KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokKrajský súd Žilina29. 4. 2014plný text

Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 21S/115/2013 z 29. 4. 2014

CitáciaRozsudok Krajského súdu Žilina z 29. apríla 2014, sp. zn. 21S/115/2013, ECLI:SK:KSZA:2014:5013200836.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 21S/115/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5013200836
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5013200836.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a členov senátu
JUDr. Zuzany Jančárovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobkyne: O. K., nar. XX.XX.XXXX,
bytom R.. N. D. X/X, XXX XX K., právne zastúpená: JUDr. Jozef Pojdák, advokát so sídlom I.. P. a K. XX,
XXX XX R. A., proti žalovanému: Okresný úrad Čadca, pozemkový a lesný odbor, Palárikova 95, 022
01 Čadca, za účasti pribratého účastníka konania: O. J. ml., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. - D.,
H. C. X, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného (pôvodne Obvodného
pozemkového úradu v Čadci) č. 906-002/2011-Bz zo dňa 30.11.2011, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline rozhodnutie žalovaného č. 906-002/2011-Bz zo dňa 30. novembra 2011 podľa §
250j ods. 2 písm. e) O.s.p. z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni na účet právneho zástupcu žalobkyne trovy konania vo výške
700,20 Eur, pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 70 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške
630,20 Eur, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.09.2013 domáhala preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného, pôvodne Obvodného pozemkového úradu v Čadci č. 906-002/2011-Bz, ktoré
rozhodnutie žiadala zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. V žalobe žalobkyňa sa domáhala aj postupu
podľa § 250b ods. 2 O.s.p. a tvrdila, že s ňou ako s účastníkom konania sa malo konať, no v správnom
konaní sa s ňou nekonalo, rozhodnutie správneho orgánu jej nebolo doručené, t.j. žalovaný ju opomenul
ako účastníčku konania a nekonal s ňou. Uvedené rozhodnutie a postup správneho orgánu žalobkyňa
napadla v celom rozsahu. Žalobkyňa bola podielovou spoluvlastníčkou pozemku parcely č. 4694 (nová
parcela pod č. 1860) v obci Stará Bystrica, kat. úz. I. D., a to v spoluvlastníckom podiele 13/576.
Žalobkyňa bola taktiež vlastníkom parcely č. 4995 (nová parcela pod č. 1859) v obci Stará Bystrica,
kat. úz. I. D., a to v spoluvlastníckom podiele 13/576. Uvedené skutočnosti vyplývajú z pozemnoknižnej
vložky zo dňa 30.01.2007, zo dňa 09.08.2007 a zo dňa 24.09.2008. Žalobkyňa si bola podielového
spoluvlastníctva na predmetných nehnuteľnostiach plne vedomá a o žiadnom konaní týkajúcom sa
týchto nehnuteľností nemala žiadnu vedomosť. Dňa 26.08.2013 zaregistrovala žalobkyňa stavebné
práce na vyššie uvedených pozemkoch, nakoľko tieto pozemky sú v bezprostrednom susedstve s
pozemkom, na ktorom má postavený rodinný dom. Bezprostredne o tomto zistení sa skontaktovala s
pánom O. J. ml., ktorý stavebné práce na uvedených pozemkoch vykonával a ktorý oznámil, že všetky
pozemky sú už jeho. Následne preto navštívila Stavebný úrad v Starej Bystrici, ako aj sídlo žalovaného.
Tam bolo jej oznámené, že výlučným vlastníkom predmetných pozemkov je pán O. J. ml., a to na
základe rozhodnutia č. 906-002/2011-Bz. Zamestnanec žalovaného poskytol žalobkyni v daný deň aj
kópiu predmetného rozhodnutia, ktoré sa tak po prvýkrát dostalo do vnímateľnej sféry žalobkyne. Je
nespochybniteľné, že žalobkyňa bola podielovou spoluvlastníčkou na pozemku parcely č. 4964 a 4995 -



