Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 21S/137/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5013200979 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5013200979.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: K. N., nar. XX.XX.XXX, bytom T. X, XXX XX C., zastúpená advokátom: Mgr. Ivan Petkov, Advokátska kancelária STRELÁK&PETKOV, Na vŕšku 12, Bratislava, IČO: 42130743, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100308/1/411200/2013 zo dňa 28.08.2013, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline rozhodnutie žalovaného č. 1100308/1/411200/2013 zo dňa 28.08.2013 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni na účet právneho zástupcu žalobkyne trovy konania vo výške 587,58 Eur, pozostávajúce zo súdnych poplatkov vo výške 86 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 501,58 Eur, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou zo dňa 06.11.2013 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100308/1/411200/2013 zo dňa 28.08.2013, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Ružomberok č. 661/230/10589/11/Bir-X/107 zo dňa 05.04.2011. Správca dane prvostupňovým rozhodnutím podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. vyrubil žalobkyni rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2006 v sume 29.765,78 Eur. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že rozhodnutia obidvoch správnych orgánov sú nezákonné. Záver, ku ktorému dospeli správne orgány popiera základné princípy logiky a konanie správnych orgánov je v rozpore so základným ústavnoprávnym princípom „legality štátnej moci“. Správca dane bol povinný v zmysle ust. § 29 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. konať tak, aby neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá má vplyv na správne určenie daňovej povinnosti. Ak má byť určenie daňovej povinnosti správne, tak správca dane je povinný dbať na to, aby zistil rozhodujúce skutočnosti, čo najúplnejšie. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatuje, že obchody medzi dodávateľom žalobkyne a následne medzi žalobkyňou a odberateľom nikdy reálne neprebehli, prebehli len „papierovo“, keď tovar neexistoval. Daňová povinnosť z titulu dodania fakturovaných tovarov žalobkyni nikdy nevznikla, pretože dodávateľ žalobkyni tovar nikdy nedodal a teda ani žalobkyňa nedodala tovar svojmu odberateľovi. Žalobkyňa v žalobe ďalej uviedla, že má za to, že pokiaľ nevznikla daňová povinnosť pri dodaní tovaru (tovar nebol dodaný), tak nemohla vzniknúť daňová povinnosť pri predaji tovaru (ktorý neexistoval odberateľovi), takže výsledkom je daňová povinnosť vo výške 0. Žalobkyňa v závere žaloby uviedla, že aj podľa názoru Najvyššieho súdu SR vysloveného v rozhodnutí, na ktoré v odôvodnení napádaného rozhodnutia poukazuje žalovaný je správca dane povinný pre zistenie podmienok na odpočet DPH overovať danú obchodnú transakciu nielen odberateľa, ale i na strane dodávateľa. Pokiaľ nie je preukázané na strane dodávateľa, že k zdaniteľnému plneniu došlo a z tohto titulu aj k odvodu dane na výstupe, nemôže byť priznaný nárok na odpočet dane na vstupe (rozsudok NS SR 2Sžf/52/2012 zo dňa 19. júna 2013). Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobkyňa navrhla, aby napadnuté rozhodnutie bolo zrušené a vec vrátená žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila žalobkyňa náhradu trov konania. Žalovaný podal k žalobe písomné vyjadrenie. Uviedol, že správca dane vykonal rozsiahle šetrenie, dostatočne zistil skutkový stav vo veci a vec správne právne posúdil. Uviedol, že žalobkyni nevznikol nárok na odpočítanie DPH z dôvodu porušenia základného predpokladu pre odpočítanie DPH na základe ust. § 49 ods. 1 a následne § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH. Vo vzťahu k čl. V. žaloby uviedol, že pokiaľ žalobkyňa dospela k záveru, že k dodaniu tovaru nedošlo a preto nevzniklo právo na odpočítanie DPH u žalobcu, potom nemohla vzniknúť ani daňová povinnosť vo vzťahu k jeho odberateľovi, žalovaný poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 2Sžf/52/2012, z ktorého vyplýva, že správca dane je povinný overovať danú obchodnú transakciu nielen u odberateľa, ale i na strane dodávateľa. V rámci uplatňovaného systému DPH platí zásada, že každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre daň je povinná túto daň zaplatiť. Uvedené vyplýva z § 69 ods. 5 zákona o DPH. To znamená, že aj žalobkyňa bola povinná daň uvedenú na odberateľských faktúrach (a tiež priznanú v daňovom priznaní) zaplatiť napriek tomu, že daňová povinnosť z titulu dodania tovaru podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH nevznikla. Navrhol žalobu zamietnuť. Krajský súd v Žiline, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, vrátane postupov oboch správnych orgánov v rozsahu danom dôvodmi žaloby mal za to, že žaloba je čiastočne dôvodná. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutia postupov orgánov verenej správy. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správnych orgánov a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 19 ods. 1 prvá, druhá veta zák. č. 222/2004 Z.z. v platnom znení, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Podľa § 29 ods. 2 zák. č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov správca dane dbá, aby skutočne rozhodujúce pre správne účely daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne účely daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podanie daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a podobne), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a ohliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa odseku 8 citovaného zákonného ustanovenia daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Podľa § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. v platnom znení právo odpočítania dani z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi vtedy, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Krajský súd v Žiline z administratívneho spisu žalovaného zistil, že správca dane u žalobkyne vykonal daňovú kontrolu na daň z pridanej hodnoty a to za zdaňovacie obdobie január až december 2006. O výsledku vyhotovil protokol č. 661/320/5141/2011/Mo-A/11 zo dňa 16.02.2011. Protokol o výsledku zistenia daňovej kontroly bol žalobkyňou prerokovaný dňa 25.03.2011. Výsledkom daňovej kontroly bolo rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a to rozhodnutie zo dňa 05.04.2011 pod č. 661/230/10589/11/Bir-X/107, na základe ktorého bol vydaný dodatočný platobný výmer podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. a žalobkyni bola vyrubená daň z pridanej hodnoty - rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2006 v sume 29.765,78 Eur. Správca dane ako prvostupňový správny orgán v odôvodnení uviedol, že vykonanou daňovou kontrolou bolo zistené, že daň zistená po daňovej kontrole sa odlišovala od dane uvedenej v daňovom priznaní. Poukázal na to, že žalobkyňa si uplatnila odpočítanie dane z došlých faktúr, ktoré v odôvodnení zároveň špecifikoval od dodávateľa - Seliko Trade a.s., Krupina v celkovej sume 896.723,40 Sk a to za obdobie január 2006. Poukázal na to, že faktúry sú vystavené na predaj tovaru - vína a nealkoholických nápojov, ide o fakturáciu tovaru vo veľkých objemoch a vo veľkých sumách. Správca dane zistil, že spoločnosť Seliko Trade a.s. dodávateľ tovaru je od 07.03.2009 v Obchodnom registri vymazaná ex offo. Následne správca dane zaslal na Daňový úrad Zvolen dožiadanie zo dňa 08.02.2010 a žiadal vypočuť ako svedkov Ing. K. N. a Ing. Y. H.. Uvedené osoby boli v predstavenstve obchodnej spoločnosti Seliko Trade a.s., Krupina v období od 18.10.2005 do 06.03.2009. Správca dane preveroval existenciu fakturovaného tovaru dodávateľom, ako aj odberateľa obchodnej spoločnosti Harris a.s. Zvolen. Vzhľadom k tomu, že tovar bol nakupovaný od spoločnosti Seliko Trade a.s. a následne fakturovaný spoločnosti Harris a.s.. Miestne príslušný daňový úrad ďalej zistil, že spoločnosť Harris a.s. ako odberateľ daňového subjektu - žalobkyne nikdy nemala skladové priestory, neviedla skladovú evidenciu a tovar bol údajne priamo predaný spoločnosti Seliko Trade a.s.. Bolo zistené, že na adrese sídla spoločnosti Harris a.s. sa spoločnosť na uvedenej adrese nenachádza, nikto ju tam nepozná a ani nemá označené sídlo. Z faktúry vystavenej kontrolovaným daňovým subjektom pre obchodnú spoločnosť Harris a.s. Zvolen boli v účtovníctve spoločnosti zaúčtované, požadované doklady o úhradách týchto faktúr neboli predložené, nebola preukázaná preprava tovaru príslušnými dokladmi. V spoločnosti Harris a.s. sa žiadne doklady o preprave nenachádzali, tovar spoločnosti nebol prijímaný na