Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 21S/147/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5013201073 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5013201073.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: Ing. V. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX/XX, XXX XX S., právne zastúpený: JUDr. Veronikou Nozar Jakubíkovou, advokátkou, Ul. D. č. XX, XXX XX S., proti žalovanému: Slovenská republika - Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, ul. Špitálska 8, 812 67 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu č. 2013/72371/22445/OPČ-SSZ zo dňa 25.09.2013, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline rozhodnutie žalovaného č. 2013/72371/22445/OPČ-SSZ zo dňa 25.09.2013 podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi na účet právneho zástupcu žalobcu trovy konania vo výške 417,98 Eur, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 417,98 Eur, v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu č. 2013/72731/22445/OPČ-SSZ zo dňa 25.09.2013, ktorým rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie Úradu práce, soc. vecí a rodiny Žilina č. k. ZA1/OSAP/ ZAM/2013/12086 zo dňa 01.07.2013 a odvolanie žalobkyne zamietol. V žalobe žalobca poukazuje na to, že prvostupňový správny orgán rozhodnutie odôvodnil len skutočnosťou, že žalobca po uplynutí dátumu pozastavenia oprávnenia nepreukázal skončenie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti, ani pozastavenie oprávnenia prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť na ďalšie obdobie a preto bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa 02.06.2012, dokedy mu trvalo pozastavenie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti. Žalovaný pri rozhodovaní porušil základné pravidlá konania v zmysle § 3 ods. 1, 2, 4, 5 a § 33 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Správny orgán pri svojom rozhodovaní nevychádzal zo skutkového stavu, ktorý bol aktuálny v čase vydania rozhodnutia. Nebolo vydané ani len zaslané oznámenie o začatí správneho konania vo veci omisívneho správneho deliktu - vylúčenia žalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie v zmysle § 36 ods. 1 písm. c) zákona č. 5/2004 Z.z.. Nerešpektovanie ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku malo za následok porušenie procesných práv a tým aj porušenie subjektívnych práv žalobcu. Žalobca sa dozvedel o predmete konania až dňa 28.06.2013, teda deň po tom, čo Obvodný úrad, odbor živnostenského podnikania v Žiline rozhodol o zrušení živnostenských činností a žalobca písomnosti preukazujúce uvedené skutočnosti doručil na správny orgán prvého stupňa sám osobne na druhý deň. Vtedy žalobca nemal možnosť predložiť správnemu orgánu prvého stupňa ani listiny, ktoré sa k uvedenému vzťahujú a ktoré pre posúdenie veci pokladal žalobca za podstatné a nemal ani dostatočný čas na prípravu vyjadrenia sa k začatému správnemu konaniu a na uplatnenie práv na prípadné právne zastúpenie, pretože o začatí a dôvodoch správneho konania mu nikto neoznámil. Je zrejmé, že žalobca sa mal dostaviť na Úrad práce, soc. vecí a rodiny v Žiline až dňa 13.08.2013 na predpísaný kontakt. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal s námietkou žalobcu o skutočnosti, ktorú uviedol aj v zápisnici, že v správnom konaní sa s ním nejednalo ako s účastníkom správneho konania. Bolo mu ďalej odopreté právo vyjadriť sa k podkladom k rozhodnutiu, navrhovať dôkazy a nazerať do spisu, keď pracovníčka správneho orgánu len poznamenala, že k tomu, aby sa žalobca oboznamoval so spisom, nemá čas, pretože je na celú agendu sama a jej kolegyňa nie je prítomná v práci. Z rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ani z rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, ako sa správny orgán vysporiadal s predloženým potvrdením o ukončení podnikania č. ObU-ZA-OZPI-2013/15909-00002 odboru živnostenského podnikania Obvodného úradu v Žiline zo dňa 27.06.2013 žalobcom, ktoré dokazuje, že v čase rozhodovania správnych orgánov tieto vychádzali zo stavu, ktorý v čase rozhodovania už neplatil a preto jeho rozhodnutie je len účelové za účelom štatistického zlepšenia aktívnej politiky práce žalovaného. Ďalej podotkol, že aj počas výpovede, ktorú mu dal jeho zamestnávateľ dňa 23.07.2004 bol neoprávnene vedený na živnostenskom oddelení ako odborný zástupca pre vykonávanie viazaných činností pre zamestnávateľa, ktorý s ním nezákonne rozviazal pracovný pomer výpoveďou, o čom rozhodol Okresný súd v Žiline dňa 12.01.2007 a nespochybniteľne to vyplýva aj z vyjadrenia Obvodného úradu živnostenského podnikania zo dňa 27.08.2007. Žalobcovi