terajšie číslo 1860 a 1859. Svoje vlastnícke práva v spoluvlastníckom podiele 13/576 ku každej parcele
si bola plne vedomá po celý čas výkonu svojho vlastníckeho práva a je presvedčená, že plne vedomý
o tejto skutočnosti si bol aj O. J. ml., terajší vlastník predmetných nehnuteľností. Je nepochopiteľné ako
mohol žalovaný vydať napadnuté rozhodnutie bez toho, aby ako s účastníkom konal aj so žalobkyňou.
Jeho vlastnícke právo jasne vyplývalo a vyplýva z verejnej listiny a teda pozemnoknižnej vložky, ktorá
musela byť a mala byť žalovanému známa. Tvrdenia účastníka konania O. J. ml., ktoré v odôvodnení
rozhodnutia žalovaný uvádza, sa nezakladajú na pravde a sú hrobu zavádzajúce. Tvrdenia, že sa nikto
nedomáhal vlastníckeho práva k predmetným pozemkom sa nezakladajú na pravde, pretože minimálne
žalobkyňa niekoľkokrát vlastníctvo a spoluvlastnícky podiel na uvedených pozemkoch riešil s O. J.
ml. a jeho rodinou. Navyše žalobkyňa v snahe vysporiadania pozemkov aj spoluvlastníckych podielov
niekoľkokrát kontaktovala aj stavebný úrad. Taktiež sú hrubo zavádzajúce a klamlivé aj tvrdenia O. J. ml.
o tom, že všetci známi spoluvlastníci PKN č. 4951, 4954, 4964, 4994/1, 4995 a 4996/1 boli oboznámení
s jeho návrhom. Minimálne žalobkyňa ako podielová spoluvlastníčka PKN č. 4995 a 4964 oslovená
nebola a v predmetnom konaní sa konalo bez nej a to aj napriek tomu, že vlastníctvo predmetných
nehnuteľností malo a muselo byť jednak O. J. ml., ako aj správnemu orgánu zrejmé. Žalobkyňa nefiguruje
v dnešnej dobe nikde ako podielová spoluvlastníčka predmetných nehnuteľností a to bez akéhokoľvek
jej vedomia. Má za to, že došlo k hrubému zásahu do jeho vlastníckeho práva a to možno aj konaním
naplňujúcim skutkovú podstatu trestného činu. Žalovaný teda pri svojej činnosti nepostupoval v súlade so
zákonom a svoje rozhodnutie postavil bez riadneho zistenia skutkového stavu a spôsobil hrubý zásah do
vlastníckeho práva žalobkyne. Vzhľadom na uvedené žiadala rozhodnutie žalovaného v celom rozsahu
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Krajský súd v Žiline v predmetnej veci vydal uznesenie pod č.k. 21S/115/2013-45 zo dňa 22.01.2014
a uložil žalovanému povinnosť doručiť žalobkyni rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Čadci
č. 906-002/2011-Bz zo dňa 30.11.2011 a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia. Zároveň odložil
vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia a taktiež pribral do konania O. J. ml., bytom U. - D., ako
účastníka konania pri aplikácii ust. § 250 ods. 1 O.s.p.. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 27.01.2014.

Žalovaný podal k žalobe písomné vyjadrenie podaním zo dňa 05.11.2013. Účastník konania - O. J.
ml. doložil k svojmu návrhu podľa § 11 zákona č. 180/1995 Z.z., ktorým bolo potvrdené nadobudnutie
vlastníctva vydržaním k parcelám CKN č. 1859, 1860 a 1871 v kat. úz. I. D., Evidenčný list č. 224 z
Obecného úradu Stará Bystrica, kde užívateľkou bola vedená jeho stará matka K. J.. Správa katastra
Čadca už v súčasnej dobe neeviduje užívacie vzťahy k pozemkom a neaktualizuje ich hláseniami zmien,
si správny orgán vyžiadal do spisu podpisy dedičov po neb. K. J. na hlásení zmien, aby mal dôkaz, že
uvedené parcely skutočne užíval žiadateľ. Týmto vlastnoručným podpisom potvrdili na hlásení zmien o
užívaní tvrdenie, že uvedenú parcelu užíva navrhovateľ. K svojmu návrhu pripojil identifikáciu zo dňa
24.11.2008, podľa ktorej je parcela CKN č. 1859 identifikovaná ako časť PKN parciel č. 4996/1, 4995,
4994/1, CKN č. 1860 ako parcely PKN č. 4964 a CKN 1871 pozostáva z PKN č. 4951 a 4954. Ako
spoluvlastníci sú podľa návrhu ROEP vedení - jednotlivé osoby vyšpecifikoval, ktorí boli oboznámení
s návrhom a vyjadrili súhlas navrhovateľovi - O. J. ml. k nadobudnutiu vlastníctva k pozemkom CKN
č. 1859, 1860 a 1871 vydržaním. Takisto doložil čestné prehlásenie zo dňa 12.08.2011, kde vyhlasuje,
že k jeho podanému návrhu sa oboznámili známi pozemnoknižní spoluvlastníci evidovaní na parcelách
PKN č. 4954, 4951, 4964, 4994/1, 4996/1 a 4995. Komisia ROEP dňa 30.11.2011 pri Obecnom úrade
v Starej Bystrici posúdila návrh uplatnený podľa § 11 na základe predložených dokladov a doporučila
návrhu vyhovieť. Žalobkyňa uviedla, že je podielovou spoluvlastníčkou PKN parciel č. 4694 a 4995 a
tým aj účastníčkou konania. Nakoľko nebola uvedená ako spoluvlastníčka dotknutých PKN parciel v
žiadnom výpise z návrhu ROEP, ktoré predložila komisia ROEP pri Obecnom úrade v Starej Bystrici,
správny orgán nepredpokladal v čase vydania rozhodnutia, že mala byť podľa zákona č. 180/95 Z.z.
oboznámená s návrhom. Podľa dedičského konania, ktoré predložila až v roku 2013 je zrejmé, že je
spoluvlastníčkou PKN parciel a mala byť oboznámená s návrhom. Správny orgán rozhodol na základe
predložených výpisov z návrhu registra, kde však nebola uvedená a nepredpokladal, že uvedené údaje
sú nesprávne.