sklad, spoločnosť Harris a.s., Zvolen nemala v roku 2005 ani skladové, ani obchodné, ani žiadnych zamestnancov. Nebola preukázaná existencia takého veľkého množstva tovarov, ani jeho pohyb do skladových priestorov. Tovar za spoločnosť Harris a.s. nikto nikdy nepreberal, nebol prijímaný na sklad, táto nemala žiadne skladové priestory, žiadnych zamestnancov. Predseda predstavenstva spoločnosti Norbert Šípoš potvrdil zaevidovanie faktúr od dodávateľa K. N., avšak ani účtovníctvo, ani doklady nikdy na Daňový úrad Zvolen nepredložil. Keďže fyzickú prepravu tovaru listinnými dôkazmi nepreukázali ani dodávateľ Seliko Trade a.s., ani žalobkyňa, ani odberateľ žalobkyne Harris a.s., správca dane nepriznal odpočítanie dane z hore uvedených faktúr za dodávky tovaru pre žalobkyňu. Z týchto dôvodov nevzniklo právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH. Daň z pridanej hodnoty je preto neodpočítateľná, pretože právo odpočítať daň z dodania tovarov vzniká platiteľovi v deň, keď pri dodávke vznikla daňová povinnosť. Daňový subjekt tým, že si uplatnil odpočítanie dane z faktúr, pri ktorých sa nepreukázalo uskutočnenie zdaniteľných obchodov deklarovaných na predmetných faktúrach porušil ust. § 49 ods. 1 a 2, § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z.. Proti dodatočnému platobnému výmeru prvostupňového správneho orgánu žalobkyňa podala odvolanie. Žalovaný rozhodnutím č. 1100308/1/411200/2013 zo dňa 22.08.2013 rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu s poukazom na § 74 ods. 5 a § 165b ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že prvostupňový správny orgán postupoval pri vydaní dodatočného platobného výmeru v súlade so zákonom, výrok rozhodnutia zdôvodnil riadne, v odôvodnení rozhodnutia uviedol vyhodnotenie skutočností zistených na základe svojich šetrení v spolupráci s dožiadanými správcami dane. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, keď nepreukázala, že reálne došlo k dodávke tovarov na základe faktúr, z ktorých si uplatnila odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Všeobecné tvrdenie, že k dodávkam došlo, jeho preukazovaniu listinnými dôkazmi a poukazovanie na dodatky ku kúpnym zmluvám sú nepostačujúce. Tvrdenie o realizácii dodávok malo byť odvolajúcou sa objektívne preukázané, čo jej zo strany správcu dane aj bolo umožnené. Žalobkyni nevznikol nárok na odpočítanie DPH z dôvodu porušenia základného predpokladu pre odpočítanie DPH na základe ust. § 49 ods. 1 a následne § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH. Ako vyplýva z protokolu o daňovej kontrole č. 661/320/5141/2011/Mo-A/11 zo dňa 16.02.2011 žalobkyňa počas daňovej kontroly predložila správcovi dane dodávateľské faktúry od obchodnej spoločnosti Seliko Trade a.s., Krupina. Následne preto správca dane zaslal dožiadanie príslušnému správcovi dane pre daňový subjekt Seliko Trade a.s., Krupina. Dožiadaný daňový úrad po prešetrení dodávateľských faktúr u deklarovaného dodávateľa zistil, že tento tovar dodávateľ nedodal. K nároku na odpočet DPH z daňového dokladu je potrebné nielen deklarovať určité zdaniteľné plnenie pri splnení všetkých formálnych a právnych náležitostí, ale tento nárok vzniká až momentom faktického uskutočnenia deklarovaných zdaniteľných plnení a konkrétne v deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť, ktorá vzniká dodaním tovaru. Pre účely zákona o DPH vzniká tento moment až faktickým uskutočnením deklarovaných zdaniteľných plnení. Správca dane je povinný pre zistenie podmienok pre odpočet DPH overovať danú obchodnú transakciu nielen u odberateľa, ale i na strane dodávateľa. Pokiaľ nie je preukázané na strane dodávateľa, že k zdaniteľnému plneniu došlo a z toho titulu aj k odvodu dane na výstupe, nemôže byť priznaný nárok na odpočet dane na vstupe. Krajský súd na základe uvedených skutočností vyhodnotil žalobu žalobkyne ako čiastočne dôvodnú. Podľa názoru súdu prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný správny orgán mali preukázané, že obchodná spoločnosť Seliko Trade a.s., Krupina, nedodala tovar žalobkyni K. N.. Žalobkyni preto s poukazom na § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 19 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty nevzniklo právo odpočítať daň z tovaru alebo služby z dôvodu, že pri tomto tovare daňová povinnosť nevznikla. Správca dane vo vzťahu k dodávateľským