.08.2013. Uviedol, že rozhodnutie nijakým spôsobom neodporuje § 12 ods. 2 Zákona o priestupkoch. Zistenia, dôkazy, dôvody a závery, na základe ktorých bola ustálená skutková podstata priestupku sa nachádzajú ako súčasť administratívneho spisu a na ich základe bolo vydané prvostupňové i napadnuté rozhodnutie. Zistený stav na základe terénnej obhliadky vykonanej Obvodným lesným úradom Čadca, materiál administratívneho spisu a výpoveď E. B. považuje Obvodný lesný úrad Žilina za dostatočný dôkaz o skutku a relevantný podklad pre vydanie rozhodnutia vo veci. Porast 307 c na EKN parcele č. 3990/1 - orná pôda, je v stave C-KN rámcovaný parcelou č. 13192/1 k. ú. O. - lesný pozemok. Stav C- KN je právnym stavom a z neho vyplýva, že skutok sa stal na lesnom pozemku. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu v zmysle § 247 a nasl. O.s.p., pričom zistil, že postup, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia obsahuje procesnú vadu, pre ktorú je potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. z týchto dôvodov: Súčasťou správneho spisu je oznámenie J. F. o porušení Zákona o lesoch, ktorého sa mal dopustiť žalobca tým, že v dňoch od 20.11.-22.11.2012 oplotil porast č. 307 c železnými trúbkami zabetónovanými v zemi a tým znemožnil prístup do porastu. Okrem toho menovaný dlhodobo využíva časť porastu asi o výmere 350 m2 na výbeh domácich zvierat, v dolnej časti porastu má postavených asi 5 veľkých úľov a kurín. Pri výstavbe oplotenia vyrezal 1 ks lipy veľkolistej o priemernej hmotnosti cca 1 m3. Vo veci bol vykonaný štátny dozor na JPRL 307 c k. ú. S. dňa 04.12.2012, na základe ktorého bolo zistené, že na okraji JPRL 307 c sú umiestnené železné trúbky, ktoré sú zabetónované a v dolnej časti porastu sú umiestnené drevené úle a kurín bez pevných základov. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že pozemok, na ktorom sú postavené úle a kurín je EKN parcela č. 3990/1. Na túto parcelu je založený LV č. XXXX, z ktorého vyplýva, že jedným zo spoluvlastníkov je i žalobca v podiele 71/3260. Počas správneho konania žalobca nenamietal identifikáciu tejto parcely s CKN parcely č. 13192/1, ku ktorému nie je založený LV, namietal, že EKN parcela č. 3990/1 je orná pôda a nie je lesným pozemkom (vyjadrenie žalobcu z 31.12.2012). Vo veci bolo vytýčené ústne pojednávanie, na ktorom sa žalobca nezúčastnil, avšak sa k veci písomne vyjadril dňa 31.12.2012. Uviedol, že lesný porast 307 C je vedený ako EKN parcela č. 3990/1 a je vedený ako orná pôda. Tento pozemok nikdy nebol lesným porastom. Preto úrad nie je vecne príslušný na konanie. Následne na to bolo vydané prvostupňové rozhodnutie, ktoré žalobca napadol odvolaním, ktorého obsahom bola námietka, že úle a kurín sú na danom mieste niekoľko desaťročí a sú tam nie postavené v presne nezistených dňoch a mesiacoch roka 2012, ale v presne nezistených rokoch minulého storočia. To sa týka i oplotenia, ktoré tam je od stavby týchto objektov. Ďalšou námietkou bolo, že nijakým hodnoverným spôsobom úrad nepreukázal, že predmetný strom - lipu, zrezal on. Už len vzhľadom na jeho vek je to fyzicky nemožné. Uvedené odvolanie bolo doručené ďalším spoluvlastníkom uvedenej EKN parcely a k tomuto odvolaniu sa ústne do zápisnice pred prvostupňovým správnym orgánom vyjadril E. F. dňa 06.03.2013 a E. B. 06.03.2013. E. F. uviedol, že včelín v poraste je viac ako 40 rokov, pôvodne bol pozemok vedený ako pasienok, využíval sa ako pasienok, následne bol pozemok poškodený povodňami, predmetnú lipu vysadili R., pri zavádzaní elektriky bola poškodená. E. B. uviedol, že osobne videl E. R., jeho synov a jeho synov s vnukmi, keď ťažili lipu v lesnom poraste 307 C v mesiaci november 2012, oplotenie - kovové rúrky s pevným betónovým základom vybudoval v mesiaci november 2012. Na základe takto zistených skutkových okolností vo veci rozhodoval druhostupňový správny orgán. