Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 21S/123/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5013200910 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5013200910.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobkyne: Z. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. - K. XXX, XXX XX R., právne zastúpený: Advokátska kancelária JAKUBÍK & HAJDUK, s.r.o., so sídlom Horná 116, 022 01 Čadca, proti žalovanému: Krajský dopravný inšpektorát, Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline, so sídlom Kuzmányho 26, 012 23 Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti a postupu rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-ZA-KDI-SK-75/2013 zo dňa 09.09.2013, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-ZA-KDI-SK-75/2013 zo dňa 09.09.2013 podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni na účet právneho zástupcu žalobkyne trovy konania vo výške 314,43 Eur, pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 35 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 279,43 Eur, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 11.10.2013, podanou v zákonom stanovenej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.) domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného správneho orgánu č. KRPZ-ZA- KDI-SK-75/2013 zo dňa 09.09.2013, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie o priestupku Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v Čadci zo dňa 16.06.2013 č. ORP-P-120- ODI-E-2013 a odvolanie žalobkyne zamietol. V žalobe žalobkyňa uviedla, že napáda celý výrok rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, pričom zotrváva na svojich skutkových a právnych tvrdeniach obsiahnutých v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a nesúhlasí s názorom žalovaného vyslovenom v rozhodnutí. Žalobkyňa poukazovala a poukazuje najmä na nezrovnalosti svedeckých výpovedí svedkov dopravnej nehody, ako aj na nelogickosť a nepresvedčivosť znaleckého posudku č. 93/2012 znalca v odbore dopravy Ing. Štefana Cirbusa, ktorý bol hlavným dôkazom v predmetnom konaní a ktorého závery viedli k rozhodnutiu žalovaného aj prvostupňového správneho orgánu. Samotný žalovaný v odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že odvolací orgán sa v odvolacom konaní zaoberal znaleckým posudkom a hodnotil ho v súlade s ďalšími dôkazmi, pričom zistil, že znalec posudok vypracoval na základe podkladov obsiahnutých v administratívnom spise, ktoré boli získané zákonným spôsobom, sú hodnoverné a presvedčivé. Pokiaľ chce účastníčka konania spochybňovať závery znalca, resp. poukazovať na to, že posudok odporuje zásadám formálnej logiky a nie je presvedčivý, bolo potrebné k týmto tvrdeniam predložiť také dôkazné materiály, ktoré by tieto odborné závery znalca spochybnili. Žalobkyňa si objednala vyhotovenie nového - kontrolného znaleckého posudku a požiadala žalovaného o prerušenie konania, ktorému však žalovaný nevyhovel aj napriek tomu, že mu bol predmetný návrh doručený ešte pred rozhodnutím vo veci podaného odvolania. Žalovaný tvrdí, že mu predmetný návrh bol doručený dňa 10.09.2013, pričom dokladom o sledovaní zásielok je preukázateľné, že zásielka bola odoslaná právnym zástupcom žalobkyne dňa 05.09.2013, prevzatá žalovaným dňa 09.09.2013, nie tak, ako tvrdí žalovaný dňa 10.09.2013. Vo veci bolo teda rozhodnuté žalovaným správnym orgánom po podaní takéhoto návrhu, čo v žiadnom prípade nemôže byť na ujmu žalovanej. Takéto konanie žalovaného je nezákonné a týmto konaním boli hrubo porušené procesné práva žalovanej ako účastníčky konania, čo je umocnené aj skutočnosťou, že dňa 18.09.2013 bol žalobkyni doručený list znalca Doc. Ing. Petra Iváneka, PhD., v ktorom je uvedené, že znalec Ing. Štefan Cirbus vypracoval vo veci tejto dopravnej nehody znalecký posudok č. 93/2012 a na otázku č. 3 uviedol, že z technického hľadiska