Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 21S/162/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5013201173 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5013201173.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov senátu JUDr. Eriky Šobichovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobkyne: A.. J. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/X, B. G., práv. zast. JUDr. Genovévou Hlásnikovou, advokátkou so sídlom B. K. XX, Y., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100308/1/430577/2013 zo dňa 09.09.2013, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a . Žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobkyňa sa žalobou, ktorá bola podaná v zákonom stanovenej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.) domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného správneho orgánu č. 1100308/1/430577/2013 zo dňa 09.09.2013, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Obce Dolný Hričov č. 408/2/2013, č.k. 582/2013, z 30.05.2013. Obec Dolný Hričov (ďalej len „správca dane“) prvostupňovým rozhodnutím podľa zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov a ustanovení zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil žalobkyni za zdaňovacie obdobie rok 2011 rozdiel dane z nehnuteľnosti spolu vo výške 2.484,64 Eur. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že žalobou napadnuté rozhodnutia druhostupňového a prvostupňového orgánu boli vydané v rozpore so zákonom a vyrubená daň z nehnuteľnosti bola určená na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu potrebného pre správne určenie daňovej povinnosti. Rozhodnutia vydané správcom dane a žalovaným sú nepreskúmateľné, pričom nepreskúmateľnosť spočíva v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutí v oboch stupňoch, nakoľko vo vzťahu k určeniu predmetu zdanenia pozemkov žalovaný, ako aj správca dane, v odôvodnení napadnutých rozhodnutí jasne a zrozumiteľne nevysvetlili, z akého dôvodu a na základe skutkových a právnych okolností rozhodli. V žalobe ďalej uviedla, že správca dane plošne u všetkých pozemkov o výmere 69.353 m2 (trvalá trávnaté porasty), u pozemkov vo výmere 43.443 m2 (ostatné plochy) zdanil uvedené výmery všetkých pozemkov sadzbami podľa § 3 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2010 sadzbou dane 3 % pre všetky druhy pozemkov, a to trvalé trávnaté porasty a ostatné plochy i napriek tomu, že pozemky podliehajúce dani z nehnuteľnosti sa nenachádzajú na uliciach uvedených v ustanovení § 3 ods. 3 VZN č. 3/2010. Žalobkyňa na túto skutočnosť ako i na ďalšie závažné procesné nedostatky poukazovala už v predchádzajúcich konaniach v súvislosti s vyrubením dane z nehnuteľnosti. S touto námietkou ako i ďalšími námietkami sa žalovaný vo svojom rozhodnutí dostatočne nevysporiadal, správca dane žalobkyni plošne vyrubil na všetky pozemku bez ohľadu, kde sa pozemky podliehajúce dani z nehnuteľnosti nachádzajú, 12-násobok ročnej sadzby dane. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, žalobkyňa navrhuje, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril. Vo vyjadrení uviedol, že Obec Dolný Hričov rozhodnutím č. 408/2/2013, č.k. 582/2013 zo dňa 30.05.2013 vyrubila daňovému subjektu podľa § 99e ods. 6 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 582/2004 Z.z.“) a zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 563/2009 Z.z.