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 67 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z.z. v znení účinnom ku dňu 30.04.2013, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, 12) ak tento zákon neustanovuje inak. 12) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Podľa § 63 ods. 2 zákona č. 326/2005 Z.z. v znení účinnom ku dňu 30.11.2012, priestupku na úseku lesného hospodárstva sa dopustí aj ten, kto neoprávnene používa alebo poškodzuje lesný majetok, neplní iné povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo uložené na jeho základe alebo opatrenia orgánov štátnej správy lesného hospodárstva a lesníckej ochranárskej služby. Podľa § 63 ods. 5 cit. zákona, za priestupok podľa odseku 1 písm. m) až q) a odseku 2 možno uložiť pokutu do 100 000 Sk. Podľa § 63 ods. 7 cit. zákona, na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch. 91) 91) Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Podľa § 5 ods. 1 cit. zákona, lesné pozemky možno využívať na iné účely ako na plnenie funkcií lesov, ak príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva, po predchádzajúcom stanovisku dotknutých orgánov štátnej správy, 8) rozhodne o ich dočasnom vyňatí alebo trvalom vyňatí z plnenia funkcií lesov (ďalej len "vyňatie"), alebo o obmedzení využívania funkcií lesov na nich (ďalej len "obmedzenie využívania"), ak tento zákon neustanovuje inak. K vyňatiu alebo obmedzeniu využívania môže dôjsť len v nevyhnutných a odôvodnených prípadoch, najmä ak úlohy spoločenského a ekonomického rozvoja nemožno zabezpečiť inak. Podľa § 23 ods. 1 cit. zákona, ťažba sa môže vykonať len po vyznačení ťažby a na základe písomného súhlasu odborného lesného hospodára. Vyznačenie ťažby sa nevyžaduje pri výchove lesa v lesných porastoch s vekom do 50 rokov. Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, za viac priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných v jednom konaní sa uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný; zákaz činnosti možno uložiť, ak ho možno uložiť za niektorý z týchto priestupkov. Podľa § 73 ods. 2 cit. zákona obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi ani k priznaniu ho nemožno donucovať. Podľa § 33 ods. 1 Správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Krajský súd v Žiline konštatuje, že v konaní pred správnymi orgánmi sa vyskytla procesná vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť druhostupňového správneho rozhodnutia. Druhostupňový správny orgán zistil skutkový stav vec aj na základe vyjadrenia osôb, ktoré sa vyjadrovali k odvolaniu žalobcu, a to najmä E. B.. Tento sčasti potvrdil konanie žalobcu, ktoré mu bolo kladené za vinu. Jeho výpoveď teda mala charakter svedeckej výpovede. Keďže podaním odvolania sa začína odvolacie konanie, nebolo na mieste aplikovať § 74 z.č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, avšak aj napriek tomu bolo potrebné nariadiť ústne pojednávanie vzhľadom na dikciu § 33 ods. 1 Správneho poriadku v spojení s § 67 ods. 1 zák. o lesoch, pretože účastník má právo klásť svedkom otázky pri ústnom pojednávaní. Bolo mu tiež bolo potrebné dať možnosť vyjadriť sa k týmto dôkazom (§ 3 ods. 2 prvá veta Správneho poriadku, § 33 ods. 2 Správneho poriadku, § 73 ods. 2 zák. o priestupkoch). To sa v danom prípade nestalo a druhostupňový správny orgán vychádzal z takto doplneného skutkového stavu