Krajský súd v Žiline v predmetnej veci nariadil termín pojednávania na deň 30.04.2014. Na nariadený
termín pojednávania sa nedostavil žalovaný správny orgán a ani pribratý účastník konania. Žalovaný



správny orgán aj pribratý účastník konania mali predvolanie doručenia na termín pojednávania vykázaný
riadnym spôsobom. Žalovaný ospravedlnil neúčasť na pojednávaní a zároveň súhlasil s rozhodnutím bez
jeho účasti. Pribratý účastník konania neospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní, ani nežiadal
z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Súd pri aplikácii § 250g ods. 2 O.s.p. vec prejednal aj
v neprítomnosti neprítomných účastníkov konania.

Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ako aj
postupu, ktorý mu predchádzal, mal za to, že rozhodnutie žalovaného správneho orgánu špecifikované
vo výrokovej časti tohto rozsudku, je potrebné zrušiť pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. a vec vrátiť
žalovanému na ďalšie konanie a to z nasledovných dôvodov:

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k
pozemkom (ďalej len „zákon č. 180/1995 Z.z.“) v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov
a právnych vzťahov k nim (ďalej len "konanie") sa zisťujú dostupné údaje o pozemkoch a právnych
vzťahoch k nim a na ich základe sa zostavuje a schvaľuje register obnovenej evidencie pozemkov (ďalej
len "register").

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy
o správnom konaní, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, alebo ak konanie neupravujú osobitné
predpisy.

Týmto všeobecným predpisom o správnom konaní je zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“).

Podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených
záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti
môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím
vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času,
kým sa preukáže opak.

Podľa § 14 ods. 2 Správneho poriadku účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také
postavenie priznáva.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. správny orgán na návrh účastníka konania (ďalej len
„navrhovateľ“) rozhodnutím potvrdí, že navrhovateľ nadobudol vlastníctvo k pozemku vydržaním, ak sú
splnené podmienky ustanovené týmto zákonom. Účastníkom konania je aj dedič oprávneného držiteľa.

V danom prípade mal súd zistené, že v rámci správneho konania pred odporcom, pôvodne Obvodným
pozemkovým úradom v Čadci, bolo vedené správne konanie podľa § 11 a nasl. zákona č. 180/1995
Z.z., ktoré vyvrcholilo vydaním napadnutého rozhodnutia - rozhodnutia Obvodného pozemkového
úradu v Čadci č. 906-002/2011-Bz zo dňa 30.11.2011, podľa ktorého Obvodný pozemkový úrad v
Čadci potvrdil, že O. J. ml. nadobudol dňom 01.01.2007 vydržaním vlastníctvo k pozemkom v kat.
úz. I. D. podľa stavu PKN a stavu CKN tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Súd mal za to, že bolo preukázané a vyplýva to už aj z odôvodnenia uznesenia tunajšieho súdu
21S/115/2013 zo dňa 22.01.2014, právoplatné dňa 27.01.2014, že žalobkyňa bola opomenutou
účastníčkou v rámci tohto konania pred príslušným správnym orgánom, keď bolo preukázané z
predložených výpisov z pozemnoknižnej vložky, resp. aj z osvedčenia o dedičstve pod č. k. D1
617/02-24, Dnot 244/02 zo dňa 04.12.2003 (právoplatné dňa 20.12.2003), že žalobkyňa je podielovou
spoluvlastníčkou pozemnoknižných parciel č. 4995 a č. 4964 v kat. úz. I. D. (vložka č. 316), z ktorých



