KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
UznesenieKrajský súd Žilina19. 8. 2014plný text

Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 21Scud/3/2013 z 19. 8. 2014

CitáciaUznesenie Krajského súdu Žilina z 19. augusta 2014, sp. zn. 21Scud/3/2013, ECLI:SK:KSZA:2014:5013200877.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 21Scud/3/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5013200877
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5013200877.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, v právnej veci žalobcu: C. W. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. K. XX/XX, XX-XXX
T. (T., G. republika, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Bratislava, ul. 29. Augusta 8, 813
63 Bratislava, v konaní o preskúmanie rozhodnutia a postupu žalovanej č. 8731-3/2013-BA zo dňa
05.09.2013, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Súd konanie zastavuje.

Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Podaním zo dňa 30.09.2013, označeným ako „Odvolanie proti rozhodnutiu 8731-3/2013-BA Sociálnej
poisťovne ústredie z 24. septembra 2013“, sa žalobca domáhal: 1. zamietnuť napadnuté rozhodnutie
žalovanej v celku a vydať rozsudok potvrdením, že odo dňa 09.04.2010 do 31.01.2012 žalobca podlieha
slovenskej legislatíve v rozsahu sociálnych poistení; 2. výsluchu žalobcu formou právnej pomoci
Krajským súdom, Oddelenie práce a sociálnych poistení v Swidnicy, Poľsko; 3. uskutočniť konanie bez
prítomnosti žalobcu; 4. prisúdiť od dôchodkového orgánu v prospech žalobcu náklady konania.

Napadnutému rozhodnutiu vyčítal:

a) neprimerané použitie čl. 11 ods. 2 písm. a) základného nariadenia jeho uplatnením, hoci nemal sa
uplatniť v tejto veci, pretože žalobca nevykonáva len prácu na vlastný účet v Poľsku, ale aj nájomnú
prácu na Slovensku, vzhľadom na tento fakt uplatňuje sa voči žalobcovi výlučne čl. 13 ods. 3 základného
nariadenia, (Pozn. súdu: žalobca pravdepodobne mienil uviesť čl. 13 ods. 1 písm. a) prípadne čl. 11 ods.
3 písm. a) koordinačného nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29.04.2004 o
koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady
č. 988/2009 z 16.09.2009, keďže čl. 11 ods. 2 písm. a) uvedeného nariadenia neexistuje)

b) neprimerané použitie čl. 11 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, jeho neuplatnenie a v dôsledku
pričinenia sa k situácii, v ktorej - napriek predpisom nariadenia - žalobca podlieha v tom istom čase
legislatíve dvoch rôznych členských štátov,

c) bez ohľadu na to, že žalobca uzavrel zmluvu v dobrej viere a bol pripravený vykonávať svoju prácu a
nemyslel, že zamestnávateľ Spoločnosti GMC je svojou činnosťou v rozpore so zákonom,

d) zaťaženie žalobcu negatívnymi účinkami porušenia zo strany zamestnávateľa jeho primárnych úloh,
zatiaľ čo žalobca nevedel a ani nemusel vedieť, že firma nepracuje riadne,

e) nezohľadnenie skutočnosti, že žalobca nemal žiadnu znalosť podnikateľského zámeru
zamestnávateľa aj o zámeroch zamestnávateľa sa týkajúcich nedostatku platby poistného a
neprihlásenia zamestnanca na poistenie,



f) zaťaženie žalobcu negatívnymi účinkami zlyhania zamestnávateľa, ktorý nepodal odvolanie proti
rozhodnutiu, zatiaľ čo žalobca nemal žiadny vplyv na konanie zamestnávateľa, ako aj zamestnávateľ má
k dispozícii všetky príslušné dôkazy, ktorých zamestnávateľ pravdepodobne nepredloží, že by Sociálna
poisťovňa a Zdravotná poisťovňa zrušili jeho dlh na náležité príspevky.

Ďalej žalobca namietal porušenie čl. 5 vykonávacieho nariadenia spochybňovaním platnosti pracovnej
zmluvy, na základe ktorej bolo vydané potvrdenie štátu prihlásenia žalobcu k sociálnemu poisteniu a
tiež ľubovoľné a nie slobodné ohodnotenie dôkazov a odmietnutie pripustenia ako dôkazu dokladov
uvedených žalobcom, keď predložené dôkazné návrhy žalobcu prispievali k vysvetleniu okolností
dôležitých pre riešenie veci a tieto rozhodnutia boli vydané pre podnikateľov v totožnom skutkovom a
právnom stave.