odmietol vydať jeho zamestnávateľ doklad o vzdelaní - certifikát č. 1203/02 zo dňa 06.05.2002 vydaný Slovenským metrologickým ústavom SR, pretože ním preukazoval na úrade merania, metrológie a normalizácie a skúšobníctva SR, že zamestnáva osobu so vzdelaním v oblasti metrológie ako zástupcu registrovanej osoby v zmysle § 26 ods. 2 písm. c) zákona č. 142/2000 Zb., podobne aj na odbore živnostenského podnikania, že zamestnáva zodpovedného zástupcu právnickej osoby. Správny orgán prvého stupňa sa vo svojom odôvodnení nevysporiadal s listinnými dôkazmi, ktoré v ten istý deň, dňa 01.07.2013 doručil osobne na úrad žalobca, napr. s potvrdením o ukončení podnikania, resp. prečo sa s ním odmietol zaoberať, uvedené si ani len pracovníčka správneho orgánu neprečítala. Vzhľadom na uvedené žiadal rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvého stupňa zrušiť ako nezákonné a vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný podal k žalobe písomné vyjadrenie podaním zo dňa 17.12.2013. K námietkam uvedeným v žalobe - k oznámeniu o začatí konania uviedol, že z hľadiska konania vo veciach evidencie uchádzačov o zamestnanie, toto konanie podlieha špeciálnej právnej úprave vyplývajúcej zo zákona č. 5/2004 Z.z., ktorá má z hľadiska aplikácie prednosť pred všeobecnou úpravou v správnom konaní - zákonom č. 71/1967 Zb.. V zmysle ust. § 70 ods. 4 písm. a) zákona o službách zamestnanosti sa nevyžaduje oznámiť účastníkovi konania začatie konania. Vo vzťahu k nahliadnutiu do spisu a možnosti vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia poukázal na to, že v rámci druhostupňového konania žalovaný neobdržal žiadnu požiadavku o nahliadnutie do spisu od žalobcu. V rámci konania na prvom stupni žalobca požiadal o vyhotovenie výpisov z jeho evidencie na úrade práce počas iného úkonu na účely, ktorého bol predvolaný. Nazretie do spisu v rámci tohto nebolo v tej chvíli možné a nazretie do spisu v inom termíne nebolo zo strany žalobcu žiadané. Vo vzťahu k aplikácii § 33 ods. 2 Správneho poriadku poukázal na to, že skutkové zistenia správnych orgánov vychádzali vo veľkej miere z posúdenia dokumentov, ktoré boli do spisu založené priamo žalobcom v priebehu jeho evidencie. Správny orgán zistil, že od 02.06.2012 žalobca prevádzkuje živnosť, predvolal ho na pojednávanie dňa 28.06.2013 za účelom informovania o začiatku správneho konania, o dôvodoch jeho začatia, ale najmä za účelom umožnenia aplikácie § 33 Správneho poriadku. Vo vzťahu k námietke vzťahu žalobcu k jeho minulým zamestnávateľom uviedol, že tieto nie sú predmetom tohto konania a neboli rozhodujúce ani v rámci konania o evidencii žalobcu ako uchádzača o zamestnanie. Vzhľadom na uvedené žiadal žalobu zamietnuť. Krajský súd v Žiline, v predmetnej veci nariadil termín pojednávania dňa 19.03.2014. Právna zástupkyňa žalobcu vo svojom prednese na pojednávaní zotrvala na písomne uvedených dôvodov žaloby. Poverená zamestnankyňa žalovaného správneho orgánu rovnako zotrvala na dôvodoch uvedených v napadnutom rozhodnutí a aj vyjadrení k veci. Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, vrátane prvostupňového rozhodnutia, ako aj postupov oboch správnych orgánov mal za to, že rozhodnutie žalovaného správneho orgánu je potrebné zrušiť pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. pre nepreskúmateľnosť, pre nedostatok dôvodov, resp. nezrozumiteľnosť rozhodnutia a to z nasledovných dôvodov: Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 13 ods. 1 písm. e) zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti do pôsobnosti úradu patrí rozhodovať o zaradení a nezaradení uchádzačov o zamestnanie do evidencie uchádzačov o zamestnanie a o ich vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie, okrem vyradenia podľa § 36 ods. 1 písm. h). Podľa § 36 ods. 1 písm. c) zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti úrad vyradí uchádzačov o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom nasledujúcim po dni skončenia pozastavenia prevádzkovania alebo pozastavenia vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti. Podľa ust. § 5 ods. 1 písm. b) zákona o službách zamestnanosti, samostatne zárobková činná osoba na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá prevádzkuje živnosť podľa osobitného predpisu. Podľa § 5 ods. 2 zákona o službách zamestnanosti, samostatná zárobková činnosť na účely tohto zákona je činnosť, ktorú vykonáva alebo prevádzkuje samostatne zárobkovo činná osoba podľa odseku 1. Podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona o službách zamestnanosti, uchádzač o zamestnanie na účely tohto zákona je občan, ktorý môže pracovať, chce pracovať, hľadá si zamestnanie a je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu a ktorý neprevádzkuje, nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z.z. na konanie podľa § 12 písm. l), t), ac) a ad) ap), § 13 ods. 1 písm. e) sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb.). Prvostupňovým rozhodnutím Úrad práce, soc. vecí a rodiny Žilina č. ZA1/OSAP/ZAM/2013/12086 zo dňa 01.07.2013 vyradil žalobcu podľa § 36 ods. 1 písm. c) zákona o službách zamestnanosti z evidencie uchádzačov o zamestnanie. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že účastník konania dňa 30.08.2010 úradu predložením dokladu oznámenia o pozastavení prevádzkovania živnosti preukázal pozastavenie oprávnenia prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť odo dňa 10.07.2008 do 01.06.2013. Keďže po uplynutí dátumu pozastavenia oprávnenia nepreukázal skončenie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti, ani pozastavenie oprávnenia prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť na ďalšie obdobie, bol účastník konania vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa 02.06.2012. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal odvolanie, pričom poukázal na to, že nebol vo veci úplne zistený skutkový stav, žalobca sa nemal možnosť, resp. bolo mu odmietnuté vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a prípadne navrhnúť iné dôkazy vo svoj prospech, napr. znemožnenie podnikania, ani po uplynutí doby pozastavenia podnikateľskej činnosti z dôvodu nezákonného zadržiavania jeho dokladu o odbornej spôsobilosti bývalým zamestnávateľom. Žalovaný správny orgán rozhodnutím pod č. 2013/72371/22445/OPČ-SSZ zo dňa 25.09.2013 rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že prvostupňový správny orgán postupoval v súlade so zákonom, žalobca po uplynutí doby dátumu pozastavenia oprávnenia nepreukázal skončenie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti, ani pozastavenie oprávnenia prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť na ďalšie obdobie. Námietka účastníka, že nemal možnosť vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia vo veci v zmysle § 33 ods. 2 sa nezakladá na pravde, nakoľko dňa 28.06.2013, t.j. pred vydaním rozhodnutia vo veci samej sa dostavil na úrad, kedy s ním bola spísaná zápisnica a mal možnosť požiadať alebo navrhnúť ďalšie dokazovanie, resp. požiadať o nahliadnutie do spisu, čo nevyužil, preto uvedenú námietku žalovaný považoval za neopodstatnenú. Žalobca naplnil skutkovú podstatu ustanovenia, ktorým bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie a dôvody uvedené v odvolaní nie sú takými dôvodmi, ktoré by mali za následok zmenu alebo zrušenie rozhodnutia vo veci samej. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať na to orgán príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, a musí obsahovať predpísané náležitosti, ktorými sú podľa § 47 ods. 1 citovaného zákona výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu konštatuje, že rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu v danom prípade je potrebné posudzovať ako rozhodnutie, ktoré má povahu tzv. administratívnej sankcie a ako také musí spĺňať aj formálne náležitosti výroku uvedené v skutkových znakoch porušenia povinnosti žalobcu. Nie je sporné, že žalobca uvedené skutočnosti v žalobe nenamietal. Podľa názoru súdu, ale na uvedené nedostatky súd musí prihliadnuť ex offo. Podľa senátu Krajského súdu v Žiline vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Tento záver je vyvoditeľný priamo aj z ust. § 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok). V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými nepochybne sú aj rozhodnutia o iných správnych deliktoch a teda dané rozhodnutie o vyradení žalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie má povahu tzv. administratívnej sankcie, je potrebné skonkretizovať aj vo výroku rozhodnutia a popísať skutok s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré budú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným skutkom. Takáto miera podrobností je nevyhnutná pre celé sankčné konanie a to z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania a to aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom správny delikt (administratívna sankcia) spočíva. Pritom treba odmietnuť úvahu o tom, že v podstate stačí, ak sú tieto náležitosti uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Záver o úplnej špecifikácii iného správneho deliktu je vyvoditeľný aj z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách - publikovaných pod č. 209/1992 Zb.. To znamená, že vo výrokovej časti rozhodnutia musí byť