boli vytvorené CKN parcely č. 1859 a 1860 v kat. úz. I. D., ku ktorým žalovaný správny orgán
potvrdil nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním navrhovateľovi - O. J. ml., čím nepochybne bolo
zasiahnuté do vlastníckeho práva žalobkyne ako osobe, ktorej svedčí zápis v pozemkovej knihe, resp.
jej spoluvlastníctvo vyplýva z predmetného rozhodnutia o dedičstve.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal senát Krajského súdu v Žiline nepochybne za to, že rozhodnutie
žalovaného správneho orgánu je nezákonné, nakoľko žalovaný správny orgán, resp. jeho predchodca
nekonal so žalobkyňou ako s účastníčkou konania a teda postupom žalovaného správneho orgánu boli
porušené ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. a to konkrétne ust. § 14 ods. 1, 2 a tiež ust. § 32 a § 33
ods. 1 Správneho poriadku.

Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

Podľa § 32 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy
a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe
alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre
rozhodnutie určuje správny orgán.

Podľa § 32 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej
samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre
konanie a rozhodnutie.

Podľa § 33 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať
dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.

Ako už bolo konštatované aj v predmetnom uznesení, bolo nepochybné, že žalobkyňa mala byť
účastníčkou predmetného správneho konania a z tohto dôvodu žalovaný pochybil, keď s ňou nekonal
ako s účastníčkou daného konania a rozhodnutie bolo potrebné zrušiť pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. e)
O.s.p., nakoľko bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
V danom prípade je nutné konštatovať, že žalobkyňa sa nemohla vyjadriť k návrhu pribratého účastníka
konania a z tohto dôvodu správny orgán nezistil presne a úplne skutočný stav veci. Ustanovenie
§ 32 Správneho poriadku ukladá správnemu orgánu povinnosť presne a úplne zistiť skutočný stav
veci. Úplnosť zistenia znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú
vec rozhodujúci význam. Správny orgán v odôvodnení rozhodnutia musí uviesť skutočnosti, ktoré
boli podkladom pre rozhodnutie a rovnako sa musí vyrovnať aj s otázkou, prečo nevykonal všetky
dôkazy, ktoré navrhoval účastník konania. Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia zodpovedajú
skutočnému stavu a nie sú ani nepresne interpretované, ani skreslené, či už vedome alebo nevedome.
Zároveň bolo odňaté žalobkyni právo v rámci konania navrhovať dôkazy, prípadne ich doplnenie, byť
prítomný pri vykonávaní dôležitých dôkazov, klásť otázky svedkom, znalcom pri ústnom pojednávaní
a miestnej ohliadke, vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a k spôsobom ich zistenia. Ak by správny
orgán účastníkovi konania neumožnil vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie a k spôsobu ich zistenia,
prípadne, ak by mu nedal možnosť na podanie návrhu na doplnenie dokazovania, môže to byť za
podmienok § 62 ods. 1 písm. c) dôvodom aj na obnovu konania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
preto bolo potrebné rozhodnutie žalovaného správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie
konanie.

Súd poukazuje na ust. § 250j ods. 7 O.s.p., podľa ktorého správne orgány sú viazané právnym názorom
súdu. Žalovaný správny orgán v ďalšom konaní bude postupovať tak, aby boli zachované všetky
procesné práva žalobkyne, t.j. zahrnie žalobkyňu do účastníctva predmetného správneho konania, dá
jej možnosť vyjadriť sa k veci, prípadne na preukázanie svojho tvrdenia navrhnúť dôkazy, resp. dá jej
možnosť aj vyjadriť sa k veci pred vydaním samotného rozhodnutia.



Žalobkyňa bola v konaní úspešným účastníkom konania, preto má pri aplikácii ust. § 250k ods. 1
O.s.p. právo na náhradu trov konania. Tieto si uplatnila prostredníctvom právneho zástupcu vo vyčíslení
trov konania predloženom na pojednávaní dňa 30.04.2014 v celkovej výške 630,20 Eur, pozostávajúcich
z trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby, a to:

1/ prevzatie a príprava zastúpenia r. 2013 vo výške 130,16 Eur,

2/ žaloba zo dňa 16.09.2013 vo výške 130,16 Eur,

3/ účasť na pojednávaní dňa 30.04.2014 vo výške 134 Eur, náhrada za stratu času v súvislosti s
pojednávaním vo výške 107,20 Eur (8 polhodín); ďalej z režijného paušálu 2 x 7,81 Eur a 1 x 8,04 Eur
a 20 % DPH.