bez toho, aby sa žalobca k týmto dôkazom, hoci i písomne, vyjadril. Táto žalobná námietka bola dôvodná. Súd preto zrušil napadnuté rozhodnutie § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. Čo sa týka ďalších námietok žalobcu, tieto súd vyhodnotil nasledovne: Čo sa týka nepreskúmateľnosti výroku prvostupňového rozhodnutia, súd sa s touto námietkou nestotožnil. Prvostupňový správny orgán uložil jednu pokutu za dva skutky, čo je v súlade s § 12 ods. 2 Zákona o priestupkoch, pričom toto ustanovenie, t.j. § 12 ods. 2 Zákona o priestupkoch, nemuselo byť priamo uvedené vo výroku. Vo výroku musí byť uvedený § o skutkovej podstate (§ 63 ods. 2 zákona č. 326/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov) a o výške pokuty (§ 63 ods. 5 cit. zákona). Zo samotnej skutkovej veci je nepochybné, že došlo k porušeniu dvoch skutkových podstát uvedených v jednom zákonnom ustanovení t.j. jedná sa o dva priestupky a to i napriek tomu, že vo výroku je uvedené „zo spáchania priestupku,“ nie zo „spáchania priestupkov.“ Zo skutkovej vety je totiž zrejmé, že ide o dva priestupky, a nie jeden. Tiež námietka, že správna úvaha k výške pokuty je nedostatočná pre chýbajúce určenie výšky pokuty zvlášť za každý priestupok, je nedôvodná. § 12 ods. 2 Zákona o priestupkoch stanovuje tzv. absorpčnú zásadu, podľa ktorej za viac priestupkov toho istého páchateľa sa uloží len jedna sankcia, to za priestupok najprísnejšie postihnuteľný. Preto požiadavka žalobcu určiť výšku pokuty zvlášť za každý priestupok nemá oporu v zákone. V danom prípade boli oba priestupky subsumované pod rovnakú skutkovú podstatu § 63 ods. 2 zák. o lesoch, za porušenie ktorej hrozí aj sankcia v rovnakom rozmedzí (§ 63 ods. 5 cit. zákona). Ak teda správny orgán uložil sankciu za priestupok v tomto rozmedzí, uvedené rozhodnutie korešponduje s právnou úpravou. Nie je tiež pravda, že v odôvodnení nebolo toto rozmedzie uvedené - naopak, odôvodnenie obsahuje citáciu § 63 ods. 5 zák. o lesoch. Čo sa týka námietky, že oznámenie o spáchaní priestupkov bolo len podkladom k začatiu konania a preto nie je možné z neho vychádzať ako z dôkazu, súd sa s týmto nestotožnil. V zmysle § 32 ods. 2 Správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. § 32 ods. 1 Správneho poriadku stanovuje povinnosť správnemu orgánu zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Z uvedeného vyplýva, že dôkazom môže byť všetko, čo prispeje k objasneniu skutočného stavu veci, teda i oznámenie o spáchaní priestupku, ak sa v ňom nachádzajú relevantné údaje. Čo sa týka námietky, že úle a kurín nie sú postavené na lesnom pozemku, ani s touto námietkou sa súd nestotožnil. Žalovaný v celom správnom konaní tvrdil, že sa jedná o EKN parcelu č. 3990/1, z toho odvíjal druh pozemku ako orná pôda a žiadnym spôsobom nenamietal identifikáciu tejto EKN parcely s CKN stavom. Správne preto postupovali, keď druh pozemku pri parcele registra E nebrali do úvahy, keďže podľa § 70 ods. 2 Katastrálneho zákona záväzným údajom nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra „E“. Správny orgán je povinný postupovať podľa § 70 ods. 2 Katastrálneho zákona, podľa ktorého údaje katastra, okrem iného i druh pozemku, sú hodnoverným a záväzným údajom, ak sa nepreukáže opak. Pretože žalobca nesprávnu identifikáciu EKN p.