bezprostrednou príčinou vzniku dopravnej nehody bolo to, že chodkyňa svojou chôdzou vytvorila vodičovi náhlu prekážku. K tomuto záveru smeroval znalec celé vypracovanie znaleckého posudku, kde použil všetky možné metódy používané v analýze dopravných nehôd. Tým preukázal, že vie riešiť dopravné nehody. V tomto prípade, ale svoje znalosti využil na jediný cieľ a to dospieť k záveru, že chodkyňa vytvorila vodičovi prekážku náhlu. Tento záver je podľa názoru žalobkyne jednoznačne nesprávny. Vzhľadom na všetky okolnosti vzniku nehody a na účastníkov dopravnej nehody doporučuje, aby bol kontrolný znalecký posudok v tejto veci vypracovaný Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline. Žalobkyňa z opatrnosti zaslala prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadosť o vyjadrenie v predmetnej veci ešte jednému znalcovi a to Ing. Jánovi Rabčanovi, ktorého vyjadrenie bolo doručené žalobkyni dňa 10.10.2013. Znalec uviedol, že so záverom, že technickou príčinou vzniku dopravnej nehody bolo len konanie chodkyne sa tento nestotožnil, nakoľko rýchlosť vozidla pred zrážkou je v rozpore s tým, čo uvádza osádka vozidla. Navrhol vypracovať znalecký posudok Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je zistenie skutočného stavu veci nedostačujúce. Tak rozhodnutie žalovaného je aj nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť s poukazom na § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p.. Žalovaný mal z úradnej povinnosti reagovať aj na zjavné nedostatky rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Vo výroku rozhodnutia je napr. uvedené, že alkohol nebol zistený ani u vodiča, ani u vodičky. Prvostupňový správny orgán zrejme posudzoval iný skutok, pretože v tomto prípade sa jednalo o dopravnú nehodu žalobkyne v postavení chodkyne a osobného automobilu, ktorý žalobkyňu zrazil. Účastníkom dopravnej nehody bol vodič predmetného vozidla a žalobkyňa, ktorá žiadny dopravný prostriedok v čase kolízie neviedla. Je teda záhadou u akej vodičky nebol alkohol zistený. Takisto zmätočná je aj úvodná časť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, kde je uvedené, že obvinený z priestupku - Z. A., čo by sa stručne dalo zhrnúť ak, že obvinený z priestupku riadil predmetné vozidlo, pričom mu do jazdnej dráhy vošla chodkyňa. Záhadou je ako sa to potom mohlo stať, keďže touto chodkyňou a súčasne aj obvineným z priestupku, ktorý údajne riadil hore špecifikované motorové vozidlo je tá istá osoba - žalobkyňa Z. A.. Vyzerá to tak, že správny orgán pôvodne chcel z priestupku obviniť vodiča, no napokon si to z neznámych dôvodov rozmyslel. Žalobkyňa chce uveriť, že v tomto nehrala žiadnu úlohu okolnosť, že sa jednalo príslušníka policajného zboru. Táto zmena sa neodrazila v popise skutkového deja. Žalovaný mal na takto zjavne nelogický a nezrozumiteľný popis skutku vo výroku reagovať procesným spôsobom, čo sa však nestalo. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal rozhodnutie žalovaného správneho orgánu ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Žalovaný podal vo veci písomné vyjadrenie, uviedol, že nesúhlasí so žalobnými dôvodmi žalobkyne. Vo vzťahu k návrhu na prerušenie konania uviedol, že tento síce bol prevzatý podateľňou KRPZ v Žiline dňa 09.09.2013 v popoludňajšej pošte, ale na Krajský dopravný inšpektorát bol doručený až na druhý deň, t.j. 10.09.2013, o čom svedčí odtlačok prezenčnej pečiatky Krajského dopravného inšpektorátu KRPZ v Žiline. Žalovaný dňa 23.09.2013 listom návrhu na prerušenie konania nevyhovel a to z hore uvedených dôvodov. Čo sa týka predloženia fotokópie spisového materiálu po zaplatení poplatku za vyhotovenie, toto bolo realizované. Žalovaný postupoval v zmysle zákona a v žiadnom prípade neodňal, ani neporušil procesné práva žalobkyne. K tvrdeniu žalobkyne, že znalecký posudok č. 93/2012 je nelogický, nepresvedčivý, žalovaný uvádza, že týmto znaleckým