Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 21S/141/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5013200992 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5013200992.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: Ľubica Kučerová, Š. Moyzesa 1578/24, 034 01 Ružomberok, zastúpená advokátom: Mgr. Ivan Petkov, Advokátska kancelária STRELÁK&PETKOV, X. Y. XX, L., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100308/1/441466/2013 zo dňa 12.09.2013, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 1100308/1/441466/2013 zo dňa 12.09.2013 z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni na účet právneho zástupcu žalobkyne trovy konania vo výške 584,58 Eur, pozostávajúce zo súdnych poplatkov vo výške 83 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 501,58 Eur, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 11.11.2013 domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100308/1/441466/2013 zo dňa 12.09.2013, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Ružomberok (ďalej len správca dane) č. 661/230/7879/11/Há-X/80 zo dňa 15.03.2011. Správca dane prvostupňovým rozhodnutím podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zák. č. 511/1992 Zb. vyrubil žalobkyni rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2006 v sume 16 233,48 Eur. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že rozhodnutia obidvoch správnych orgánov sú nezákonné. Záver, ku ktorému dospeli správne orgány popiera základné princípy logiky, a konanie správnych orgánov je v rozpore so základným ústavnoprávnym princípom „legality štátnej moci“. Správca dane bol povinný v zmysle ust. § 29 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z.z. konať tak, aby neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá má vplyv na správne určenie daňovej povinnosti. Ak má byť určenie daňovej povinnosti správne, tak správca dane je povinný dbať na to, aby zistil rozhodujúce skutočnosti, čo najúplnejšie. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatuje, ž obchody medzi dodávateľom žalobkyne a následne medzi žalobkyňou a odberateľom nikdy reálne neprebehli, prebehli len „papierovo“, keďže tovar neexistoval. Daňová povinnosť z titulu dodania fakturovaných tovarov žalobkyni nikdy nevznikla, pretože dodávateľ žalobkyni tovar nikdy nedodal a teda ani žalobkyňa nedodala tovar svojmu odberateľovi. Žalobkyňa v žalobe ďalej uviedla, že má za to, že pokiaľ nevznikla daňová povinnosť pri dodaní tovaru (tovar nebol dodaný), tak nemohla vzniknúť daňová povinnosť pri predaji tovaru (ktorý neexistoval odberateľovi), takže výsledkom je daňová povinnosť vo výške 0. Žalobkyňa v závere žaloby uviedla, že aj podľa názoru Najvyššieho súdu SR vysloveného v rozhodnutí, na ktoré v odôvodnení napádaného rozhodnutia poukazuje žalovaný je „Správca dane povinný pre zistenie podmienok na odpočet DPH overovať danú obchodnú transakciu nielen odberateľa, ale i na strane dodávateľa. Pokiaľ nie je preukázané na strane dodávateľa, že k zdaniteľnému plneniu došlo a z toho titulu aj k odvodu dane na výstupe, nemôže byť priznaný nárok na odpočet dane na vstupe.“ (rozsudok NS SR 2Sžf/52/2012 zo dňa 19. júna 2013). Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhuje, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril. Vo vyjadrení uviedol, že správca dane vykonal rozsiahle šetrenie, dostatočne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil. Uviedol, že žalobkyni nevznikol nárok na odpočítanie DPH z dôvodu porušenia základného predpokladu pre odpočítanie DPH na základe ust. § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH. Vo vzťahu k čl. V. žaloby uviedol, že pokiaľ žalobkyňa dospela k záveru, že k dodaniu tovaru nedošlo, a preto nevzniklo právo na odpočítanie DPH u žalobcu, potom nemohla vzniknúť daňová povinnosť vo vzťahu k odberateľovi, žalovaný poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžf/52/2012, z ktorého vyplýva, že správca dane je povinný overovať danú obchodnú transakciu nielen u odberateľa, ale i na strane dodávateľa. Ak platiteľ uvedie vo faktúre daň bol povinný podľa § 71 ods. 6 v tom čase platnom zákone o DPH povinný túto vyššiu sumu dane zaplatiť a to aj napriek skutočnosti, že daňová povinnosť z titulu dodania tovaru podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH nevznikla. Vzhľadom na uvedené navrhuje žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Krajský súd v Žiline, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutia postupov orgánov verenej správy. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správnych orgánov a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 19 ods. 1 prvá, druhá veta zák. č. 222/2004 Z.z. v platnom znení, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Podľa § 29 ods. 2 zák. č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov správca dane dbá, aby skutočne rozhodujúce pre správne účely daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne účely daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podanie daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a podobne), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a ohliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa odseku 8 citovaného zákonného ustanovenia daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Podľa § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. v platnom znení právo odpočítania dani z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi vtedy, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Krajský súd z predloženého administratívneho spisu žalovaného zistil, že správca dane vykonal u žalobkyne daňovú kontrolu na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2006. O výsledku vyhotovil protokol č. 661/320/1662/2011/Bad-A/3 zo dňa 20.01.2011, vrátane dodatku k protokolu zo dňa 02.03.2011. Protokol bol s platiteľom dane z pridanej hodnoty prerokovaný a doručený dňa 07.03.2011. Výsledkom daňovej kontroly bol dodatočný platobný výmer č. 661/230/7879/11/Há-X/80 zo dňa 15.03.2011. Dodatočným platobným výmerom Daňový úrad Ružomberok podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. vyrubil platiteľovi dane z pridanej hodnoty Ľubici Kučerovej, Š. Moyzesa 24/1, Ružomberok, DIČ: 102011762995, IČO: 40400441 rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2006 v sume 16 233,48 Eur. Správca dane v odôvodnení uviedol, že daňový subjekt si uplatnil odpočítanie dane z faktúr, pri ktorých sa nepreukázalo uskutočnenie zdaniteľných obchodov deklarovaných na faktúrach špecifikovaných v odôvodnení rozhodnutia od dodávateľa Seliko Trade a.s., Osloboditeľov 13, Krupina, DIČ: 2021302437. Daňový subjekt tým, že si uplatnil odpočítanie dane z faktúry, pri ktorej sa nepreukázalo uskutočnenie zdaniteľného obchodu deklarovaných na predmetnej faktúre porušil ust. § 49 ods. 1, 2, § 51 ods. 1 písm. a) zák. č. 222/2004 Z.z.. Správca dane zistil, že spoločnosť Seliko Trade a.s. je od 07.03.2009 v obchodnom registri vymazaná ex offo. Preto správca dane zaslal na Daňový úrad Zvolen dožiadanie č. 661/320/3292/2010/Bad-N/17 zo dňa 02.02.2010 a žiadal vypočuť ako svedkov Ing. Igora Lúčanského a Ing. Mariána Duraja, ktorí boli v predstavenstve spoločnosti Seligo Trade a.s., Krupina. V období od 18.10.2005 do 06.03.2009 bol Ing. Marián Duraj predsedom predstavenstva tejto spoločnosti a Ing. Igor Lúčanský člen predstavenstva spoločnosti a konali v mene obchodnej spoločnosti. K preprave tovarov dodávateľa k odberateľovi neboli podané žiadne informácie a nepodal ich ani Ing. Marián Duraj - predseda predstavenstva pri ústnom pojednávaní dňa 30.03.2010 a ani Ing. Ing. Igor Lúčanský pri ústnom pojednávaní zo dňa 30.03.2010. Ani dožiadaniami nebolo dokázané, že tovar bol vyskladnený, pretože miestne príslušný správca dane vykonal miestne zisťovanie aj dňa 10.10.2006 v skladových priestoroch spoločnosti Seliko Trade a.s. za účelom zistenia fakturovaného tovaru, hlavne jeho