Súd preskúmal písomnú špecifikáciu uplatnených trov konania predloženú právnym zástupcom
žalobkyne a priznal žalobkyni náhradu trov konania pozostávajúcich zo súdneho poplatku a z trov
právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby a hotové výdavky podľa špecifikácie.

A/ Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb v znení účinnom od 01.07.2013 (ďalej len „vyhláška“) je výpočtovým
základom na účely tejto vyhlášky priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej
republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka, ak odsek 4 neustanovuje inak (ďalej len
"výpočtový základ").

Výpočtový základ pre rok 2013 predstavuje sumu 781 Eur, pre rok 2014 sumu 804 Eur.

Podľa § 11 ods. 4 vyhlášky je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna
šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku. V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo
veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške
jednej trinástiny výpočtového základu.

Jedna šestina výpočtového základu pre rok 2013 predstavuje sumu 130,17 Eur a pre rok 2014 sumu
134 Eur

V predmetnej veci sa jednalo o prieskum rozhodnutia vo veci potvrdenia nadobudnutia vlastníckeho
práva vydržaním správnym orgánom v rámci procesu obnovy evidencie pozemkov a právnych vzťahov k
nim za účelom zostavenia a schválenia registra obnovenej evidencie pozemkov, a teda za zastupovanie
v takejto veci za jeden úkon právnej služby patrí odmena vo výške jednej šestiny výpočtového základu.
Súd pri výpočte trov konania vychádzal z uplatnených súm tarifnej odmeny, nakoľko v zmysle § 13 ods.
1 vyhlášky môže advokát základnú sadzbu tarifnej odmeny znížiť (130,16 Eur) a zároveň v súlade s
dispozičnou zásadou súd nemôže priznať náhradu trov nad rámec návrhu.

Súd priznal odmenu za tri úkony právnej služby, a to za:

1. prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 13.09.2013, ako vyplýva z
plnomocenstva doloženého k žalobe, v súlade s § 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 130,16 Eur,

2. písomne podanie na súd - žalobu zo dňa 16.09.2013 v súlade s § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky vo
výške 130,16 Eur,

3. účasť na pojednávaní na tunajšom súde dňa 30.04.2014 v súlade s § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky
vo výške 134 Eur; odmena za úkony právnej služby spolu vo výške 394,32 Eur.



B/ Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky možno od klienta požadovať na náhradu výdavkov na miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za
každý úkon právnej služby - tzv. režijný paušál. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na
jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.

Súd v súlade s § 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky priznal ako hotové výdavky právneho zástupcu aj režijný
paušál za rok 2013 (2 x 7,81 Eur) a za rok 2014 (1 x 8,04 Eur); režijný paušál spolu 23,66 Eur.

C/ Súd priznal v súlade s § 1 ods. 3, § 15 písm. b), § 17 vyhlášky náhradu za stratu času za čas strávený
na ceste Nová Dedinka - Žilina a späť v súvislosti pojednávaním v trvaní 8 polhodín (13,40 Eur x 8) v
sume 107,20 Eur.

D/ Súd priznal v súlade s § 18 ods. 3 vyhlášky DPH (20 %) vo výške 105,04 Eur, o ktorú sa zvýšila
súdom priznaná odmena za úkony právnej služby a náhrady, keďže mal preukázané podľa osvedčenia o
registrácii pre daň z pridanej hodnoty vydaného dňa 04.10.2007 pre identifikačné číslo SK1049816559,
že právny zástupca žalobkyne je platiteľom dane od 24.10.2005.

Uvedený sumár úkonov právnej služby a ich hodnoty 630,22 Eur (394,32+23,66+107,20+105,04)
považuje súd podľa konkrétnych okolností predmetného prípadu za účelný a hospodárny (z hľadiska
odmeňovania) pre uplatňovanie príslušného práva. Vzhľadom na to, že si žalobkyňa uplatnila len 630,20
Eur, priznal jej súd túto náhradu.

E/ Súd priznal ako trovy konania aj zaplatený súdny poplatok vo výške 70 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší
súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch
vyhotoveniach.

Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p..

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 5013200836

  1. 21. 1. 2014Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 21S/115/2013 z 21. 1. 2014
  2. 29. 4. 2014Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 21S/115/2013 z 29. 4. 2014 (toto rozhodnutie)