Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 20S/107/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5013200841 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5013200841.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu VEGA B, spol. s r.o. so sídlom Nám. slobody č. 1015, Čadca, IČO: 36 442 623, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Mária Badová, s. r. o., so sídlom Vajanského č. 1/2765, Žilina, proti žalovanému Národný inšpektorát práce so sídlom ul. Masarykova č. 10, Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č.k. S/2012/01403-2.1/2, O-72/2012 zo dňa 3.7.2013 takto jednomyseľne r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline rozhodnutie Inšpektorátu práce Žilina č.k. 23/2012-IZA-2.3/pok/R/2 zo dňa 20.03.2013, ako aj rozhodnutie Národného inšpektorátu práce č.k. S/2012/01403-2.1/2, O-72/2012 zo dňa 03.07.2013 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 667,14 Eur z titulu trov právneho zastúpenia a vo výške 70,- Eur z titulu súdneho poplatku, na účet jeho právneho zástupcu advokátskej kancelárie JUDr. Mária Badová, s. r. o., so sídlom v Žiline, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Inšpektorát práce Žilina ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č.k. 23/2012-IZA-2.3/pok/R/2 z 20.3.2013 uložil žalobcovi na základe oprávnenia § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov za porušenie pracovnoprávnych predpisov (§ 129 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov) a zákona o inšpekcii práce (§16 ods. 2 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z.), ktoré bolo zistené pri výkone inšpekcie práce podľa § 7 ods. 3 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý bol vykonaný v dňoch 24.3., 31.3., 13.4. a 18.4.2011 u zamestnávateľa VEGA B spol. s r.o., Námestie slobody 1015, Čadca 022 01, IČO: 36 442 623, spočívajúce v porušení ust. § 129 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov tým, že zamestnávateľ nevyplatil p. M. E., nar. X.X.XXXX, A. XXX, mzdu za mesiace január 2011 a február 2011 v lehote splatnosti, t.j. najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, nakoľko v pracovnej zmluve p. M. E. zo dňa 9.9.2010 nebol dohodnutý iný výplatný termín (pokuta 300,- Eur), v porušení ustanovenia § 16 ods. 2 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov tým, že zamestnávateľ na výzvu inšpektora práce, ktorú zamestnávateľ prevzal dňa 24.3.2011, nepredložil k výkonu inšpekcie práce v lehote stanovenej inšpektorom práce (dňa 28.3.2011) doklad o spôsobe skončenia pracovného pomeru pred uplynutím výpovednej doby p. M. E., nar. X.X.XXXX, ďalej nepredložil doklady, ktoré by preukazovali, že zamestnanci p. M. E., nar. X.X.XXXX, p. R. K., nar. XX.X.XXXX, I. F. XXX, A., p. G. R., nar. XX.X.XXXX, I. F., X/XXXX, A., za obdobie november 2010 až február 2011 a p. R. R., nar. XX.XX.XXXX, A. X. XXXX, A., za mesiac február 2011, prevzali výplatné pásky pri vyúčtovaní mzdy a tiež nepredložil evidenciu pracovného času zamestnankyne p. M. E. za mesiac február 2011 (pokuta 500,- Eur), pokutu vo výške 800,- Eur. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že za porušenie pracovnoprávnych predpisov uvedených v bode 1 protokolu z výkonu inšpekcie bola uložená pokuta vo výške 300,- Eur a za porušenie zákona o inšpekcii práce uvedeného v bode 2 protokolu z výkonu inšpekcie bola uložená pokuta vo výške 500,- Eur. Pokuta vo výške 800,- Eur bola určená podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov. Správny orgán zistil skutkový stav tak, že účastník konania - zamestnávateľ nevyplatil svojej zamestnankyni M. E. mzdu za mesiace 1/2011 a 2/2011 v lehote splatnosti a ani neskôr. Ďalej zamestnávateľ nepredložil doklady, ktoré od neho vyžadoval inšpektorát práce, ktoré sú uvedené vo výroku prvostupňového rozhodnutia, a to na výzvu inšpektora práce, ktorú prevzal 24.3.2011. Konkrétne sa jednalo o doklad o spôsobe skončenia pracovného pomeru pred uplynutím výpovednej doby M. E., ďalej doklady, ktoré by preukazovali, že zamestnanci E., K., R. za obdobie november 2010 až február 2011 a R. R. za obdobie február 2011 prevzali výplatné pásky pri vyúčtovaní mzdy, a tiež nepredložil evidenciu pracovného času zamestnankyne M. E. za