faktúram vykonal rozsiahle dokazovanie a zistil dostatočne skutkový stav veci a vec správne právne posúdil. Ďalej správca dane vykonal dokazovanie aj vo vzťahu k odberateľských faktúram (daň na výstupe) tak, ako to vyplýva z protokolu o daňovej kontrole č. 661/320/5141/2011/Mo-A/11 zo dňa 16.02.2011. Mal teda uplatnené odpočítanie dane z došlých faktúr od dodávateľa Seliko Trade a.s., Krupina. Následne bolo preukázané, že správca dane vykonal dožiadanie na Daňový úrad Zvolen a to vo vzťahu k spoločnosti Harris a.s., Zvolen, ktorá je od 24.11.2009 vymazaná ex offo z obchodného registra. Bolo zistené, že tovar bol prepravovaný zo Selika a.s. o všetko sa staral pán N. (exmanžel) a žalobkyňa sa starala o prevádzku čerpacej stanice. Pán N. mal vykonávať aj samotnú fakturáciu pre Harris a.s., Zvolen. Podľa účtovníctva žalobkyne tovar nakúpený od spoločnosti Seliko Trade a.s. bol predaný spoločnosti Harris a.s., pričom bolo zistené, že spoločnosť Harris a.s. ako odberateľ od daňového subjektu - od žalobkyne nikdy nemala skladové priestory, neviedla skladovú evidenciu a tovar bol údajne priamo predaný spoločnosti Seliko Trade a.s.. Daňový úrad Zvolen vykonal miestne šetrenie v sídle spoločnosti Harris a.s.. Zistil, že sa tu nachádza obytný dom, spoločnosť sa na uvedenej adrese nenachádza, nikto ju nepozná, ani nemá označené sídlo. Mal správca dane za to, že nemohlo byť uskutočnené vyskladnenie tovaru od spoločnosti Seliko Trade a.s. pre odberateľa Harris a.s., keďže odberateľ nemal kde také množstvá tovarov uskladniť a nebola nikdy a nikým ani preukázaná preprava takého veľkého množstva tovaru. Následne bola preverovaná aj dodávka kontrolovaného daňového subjektu pre odberateľa Harris a.s., Zvolen. Táto spoločnosť nemala nikdy skladové priestory, žiadnych zamestnancov, doložené dodacie listy boli len formálne, pretože nepreukazujú skutočné prevzatie tovaru od dodávateľa žalobkyňou. Na základe vykonaného dokazovania preto správca dane dospel k záveru, že dodanie tovaru pre obchodnú spoločnosť Harris a.s. sa neuskutočnilo, pretože nebola preukázaná existencia takého veľkého množstva tovaru. Žalobkyňa v žalobe namietala, že správca dane si nesplnil povinnosť v zmysle § 29 ods. 2 zák. č. 511/1992 Zb., z ktorého vyplýva, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie. Podľa názoru žalobkyne správca dane nedostatočne zistil skutkový stav veci a v odôvodnení neuviedol, z akých dôvodov akceptoval daň na výstupe, keď žalobkyni nebol dodaný tovar, ktorý ona následne predala svojmu odberateľovi. Podľa názoru súdu prvostupňový správny orgán a aj žalovaný vo vzťahu k dani na vstupe dostatočne zistili skutkový stav veci a správne vec aj právne posúdili, keď dospeli k záveru, že k dodaniu tovaru nedošlo a preto nevzniklo ani právo na odpočítanie dane. Vo vzťahu k dani na vstupe v odôvodnení správca dane aj špecifikoval faktúry, z ktorých daň nepriznal a uviedol ust. zákona č. 222/2004 Z.z., ktoré na zistený skutkový stav aplikoval. Pokiaľ ide o daň pri predaji zo strany žalobkyne - daň na výstupe, prvostupňový správny orgán dostatočne zistil skutkový stav veci, ale v odôvodnení rozhodnutia nešpecifikoval tzv. vyšlé faktúry a z tohto dôvodu nebola špecifikovaná suma rozdielu dane - suma 29.768,78 Eur. Taktiež prvostupňový správny orgán ani žalovaný správny orgán neuviedol konkrétne ustanovenia zákona o DPH - zákona č. 222/2004 Z.z., ktoré na zistený skutkový stav aplikoval. To, čo žalovaný správny orgán uvádzal vo vyjadrení k žalobe, poukazoval na to, že v rámci uplatňovania systému DPH platí zásada, že každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre daň je povinná túto daň aj zaplatiť, teda poukazoval na ust. § 69 ods. 5 zákona o DPH. K tomuto súd udáva, že skutočnosti, resp. konkrétne ustanovenia zákona o DPH neboli uvedené ani v jednom z rozhodnutí správnych orgánov, či už prvostupňového alebo druhostupňového a ako také na takéto uvedenie ustanovenia § 69 ods. 5 zákona o DPH v danom prípade nie je možné prihliadnuť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti senát Krajského súdu v Žiline rozhodnutie žalovaného správneho orgánu zrušil podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. z dôvodu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. V ďalšom konaní s poukazom na § 250j ods. 7 O.s.p. žalovaný uvedie konkrétne ustanovenie zákona o DPH, podľa