posudkom sa v odvolacom konaní podrobne zaoberal. Vychádzal aj z iných dôkazov nachádzajúcich sa v spisovom materiály. Nový znalec môže pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzať iba z tých istých dôkazných prostriedkov, ktoré sa v spise nachádzajú. Vo veci chybného dátumu rozhodnutia bola vykonaná oprava chyby v písaní, o čom bola žalobkyňa upovedomená. Čo sa týka ostatných nedostatkov uvedených v prvostupňovom rozhodnutí správneho orgánu, tento prvostupňový správny orgán bol na vykonanie opravy chyby v písaní vyzvaný listom zo dňa 20.11.2013. Tieto chyby v písaní však nemajú vplyv na zákonnosť vydaných rozhodnutí. Žiadal žalobu zamietnuť. Krajský súd v Žiline v predmetnej veci nariadil termín pojednávania na deň 19.03.2014. Vo svojom prednese právny zástupca žalobkyne zotrval na písomne uvedených dôvodoch žaloby. Žalobkyňa sa pridržiavala skutočností uvedených v žalobe. Uviedla, že sa necíti byť vinnou zo spáchania priestupku. Mala za to, že zo spáchania priestupku mal byť uznaný vodič auta. Poverená zamestnankyňa žalovaného správneho orgánu trvala na dôvodoch napadnutého rozhodnutia. Poukázala tiež na to, že vec bola preskúmaná aj prokurátorom krajskej prokuratúry, pričom tento podnet bol odložený. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, ako aj prvostupňové rozhodnutie, rovnako postup oboch správnych orgánov v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobkyne, pričom mal za to, že rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť pri aplikácii § 250j ods. 2 pís. d) O.s.p. pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného, pre nedostatok dôvodov a to na základe nasledovných skutočností: Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje ako ohrozuje záujem spoločnosti a za priestupok je výslovne označené v tomto alebo inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, alebo o trestný čin. Podľa § 3 zákona o priestupkoch, na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. Podľa § 4 ods. 1 zákona o priestupkoch, priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ a) vedel, že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že tento záujem neporuší alebo neohrozí, alebo b) nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb., od uloženia sankcie možno v rozhodnutí o priestupku upustiť, ak k náprave páchateľa postačí samotné prejednanie priestupku. Podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb., priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda. Podľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb., ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb.). Podľa § 77 zák. č. 372/1990 Zb. výrok rozhodnutia o priestupku, ktorým je obvinený z priestupku uznaný vinným, musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času spáchania priestupku, vyslovenie viny, druh a výšku sankcie, prípadne rozhodnutie o upustení od uloženia sankcie (§ 11 ods. 3), o započítaní času do času zákazu činnosti (§ 14 ods. 2), o uložení ochranného opatrenia (§ 16), o nároku na náhradu škody (§ 70 ods. 2) a o trovách konania (§ 79 ods. 1) Podľa § 3 ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2009 Z.z. účastník cestnej premávky je ďalej povinný správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii k cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojím schopnostiam. Podľa § 53 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z.z. mimo priechodu pre chodcov sa smie cez vozovku prechádzať len kolmo na jej os. Chodci smú prechádzať cez vozovku mimo priechodu pre chodcov, len ak s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť jazdy prichádzajúcich vozidiel nedonútia ich vodičov na zmenu smeru alebo rýchlosť jazdy. Podľa § 53 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. pred vstupom na vozovku sa chode musí presvedčiť, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva, a len čo vstúpi na vozovku, nesmie sa tam bezdôvodne zdržiavať, ani zastavovať. To platí na priechode pre chodcov i mimo neho. Chode nesmie prekonávať zábradlie ani iné zábrany. Podľa § 51 zák. č. 372/1990 Zb. ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb.) Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenia a poučenie o odvolaní (rozklade). Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. v odôvodnení rozhodnutia správny uvedie, ktoré skutočnosti boli pokladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Prvostupňovým rozhodnutím o priestupku č. ORP-P-120/ODI-E-2013 zo dňa 19.06.2013 správny orgán rozhodol tak, že obvinená z priestupku Z. A. v čase asi o 12:50 hod. medzi obcami Chtelnica a Nižná na ceste III/50417 v úseku km 7.800 riadil vodič osobné motorové vozidlo tov. zn. KIA Ceed, EČ: PN-111BY v smere od Chtelnice k obci Nižná, pričom v priamom úseku cesty mu do jazdnej dráhy z pravej strany vošla chodkyňa Z. A., ktorá v tej dobe prebehovala cez cestu sprava doľava, pričom táto ostala stáť na strednej časti, na vodič reagoval tým, že s vozidlom prešiel do protismeru v úmysle obísť ju, na čo chodkyňa náhle zmenila smer chôdze a začala vchádzať pred vozidlo. Vodič sa s vozidlom vrátil späť do svojho jazdného pruhu, čiastočne až za pravú krajnicu, pričom chodkyňa opätovne zmenila smer chôdze a podbehla pod vozidlo, pričom bola zachytená ľavým spätným zrkadlom a následne ľavým bokom vozidla. Z. A. utrpela ťažké zranenia s dobou liečenia viac ako 42 dní. Alkohol nebol zistený ani u vodiča, ani u vodičky. Týmto konaním žalobkyňa porušila ust. § 3 ods. 2 písm. a), § 53 ods. 3, 4 zákona č. 8/2009 Z.z. a podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb. s tým, že podľa § 11 ods. 3 zákona č. 372/1990 bolo upustené od uloženia sankcie, pretože k náprave páchateľa postačilo samotné prejednanie priestupku. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán poukázal na skutočnosti, z akých dôkazov vychádzal pri rozhodnutí o priestupku, pričom obvinená pri prejednávaní uviedla, že sa necíti byť vinná. Nie je si vedomá zavinenie dopravnej nehody, lebo keď videl vodič, že zmätkovala, tak mal s vozidlom zastaviť. Prvostupňový správny orgán vycitoval všetky dôkazy, z akých vychádzal pri rozhodnutí. Proti predmetnému prvostupňovému rozhodnutiu zo strany žalobkyne bolo podané odvolanie, pričom v odvolaní bolo poukázané na nezrovnalosti vo svedeckých výpovediach, nakoľko tieto presne nepreukazujú protiprávne konanie obvinenej, ktoré malo zapríčiniť dopravnú nehodu, práve naopak je v nich viacero nezrovnalostí, s ktorými sa mal správny orgán pri svojom konaní vysporiadať. Svedok P. C. vo svojej výpovedi uviedol: Spomínam si, že sa jednalo o dve skupiny ľudí pri dvoch traktoroch, ktoré boli odparkované za ľavou krajnicou. Okolo prvého traktora s ľuďmi prešiel a k nehode došlo až pred druhým traktorom. Takže dopravná nehoda sa mala stať medzi dvoma odstavenými traktormi s ľuďmi, avšak súčasne vo svojej výpovedi svedok uviedol, že jediným svedkom nehody, ktorý bol v tej dobe v tesnej blízkosti, bol pán. U., traktorista, ktorý sa nachádzal na ľavej strane cesty pri traktore. Svedkyňa R. S. uviedla, že v čase vzniku dopravnej nehody sa na mieste nenachádzali žiadne traktory s prívesmi, tieto prišli až po udalosti a odvážaní brigádnikov. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu mal súd ďalej preukázané, že žalobkyňa podala vo vzťahu k žalovanému správnemu orgánu podaním zo dňa 05.09.2013 návrh na prerušenie konania a žiadosť o predloženie fotokópie spisu. K tomuto podaniu bolo priložené podanie zo dňa 04.09.2013, označené ako objednávka znaleckého posudku vo veci dopravnej nehody, ktoré bolo adresované Doc. Ing. Petrovi Ivánekovi, PhD., Kysucké Nové Mesto. Na podaní na návrhu na prerušenie konania a žiadosti o predloženie fotokópie spisu sa nachádza prezenčná pečiatka Krajského dopravného inšpektorátu