február 2011. Je pravda, že zamestnávateľ poskytol výplatné pásky zamestnancov E., T., R. K. za obdobie 11/2010, 12/2010 a 1/2011 a E., T., R., K. a R. za obdobie 2/2011. Nepredložil však doklady nasvedčujúce preukázaniu prevzatia výplatných pások pri vyúčtovaní mzdy zamestnancami. Pritom podľa § 130 ods. 5 prvej vety Zákonníka práce v znení predpisov platného v čase výkonu inšpekcie bol zamestnávateľ povinný zamestnancovi vydať písomný doklad obsahujúci údaje o jednotlivých zložkách mzdy a o vykonaných zrážkach a o celkovej cene práce. Preto nemôže obstáť tvrdenie zamestnávateľa, ktoré uviedol vo vyjadrení k protokolu z 28.4.2011, že zamestnanec podpisom o prevzatí mzdy preberá aj výplatný lístok. Na predložených výplatných listinách sa nenachádza žiadna zmienka o tom, že zamestnanec zároveň s prevzatím mzdy preberá aj výplatnú pásku. Ďalej je pravda, že predložil dochádzkové listy zamestnancov T., R., K. a R. za február 2011, avšak nepredložil evidenciu pracovného času zamestnankyne E. za február 2011, ktorá podľa zápočtového listu bola zamestnaná u účastníka konania do 4.2.2011, teda vo februári odpracovala 4 pracovné dni. Pritom podľa § 99 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný viesť evidenciu pracovného času, práce nadčas, nočnej práce, aktívnej a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti zamestnanca tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec pracovného úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu alebo mal nariadenú alebo dohodnutú pracovnú pohotovosť. Evidencia pracovného času je podkladom na vyplatenie mzdy, z ktorého je zrejmé, či zamestnávateľ vyplatil zamestnancom mzdu za všetky odpracované hodiny. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý zamietol odvolanie účastníka konania a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení sa zaoberal odvolacími dôvodmi, ktoré označil za nedôvodné. Čo sa týka nevyplatenia mzdy zamestnankyni E. v lehote splatnosti, keď odvolateľ tvrdil, že k nevyplateniu mzdy zamestnankyne došlo z dôvodu, že táto s ním nekomunikovala a neprevzala si mzdu, toto tvrdenie nie je možné akceptovať, nakoľko túto situáciu bol zamestnávateľ povinný riešiť tak, že mzdu mal zaslať zamestnancovi poštou. Čo sa týka nepredloženia dochádzkových listov zamestnankyne M. E., k tomu odvolací orgán uviedol, že účastník predložil len dochádzkové listy zamestnancov T., R., K. a R. za mesiac február 2011, avšak nepredložil evidenciu pracovného času M. E. za mesiac február 2011. Pritom je povinnosťou zamestnávateľa viesť evidenciu pracovného času a v zmysle § 16 ods. 2 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. je zamestnávateľ aj povinný poskytnúť inšpektorovi práce na požiadanie všetky podklady a informácie potrebné na výkon inšpekcie práce. Z uvedeného vyplýva, že prvostupňový správny orgán správne zistil skutkový stav veci. Čo sa týka výšky pokuty, stotožnil sa s výškou, ako o nej rozhodol prvostupňový orgán, a uviedol, že uložená pokuta vo výške 800,- Eur je primeranou za stav zistený pri výkone inšpekcie a pokuta je uložená v dolnej hranici sadzby. Považuje ju s ohľadom na uvedené skutočnosti za primeranú zisteniam inšpekcie práce a konaniu účastníka konania. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote správnu žalobu žalobca. Ako žalobné dôvody uviedol, že výrok napadnutého rozhodnutia nemá oporu v obsahu spisu inšpektorátu práce, nakoľko z protokolu zo dňa 18.4.2011 vyplýva, že inšpektorovi práce boli predložené listinné doklady, teda i výplatné listiny miezd zamestnancov za obdobie 11/2010 až 2/2011, výplatné lístky zamestnancov za obdobie od 11/2010 do 2/2011, mzdové listy zamestnancov za rok 2010, 2011, dochádzkové listy R. R., R. K., G. R., T. T. za mesiac 2/2011. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného je nedostačujúce a nekonkrétne, navyše M. E. bola mzda riadne vyplatená, čo žalobca preukázal výplatným lístkom za mesiac január a február 2011, ktoré boli ňou podpísané, ako aj výplatnou listinou miezd za január 2011, február 2011. Zotrval na závere, že pracovníčka M. E. mala mať vyplatenú mzdu na pracovisku, pretože sa nedohodli inak v zmysle § 130 ods. 4 Zákonníka práce a ani na jej strane neboli žiadne vážne dôvody, pre ktoré sa nemohla dostaviť pre výplatu na pracovisko, a taktiež nepracovala na vzdialenom pracovisku. Preto nebol dôvod jej mzdu zasielať na jeho náklady a nebezpečenstvo. Taktiež tvrdil, že z protokolu z 18.4.2011 vyplýva, že inšpektorovi práce boli predložené aj dochádzkové listy zamestnancov, teda aj M. E. za celý čas žiadaný inšpektorom práce od 11/2010 do 2/2011, okrem dochádzkového listu M. E. od 1.2.2011 do 4.2.2011. Dochádzkové listy si vedú zamestnanci sami, sami podpisujú prítomnosť na pracovisku a pokiaľ jeho zamestnankyňa túto svoju povinnosť nesplnila, porušila jednu zo svojich pracovných povinností, a teda pociťuje ako tvrdosť zákona, pokiaľ by mu za zanedbanie povinností z jej strany bola uložená akákoľvek pokuta. Ďalej namietal, že pokuta mu bola uložená neprimerane vysoká vzhľadom na rozsah výroby, ktorú on ako žalobca vykonáva. Žiadal napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov konania. Žalovaný sa vyjadril k žalobe podaním z 22.10.2013. Zotrval na skutkových zisteniach a právnom posúdení veci, ako to učinili prvostupňový a žalovaný správny orgán. Poukázal na to, že žalobcom nebol predložený doklad o prevzatí výplatných pások - písomný doklad obsahujúci údaje o jednotlivých zložkách mzdy, vykonaných zrážkach a o celkovej cene práce. Poukázal na to, že výplatná listina nie je identická s dokladom preukazujúcim prevzatie výplatnej pásky. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal konkrétnu skutočnosť, z ktorej vyvodzuje svoje tvrdenia, a nešpecifikuje porušenia zákona prvostupňovým ani druhostupňovým orgánom. Žiadal žalobu zamietnuť. Krajský v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu, v zmysle § 247 a nasl. O.s.p., a to v medziach žalobných bodov (§ 250h ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250j ods. 1 O.s.p.), pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. z nasledovných dôvodov: Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 16 ods. 2 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z., v znení účinnom ku dňu 24.3.2011, zamestnávateľ je na požiadanie povinný poskytnúť inšpektorátu práce alebo inšpektorovi práce všetky podklady a informácie potrebné na výkon inšpekcie práce vrátane prvopisov dokladov a technických nosičov údajov. Podľa § 19 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, v znení účinnom ku dňu 3.7.2013, inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode a šiestom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000,- Eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000,- Eur. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, v znení účinnom ku dňu 3.7.2013 inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním 1. pracovnoprávnych predpisov, 2) ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie, 2. právnych predpisov, ktoré upravujú štátnozamestnanecké vzťahy, 2a) 3. právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci 3) vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia, 4. právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, 5. záväzkov, ktoré vyplývajú z kolektívnych zmlúv, 6. osobitného predpisu 3a) zamestnávateľom v rozsahu jeho povinností uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu a platiť a odvádzať príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie za zamestnanca vykonávajúceho práce zaradené orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie podľa osobitného predpisu, 3b) a za zamestnanca, ktorý vykonáva práce tanečného umelca alebo hudobného umelca, ktorý vykonáva profesiu hráča na dychový nástroj. 2) Napríklad Zákonník práce, zákon č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov, zákon č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa § 21 ods. 3 citovaného zákona na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a t), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona. Podľa § 99 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu pracovného času, práce nadčas, nočnej práce, aktívnej časti a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti zamestnanca tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu alebo mal nariadenú alebo dohodnutú pracovnú pohotovosť. Podľa § 129 ods. 1 citovaného zákona mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak. Podľa § 130 ods. 5 citovaného zákona, v znení účinnom ku dňu 28. februára 2011, pri vyúčtovaní mzdy je zamestnávateľ povinný zamestnancovi vydať doklad obsahujúci najmä údaje o jednotlivých zložkách mzdy, o jednotlivých plneniach poskytovaných v súvislosti so zamestnaním, o vykonaných zrážkach zo mzdy a o celkovej cene práce. Doklad podľa prvej vety sa poskytne v písomnej forme, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodnú na jeho poskytovaní elektronickými prostriedkami. Celkovú cenu práce tvorí mzda vrátane náhrady mzdy a náhrady za pracovnú pohotovosť a osobitne v členení preddavok poistného na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, poistné na garančné poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity a príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ. Na žiadosť zamestnanca mu zamestnávateľ predloží na nahliadnutie doklady, na ktorých základe bola mzda vypočítaná. Pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia Krajský súd v Žiline zistil takú vadu prvostupňového správneho rozhodnutia, na ktorú prihliadol ex offo. Jedná sa o právne posúdenie pri ukladaní sankcie za zistené protiprávne konanie žalobcu. Zo skutkovej vety správneho deliktu uvedenej v prvostupňovom správnom rozhodnutí je zrejmé, že žalobca svojimi viacerými konaniami porušil viaceré ustanovenia právnych predpisov - porušil § 129 ods. 1 Zákonníka práce a § 16 ods. 2 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z.. Za porušenie Zákonníka práce mu uložil pokutu 300,- Eur a za porušenie zákona č. 125/2006 Z.z. mu uložil pokutu 500,- Eur. Spolu mu uložil pokutu vo výške 800,- Eur. Z takto špecifikovaného iného správneho deliktu vyplýva, že sa jedná o súbeh viacerých správnych deliktov, tzv. viacčinný súbeh. Pri súbehu viacerých správnych deliktov treba pri ukladaní sankcie na základe analógie legis použiť tzv. absorpčnú zásadu. Za viaceré delikty správny orgán uloží sankciu podľa ustanovení vzťahujúcich sa za najprísnejšie postihnuteľný správny delikt. Uvedený záver vychádza z toho, že aj postihnutie za iné správne delikty t.j. správne trestanie je súčasťou verejnoprávnej zodpovednosti osôb za svoje protispoločenské konanie, ktoré je sankcionované v rámci deliktuálnej spôsobilosti. Preto preň musia platiť rovnaké procesné zásady, ako pre iné konania postihujúce iné protispoločenské konania, najmä trestné činy a priestupky. Na rozdiel od Trestného zákona právne predpisy, ktoré zakotvujú skutkové podstaty iných správnych deliktov, neupravujú postup správnych orgánov pri postihu za súbeh viacerých deliktov. Pri súbehu viacerých správnych deliktov (viacčinný alebo jednočinný súbeh) pri nedostatku špeciálnej úpravy je potrebné použiť analógiu legis so zákonom o priestupkoch a v ňom upravenú tzv. absorpčnú zásadu, ktorej podstata tkvie v absorpcii sadzieb, teda prísnejší trest pohlcuje miernejší. Pritom aj z § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z. vyplýva, že na konanie podľa § 19 citovaného zákona (správne delikty) sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Teda konajúce správne orgány mali postupovať pri zistení, objasnení konaní a sankcionovaní v súlade s platnými ustanoveniami správneho poriadku a pre prípad nedostatku špeciálnej zákonnej úpravy sankcionovanie bolo potrebné posúdiť analogicky podľa § 12 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Zbiehajúce sa delikty sú tak postihnuté len trestom určeným pre najťažší z nich, čo pri rovnakých sadzbách pokút znamená, že správny orgán posúdi závažnosť deliktu a úhrnný trest uloží podľa sadzby za najzávažnejší z týchto deliktov. Touto zásadou sa správne orgány pri ukladaní sankcií za nimi zistené správne delikty neriadili, keďže prvostupňový orgán za každý správny delikt uložil sadzbu osobitne, pričom v závere výroku tieto sadzby spočítal, čo odporuje vyššie uvedenej zásade. Podľa názoru krajského súdu vyššia opísaná vada mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a preto ho súd zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Súd zrušil i prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu, pretože vada, na ktorú súd prihliadol ex offo, sa týka prvostupňového správneho rozhodnutia. Žalobcom vytýkané