ktorého došlo k vyrubeniu rozdielu dane z pridanej hodnoty za obdobie január 2006. Z tohto dôvodu toto rozhodnutie zo strany súdu bolo chápané ako rozhodnutie predčasné. Žalobkyňa bola v konaní úspešným účastníkom konania, preto má pri aplikácii ust. § 250k ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania. Tieto si uplatnila prostredníctvom právneho zástupcu vo vyčíslení trov konania zaslanom elektronicky so zaručeným el. podpisom v zákonnej lehote dňa 22.05.2014 v celkovej výške 742,02 Eur, pozostávajúcich zo súdneho poplatku vo výške 70 Eur a z trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby, a to: 1/ prevzatie a príprava zastúpenia dňa 02.11.2013 vo výške 130,16 Eur, 2/ žaloba zo dňa 06.11.2013 vo výške 130,16 Eur, 3/ vyjadrenie k podaniu žalovaného zo dňa 15.05.2014 vo výške 134 Eur, 4/ účasť na pojednávaní dňa 21.05.2014 vo výške 134 Eur; a ďalej z režijného paušálu 2 x 7,81 Eur a 2 x 8,04 Eur a 20 % DPH. Súd preskúmal písomnú špecifikáciu uplatnených trov konania predloženú právnym zástupcom žalobkyne a priznal žalobkyni náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby a hotové výdavky podľa špecifikácie. A/ Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom od 01.07.2013 (ďalej len „vyhláška“) je výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka, ak odsek 4 neustanovuje inak (ďalej len "výpočtový základ"). Výpočtový základ pre rok 2013 predstavuje sumu 781 Eur, pre rok 2014 sumu 804 Eur. Podľa § 11 ods. 4 vyhlášky je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške jednej trinástiny výpočtového základu. Jedna šestina výpočtového základu pre rok 2013 predstavuje sumu 130,17 Eur a pre rok 2014 sumu 134 Eur V predmetnej veci sa jednalo o prieskum rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane, a teda za zastupovanie v takejto veci za jeden úkon právnej služby patrí odmena vo výške jednej šestiny výpočtového základu. Súd pri výpočte trov konania vychádzal z uplatnených súm tarifnej odmeny, nakoľko v zmysle § 13 ods. 1 vyhlášky môže advokát základnú sadzbu tarifnej odmeny znížiť (130,16 Eur) a zároveň v súlade s dispozičnou zásadou súd nemôže priznať náhradu trov nad rámec návrhu. Súd priznal odmenu za tri úkony právnej služby, a to za: 1. prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 02.11.2013, ako vyplýva z plnomocenstva doloženého k žalobe, v súlade s § 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 130,16 Eur, 2. písomne podanie na súd - žalobu zo dňa 06.11.2013 v súlade s § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky vo výške 130,16 Eur, 3. účasť na pojednávaní na tunajšom súde dňa 21.05.2014 o 09.46 hod. v súlade s § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky vo výške 134 Eur; odmena za úkony právnej služby spolu vo výške 394,32 Eur. Súd nepriznal odmenu za podanie zo dňa 15.05.2014, za repliku k vyjadreniu žalovaného k žalobe, ktoré bolo zaslané súdom len na vedomie, pred nariadeným termínom pojednávania, na ktorom žalobkyňa a jej právny zástupca mohli uplatniť svoje pripomienky k tomuto vyjadreniu a za účasť na ktorom súd priznal odmenu. B/ Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky možno od klienta požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby - tzv. režijný paušál. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol. Súd v súlade s § 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky priznal ako hotové výdavky právneho zástupcu aj režijný paušál za rok 2013 (2 x 7,81 Eur) a za rok 2014 (1 x 8,04 Eur); režijný paušál spolu 23,66 Eur. C/ Súd priznal v súlade s § 18 ods. 3 vyhlášky DPH (20 %) vo výške 83,60 Eur, o ktorú sa zvýšila súdom priznaná odmena za úkony právnej služby a náhrady, keďže mal preukázané podľa osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty vydaného dňa 25.06.2010 pre identifikačné číslo SK1072452865, že právny zástupca žalobkyne je platiteľom dane od 01.07.2010. Uvedený sumár úkonov právnej služby a ich hodnoty 501,58 Eur (394,32+23,66+83,60) považuje súd podľa konkrétnych okolností predmetného prípadu za účelný a hospodárny (z hľadiska odmeňovania) pre uplatňovanie príslušného práva. D/ Súd priznal ako trovy konania aj súdne poplatky vo výške 86 Eur (70 Eur podľa položky 10 písm. c/ a 10 Eur + 6 Eur podľa položky 20a sadzobníka súdnych poplatkov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p..