a to dňa 10.09.2013. Z dôkazu predloženého zo strany žalobkyne súdu - nachádzajúci sa na č.l. 11 spisu je zrejmé, že predmetná zásielka, resp. podanie - návrh na prerušenie konania bolo žalovanému doručené dňa 09.09.2013 o 10:38 hod., pričom aj z obsahu podania Slovenskej pošty Banská Bystrica zo dňa 04.02.2014 je zrejmé, že zásielka pod č. RP 599209056SK na adresu Krajské riaditeľstvo PZ, Krajský dopravný inšpektorát bola dodaná dňa 09.09.2013. Prevzal ju splnomocnenec PS 231/13ZA1/2. Žalovaný do súdneho spisu doložil aj fotokópiu doručovacej knihy žalovaného, v ktorej poukazuje, že písomnosť, návrh na prerušenie konania zo strany žalobcu bola poverenému zamestnancovi žalovaného správneho orgánu doručená až dňa 10.09.2013. Žalovaný o odvolaní žalobkyne rozhodol dňa 09.09.2013 tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil. V dôvodoch rozhodnutia vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobkyne uviedol, a špecifikoval opätovne na základe akých všetkých dôkazov vychádzal prvostupňový správny orgán pri rozhodnutí o predmetnom priestupku. Vychádzal zo stavu zachyteného v administratívnom spise, ako aj zo zhodných vyjadrení svedkov uvedených vo svedeckých výpovediach, ktorí konkretizovali situáciu okolnosti dopravnej nehody, lokalizovali miesto zrážky vozidla s chodkyňou a taktiež rovnako opísali i pohyby chodkyne po vozovke. Uvedené listinné dôkazy, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu boli obstarané a zistené príslušnými orgánmi v priebehu objasňovania priestupku ako i vytvorené v priebehu správneho konania o priestupku zákonným spôsobom. Na námietku žalobkyne, že existujú nezrovnalosti vo svedeckých výpovediach žalovaný uviedol: Svedkovia motorového vozidla P. C., N. B., U. K. vykreslili situáciu, ktorá predchádzala samotnej zrážke chodkyne, ako aj samotnú zrážku zhodne a síce, že videli po vozovke prebehovať osobu zľava doprava, ktorá niekoľkokrát zmenila smer chôdze, zmätkovala, vošla do jazdnej dráhy motorového vozidla, čím došlo k zrážke motorového vozidla s chodkyňou. Tvrdenie, že svedok C. uviedol, že dopravná nehoda sa stala medzi dvoma odstavenými traktormi uviedol, že z jeho pohľadu mohlo ísť iba o vysvetlenie, v akom mieste sa dopravná nehoda stala, resp. prirovnanie, že v akej vzdialenosti zhruba došlo k nehode a následne tvrdenie, že jediným svedkom dopravnej nehody, ktorý bol pán U. presne a jednoznačne preukazuje, že traktorista tam bol, ale ako jediný bol v takej blízkosti, že dokázal pri parkovaní traktora registrovať aj situáciu na vozovke. Tvrdeniu svedkyne S., že na mieste dopravnej nehody sa nenachádzali žiadne traktory odvolací orgán uviedol, že svedkyňa uviedla, že v čase vzniku udalosti sa nenachádzala v tesnej blízkosti miesta dopravnej nehody, bola vo vzdialenosti 150 až 200 metrov. Podľa svedkyne vznik dopravnej nehody registrovala až na základe pískania bŕzd, pričom videla už len pohyb tela chodkyne bezprostredne po náraze. O vzťahu k tvrdeniu účastníčky konania, že výpoveď svedka Z. U. nedáva logiku. Vo svedeckej výpovedi vodiča traktora Z. U. vyplýva, že pri parkovaní traktora si všimol ženu, ktorá na vozovke vyslovene zmätkovala, pobehovala po komunikácii z jednej strany na druhú a keďže nechcel s traktorom alebo vlečkou zapadnúť, venoval sa parkovaniu, už len počul náraz a videl, ženu ako spadla na vozovku. Takisto konštatuje vo vzťahu k tomu, že menila smer chôdze, lebo reagovala žalobkyňa sa na blížiace sa motorové vozidlo. Uviedol, že menovaná si na okolnosti vzniku dopravnej nehody nepamätala, čo vyplýva z listinného dôkazu výpovede menovanej, ktorá túto svoju výpoveď podpísala. Rovnako i tvrdenie právneho zástupcu, že vozidlo pohybujúce sa rýchlosťou 51,9 km okolo človeka, nachádzajúce sa v strede cesty je nezodpovedné a riskantné, považuje za neopodstatnené, nakoľko vodič neprekročil najvyššiu prípustnú povolenú rýchlosť stanovenú