námietky voči napadnutému rozhodnutiu a prvostupňovému rozhodnutiu súd vyhodnotil ako v celom rozsahu nedôvodné. Konkrétne k týmto námietkam uvádza: Čo sa týka námietky, že výrok prvostupňového rozhodnutia nemá oporu v obsahu spisu, pretože žalobca všetky požadované listinné doklady inšpektorovi práce predložil, čo vyplýva aj z protokolu zo dňa 18.4.2011, súd uvádza, že práve naopak uvedené tvrdenie nie je v súlade s obsahom správneho spisu. Z výroku prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že správny delikt spočíval v nepredložení: 1. dokladu o spôsobe ukončenia pracovného pomeru M. E., 2. dokladov o prevzatí výplatných pások zamestnancov E., K., R. a R., 3. evidencie pracovného času E. za február 2011. Pritom žalobca uvádza doklady, ktoré síce predložil inšpektorovi práce, avšak to nie sú doklady, ktoré inšpektorovi neboli predložené. Tie doklady, na ktoré poukazuje v žalobe, sú doklady s iným obsahom ako tie, ktoré žiadal inšpektor a neboli mu predložené. 1. Čo sa týka dokladu o spôsobe ukončenia pracovného pomeru M. E., takýto doklad predložený vôbec nebol. 2. Čo sa týka dokladov o prevzatí výplatných pások zamestnancov, žalobca tvrdí, že tieto doklady sú totožné s dokladmi o prevzatí miezd týchto zamestnancov, resp. uvádza, že doklady preukazujúce prevzatie miezd zamestnancov sú doklady preukazujúce prevzatie výplatných pások. Súd sa s týmto nestotožnil, pretože sa jedná o kvalitatívne rozdielne doklady. Podpísané výplatné listiny jednotlivými zamestnancami preukazujú prevzatie mzdy, nepreukazujú však prevzatie výplatnej pásky. Toto nepreukazujú ani predložené výplatné lístky bez podpisu zamestnancov. Nie je sporné, že samotné výplaty vo výške, ako je uvedené na výplatných lístkoch zamestnancov, zamestnancom boli poukázané, ale neboli predložené doklady, ktoré by preukazovali vydanie výplatných pások (pri zamestnankyni E. za obdobie 1/2011 a 2/2011 neboli predložené podpísané výplatné listiny miezd, ale boli predložené výplatné pásky, avšak ani tu nebolo preukázané, že by ich bola prevzala). Paragraf 130 ods. 5 Zákonníka práce v znení účinnom ku dňu kontroly zakotvoval povinnosť zamestnávateľa vydať zamestnancovi písomný doklad obsahujúci údaje o jednotlivých zložkách mzdy, o jednotlivých plneniach poskytovaných v súvislosti so zamestnaním, o vykonaných zrážkach a o celkovej cene práce. Paragraf 16 ods. 2 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. ukladá zamestnávateľovi povinnosť poskytnúť inšpektorátu práce alebo inšpektorovi práce všetky podklady a informácie potrebné na výkon inšpekcie vrátane prvopisov dokladov a technických nosičov údajov. Teda ak mal povinnosť zamestnávateľ určitý doklad vystaviť a vydať zamestnancom v zmysle iného hmotnoprávneho predpisu, bol povinný inšpektorovi práce tento doklad predložiť, čo sa však nestalo. Z uvedeného vyplýva, že skutková podstata tohto správneho deliktu naplnená bola. 3. Čo sa týka ďalšieho dokladu, ktorý nebol predložený žalobcom, a to evidencie pracovného času M. E. za február 2011, zo samotnej žaloby vyplýva, že boli predložené len dochádzkové listy ostatných zamestnancov žalobcu za február 2011 (a nie M. E.). Teda samotný žalobca nerozporuje tú skutočnosť, že tento doklad predložený nebol (hoci na inom mieste žaloby vo všeobecnosti tvrdí, že všetky doklady predložené boli). Táto námietka je teda v plnom rozsahu nedôvodná. Čo sa týka námietky, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nekonkrétne, treba konštatovať, že samotná táto žalobná námietka je nekonkrétna. Žalobca nekonkrétnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žiadnym spôsobom neodôvodnil. Poukázanie na vyplatenie mzdy M. E. neodôvodňuje namietanú nekonkrétnosť dôvodov, ale je samostatným žalobným bodom. Námietka je nedôvodná. Námietka, že M. E. bola mzda za január a február 2011 vyplatená, je nedôvodná z toho dôvodu, že podľa skutkovej vety prvostupňového rozhodnutia sankcia bola uložená za to, že jej mzda nebola vyplatená v lehote splatnosti. Zo správneho spisu vyplýva, že tomu tak skutočne bolo a je potom irelevantné, či jej mzda bola neskôr vyplatená (podľa tvrdenia žalobcu jej bola vyplatená v apríli 2011, čo je po lehote splatnosti, čiže sám žalobca nenamieta vyplatenie mzdy až po lehote