skutkovo vymedzené, najmä aj dôvod, prečo došlo k vyradeniu žalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie tak, aby bolo jednoznačne špecifikované porušenie povinnosti vo vzťahu k sankcii - k vyradeniu žalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Nepostačuje len poukaz na ust. § 36 ods. 1 písm. c) zákona č. 5/2004 Z.z.. Z výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia nie je ani zrejmé, najmä k akému dátumu bol žalobca vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie a tak isto vôbec nie je skutok špecifikovaný v zmysle uvedených formálnych náležitostí. Vzhľadom na uvedené skutočnosti došlo k zrušeniu rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, pričom rozhodnutie Krajského súdu v Žiline vychádza najmä z ustálenej judikatúry správnych súdov, ktorá požaduje vymedzenie skutku aj v prípade iných správnych deliktov, t.j. vždy ak je výsledkom konania uloženie sankcie (pozri k tomu aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. k. 7Sžo 33/2011 zo dňa 25.08.2011 a aj pod č.k. 4So 75/2013 zo dňa 29.10.2013 ). Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa už potom súd nemohol meritórne zaoberať vznesenými námietkami žalobcu uvedenými v žalobe. V ďalšom konaní bude potrebné odstrániť uvedenú nezrozumiteľnosť výrokovej časti rozhodnutia, prípadne sa vyjadriť aj k vzneseným námietkam zo strany žalobcu. Žalobca bol v konaní úspešným účastníkom konania, preto má pri aplikácii ust. § 250k ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania. Tieto si uplatnil prostredníctvom právneho zástupcu vo vyčíslení trov konania podanom osobne na tunajšom súde v zákonnej lehote dňa 20.03.2014 v celkovej výške 417,98 Eur, spočívajúcich z trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby, a to: 1/ prevzatie a príprava zastúpenia - 130,16 Eur, 2/ vyhotovenie žaloby - 130,16 Eur, 3/ účasť na pojednávaní dňa 19.03.2014 - 134 Eur; ďalej z režijného paušálu 2 x 7,81 Eur a 1 x 8,04 Eur, spolu 23,66 Eur. Súd preskúmal písomnú špecifikáciu uplatnených trov konania predloženú právnym zástupcom žalobcu a priznal žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby a hotové výdavky podľa špecifikácie. A/ Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom od 01.07.2013 (ďalej len „vyhláška“) je výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka, ak odsek 4 neustanovuje inak (ďalej len "výpočtový základ"). Výpočtový základ pre rok 2013 predstavuje 781 Eur a pre rok 2014 sumu 804 Eur. Podľa § 11 ods. 4 vyhlášky je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške jednej trinástiny výpočtového základu. Jedna šestina výpočtového základu pre rok 2013 predstavuje sumu 130,17 Eur a pre rok 2014 sumu 134 Eur. V predmetnej veci sa jednalo o prieskum rozhodnutia vo veci služieb zamestnanosti - o vyradení žalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 36 ods. 1 písm. c) zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti, a teda za zastupovanie v takejto veci za jeden úkon právnej služby patrí odmena vo výške jednej šestiny výpočtového základu. Súd pri výpočte trov konania vychádzal z uplatnených súm tarifnej odmeny, keďže v zmysle § 13 ods. 1 vyhlášky môže advokát základnú sadzbu tarifnej odmeny znížiť (130,16 Eur) a zároveň v súlade s dispozičnou zásadou súd nemôže priznať náhradu trov nad rámec návrhu. Súd priznal odmenu za tri úkony právnej služby, a to za: 1. prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 28.11.2013, ako vyplýva z plnomocenstva doloženého k žalobe, v súlade s § 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 130,16 Eur, 2. písomne podanie na súd - žalobu zo dňa 28.11.2013 v súlade s § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky vo výške 130,16 Eur. 3. účasť na pojednávaní na tunajšom súde dňa 19.03.2014 v súlade s § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky vo výške 134 Eur; odmena za úkony právnej služby spolu vo výške 394,32 Eur. B/ Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky možno od klienta požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby - tzv. režijný paušál. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol. Súd v súlade s § 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky priznal ako hotové výdavky právneho zástupcu aj režijný paušál za rok 2013 (2 x 7,81 Eur) a rok 2014 (8,04 Eur); režijný paušál spolu 23,66 Eur. Uvedený sumár úkonov právnej služby a ich hodnoty 417,98 Eur (394,32 + 23,66) považuje súd podľa konkrétnych okolností predmetného prípadu za účelný a hospodárny (z hľadiska odmeňovania) pre uplatňovanie príslušného práva. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p..