množstva a samotnej jeho existencie. Pri miestnom zisťovaní bolo zistené, že skladové priestory boli prázdne a nenachádzal sa v nich žiaden tovar. Faktúry boli vystavované aj v období miestneho zisťovania, t.j. v roku 2006 a to počas celého roka a taktiež vo veľkých množstvách. Správca dane preveroval existenciu fakturovaného tovaru dodávateľom, ako i odberateľa obchodnej spoločnosti Harris a.s., Zvolen, ktorému žalobkyňa fakturovala všetky dodávky, ku ktorým bolo uplatnené odpočítanie DPH. Dožiadaný Daňový úrad Zvolen správcovi dane oznámil, že miestnym zisťovaním bolo zistené, že v sídle spoločnosti Harris a.s., Zvolen sa nikto nenachádza, nikto túto spoločnosť nepozná, ani nie je označené jej sídlo. Faktúry vystavené kontrolovaným daňovým subjektom pre obchodnú spoločnosť Harris a.s., Zvolen boli v účtovníctve spoločnosti zaúčtované, požadované doklady o úhradách týchto faktúr neboli predložené, preprava tovaru nebola dokladmi preukázaná. V spoločnosti Harris a.s., Zvolen sa žiadne doklady o preprave nenachádzali, tovar spoločnosti nebol prijímaný na sklad, spoločnosť Harris a.s., Zvolen nemala v roku 2005 žiadne skladové obchodné priestory, ani žiadnych zamestnancov. Nebola preukázaná existencia takého veľkého množstva tovarov, ani jeho pohyb do skladových priestorov. Správca dane spísal s daňovým subjektom zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 661/320/36468/2010/ Bad dňa 13.10.2010, v ktorej oboznámil daňový subjekt s výsledkami dožiadaní na Daňový úrad Zvolen. Daňový subjekt (žalobkyňa) v zápisnici uviedla, že tovar bol nakupovaný od Selika Trade a.s. a následne fakturovaný spoločnosti Harris a.s.. Žalobkyňa v zápisnici ďalej uviedla, že tovar mal byť po uzavretí kontraktov so spoločnosťou Harris a.s. predávaný do rôznych obchodných reťazcov a že dostane z obratu fakturovaného tovaru sprostredkovateľskú odmenu, ktorú však nikdy nedostala, ani ju nikdy spoločnosti Seliko Trade a.s. nefakturovala. Vystavované faktúry boli oproti došlým faktúram vyššie o cca 500,- Sk, čo bolo považované za čas odmeny. Pri preberaní tovaru v skladoch v Krupine bola dvakrát, do skladu ju doviedol K. Z., ktorý jej oznámil, že ide o sklady Selika Trade a.s.. Tovar bol naložený na paletách a následne sa nakladal na kamión, ďalej uviedla, že jedenkrát kontrolovala tovar s dodacím listom, nevedela však presne uviesť, o ktorú dodávku išlo. Ostatné dodávky už nepreberala, nechodila do skladov. Kto prevážal tovar a kde bol následne prevážaný žalobkyňa nevedela povedať. Dodacie listy, ktoré jej priniesol podpísať Z. K. podpísala bez fyzického prevzatia tovaru. Prepravu daňový subjekt nezabezpečoval, ani sa nevedel vyjadriť, či vôbec nejaká preprava tovaru bola uskutočnená, či už v súvislosti s dodávkami od spoločnosti Seliko Trade a.s. alebo pre spoločnosť Harris, a.s.. Pokiaľ ide o platby dodávateľovi, daňový subjekt uviedol, že peniaze nikdy fyzicky nemala a ani ich nevidela, platby boli uskutočnené len evidenciou a to vypísaním výdavkového pokladničného dokladu a príjmového pokladničného dokladu podľa toho o akú faktúru išlo. Správca dane v odôvodnení ďalej uviedol, že odberateľ tovaru od kontrolovaného daňového subjektu je v súčasnej dobe vymazaný z obchodného registra a správca dane nemal pri preverovaní fakturovaných obchodov s kým komunikovať, preto využil pri kontrole aj dožiadania, ktoré boli zasielané na preverenie dodávok v roku 2006 a 2007. Výsledkom doterajších zisťovaní v rámci dožiadaní bolo, že tovar fakturovaný vo veľkých množstvách spoločnosťou Seliko Trade a.s. pre rôznych odberateľov a tiež aj pre kontrolovaný daňový subjekt neexistoval. Z rozsiahleho šetrenia správca dane dospel k záveru, že daňovému subjektu nevzniklo právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. Daň z pridanej hodnoty je preto neodpočítateľná, pretože právo odpočítať daň z dodania tovarov vzniká platiteľovi v deň, keď pri dodávke vznikla daňová povinnosť. Daňový subjekt tým, že si uplatnil