zákonom, práve naopak z výpočtu znaleckého posudku č. 93/2012 vyplýva, že vodič išiel rýchlosťou nižšou ako je povolená. K tvrdeniu, že znalecký posudok č. 93/2012 nie je presvedčivý a odporuje základom formálnej logiky, uviedol, že tento hodnotil v súlade s ďalšími dôkaznými prostriedkami, ktoré sa nachádzajú v spise a tieto sú hodnoverné a presvedčivé. Ďalej uviedol, že pokiaľ chce účastníčka konania v zastúpení spochybňovať závery znalca, resp. že tento odporuje zásadám formálnej logiky, bolo potrebné predložiť týmto tvrdeniam také dôkazné prostriedky, ktoré by tieto odborné závery znalca spochybnili. Krajský súd v Žiline sa stotožnil v podstate s hlavnou procesnou žalobnou námietkou žalobkyne a to, že žalobkyňa v rámci druhostupňového správneho konania, teda konania o odvolaní predložila žalovanému správnemu orgánu návrh na prerušenie konania zo dňa 05.09.2013, ktorý bol formulovaný ako návrh z dôvodu potreby zabezpečenia a navrhnutia dôkazu, ktorý môže mať podstatný vplyv pri konečnom rozhodnutí v danej veci, pričom zároveň k tomuto návrhu na prerušenie konania bola priložená tzv. objednávka znaleckého posudku vo veci dopravnej nehody, ktorá objednávka bola adresovaná Doc. Ing. Petrovi Ivánekovi, PhD., kde teda si žalobkyňa objednávala znalecký posudok vzhľadom na to, že bola dňa 05.07.2012 účastníčkou dopravnej nehody na ceste III/50417 v úseku km 7.800 medzi obcami Chtelnica a Nižná, v dôsledku ktorej bola obvinená uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. V dôsledku zranení utrpených pri dopravnej nehode nespomína si na úrazový dej, objednáva si prostredníctvom právneho zástupcu u predmetného znalca posúdenie príčin vzniku predmetnej dopravnej nehody. Kópia spisového materiálu zároveň bude ihneď predložená po jeho doručení príslušným správnym orgánom, o ktorý zároveň v návrhu požiadala. Súd má za to, že žalovaný keď rozhodoval o odvolaní žalobkyne dňa 9.9.2013 sa mal uvedeným návrhom na prerušenie konania zaoberať, keďže bol tento návrh doručený žalovanému dňa 9.9.2013. Krajský súd v Žiline sa absolútne nestotožňuje s tvrdeniami uvedenými žalovaným vo vzťahu k návrhu na prerušenie konania zo strany žalobkyne a poukazuje na to, že žalobkyňa dostatočným spôsobom preukázala, že takýto návrh na prerušenie konania za účelom návrhu na vykonanie ďalšieho dokazovania bol žalovanému doručený dňa 9.9.2013. Špecifikovanými dôkazmi bolo skutočne preukázané, že písomnosť - návrh žalobkyne na prerušenie konania a návrh na vykonanie dokazovania bol žalovanému správnemu orgánu doručený dňa 09.09.2013. V žiadnom prípade nemôže byť na ujmu účastníčky konania - žalobkyne ako obvinenej z priestupku, že takýto návrh na prerušenie konania bol konkrétne doručený príslušnému pracovníkovi Krajského dopravného inšpektorátu v Žiline až dňa 10.09.2013. Tu je možné konštatovať, že ide o chybný postup príslušných pracovníkov podateľne, že takéto podanie doručili kompetentným pracovníkom až následne po dni 09.09.2013 ( 10.9.2013 ) a v žiadnom prípade to nemôže byť na ujmu žalobkyni ako účastníčky dopravnej nehody. Tu je možné konštatovať podľa názoru súdu aj ako odňatie možnosti žalobkyne - účastníčky správneho konania, konať pred správnym orgánom, konkrétne pred druhostupňovým žalovaným správnym orgánom. Je nesporné, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané dňa 9.9.2013. Podľa názoru súdu žalovaný správny orgán sa mal v rámci svojho rozhodnutia resp. ešte pred tým riadne zaoberať a vysporiadať sa s takýmto návrhom na prerušenie konania z dôvodu návrhu vykonania ďalšie dokazovania, ktorý bol adresovaný k znalcovi z odboru cestnej dopravy a to najmä vo vzťahu spornosti príčin predmetnej dopravnej nehody, najmä z toho dôvodu, keď žalobkyňa sa necíti byť vinnou z predmetného dopravného priestupku tak, ako to kladie za vinu žalobkyni prvostupňový správny orgán - Okresné riaditeľstvo PZ v Čadci a aj žalovaný správny