“) vyrubil daňovému subjektu daň z nehnuteľnosti za zdaňovacie obdobie r. 2011 v sume 2.939,61 Eur. Vo vyjadrení ďalej uviedol, že žalobkyňa dňa 13.07.2011 podala daňové priznanie k dani z nehnuteľnosti za zdaňovacie obdobie r. 2011, ktoré označila ako „opravné“, aj keď z predloženého spisového materiálu bolo zistené, že v r. 2011 nepodala k 31.01.2011 riadne daňové priznanie. V opravnom daňovom priznaní uviedla daň z nehnuteľnosti v celkovej sume 236,104 Eur. V priznaní daňový subjekt priznal pozemky, druh pozemkov - TTP vo výmere 69.353 m2 a druh pozemku - ostatné plochy o výmere 43.443 m2 a daň z pozemkov bola priznaná v sume 204,42 Eur a daň zo stavieb v sume 31,684 Eur. Na základe výzvy správcu dane žalobkyňa podala dňa 19.03.2012 dodatočné daňové priznanie na rok 2011, v ktorom uviedla druh pozemkov - TTP o výmere 69.353 m2, druh pozemku - ostatné plochy o výmere 43.445 m2, priznaná daň z pozemkov predstavovala sumu 204,42 Eur a zároveň v priznaní uviedla daň zo stavieb v sume 31,684 Eur. Správca dane na základe podaného dodatočného daňového priznania k dani z nehnuteľnosti za zdaňovacie obdobie r. 2011 zo dňa 15.03.2012 vydal rozhodnutie č. 408/2/2013, č.k. 582/2013 zo dňa 30.05.2013, ktorým vyrubil rozdiel dane z nehnuteľnosti vypočítanej a vyrubenej správcom dane podľa dodatočného daňového priznania v sume 2.484,64 Eur. Proti uvedenému rozhodnutiu sa žalobkyňa odvolala dňa 10.07.2013. Dôvodom odvolania boli námietky na procesné pochybenia pri vydaní rozhodnutia a nesúhlas so zdanením pozemkov z dôvodu, že správca dane použil pri vyrubení dane z pozemkov ročnú sadzbu dane z pozemkov 3 % podľa § 3 ods. 2 VZN č. 3/2010. Rozdiel vo výške vyrubenej dane nevznikol z titulu zmeny základu dane z pozemkov, ale použitím inej ročnej sadzby dane z pozemkov. Správca dane pri vyrubení dane z pozemkov použil ročnú sadzbu dane z pozemkov podľa § 3 ods. 2 písm. b) a h) VZN č. 3/2010. Zmenou použitia sadzby dane došlo k zmene výšky vyrubenej dane napadnutým rozhodnutím oproti podanému dodatočnému daňovému priznaniu o 2.248,54 Eur, čo predstavuje dorubený rozdiel dane z nehnuteľnosti na rok 2011. Vo vzťahu k namietanému nedostatočnému odôvodneniu rozhodnutia správcu dane uviedol, že správca dane pri výpočte dane z nehnuteľnosti postupoval podľa údajov v podanom dodatočnom daňovom priznaní, VZN č. 3/2010 odôvodnil vyrubený rozdiel dane, ktorý vznikol použitím ročnej sadzby dane z pozemkov vo výške 3 % podľa VZN č. 3/2010. Vo vzťahu k námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu žalovaný uviedol, že pri použití zvýšenej sadzby správca dane postupoval jednak podľa VZN č. 4/2007 o určení názvu ulíc: Staničná, Mládeže, Športová, Školská, Májová, Osloboditeľov, Na Imranovec, Bratislavská, Na Šefranicu, Dolné Záhumnie, Majora Antona Matušku, Na Skalku, Zemianska, Na Plzák, Na Štvrte, Námestie P.V. Rovnianka a znenia VZN č. 3/2010. Podľa VZN č. 4/2007 správca dane určil názvy ulíc v Obci Dolný Hričov, pričom v čl. I tohto VZN určil polohu, odkiaľ začína príslušná ulica a kde presne končí. Podľa predmetného VZN je názov ulice Na Plzák určený konkrétnym vymedzením „od cesty I/18 po hranicu katastra obce F..“ Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhuje, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Krajský súd v Žiline ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa § 250j ods. 1 O.s.p. Krajský súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania za aplikácie ust. § 250f ods. 1,2 O.s.p. a rozsudok verejne vyhlásil dňa 30.07.2014. Podľa § 244 ods.1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 247 ods. 1, 2 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z., správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady v platnom znení, predmetom dane z pozemkov sú pozemky na území Slovenskej republiky v tomto členení: a) orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, b) trvalé trávne porasty, c) záhrady, d) lesné pozemky, na ktorých sú hospodárske lesy, e) rybníky s chovom rýb a ostatné hospodársky využívané vodné plochy, f) zastavané plochy a nádvoria, g) stavebné pozemky, h) ostatné plochy okrem stavebných pozemkov. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z., základom dane z pozemkov podľa § 6 ods. 1 písm. a) a b) je hodnota pozemku bez porastov určená vynásobením výmery pozemkov v m2 a hodnoty pôdy za 1 m2 uvedenej v prílohe č. 1. Podľa § 7 ods. 3 cit. zákona, základom dane z pozemkov podľa § 6 ods. 1 písm. c), f), g) a h) je hodnota pozemku určená vynásobením výmery pozemkov v m2 a hodnoty pozemkov za 1 m2 uvedenej v prílohe č. 2, ak v odseku 6 nie je uvedená iná hodnota pozemku podľa § 6 ods. 1 písm. g). Podľa § 8 ods. 1 cit. zákona, ročná sadzba dane z pozemkov je 0,25%. Podľa § 8 ods. 2 cit. zákona, ročnú sadzbu dane z pozemkov podľa odseku 1 môže správca dane všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti znížiť alebo zvýšiť s účinnosťou od 1. januára príslušného zdaňovacieho obdobia. Správca dane môže všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti určiť sadzby dane rôzne pre jednotlivé druhy pozemkov podľa § 6 ods. 1 alebo pre jednotlivé katastrálne územia. Takto určená ročná sadzba dane z pozemkov nesmie presiahnuť 20-násobok najnižšej ročnej sadzby dane z pozemkov určenej správcom dane vo všeobecne záväznom nariadení. Ročná sadzba dane za pozemky funkčne spojené so stavbou jadrového zariadenia nesmie presiahnuť 100-násobok ročnej sadzby dane podľa odseku 1. Podľa § 12 ods. 1 cit. zákona, ročná sadzba dane zo stavieb je 0,033 eura za každý aj začatý m2 zastavanej plochy. Podľa § 12 ods. 2 cit. zákona, ročnú sadzbu dane zo stavieb podľa odseku 1 môže správca dane všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti znížiť alebo zvýšiť s účinnosťou od 1. januára príslušného zdaňovacieho obdobia. Správca dane môže všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti, alebo v jednotlivom katastrálnom území určiť rôzne sadzby dane pre jednotlivé druhy stavieb podľa § 10 ods. 1. Takto určená ročná sadzba dane zo stavieb pri stavbách uvedených v § 10 ods. 1 nesmie presiahnuť 40-násobok najnižšej ročnej sadzby dane zo stavieb určenej správcom dane vo všeobecne záväznom nariadení pre stavby uvedené v § 10 ods. 1. Z administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že Obec Dolný Hričov - správca dane vydal dňa 30.05.2013 rozhodnutie č. 408/2/2013 podľa § 99e ods. 6 zákona č. 582/2004 Z.z. a zákona č. 563/2009 Z.z., ktorým vyrubil daňovníkovi: A.. J. J., E. XXX/X, B. G., rozdiel dane na rok 2011 v sume 2.248,54 Eur na daň z pozemkov a daň zo stavieb v sume 31,684 Eur, spolu 2.484,64 Eur. Správca dane v odôvodnení uviedol, že daňovník podal dodatočné daňové priznanie k dani z nehnuteľnosti na rok 2011, v ktorom použil základ dane z pozemkov v zmysle § 2 VZN Obce Dolný Hričov č. 3/2010 na daň z nehnuteľností na rok 2011 a sadzbu dane pre pozemky v zmysle § 3 ods. 1 uvedeného VZN a daň si sám vypočítal vo výške 236,10 Eur. Postup daňovníka však nebol správny, nakoľko pozemky daňovníka sa nachádzajú na ul. E. a vzťahuje sa na ne ust. § 3 ods. 2 VZN, ktorým je určená ročná sadzba dane 3 %. Žalobkyňa podala proti predmetnému rozhodnutiu správcu dane odvolanie. Na odvolanie žalobcu vo veci rozhodovalo Finančné riaditeľstvo SR (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. 