odpočítanie dane z faktúry, pri ktorej sa nepreukázalo uskutočnenie zdaniteľných obchodov deklarovaných na predmetných faktúrach, porušil ust. § 49 ods. 1 a 2, § 51 ods. 1 písm. a) zák. č. 222/2004 Z.z.. Proti Dodatočnému platobnému výmeru Daňového úradu Ružomberok č. 661/230/7879/11/Há-X/80 zo dňa 15.03.2011 podala žalobkyňa odvolanie. Žalovaný rozhodnutím č. 1100308/1/441466/2013 zo dňa 12.09.2013 rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Žalovaný v odôvodnení uviedol, že prvostupňový správny orgán postupoval pri vydaní napadnutého rozhodnutia v súlade so zákonom, výrok rozhodnutia riadne odôvodnil, v odôvodnení rozhodnutia uviedol vyhodnotenie skutočností zistených na základe svojich šetrení v spolupráci s dožiadanými správcami dane. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, keď jednoznačne nepreukázala, že reálne došlo k dodávke tovarov na základe faktúr, z ktorých si uplatnila odpočítanie DPH. Všeobecné tvrdenie, že k dodávkam došlo - faktúrami a dodacích listov. Tvrdenie o realizácii dodávok malo byť žalobkyňou objektívne preukázané, čo jej zo strany správcu dane bolo aj umožnené. V závere uviedol, že žalobkyni nevznikol nárok na odpočítanie DPH z dôvodu porušenia základného predpokladu pre odpočítanie DPH na základe ustanovenia § 49 ods. 1 a následne § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH. Ako vyplýva z protokolu o daňovej kontrole č. 661/320/1662/2011/Bad-A/3 zo dňa 20.01.2011, dodatku č. 1 k protokolu zo dňa 02.03.2011 žalobkyňa počas daňovej kontroly predložila správcovi dane dodávateľské faktúry od obchodnej spoločnosti Seliko Trade a.s., Krupina. Správca dane preto poslal dožiadanie príslušnému správcovi dane pre daňový subjekt Seliko Trade, a.s., Krupina. Dožiadaný daňový úrad po prešetrení dodávateľských faktúr u deklarovaných dodávateľov zistil, že dodávatelia tovar nedodali. K nároku na odpočet DPH z daňového dokladu je potrebné nielen deklarovať určité zdaniteľné plnenie pri splnení všetkých formálnych a právnych náležitostí, ale tento nárok vzniká až momentom faktického uskutočnenia deklarovaných zdaniteľných plnení a konkrétne v deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť, ktorá vzniká dodaním tovaru. Pre účely zákona o DPH vzniká tento moment až faktickým uskutočnením deklarovaných zdaniteľných plnení. Správca dane je povinný pre zistenie podmienok pre odpočet DPH overovať danú obchodnú transakciu nielen u odberateľa, ale i na strane dodávateľa. Pokiaľ nie je preukázané na strane dodávateľa, že k zdaniteľnému plneniu došlo a z toho titulu aj k odvodu dane na výstupe, nemôže byť priznaný nárok na odpočet dane na vstupe. Krajský súd na základe uvedených skutočností vyhodnotil žalobu ako čiastočne dôvodnú. Podľa názoru súdu správca dane ako i žalovaný mali preukázané, že obchodná spoločnosť Seliko Trade a.s., Krupina nedodala tovar subjektu Ľubica Kučerová, Š. Moyzesa 1578/24, Ružomberok, IČO: 40400441. Žalobkyni preto s poukazom na § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 19 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty nevzniklo právo odpočítať daň z tovaru alebo služby z dôvodu, že pri tomto tovare daňová povinnosť nevznikla. Správca dane vo vzťahu k dodávateľským faktúram vykonal rozsiahle šetrenie, zistil dostatočne skutkový stav a vec správne právne posúdil. Správca dane aj vo vzťahu k odberateľským faktúram (daň na výstupe) vykonal rozsiahle šetrenie tak, ako to vyplýva z protokolu o daňovej kontrole č. 661/320/1662/2011/Bad-A/3 zo dňa 20.01.2011, vrátane dodatku zo dňa 02.03.2011 a to formou dožiadania na príslušný Daňový úrad Zvolen pre obchodnú spoločnosť Harris a.s., J. Kozáčeka 7, Zvolen, DIČ: 2020068105, ktorá je od 24.11.2009 ex offo vymazaná z obchodného registra. Správca dane žiadal dožiadaný daňový úrad vypočuť Ing. Mariána Duraja, ktorý bol predsedom predstavenstva a Norberta Šípoša, ktorý bol členom predstavenstva obchodnej spoločnosti Harris a.s.. Norbert Šípoš sa na daňový úrad