č. 3990/1 s KN stavom v správnom konaní nenamietal, nebolo sa vôbec možné zaoberať možným spochybňovaním CKN stavu zisteného správnym orgánom. Súd poukazuje na to, že uvedená námietka sa nenachádzala ani v odvolaní voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu, ktorú námietku už v tom čase mohol žalobca v odvolaní vzniesť, pretože špecifikácia pozemku bola uvedená v prvostupňovom správnom rozhodnutí a v čase vydania napadnutého rozhodnutia táto otázka nebola spornou. Len v žalobe žalobca bez ďalšieho tvrdí ako novú skutočnosť, že sa jedná o CKN parcelu č. 4178. Vzhľadom na § 250i ods. 1 O.s.p. preto nie je možné na túto námietku prihliadať. Námietka žalobcu, že druhostupňový správny orgán sa nevysporiadal riadne s odvolacou námietkou, že žalobca pre svoj vek a fyzickú predispozíciu nemohol zrezať lipu, krajský súd uvádza, že žalovaný riadne odôvodnil, prečo mal za to, že spílenie lipy žalobcom je preukázané (výpoveď svedka B.). Keďže pri použití tohto dôkazu sa však vyskytla vyššie uvedená procesná vada, nebolo možné na tento dôkaz prihliadnuť a z tohto dôvodu ani na odôvodnenie, ktoré z neho vychádzalo . Z uvedených dôvodov súd druhostupňové rozhodnutie správneho orgánu zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Súd ako so žalovaným konal s Okresným úradom Žilina ako s právnym nástupcom Obvodného lesného úradu Žilina podľa z.č. 180/2013 Z.z. účinného od 01.10.2013. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p.. Žalobca bol v konaní úspešný a preto má právo na náhradu trov konania. Žalobca si v podaní zo dňa 06. januára 2014 uplatnil náhradu trov konania v celkovej výške 263,87 eur. Uplatnené trovy konania zahŕňali trovy právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby v roku 2013 - prevzatie a príprava zastúpenia vo výške 60,07 eur + režijný paušál 7,81 eur, písomné podanie žaloby na súd vo výške 60,07 eur + režijný paušál 7,81 eur a za 1 úkon právnej služby v roku 2014 - konanie pred súdom vo výške 61,87 eur + režijný paušál 8,04 eur. V tejto sume boli vyčíslené i cestovné výdavky vo výške 18,- eur (podľa § 1 Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 260/2004 Z.z.), náhrada za stratu času za 3 polhodiny po 13,40 eur, celkom vo výške 40,20 eur. Okrem toho žiadal priznať náhradu súdneho poplatku 35,- eur. Krajský súd preskúmal obsah spisového materiálu a zistil, že žalobcovi vznikli trovy konania v sume zaplateného súdneho poplatku 35,- eur a trov právneho zastúpenia 262,62 eur. Tieto pozostávajú z odmeny za úkony: - prevzatie veci vo výške 60,07 eur + režijný paušál 7,81 eur = 67,88 eur, - písomné podanie žaloby na súd vo výške 60,07 eur + režijný paušál 7,81 eur = 67,88 eur, - účasť na pojednávaní na Krajskom súde v Žiline dňa 04.02.2014 vo výške 61,87 eur + režijný paušál 8,04 eur = 69,91 eur, a to v zmysle § 11 ods. 4, § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhl. č. 655/2004 Z.z.“), - z cestovného na trase Čadca - Žilina a späť na pojednávanie dňa 04.02.2014 vo výške 16,75 eur (za použitia motorového vozidla AUDI A3, ev. č. CA-355BG s priemernou spotrebou 5,8 l/100 km, ubehnutých 64 km, cena PHM 1,356 €/l. V zmysle § 1 písm. b) Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 632/2008 Z. z. je suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy pre osobné cestné motorové vozidlá 0,183 eur. Preto súd priznal cestovné za 64 km, a nie za 65 km a v základnej náhrade za 1 km vo výške 0,183 eur, a nie 0,20 eur, ako požadoval žalobca. - zo straty času vo výške 40,20 eur (§ 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z., 3 polhodiny x 13,40 eur). Celkom krajský súd zaviazal žalovaného povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 297,62 eur (35,- eur + 262,62 eur). Tieto je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Michaely Poláčkovej, advokátky so sídlom J. XX, O., do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, podľa § 149 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.