1100308/1/430577/2013 zo dňa 09.09.2013, ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdilo. Žalovaný preskúmaním napadnutého rozhodnutia a na základe predloženého spisového materiálu zistil, že dôvodom odvolania sú námietky na procesné pochybenia pri vydaní rozhodnutia a nesúhlas so zdanením pozemkov z dôvodu, že správca dane použil pri vyrubení dane z pozemkov ročnú sadzbu dane z pozemkov 3 % podľa § 3 ods. 2 VZN č. 3/2010. Správca dane pri výpočte dane z nehnuteľnosti vychádzal z údajov uvedených v dodatočnom daňovom priznaní, ako i z údajov na LV č. XXXX, XXXX. Správca dane použil výmery pozemkov, druh pozemku - TTP a ostatné plochy, ktoré boli totožné s výmerami pozemkov, ktoré uviedol daňový subjekt. Rozdiel vo výške vyrubenej dane nevznikol z titulu zmeny základu dane z pozemkov, ale použitím inej ročnej sadzby dane z pozemkov. Správca dane pri vyrubení dane z pozemkov použil ročnú sadzbu dane z pozemkov podľa § 3 ods. 2 písm. b) a h) VZN č. 3/2010. Zmenou použitia sadzby dane došlo k zmene výšky vyrubenej dane napadnutým rozhodnutím oproti podanému dodatočnému daňovému priznaniu o 2.484,64 Eur, čo predstavuje dorubený rozdiel dane z nehnuteľnosti na rok 2011. Žalovaný v závere napadnutého rozhodnutia uviedol, že správca dane pri výpočte dane z pozemkov a dane zo stavieb postupoval v zmysle zákona č. 582/2004 Z.z. v nadväznosti na ustanovenia VZN č. 3/2010 platného pre zdaňovacie obdobie r. 2011. Daň z nehnuteľnosti preto nebola vyrubená v rozpore so zákonom. Žalobkyňa v žalobe namietala nedostatočne zistený skutkový stav vo vzťahu k určeniu daňovej povinnosti, nedostatočné odôvodnenie rozhodnutí a postupov. Vo vzťahu k tejto námietke súd uvádza: Prvostupňový správny orgán v rozhodnutí č. 408/2/2013 zo dňa 30.05.2013 v odôvodnení uviedol, že pri rozhodovaní vychádzal zo Všeobecného záväzného nariadenia Obce Dolný Hričov č. 3/2010 a z podaného daňového priznania daňovníka. Prvostupňový správny orgán predmet dane zistil z podaného daňového priznania, ktoré podala žalobkyňa a ktorá v predmetnom daňovom priznaní uviedla výmeru pozemku vo výške 69.353 m2, popis pozemku ako trvalé trávnaté porasty a zároveň uviedla čísla parciel č. 1093/1, 1093/2,1093/3, 1093/12, 1094/8, 1095/13, 1097/11, 1098/3, 1099/40, 1099/41, 1102/9, 1102/10, 1091/24, 1091/55. Predmetné parcely sú na LV č. XXXX, kat. úz. B. G., obec B. G., vedené ako trvalé trávnaté porasty. Žalobkyňa v podanom daňovom priznaní na daň z pozemkov uviedla celkovú výmeru 43.443 m2 s popisom pozemku ako ostatné plochy a zároveň uviedla aj č. parciel: 1091/15, 1091/16, 1092/3, 1092/4, 1092/13, 1092/15, 1092/16, 1092/17, 1092/29, 1092/30, 1092/31, 1092/33, 1092/34, 1101/34, 1101/35, 1101/36, 1101/38, 1092/14. Predmetné parcely sú zapísané na LV č. XXXX, kat. úz. B. G., obec B. G., ako ostatné plochy. Žalobkyňa v daňovom priznaní na daň zo stavieb za rok 2011 uviedla výmeru zastavanej plochy 356 m2 a č. parcely 1091/21. Daňovníčka - žalobkyňa uviedla aj daň na úhradu vo výške 31,684 Eur, ktorú správca nerozporoval. Z uvedeného je zrejmé, že predmetom preskúmania je daň z nehnuteľnosti - z pozemkov za trvalé trávnaté porasty a ostatné plochy v celkovej sume 2.248,54 Eur. V administratívnom spise žalovaného sa nachádza list Obce Dolný Hričov č. 2008/0028 zo dňa 07.01.2008, ktorý bol dňa 11.01.2008 doručený žalobkyni. Predmetným listom Obecné zastupiteľstvo v Dolnom Hričove na základe VZN Obce Dolný Hričov č. 4/2007 o určení názvu ulíc, schválilo Dodatok č. 1 k VZN č. 3/2004 o podmienkach určovania a vyberania dane z nehnuteľnosti, čím sa zvýšila sadzba dane od 01.01.2008 pre ulice Na Skalku, Na Plzák a Majora Antona Matušku. V prílohe predmetného listu bolo žalobkyni doručené aj VZN č. 4/2007 o určení názvu ulíc, Dodatok č. 1/2007 k VZN č. 3/2004 o podmienkach určovania a vyberania dane z nehnuteľnosti a tlačivo na daň z nehnuteľnosti. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že námietka žalobkyne vo vzťahu k nedostatočne zistenému skutkovému stavu je nedôvodná. Žalobkyňa tvrdila, že správca dane v rozhodnutí len všeobecne odôvodnil vyrubený rozdiel dane z nehnuteľnosti za rok 2011, pričom len uviedol právne predpisy, ktoré použil pri výpočte rozdielu dane za rok 2011 a výpočte dane z nehnuteľnosti za rok 2011. Vo vzťahu k tejto námietke súd poukazuje na ustanovenie § 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní, z ktorého vyplýva, že rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Správca dane pri vydávaní napadnutého rozhodnutia postupoval v zmysle cit. ustanovenia. Tento postup potvrdila aj žalobkyňa, keď uviedla, že správca dane uviedol právne predpisy, ktoré použil pri výpočte rozdielu dane za rok 2011 a výpočet dane z nehnuteľnosti za rok 2011. Vo vzťahu k námietke žalobkyne, že správca dane plošne zdanil všetky pozemkv, t.j. u pozemkov o výmere 69.353 m2 - trvalé trávnaté porasty a u pozemkov o výmere 43.443 m2 - ostatné plochy sadzbou podľa § 3 ods. 2 písm. b) a f) vo výške 3 % súd konštatuje, že správca dane použil sadzby pre jednotlivé nehnuteľnosti podľa ustanovení predmetného VZN, ktoré boli určené v zmysle ustanovenia zákona č. 582/2004 Z.z. a daň z nehnuteľnosti nebola vyrubená v rozpore so zákonom. Súd preto v tejto súvislosti poukazuje na § 3 ods. 2 písm. b) a h) VZN č. 3/2010, z ktorého vyplýva ročná sadzba dane z pozemkov pre ulicu E. - 3 %, pre druh pozemkov trvalé trávnaté porasty a ostatné plochy a z § 4 ods. 1 písm. a) predmetného VZN ročná sadzba dane zo stavieb 0,049 Eur za každý začatý m2 zastavanej plochy. Vo vzťahu k námietke žalobkyne, že správca dane plošne vyrubil na všetky pozemky bez ohľadu, kde sa pozemky podliehajúce dani z nehnuteľnosti nachádzajú, 12 - násobok ročnej sadzby dane, súd uvádza: V zmysle § 17 ods. 7 zákona č. 582/2003 Z.z. účinného v roku 2011 jednotlivú časť obce možno určiť ulicou, zoznamom ulíc alebo súborom všetkých pozemkov nachádzajúcich sa v tejto časti obce. Podľa VZN č. 7/2007 je názov ulice E.. určený konkrétnym vymedzením: „od cesty I/18 po hranicu katastra Obce F..“ Správca dane doručil žalobkyni už v roku 2008 list č. 2008/0028 zo dňa 07.01.2008 o zmene sadzby dane, ako aj o tom, ktorých pozemkov sa táto zmena týka. Na základe uvedeného bola žalobkyňa informovaná o tom, ktoré pozemky tvoria príslušnú ulicu, ku ktorej sa vzťahuje vyššia sadzba dane z pozemkov. Vzhľadom na uvedené, krajský súd aj túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Krajský súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že správca dane v rozhodnutí odôvodnil zmenu výšky vyrubenej dane oproti podanému dodatočnému daňovému priznaniu, správca dane sa stotožnil s údajmi o parcelách a ich výmerách, ktoré boli predmetom dane z pozemkov a boli súhlasné s údajmi uvedenými žalobcom. Správca dane ich síce neuviedol v odôvodnení, ale vysporiadal sa však s dôvodmi rozdielu vyrubenej dane z pozemkov. Dôvodom vzniku rozdielu vo vyrubenej dani z nehnuteľnosti nie je predmet dane, ale sadzba dane, ktorú správca dane ako aj žalovaný vo svojich rozhodnutiach uviedli. Z uvedených dôvodov bola žaloba žalobkyne ako nedôvodná zamietnutá pri aplikácii § 250j ods. 1 O.s.p. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnej žalobkyni trovy konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p.