nedostavil. Ing. Marián Duraj pri svedeckej výpovedi takmer na všetky otázky položené dožiadaným správcom dane odpovedal, že nevie a nepamätá si a na záver uviedol, že všetky obchody boli zrealizované, avšak žiadny dôkaz o realizácii obchodov podľa vystavených faktúr nepredložil. Správca dane spísal s daňovým subjektom (žalobkyňou) zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 661/320/36468/2010/Bad zo dňa 13.10.2010, v ktorej oboznámil daňový subjekt s výsledkami dožiadania na Daňový úrad Zvolen. Zo zápisnice vyplýva, že žalobkyňa pri preberaní tovaru bola v sklade asi dvakrát, nekontrolovala fyzicky stav tovaru s dodacími listami a nevedela presne uviesť, o ktorú dodávku išlo. Ostatné dodávky už nepreberala, nechodila do skladov. V súvislosti s prepravou uviedla, že prepravy tovaru uskutočňovali firmy, ktoré tovar vyrobili. Fakturácia pre odberateľa Harris a.s., bola vykonávaná na základe prijatých tovarov podľa dodacích listov a dodacie listy podpísala bez fyzického prevzatia tovaru. Nevedela sa vyjadriť, či vôbec nejaká preprava tovaru bola uskutočnená, či už v súvislosti s dodávkami od spoločnosti Seliko Trade a.s. alebo pre spoločnosť Harris a.s.. Prenajaté skladové priestory nemala. Peniaze nikdy fyzicky nemala, ani ich nevidela, platby boli uskutočnené len evidenciou, t.j. vypísaním výdavkového pokladničného dokladu a príjmového pokladničného dokladu podľa toho o akú faktúru išlo. Všetky faktúry, či dodávateľské, či odberateľské boli podľa jej vyjadrenia uhradené. Správca dane vzhľadom na uvedené skutočnosti, resp. na zistené skutočnosti preveroval aj dodávky kontrolovaného daňového subjektu (žalobkyne) pre odberateľa spoločnosti Harris a.s., Zvolen. Daňový úrad Zvolen v súvislosti s kontrolou spoločnosti Harris a.s., ako odberateľom mal preukázané, že tovar pre túto spoločnosť nikto a nikdy nepreberal, tovar nebol prijímaný na sklad a v roku 2005 táto spoločnosť nemala žiadne skladové priestory a ani žiadnych zamestnancov, ako je uvedené v odpovedi na dožiadanie. Dodacie listy boli priložené pri faktúrach len formálne, nepreukazujú skutočné prevzatie tovaru od dodávateľa daňovým subjektom - žalobkyňou. Na základe zistených skutočností správca dane dospel k záveru, že dodanie tovaru pre obchodnú spoločnosť Harris a.s., sa neuskutočnilo, pretože nebola preukázaná existencia takého veľkého množstva tovaru. Žalobkyňa v žalobe namietala, že správca dane si neplnil povinnosť v zmysle § 29 ods. 2 zák. č. 511/1992 Zb., z ktorého vyplýva, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie. Podľa názoru žalobkyne správca dane nedostatočne zistil skutkový stav veci a v odôvodnení neuviedol, z akých dôvodov akceptoval daň na výstupe, keď žalobkyni nebol dodaný tovar, ktorý ona následne predala svojmu odberateľovi. Podľa názoru súdu správca dane aj žalovaný vo vzťahu k dani na vstupe dostatočne zistili skutkový stav veci a správne vec aj právne posúdili, keď dospeli k záveru, že k dodaniu tovaru nedošlo a preto nevzniklo ani právo na odpočítanie dane. Vo vzťahu k dani na vstupe v odôvodnení správca dane aj špecifikoval faktúry, z ktorých daň nepriznal a uviedol ust. zákona č. 222/2004 Z.z., ktoré na zistený skutkový stav aplikoval. Pokiaľ ide o daň pri predaji - na výstupe, správca dane dostatočne zistil skutkový stav veci, ale v odôvodnení rozhodnutia nešpecifikoval vyšlú faktúru a z tohto dôvodu nebola špecifikovaná suma 16 233,48,- Eur. Taktiež neuviedol ustanovenie zákona č. 222/2004 Z.z., ktoré na zistený skutkový stav aplikoval. Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. z dôvodu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu - správcu dane krajský súd nezrušil z dôvodu, že vadu rozhodnutia je možné odstrániť aj v rámci odvolacieho konania. Žalobkyňa bola v konaní úspešným účastníkom konania, preto má pri aplikácii ust. § 250k ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania. Tieto si uplatnila prostredníctvom právneho zástupcu vo vyčíslení trov konania zaslanom elektronicky so zaručeným el. podpisom v zákonnej lehote dňa 22.05.2014 v celkovej výške 742,02 Eur, pozostávajúcich zo súdneho poplatku vo výške 70 Eur a z trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby, a to: 1/ prevzatie a príprava zastúpenia dňa 08.11.2013 vo výške 130,16 Eur, 2/ žaloba zo dňa 11.11.2013 vo výške 130,16 Eur, 3/ vyjadrenie k podaniu žalovaného zo dňa 15.05.2014 vo výške 134 Eur, 4/ účasť na pojednávaní dňa 21.05.2014 vo výške 134 Eur; a ďalej z režijného paušálu 2 x 7,81 Eur a 2 x 8,04 Eur a 20 % DPH. Súd preskúmal písomnú špecifikáciu uplatnených trov konania predloženú právnym zástupcom žalobkyne a priznal žalobkyni náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby a hotové výdavky podľa špecifikácie. A/ Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom od 01.07.2013 (ďalej len „vyhláška“) je výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka, ak odsek 4 neustanovuje inak (ďalej len "výpočtový základ"). Výpočtový základ pre rok 2013 predstavuje sumu 781 Eur, pre rok 2014 sumu 804 Eur. Podľa § 11 ods. 4 vyhlášky je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške jednej trinástiny výpočtového základu. Jedna šestina výpočtového základu pre rok 2013 predstavuje sumu 130,17 Eur a pre rok 2014 sumu 134 Eur V predmetnej veci sa jednalo o prieskum rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane, a teda za zastupovanie v takejto veci za jeden úkon právnej služby patrí odmena vo výške jednej šestiny výpočtového základu. Súd pri výpočte trov konania vychádzal z uplatnených súm tarifnej odmeny, nakoľko v zmysle § 13 ods. 1 vyhlášky môže advokát základnú sadzbu tarifnej odmeny znížiť (130,16 Eur) a zároveň v súlade s dispozičnou zásadou súd nemôže priznať náhradu trov nad rámec návrhu. Súd priznal odmenu za tri úkony právnej služby, a to za: 1. prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 08.11.2013, ako vyplýva z plnomocenstva doloženého k žalobe, v súlade s § 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 130,16 Eur, 2. písomne podanie na súd - žalobu zo dňa 11.11.2013 v súlade s § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky vo výške 130,16 Eur, 3. účasť na pojednávaní na tunajšom súde dňa 21.05.2014 o 10.19 hod. v súlade s § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky vo výške 134 Eur; odmena za úkony právnej služby spolu vo výške 394,32 Eur. Súd nepriznal odmenu za podanie zo dňa 15.05.2014, za repliku k vyjadreniu žalovaného k žalobe, ktoré bolo zaslané súdom len na vedomie, pred nariadeným termínom pojednávania, na ktorom žalobkyňa a jej právny zástupca mohli uplatniť svoje pripomienky k tomuto vyjadreniu a za účasť na ktorom súd priznal odmenu. B/ Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky možno od klienta požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby - tzv. režijný paušál. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol. Súd v súlade s § 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky priznal ako hotové výdavky právneho zástupcu aj režijný paušál za rok 2013 (2 x 7,81 Eur) a za rok 2014 (1 x 8,04 Eur); režijný paušál spolu 23,66 Eur. C/ Súd priznal v súlade s § 18 ods. 3 vyhlášky DPH (20 %) vo výške 83,60 Eur, o ktorú sa zvýšila súdom priznaná odmena za úkony právnej služby a náhrady, keďže mal preukázané podľa osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty vydaného dňa 25.06.2010 pre identifikačné číslo SK1072452865, že právny zástupca žalobkyne je platiteľom dane od 01.07.2010. Uvedený sumár úkonov právnej služby a ich hodnoty 501,58 Eur (394,32+23,66+83,60) považuje súd podľa konkrétnych okolností predmetného prípadu za účelný a hospodárny (z hľadiska odmeňovania) pre uplatňovanie príslušného práva. D/ Súd priznal ako trovy konania aj súdne poplatky vo výške 83 Eur (70 Eur podľa položky 10 písm. c/ a 10 Eur + 3 Eur podľa položky 20a sadzobníka súdnych poplatkov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p..