Podľa obsahu a povahy podania posúdil súd podanie žalobcu ako žalobu v zmysle § 249 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) proti právoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu a ďalej v konaní
postupoval podľa ust. § 247 a nasl. O.s.p., t.j. podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. - Rozhodovanie o
žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 247 ods. 1, 2, 3 O.s.p. sa podľa ustanovení tejto hlavy postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho
orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie,
ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti
ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.

Podľa § 249 ods. 2 O.s.p. žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom
rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť
rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí.

Podľa § 246c prvá veta O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú
primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa § 43 ods. 1 O.s.p. sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka, aby
nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá
nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať.

Podľa § 250d ods. 3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak žalobca neodstránil vady žaloby,
ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby. Odvolanie proti uzneseniu
je prípustné.

Krajský súd v Žiline dňa 03.12.2013 predložil vec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na postup
podľa § 11 ods. 3 O.s.p.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 10Nds/1/2014 zo dňa 20.01.2014 rozhodol, že vec
prejedná a rozhodne Krajský súd v Žiline.



Vzhľadom na to, že podanie žalobcu neobsahovalo zákonom stanovené náležitosti, vyzval súd žalobcu
uznesením č. k. 21Scud/3/2013-20 zo dňa 10.03.2014 na ich odstránenie. Žalobcom uvedený petit
nezodpovedal ustanoveniam O.s.p. upravujúcim spôsob rozhodovania súdu správnom súdnictve. Súd
vo svojej výzve žalobcu poučil, ako je potrebné nedostatky odstrániť a zároveň ho poučil o následkoch
neodstránenia vytýkaných vád, t.j. o zastavení konania.

Uznesenie č. k. 21Scud/3/2013-20 zo dňa 10.03.2014 bolo žalobcovi doručené diplomatickou cestou
dňa 25.06.2014 (spolu s uznesením č. k. 21Scud/3/2013-22 zo dňa 10.03.2014 obsahujúcim poučenie
ohľadom doručovania písomnosti v zmysle § 49 ods. 2, 3, 4, 5 O.s.p.), kedy súdu došlo oznámenie
Veľvyslanectva Slovenskej republiky vo Varšave, konzulárne oddelenie o tom, že doručované justičné
písomnosti sa vrátili zastupiteľskému úradu po dvoch pokusoch o doručenie, pričom žalobca si ani
po druhom pokuse o doručenie zásielku neprevzal. Zásielka bola zastupiteľským úradom zaslaná
spôsobom vyžadovaným tunajším súdom „do vlastných rúk“ poľskou poštou. Lehota 15 dní na splnenie
výzvy (odstránenie vád žaloby) začala plynúť dňom 25.06.2014 (§ 57 ods. 1 O.s.p.) a posledný deň na
jej splnenie pripadol na 10.07.2014 (štvrtok).

Žalobnému návrhu tak, ako ho formuloval žalobca v podanej žalobe, nie je možné v rámci správneho
súdnictva - v konaniach podľa piatej časti O.s.p. - vyhovieť. Súd sa v správnom súdnictve riadi
dispozičnou zásadou, z ktorej vyplýva, že navrhovateľ je povinný v podaní uviesť všetky zákonné
náležitosti. V zmysle § 250j ods. 2, 3, 4 O.s.p. správny súd môže po preskúmaní rozhodnutia a postupu
správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe rozhodnúť tak, že zruší napadnuté
rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a
vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Napriek tomu, že súd v uznesení č. k.
21Scud/3/2013-22 zo dňa 10.03.2014 podrobne poučil žalobcu, že v danom prípade sa žalobou môže
domáhať iba zrušenia napadnutého rozhodnutia správneho orgánu (prípadne rozhodnutia správneho
orgánu prvého stupňa) a vrátenia veci na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 O.s.p., žalobca ostal
nečinný. Preto ak žalobca tieto vady neodstránil, súd ďalej nemohol vo veci preskúmania konať. Žaloba
tak trpí vadami, ktoré bránia vecnému rozhodnutiu súdu.

V dôsledku existencie nedostatkov konania, ktoré boli spôsobené nečinnosťou samotného žalobcu,
keďže súdom stanovená 15-dňová lehota na ich odstránenie uplynula márne a žalobca ani po jej uplynutí
vady žaloby neodstránil, súd v súlade s ustanovením § 250d ods. 3 O.s.p. konanie zastavil.

Občiansky súdny poriadok v piatej časti neobsahuje právnu úpravu o trovách konania v prípade, že
bolo konanie zastavené podľa § 250d ods. 3 O.s.p. Súd rozhodol podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.
v spojení s § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na
náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Toto rozhodnutie súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na
Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v troch
vyhotoveniach.

Odvolanie musí spĺňať náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p.