orgán. Žalovaný bol povinný vo svojom rozhodnutí, pokiaľ odmietol, resp. zamietol návrh na prerušenie konania, resp. odmietol vykonať takéto ďalšie znalecké dokazovanie, bol podrobne povinný zdôvodniť takéto rozhodnutie, resp. o takomto návrhu vydať samostatné rozhodnutie. Nie tak ako tomu bolo v predmetnom prípade, až následne po vydaní rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, čo je podľa názoru súdu neprípustné a nezákonné, keď žalovaný listom pod č. KRPZ-ZA-KDI-SK-75/2013 zo dňa 23.9.2013 návrhu na prerušenie konania nevyhovel z dôvodu, že vo veci už bolo rozhodnuté žalovaným dňa 9.9.2013. Súd teda poukazuje na porušenie ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Takisto je potrebné zo strany súdu vytknúť žalovanému správnemu orgánu, resp. aj prvostupňovému správnemu orgánu formálne pochybenia, ktoré žalobkyňa namieta vo vzťahu k výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia a tieto následne v ďalšom konaní bude potrebné odstrániť, tak aby nevznikali zbytočné pochybnosti o spáchaní skutku, najmä vo vzťahu k pochybnostiam, keďže nakoniec bolo zistené, že účastníkom dopravnej nehody ako vodič špecifikovaného vozidla bol príslušník policajného zboru. Zároveň bude potrebné, aby tento vodič predmetného osobného motorového vozidla bol zároveň identifikovaný v prvostupňovom rozhodnutí (jeho výroku) aj menom a priezviskom, práve z hľadiska konkretizácie, špecifikácie daného skutku a nezameniteľnosti daného skutku alebo priestupku s iným priestupkom resp. aj príslušného práva žalobkyne na obhajobu. Uvedené teda je kladené aj ako dôraz na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o základných ľudských právach a slobodách. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd rozhodnutie žalovaného správneho orgánu považuje za rozhodnutie predčasné, keďže toto rozhodnutie trpí nedostatkom dôvodov vzhľadom na návrh na prerušenie konania a návrh na vykonanie dokazovania znaleckým posudkom vo vzťahu k príčinám dopravnej nehody, ktorý žalovanému bol doručený dňa 9.9.2013. Súd poznamenáva, že žalovaný správny orgán sa bude musieť vysporiadať aj s listinnými dôkazmi predloženými súdu zo dňa 15.09.2013 vo veci stanoviska č. 6/2013 k znaleckému posudku č. 93/2013, ktoré vydal Doc. Ing. Peter Ivánek, PhD. a tiež bude musieť zaujať aj stanovisko alebo názor k stanovisku č. 68/2013 zo dňa 08.10.2013, ktoré vyhotovil znalec Ing. Ján Rabčan. Posledné stanovisko zo dňa 08.10.2013 odporúča, aby bol znalecký posudok vypracovaný Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline. Vzhľadom na uvedené skutočnosti vznikli aj vážne pochybnosti o spáchaní daného priestupku samotnou žalobkyňou, preto bude potrebné, aby žalovaný správny orgán vo veci opätovne rozhodol a odstránil vytknuté nedostatky v konaní. Žalobkyňa bola v konaní úspešným účastníkom konania, a preto má pri aplikácii ust. § 250k ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania. Tieto si uplatnila prostredníctvom právneho zástupcu vo vyčíslení trov konania predloženom na pojednávaní dňa 19.03.2014 v celkovej výške 536,57 Eur. Žalobkyňou uplatnená náhrada trov konania pozostávala zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 35 Eur a z trov právneho zastúpenia za štyri úkony právnej služby, a to: 1/ prevzatie a príprava zastúpenia dňa 24.09.2013 vo výške 60,17 Eur, 2/ spísanie a podanie žaloby zo dňa 11.10.2013 vo výške 60,17 Eur, 3/ replika zo dňa 13.03.2014 k vyjadreniu odporcu k žalobe vo výške 61,87 Eur, 3/ účasť na pojednávaní dňa 19.03.2014 vo výške 61,87 Eur, náhrada za stratu času v súvislosti s pojednávaním vo výške 53,60 Eur (4 polhodiny) a cestovné v súvislosti pojednávaním vo výške 20,22 Eur; a ďalej z režijného paušálu 2 x 7,81 Eur a 2 x 8,04 Eur. Súd preskúmal písomnú špecifikáciu uplatnených trov konania predloženú právnym zástupcom žalobkyne a priznal žalobkyni náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 35 Eur a z trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby, hotové výdavky a DPH. A/ Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom od 01.07.2013 (ďalej len „vyhláška“) je výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka, ak odsek 4 neustanovuje inak (ďalej len "výpočtový základ"). Výpočtový základ pre rok 2013 predstavuje 781 Eur, pre rok 2014 sumu 804 Eur. Podľa § 11 ods. 4 vyhlášky je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške jednej trinástiny výpočtového základu. Jedna trinástina výpočtového základu pre rok 2013 predstavuje sumu 60,08 Eur, pre rok 2014 sumu 61,85 Eur. V predmetnej veci sa jednalo o prieskum rozhodnutia o priestupku, za ktorý patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške jednej trinástiny výpočtového základu. Súd pri výpočte trov konania vychádzal z uplatnených súm tarifnej odmeny, keďže v zmysle § 13 ods. 1 vyhlášky môže advokát základnú sadzbu tarifnej odmeny znížiť (60,07 Eur) a naopak, súd nemohol priznať žalobkyni odmenu za jeden úkon vo vyššej výške, tak ako si uplatnila (60,87 Eur), než aká podľa vyhlášky prináleží. Súd priznal odmenu za tri úkony právnej služby, a to za: 1. prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 09.07.2013, ako vyplýva z plnomocenstva doloženého k žalobe, v súlade s § 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 60,07 Eur, 2. písomne podanie na súd - žalobu zo dňa 11.10.2013 v súlade s § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky vo výške 60,07 Eur, 3. účasť na pojednávaní na tunajšom súde dňa 19.03.2014 v súlade s § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky vo výške 61,85 Eur; odmena za úkony právnej služby spolu vo výške 181,99 Eur. Súd nepriznal odmenu za podanie zo dňa 13.03.2014, za repliku k vyjadreniu žalovaného k žalobe, ktoré mu bolo zaslané súdom len na vedomie, pred nariadeným termínom pojednávania, na ktorom žalobkyňa a jej právny zástupca mohli uplatniť svoje pripomienky k tomuto vyjadreniu a za účasť na ktorom súd priznal odmenu. B/ Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky možno od klienta požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby - tzv. režijný paušál. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol. Súd v súlade s § 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky priznal režijný paušál za rok 2013 (2 x 7,81 Eur) a za rok 2014 (1 x 8,04 Eur); režijný paušál spolu 23,66 Eur. C/ Súd priznal v súlade s § 1 ods. 3, § 15 písm. b), § 17 vyhlášky náhradu za stratu času za čas strávený na ceste Čadca - Žilina a späť v súvislosti pojednávaním v trvaní 4 polhodín (13,40 Eur x 4) v sume 53,60 Eur. D/ Zároveň súd v súlade s § 1 ods. 3, § 15 písm. a), § 16 ods. 4 vyhlášky a v súlade so zákonom č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách priznal aj náhradu preukázaných cestovných výdavkov - cestovné za použitie osobného motorového vozidla Škoda Superb, ev. č. 5T22259 (ČR) v súvislosti s pojednávaním dňa 19.03.2014 na trase Čadca - Žilina a späť v sume 20,18 Eur (35 x 2 x 0,183) + (70 x 7,8/100 x 1,349) : počet kilometrov (70) x počet ciest (2) x náhrada za jeden kilometer jazdy podľa opatrenia MPSVR SR č. 632/2008 Z.z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách účinného ku dňu 19.03.2014 (0,183 €) pri spotrebe paliva na 100 km (7,8 l) a cene paliva - motorová nafta (1,349€/l) podľa ceny stanovenej Štatistickým úradom SR za 12. týždeň roku 2014, keďže cena uplatnená žalobcom bola vyššia (1,357 €/l). E/ Súd priznal ako trovy konania aj zaplatený súdny poplatok vo výške 35 Eur. Uvedený sumár úkonov právnej služby a ich hodnoty 279,43 Eur (181,99 + 23,66 + 53,60 + 20,18) považuje súd podľa konkrétnych okolností predmetného prípadu za účelný a hospodárny (z hľadiska odmeňovania) pre uplatňovanie príslušného práva. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p..