splatnosti). Čo sa týka námietky, že dochádzkový list M. E. za február 2011 nemohol byť inšpektorovi práce predložený z dôvodu, že dochádzkové listy si viedli zamestnanci sami a zamestnankyňa si túto svoju povinnosť nesplnila, a preto za nesplnenie jej povinnosti nemôže byť sankcionovaný jej zamestnávateľ, súd uvádza nasledovné. Ustanovenie § 99 Zákonníka práce jednoznačne upravuje povinnosť zamestnávateľa viesť evidenciu pracovného času, práce nadčas, nočnej práce, aktívnej časti a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti zamestnanca tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu alebo mal nariadenú alebo dohodnutú pracovnú pohotovosť. Toto ustanovenie teda zaväzuje k tejto povinnosti zamestnávateľa a nie zamestnanca. Ak existoval medzi zamestnancami a zamestnávateľom taký úzus, že zamestnanci sami vypĺňali dochádzkové listy, uvedené nemá žiaden vplyv na zákonnú povinnosť zamestnávateľa viesť túto evidenciu. Uvedená požiadavka je aj logická vzhľadom na to, že v prípade, ak by došlo k absencii (či už ospravedlnenej alebo neospravedlnenej) zamestnanca a evidencia dochádzky by bola ponechaná len v kompetencii zamestnanca, zamestnávateľ by sa nemohol dostať k údajom, ktorí zamestnanci sa aktuálne na pracovisku nachádzajú, a nemohol by vykonať kontrolu pracovnej dochádzky ani za predchádzajúce časové obdobia. Aj v prípade nedostavenia sa zamestnanca do práce musí na pracovisku existovať evidencia dochádzky, z ktorej by bola zrejmá absencia konkrétneho zamestnanca aj s dôvodom tejto absencie (už len z dôvodu potrieb zamestnávateľa, napríklad na zistenie počtu odpracovaných dní, počtu dní, v ktorých bol zamestnanec práceneschopný, atď.). Tento argument je teda plne nedôvodný a súd naň neprihliadol. Aj posledná žalobná námietka ohľadne neprimeranej výšky uloženej pokuty je nedôvodná. Pre súd je relevantný skutkový stav v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Žalobca v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu nepožadoval zníženie uloženej pokuty 800,- Eur z dôvodu, že by mala negatívny vplyv na jeho hospodársku a podnikateľskú činnosť. Z týchto dôvodov sa potom odvolací správny orgán možným znížením pokuty ani nezaoberal, a preto sa znížením výšky pokuty nemohol zaoberať ani správny súd. Jedine v správnom konaní môže byť požiadavka na zníženie pokuty vznesená a touto požiadavkou sa potom budú správne orgány zaoberať. Účastník správneho konania však svoju požiadavku musí podporiť aj dôkazmi, ktoré budú preukazovať, akým negatívnym spôsobom by mohlo zaplatenie konkrétnej výšky pokuty zasiahnuť do podnikateľských aktivít žalobcu. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. Žalobca bol v konaní úspešný, a preto má právo na náhradu trov. Tieto si uplatnil podaním zo dňa 8.10.2014 ako odmenu za tieto úkony právnej pomoci: prevzatie a príprava zastúpenia - 130,16 Eur, podanie žalobného návrhu - 130,16 Eur, podanie odvolania 19.11.2013 - 130,16 Eur, účasť na pojednávaní 7.10.2014 - 134,- Eur, k tomu 3-krát režijný paušál po 7,81 Eur, 1-krát po 8,04 Eur, DPH z týchto úkonov - 111,19 Eur a súdny poplatok za žalobu - 70,- Eur. Krajský súd preskúmal obsah spisového materiálu a zistil, že žalobcovi vznikli trovy konania v sume zaplateného súdneho poplatku 70,- Eur a trov právneho zastúpenia 667,14 Eur. Tieto pozostávajú z odmeny za úkony: - prevzatie veci vo výške 130,16 Eur + režijný paušál 7,81 Eur = 137,97 Eur, - písomné podanie žaloby na súd vo výške 130,16 Eur + režijný paušál 7,81 Eur = 137,97 Eur, - podanie odvolania zo dňa 19.11.2013 vo výške 130,16 Eur + režijný paušál 7,81 Eur = 137,97 Eur, - účasť na pojednávaní na Krajskom súde v Žiline dňa 07.10.2014 vo výške 134,- Eur + režijný paušál 8,04 Eur = 142,04 Eur, a to v zmysle § 11 ods. 4, § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhl. č. 655/2004 Z.z.“), - 20% DPH vo výške 111,19 (§ 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.). Celkom krajský súd zaviazal žalovaného povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 737,14 Eur. Tieto je žalovaný povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne žalobcu podľa § 149 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p., do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.